—

Nipponkoa Insurance Co. (Europe) Ltd, v zastúpení: T. Pünder, Rechtsanwalt,

—

Inter‑Zuid Transport BV, v zastúpení: J. P. Eckoldt a C. P. ten Bruggencate, advocaten,

—

DTC Surhuisterveen BV, v zastúpení: D. A. Nickelsen, Rechtsanwalt, J. Van Blaaderen a A. J. W. Spijker, advocaten,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, J. Kemper a F. Wannek, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a S. Duarte Afonso, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a W. Bogensberger, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 71 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Nipponkoa Insurance Co. (Europe) Ltd (ďalej len „Nipponkoa Insurance“) a Inter‑Zuid Transport BV (ďalej len „Inter‑Zuid Transport“), týkajúceho sa zaplatenia sumy 500000 eur ako náhrady škody, ku ktorej došlo v rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.

3

Odôvodnenie 1 nariadenia č. 44/2001 znie:

„Spoločenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na účely postupného vytvorenia tohto priestoru by spoločenstvo malo medzi iným prijať také opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie vnútorného trhu.“

4

Podľa odôvodnenia 6 tohto nariadenia:

„Na dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravujúce právomoc súdov, uznávanie a výkon rozsudkov sa upravili právnym aktom Spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo použiteľný.“

5

Odôvodnenia 11, 12 a 15 až 17 uvedeného nariadenia stanovujú:

…

6

Odôvodnenie 25 tohto nariadenia znie takto:

„Úcta voči medzinárodným záväzkom, ktoré členské štáty prijali, znamená, že toto nariadenie nemá vplyv na dohovory upravujúce špecifické otázky, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.“

7

Podľa článku 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 44/2001:

„1.   Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

2.   Nariadenie sa neuplatní na:

8

Článok 27 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 9 s názvom „Prekážka začatej veci – súvisiace veci“ jeho kapitoly II s názvom „Právomoc“, znie takto:

„1.   Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2.   Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, každý iný súd odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

9

Článok 32 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v jeho kapitole III s názvom „Uznávanie a výkon“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia ‚rozsudok‘ znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom.“

10

Článok 33 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa nachádza v oddiele 1 s názvom „Uznávanie“ tejto kapitoly III, stanovuje:

„1.   Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

2.   Ak je otázka uznania rozsudku predmetom sporu, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddiele 2 a 3 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.

3.   Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí na posúdení uznania ako predbežnej otázky, potom tento súd má právomoc v tejto otázke.“

11

Článok 71 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v jeho kapitole VII s názvom „Vzťah k iným právnym nástrojom“, znie takto:

„1.   Toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty, a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach.

2.   Na účely jednotného výkladu sa odsek 1 bude uplatňovať takto:

12

Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podpísaný v Ženeve 19. mája 1956, zmenený a doplnený protokolom podpísaným v Ženeve 5. júla 1978 (ďalej len „CMR“), sa podľa svojho článku 1 ods. 1 vzťahuje na „každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania… ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru… bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán“.

13

CMR bol dojednaný v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Viac než 50 štátov, medzi nimi aj Spolková republika Nemecko a Holandské kráľovstvo, pristúpili k CMR.

14

Článok 23 CMR znie:

„1.   Ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.

…

3.   Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.

4.   Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú.

…

7.   Číselná jednotka uvedená v tomto dohovore je Special Drawing Right (osobitné právo čerpania), ako ho definuje Medzinárodný menový fond. Hodnota uvedená v odseku 3 tohto článku sa prepočíta na národnú menu štátu toho súdu, ktorý rozhoduje spor…

…“

15

Článok 29 CMR stanovuje:

„1.   Dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu.

2.   To isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby použité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh. V takom prípade sa títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť, na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1.“

16

Podľa článku 31 CMR:

„1.   Spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého:

na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

2.   Ak sa v spore uvedenom v odseku 1 tohto článku prejednáva žaloba pred súdom príslušným podľa uvedeného odseku alebo ak v takom spore tento súd vyniesol rozsudok, nemožno podať z toho istého dôvodu medzi tými istými stranami novú žalobu, iba ak rozhodnutie súdu, pred ktorým sa prejednáva prvá žaloba, nie je vykonateľné v štáte, v ktorom sa podáva nová žaloba.

3.   Ak sa stal v spore uvedenom v odseku 1 tohto článku rozsudok vynesený súdom niektorého zo zmluvných štátov v tomto štáte vykonateľným, stáva sa vykonateľným aj vo všetkých ostatných zmluvných štátoch, len čo boli splnené v príslušnom štáte predpísané formality. Tieto formality však nemôžu byť základom obnovy konania.

4.   Ustanovenia odseku 3 tohto článku sa vzťahujú na rozsudky vydané v spornom konaní, na rozsudky v neprítomnosti strán a na súdne zmiery; nevzťahujú sa však na predbežné rozsudky ani na súdne rozhodnutia, ktorými sa pri úplnom alebo čiastočnom zamietnutí žaloby ukladá žalobcovi okrem náhrady nákladov konania aj náhrada škody a úrokov.

…“

17

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z vnútroštátneho spisového materiálu doručeného do kancelárie Súdneho dvora vyplýva, že v auguste 2007 Canon poverila spoločnosti založené podľa holandského práva Nippon Express (Nederland) BV (ďalej len „Nippon Nederland“) a Nippon Express Euro Cargo BV (ďalej len „Nippon Euro“) cestnou prepravou viacerých svojich výrobkov medzi Holandskom a Nemeckom.

18

Nippon Euro poverila Inter‑Zuid Transport, aby uskutočnila túto prepravu. Táto spoločnosť zase poverila vykonaním prepravy DTC Surhuisterveen BV (ďalej len „DTC“) ako ďalšieho subdodávateľa prepravy. Prepravu nakoniec vykonala Kingma ako prepravca, ktorého poverila DTC.

19

Tovar bol naložený 22. augusta 2007 v dvoch skladoch spoločnosti Canon nachádzajúcich sa v Holandsku a mal byť dodaný 23. augusta 2007 v Nemecku. Po naložení tovaru vodič opustil Amstelveen v Holandsku 22. augusta 2007 a vydal sa do areálu spoločnosti Canon vo Willichu v Nemecku, kde došiel v rovnaký deň v príliš neskorú hodinu na to, aby bol tovar vyložený, takže počas noci ponechal kamión v nestráženom areáli príjemcu. V priebehu noci bola časť nákladu odcudzená.

20

Canon podal 27. augusta 2007 žalobu na prvej obchodnej komore Landgerichtu Krefeld (Nemecko), ktorou sa domáhal náhrady škody od spoločností Nippon Nederland a Nippon Euro, a tieto spoločnosti sa v súdnom zmieri z 1. marca 2010 zaviazali zaplatiť ako solidárni spoludlžníci sumu 500000 eur. Táto suma mala nahradiť škodu, ku ktorej došlo počas noci z 22. na 23. augusta 2007.

21

Dňa 29. septembra 2010 Nipponkoa Insurance podala na druhej obchodnej komore Landgerichtu Krefeld regresnú žalobu proti spoločnosti Inter‑Zuid Transport, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 500000 eur zodpovedajúcej náhrade škody, ktorú zaplatila spoločnosti Canon ako poistiteľ občianskoprávnej zodpovednosti spoločností Nippon Nederland a Nippon Euro (ďalej len „regresná žaloba“).

22

No 21. januára 2009, teda viac než jeden a pol roka pred podaním regresnej žaloby, Inter‑Zuid Transport už dosiahla v Holandsku vydanie negatívneho deklaratórneho rozsudku proti spoločnostiam Nippon Nederland a Nippon Euro týkajúceho sa rovnakého skutkového stavu (ďalej len „negatívny deklaratórny rozsudok“). Podľa tohto rozsudku, ktorý vydal Rechtbank te Haarlem (Holandsko) a ktorý má právnu silu rozhodnutej veci od novembra 2010, Inter‑Zuid Transport zodpovedala za vzniknutú škodu iba do výšky maximálnej sumy stanovenej v článku 23 CMR.

23

Nipponkoa Insurance usudzuje, že podmienky úmyselného alebo zavineného konania v zmysle článku 29 ods. 2 CMR sú pri spoločnosti Inter‑Zuid Transport splnené a že napriek existencii negatívneho deklaratórneho rozsudku má Landgericht Krefeld podľa článku 31 ods. 1 CMR právomoc rozhodovať o regresnej žalobe, keďže tento článok treba vykladať autonómne a podľa článku 71 nariadenia č. 44/2001 má prednosť pred článkom 27 tohto nariadenia.

24

Inter‑Zuid Transport tvrdí, že podľa článku 27 uvedeného nariadenia a článku 31 ods. 2 CMR nemožno pokračovať v konaní pred Landgerichtom Krefeld z dôvodu konečného deklaratórneho rozsudku, ktorý bol skoršie vydaný v Holandsku. Táto spoločnosť dochádza k záveru, že v každom prípade nesie zodpovednosť len do maximálnej sumy stanovenej v článku 23 ods. 3 CMR.

25

Vnútroštátny súd zastáva rovnaký názor ako Inter‑Zuid Transport, pokiaľ ide o právnu silu rozhodnutej veci konečného deklaratórneho rozsudku, a v tomto ohľade kritizuje judikatúru Bundesgerichtshofu (Nemecko), ako vyplýva z jeho rozhodnutí z 20. novembra 2003 (I ZR 102/02 a I ZR 294/02), podľa ktorej bez ohľadu na rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 1994, Tatry (C-406/92, Zb. s. I-5439), treba CMR vykladať autonómne, takže existencia negatívnej určovacej žaloby, ktorú podal dlžník proti veriteľovi na medzinárodne príslušný súd, aby sa rozhodlo, že tento predpokladaný dlžník nie je zodpovedný za škodu, nebráni tomu, aby právny nástupca veriteľa neskôr podal regresnú žalobu pred príslušným súdom iného zmluvného štátu CMR.

26

Landgericht Krefeld sa teda domnieva, že regresná žaloba, o ktorej má rozhodovať, a negatívny deklaratórny rozsudok majú rovnaký predmet, sú založené na tom istom dôvode a týkajú sa tých istých účastníkov konania, lebo Nipponkoa Insurance je právnym nástupcom spoločností Nippon Nederland a Nippon Euro. Preto usudzuje, že so zásadami vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva a minimalizácie možnosti súbežných konaní nie je zlučiteľné, ak v rámci regresnej žaloby orgány členského štátu odmietnu na základe výkladu dohovoru v zmysle článku 71 nariadenia č. 44/2001 uznať skôr vydaný negatívny deklaratórny rozsudok, ktorý sa týka toho istého predmetu.

27

Okrem toho tento súd tvrdí, že rozsudok zo 4. mája 2010, TNT Express Nederland (C-533/08, Zb. s. I-4107, bod 63 a výrok), v ktorom Súdny dvor vyhlásil, že nemá právomoc vykladať článok 31 CMR, nemá vplyv na prejednávanú vec.

28

Za týchto okolností Landgericht Krefeld rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

29

Nipponkoa Insurance a nemecká vláda na úvod nastoľujú otázku právomoci Súdneho dvora, pričom v podstate tvrdia, že položené otázky sa týkajú výkladu článku 31 CMR a že Súdny dvor nemá právomoc vykladať tento dohovor.

30

V tomto ohľade je síce pravda, že právomoc Súdneho dvora pri rozhodovaní o výklade v rámci prejudiciálneho konania sa vzťahuje len na normy, ktoré sú súčasťou práva Únie, a v bode 63 už citovaného rozsudku TNT Express Nederland už bolo rozhodnuté, že Súdny dvor nemá právomoc vykladať článok 31 CMR.

31

No hoci v už citovanom rozsudku TNT Express Nederland (body 32 a 57) sa druhá položená otázka týkala právomoci Súdneho dvora vykladať článok 31 CMR, v prejednávanej veci o to nejde.

32

V tomto ohľade postačuje konštatovať, že položené otázky sa už svojím znením týkajú výkladu ustanovení práva Únie, konkrétne nariadenia č. 44/2001, na ktorý má Súdny dvor právomoc podľa článku 267 ZFEÚ.

33

Vzhľadom na tieto úvahy je namieste usudzovať, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené prejudiciálne otázky.

34

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 71 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa medzinárodný dohovor vykladal spôsobom, ktorý zasahuje do cieľov a zásad, na ktorých je založené toto nariadenie.

35

Treba konštatovať, že Súdny dvor už na túto otázku vo svojej judikatúre odpovedal.

36

Súdny dvor totiž rozhodol, že hoci je nesporné, že článok 71 uvedeného nariadenia stanovuje, že vo veciach upravených osobitnými dohovormi, akým je CMR, sa uplatnia tieto dohovory, nič to nemení na skutočnosti, že týmto uplatnením nemôžu byť dotknuté zásady, na ktorých je založená súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach v rámci Európskej únie, akými sú zásady uvedené v odôvodneniach 6, 11, 12 a 15 až 17 tohto nariadenia, ktoré sa týkajú voľného pohybu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, predvídateľnosti súdnej právomoci, a teda právnej istoty pre osoby podliehajúce súdnej právomoci, riadneho výkonu spravodlivosti, minimalizácie rizika súbežných konaní, ako aj vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva v rámci Únie (pozri rozsudok TNT Express Nederland, už citovaný, bod 49).

37

Článok 71 nariadenia č. 44/2001 nemôže mať rozsah, ktorý by bol v rozpore so zásadami, na ktorých je založená právna úprava, ktorej je súčasťou. Tento článok preto nemožno vykladať v tom zmysle, že v oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, akou je cestná nákladná doprava, by osobitný dohovor, akým je CMR, mohol viesť k výsledkom, ktoré by boli menej priaznivé na dosiahnutie riadneho fungovania vnútorného trhu než výsledky, ku ktorým vedú ustanovenia uvedeného nariadenia (rozsudok TNT Express Nederland, už citovaný, bod 51).

38

Relevantné ustanovenia CMR preto možno v rámci Únie uplatniť len vtedy, ak umožňujú dosiahnuť ciele voľného pohybu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ako aj vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva v rámci Únie za podmienok, ktoré sú prinajmenšom rovnako priaznivé ako podmienky, ktoré vyplývajú z uplatnenia nariadenia č. 44/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok TNT Express Nederland, už citovaný, bod 55).

39

Na prvú otázku teda treba odpovedať tak, že článok 71 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa medzinárodný dohovor vykladal spôsobom, ktorý nezabezpečuje dodržiavanie cieľov a zásad, na ktorých je založené toto nariadenie, za podmienok, ktoré sú prinajmenšom rovnako priaznivé ako podmienky, ktoré stanovuje toto nariadenie.

40

Svojou druhou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či sa článok 71 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu článku 31 ods. 2 CMR, podľa ktorého negatívna určovacia žaloba alebo negatívny deklaratórny rozsudok v niektorom členskom štáte nemajú rovnaký predmet a rovnaký dôvod ako regresná žaloba, ktorá sa týka tej istej škody a tých istých účastníkov konania alebo ich právnych nástupcov, v inom členskom štáte.

41

Vzhľadom na odpoveď na prvú položenú otázku treba preskúmať, či by taký výklad článku 31 ods. 2 CMR zabezpečil dodržiavanie cieľov a zásad, na ktorých je založené nariadenie č. 44/2001, za podmienok, ktoré sú prinajmenšom rovnako priaznivé ako podmienky, ktoré stanovuje článok 27 alebo iné ustanovenia tohto nariadenia.

42

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu článku 27 nariadenia č. 44/2001 má návrh na vydanie rozhodnutia, že žalovaný je zodpovedný za škodu a je povinný ju nahradiť, akým je regresná žaloba vo veci samej, rovnaký dôvod a rovnaký predmet ako skoršia negatívna určovacia žaloba tohto žalovaného, ktorou sa domáha vydania rozhodnutia, že za uvedenú škodu nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudky Tatry, už citovaný, bod 45, a z 25. októbra 2012, Folien Fischer a Fofitec, C‑133/11, bod 49).

43

V prejednávanej veci bola regresná žaloba podaná na vnútroštátny súd po tom, čo Rechtbank te Haarlem vyniesol v zmysle článku 31 ods. 2 CMR rozsudok, ktorý sa týkal negatívneho určenia, založený na rovnakých skutkových a právnych okolnostiach medzi tými istými účastníkmi konania.

44

Je nutné konštatovať, že výklad tohto ustanovenia CMR v tom zmysle, že uvedená žaloba a uvedený rozsudok nemajú rovnaký dôvod a rovnaký predmet, by nezabezpečoval za podmienok, ktoré sú rovnako priaznivé ako podmienky stanovené nariadením č. 44/2001, dodržanie cieľa minimalizácie rizika súbežných konaní, ktorý je, ako sa pripomína v bode 36 tohto rozsudku, jedným z cieľov a jednou zo zásad, na ktorých je založená súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach v rámci Únie.

45

V tomto ohľade je irelevantné, či rozsudok Rechtbank te Haarlem nadobudol právnu silu rozhodnutej veci krátko po podaní regresnej žaloby na vnútroštátny súd, teda v novembri 2010, ako sa to uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, alebo 1. marca 2011, ako to tvrdila DTC na pojednávaní.

46

Nadobudnutie právnej sily rozhodnutej veci týmto rozsudkom spôsobuje, že ak by vec neupravovala CMR, ale nariadenie č. 44/2001, uplatňovali by sa ustanovenia tohto nariadenia nielen v oblasti prekážky začatej veci, ale aj v oblasti uznávania, osobitne článok 33 uvedeného nariadenia.

47

Ako už pritom Súdny dvor rozhodol, v rámci Únie možno uplatniť pravidlá stanovené osobitnými dohovormi uvedenými v článku 71 nariadenia č. 44/2001, aké vyplývajú z článku 31 ods. 2 CMR, iba vtedy, ak sú dodržané zásady voľného pohybu rozhodnutí a vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva, na ktorých je založené toto nariadenie (pozri v tomto zmysle rozsudok TNT Express Nederland, už citovaný, bod 54 a citovanú judikatúru).

48

Tieto zásady by neboli dodržané za podmienok, ktoré sú prinajmenšom rovnako priaznivé ako podmienky, ktoré stanovuje nariadenie č. 44/2001, ak by sa článok 31 ods. 2 CMR vykladal v tom zmysle, že negatívny deklaratórny rozsudok v niektorom členskom štáte nemá rovnaký predmet a rovnaký dôvod ako regresná žaloba, ktorá sa týka tej istej škody a tých istých účastníkov konania alebo ich právnych nástupcov, v inom členskom štáte.

49

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 71 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu článku 31 ods. 2 CMR, podľa ktorého negatívna určovacia žaloba alebo negatívny deklaratórny rozsudok v niektorom členskom štáte nemajú rovnaký predmet a rovnaký dôvod ako regresná žaloba, ktorá sa týka tej istej škody a tých istých účastníkov konania alebo ich právnych nástupcov, v inom členskom štáte.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: