ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

zo 17. septembra 2002 (*)

„Verejné obstarávania služieb v odvetví dopravy – Smernice 92/50/EHS a 93/38/EHS – Obec ako verejný obstarávateľ, ktorý organizuje dopravu autobusmi a ktorého ekonomicky nezávislá jednotka sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní ako uchádzač – Zohľadnenie kritérií, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia, na účely určenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky – Prípustnosť, keď obecná jednotka, ktorá je uchádzačom, spĺňa ľahšie tieto kritériá“

Vo veci C‑513/99,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Korkein hallinto‑oikeus (Fínsko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi

Concordia Bus Finland Oy Ab, predtým Stagecoach Finland Oy Ab,

a

Helsingin kaupunki,

HKL-Bussiliikenne

Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade článku 2 ods. 1 písm. a), článku 2 ods. 2 písm. c) a článku 2 ods. 4, ako aj článku 34 ods. 1 smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd. 06/002 s. 194), zmenenej a doplnenej aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o prispôsobení zmlúv, ktorými bola založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21, a Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1, ďalej len „smernica 93/38“), ako aj článku 36 ods. 1 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr P. Jann a F. Macken, sudcovia C. Gulmann, D. A. O. Edward, A. La Pergola, M. Wathelet, R. Schintgen a V. Skouris (spravodajca),

generálny advokát: J. Mischo,

súdny tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Concordia Bus Finland Oy Ab, v zastúpení: M. Heinonen, oikeustieteen kandidaatti,

–        Helsingin Kaupunki, v zastúpení: A.-L. Salo-Halinen, splnomocnená zástupkyňa,

–        fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyňa,

–        grécka vláda, v zastúpení: D. Tsagkaraki a K. Grigoriou, splnomocnené zástupkyne,

–        holandská vláda, v zastúpení: M. A. Fierstra, splnomocnený zástupca,

–        rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

–        švédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, splnomocnený zástupca,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Nolin, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci E. Savia, avocat,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli: Concordia Bus Finland Oy Ab, v zastúpení: M. Savola, asianajaja, Helsingin Kaupunki, v zastúpení: A.‑L. Salo-Halinen, fínska vláda, v zastúpení: T. Pynnä, grécka vláda, v zastúpení: K. Grigoriou, rakúska vláda, v zastúpení: M. Winkler, splnomocnená zástupkyňa, švédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: R. Williams, barrister, Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Nolin, za právnej pomoci E. Savia, na pojednávaní 9. októbra 2001,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. decembra 2001,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením zo 17. decembra 1999, doručeným Súdnemu dvoru 28. decembra 1999, Korkein hallinto-oikeus v súlade s článkom 234 ES položil tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článku 2 ods. 1 písm. a), článku 2 ods. 2 písm. c) a článku 2 ods. 4, ako aj článku 34 ods. 1 smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194), zmenenej a doplnenej aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o prispôsobení zmlúv, ktorými bola založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21, a Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1, ďalej len „smernica 93/38“), ako aj článku 36 ods. 1 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).

2        Tieto otázky boli položené v rámci sporu medzi Concordia Bus Finland Oy Ab (ďalej len „Concordia“) a Helsingin Kaupunki (mesto Helsinki) a podnikom HKL-Bussiliikenne (ďalej len „HKL“), ktorého predmetom je platnosť rozhodnutia liikepalvelulautakunta (komisia pre obchodné služby) mesta Helsinki, ktorým sa rozhodlo o zadaní zákazky spočívajúcej v riadení siete mestských autobusových spojov uvedeného mesta podniku HKL.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

 Smernica 92/50

3        Článok 1 smernice 92/50 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a)      ‚verejné zmluvy na poskytnutie služieb‘ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi poskytovateľom služieb a obstarávateľom, s výnimkou:

…

ii)      zmlúv uzavretých na základe verejného obstarávania v oblastiach uvedených v článkoch 2, 7, 8 a 9 smernice 90/531/EHS, alebo spĺňajúce podmienky uvedené v článku 6 ods. 2 tej istej smernice;

…“

4        Článok 36 smernice 92/50 nazvaný „Kritériá pre verejné obstarávanie“ znie takto:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o úhradách za niektoré služby, môžu byť kritériá vyhodnotenia ponúk obstarávateľmi takéto:

a)      v prípade vyhodnotenia ponuky na základe ekonomickej výhodnosti možno použiť rôzne kritériá vzťahujúce sa na objednávku: napr. kvalita, technická hodnota, estetické a funkčné vlastnosti, technická pomoc a doplnkový servis, termín dodania alebo termín ukončenia, cena; alebo

b)      len najnižšia cena.

2.      V prípade vyhodnotenia ponuky na základe ekonomickej výhodnosti uvedie obstarávateľ v súťažných podkladoch alebo v oznámení o ponuke kritériá, ktorými sa pri verejnom obstarávaní bude riadiť, ak je to možné, v zostupnom poradí podľa dôležitosti.“

 Smernica 93/38

5        Článok 2 smernice 93/38 stanovuje:

„1.      Táto smernica platí pre obstarávateľov, ktorí:

a)      sú verejnoprávnymi orgánmi alebo verejnými podnikmi a vykonávajú jednu z činností uvedených v odseku 2;

b)      keď nie sú verejnoprávnymi orgánmi alebo verejnými podnikmi, vykonávajú ako jednu zo svojich činností ktorúkoľvek z činností uvedených v odseku 2, alebo akúkoľvek ich kombináciu a pôsobia na základe špeciálnych alebo výhradných práv udelených príslušným orgánom členského štátu.

2.      Na účely tejto smernice sú príslušnými činnosťami:

…

c)      obsluha sietí poskytujúcich verejnosti služby v oblasti železničnej dopravy, automatizovaných systémov, električkovej, trolejbusovej, autobusovej alebo lanovkovej dopravy.

Čo sa týka dopravných služieb, sieť bude považovaná za existujúcu, ak je doprava zabezpečená za prevádzkových podmienok, ktoré uložil príslušný orgán členského štátu podľa pomerov na tratiach, ktoré majú byť obsluhované, použiteľnej kapacity alebo frekvencie prepravy;

…

4.      Zabezpečenie autobusovej dopravy pre verejnosť sa nepovažuje za osobitnú činnosť v zmysle odseku 2 písm. c), ak sú iné subjekty ochotné poskytovať tieto služby buď všeobecne, alebo v konkrétnej geografickej oblasti, za tých istých podmienok ako obstarávatelia.

…“

6        Podľa článku 34 smernice 93/38:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o úhrade za niektoré služby, spravuje sa vyhodnocovanie ponúk obstarávateľmi týmito kritériami:

a)      ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, vrátane rôznych kritérií závisiacich od príslušnej zmluvy, napr.: dodávka alebo dátum ukončenia, prevádzkové náklady, účinnosť nákladov, kvalita, estetické a funkčné charakteristiky, technické vlastnosti, servis po predaji a technická pomoc, záväzky vzhľadom k náhradným dielom, bezpečnosti dodávok a cene; alebo

b)      len najnižšia cena.

2.      V prípade uvedenom v ods. 1 písm. a) uvedie obstarávateľ v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení obstarávania všetky kritériá, ktoré zamýšľa uplatniť pri obstarávaní, kde je to možné, v zostupnom poradí dôležitosti.

…“

7        Článok 45 ods. 3 a 4 smernice 93/38 určuje:

„3.      Smernica 90/531/EHS stráca účinnosť od dátumu, kedy členské štáty začnú uplatňovať túto smernicu, čím nie sú dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt stanovených v článku 37 tejto smernice.

4.      Odkazy na smernicu 90/531/EHS sa považujú za odkazy na túto smernicu.“

 Vnútroštátna právna úprava

8        Smernice 92/50 a 93/38 boli prebraté do fínskeho práva právnym predpisom julkisista hankinnoista annettu laki (zákon o verejnom obstarávaní) 1505/1992, ktorý bol zmenený a doplnený zákonmi 1523/1994 a 725/1995 (ďalej len „zákon 1505/1992“).

9        Na základe článku 1 zákona 1505/1992 vnútroštátne a samosprávne orgány, ako aj verejní obstarávatelia uvedení v spomenutom zákone sú povinní dodržiavať jeho ustanovenia súvisiace s organizovaním súťaží návrhov a so zaručením rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie ich účastníkov.

10      Podľa článku 2 zákona 1505/1992 verejnými obstarávateľmi sú najmä samosprávne orgány.

11      Článok 7 ods. 1 zákona 1505/92 stanovuje na strane jednej, že kúpa musí byť uskutočnená za najvýhodnejších podmienok, a na strane druhej, že ponuka, ktorá sa vyberie, je tá, ktorá je najlacnejšia alebo najvýhodnejšia z celkového ekonomického pohľadu.

12      Konania o verejných obstarávaniach vo Fínsku sú upravené podrobnejšie nariadením 243/1995 o zmluvách s tovarmi a službami a o paušálnych výrobných zmluvách prekračujúcich určité objemy, ako aj nariadením 567/1994 o zmluvách spoločenstiev vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, ktorých objem je väčší ako určitá hodnota, zmenený a doplnený nariadením 244/1995 (ďalej len „nariadenie 567/1994“).

13      Článok 4 ods. 1 nariadenia 243/1995 sa nevzťahuje na kúpy, na ktoré sa uplatňuje nariadenie 567/1994. Článok 1 ods. 10 nariadenia 567/1994 sa nevzťahuje na kúpy, na ktoré sa uplatňuje nariadenie 243/1995.

14      Článok 43 nariadenia 243/95 stanovuje:

„1.      Verejní obstarávatelia musia prijať buď ponuku, ktorá v súlade s hodnotiacimi kritériami navrhovanej zmluvy je celkovo najvýhodnejšia z ekonomického hľadiska, alebo najlacnejšiu ponuku. Kritériá celkového ekonomického hodnotenia môžu byť napr. cena, lehota na dodanie alebo vyrobenie, náklady súvisiace s činnosťou, kvalita, predvídateľné náklady počas životnosti tovaru, funkčné a estetické vlastnosti, technické výhody, služby spojené s údržbou, bezpečnosť dodávok, technická podpora a úvahy o dopade na životné prostredie.

…“

15      Rovnako článok 21 ods. 1 nariadenia 567/1994 upravuje, že verejný obstarávateľ musí vybrať zo všetkých ponúk tú, ktorá je najvýhodnejšia z celkového ekonomického hľadiska v závislosti od kritérií hodnotenia tovaru, služby alebo ponúkanej pevnej ceny, alebo najnižšej ceny. Kritériá hodnotenia použité na účely celkového ekonomického hodnotenia môžu byť napr. cena, lehota na dodanie, náklady spojené s činnosťou, predvídateľné náklady počas životnosti tovaru, kvalita, ekologické vlastnosti, funkčné a estetické vlastnosti, technické výhody, služby spojené s údržbou a technická podpora.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

 Organizácia autobusovej dopravy mesta Helsinki

16      Z uznesenia, ktorým boli položené prejudiciálne otázky, vyplýva, že mesto Helsinki rozhodlo 27. augusta 1997 o tom, že sa bude vyhlasovať postupne verejné obstarávanie na celú sieť mestských autobusov mesta Helsinki, a to tak, že prvý spoj, o ktorom sa rozhodne v rámci verejného obstarávania, začne fungovať na začiatku jesene v roku 1998.

17      Na základe právnej úpravy o mestskej doprave v meste Helsinki zodpovednosť za plánovanie, rozvoj, uskutočňovanie a organizáciu vo všeobecnosti, ako aj za dozor nad mestskou dopravou je zverená, ak nie je ustanovené inak, joukkoliikennelautakunta (komisia pre hromadnú dopravu) a Helsingin kaupungin liikennelaitos (Dopravný podnik mesta Helsinki, ďalej len „dopravný podnik“), ktorý je podriadený uvedenej komisii.

18      Podľa uplatniteľnej právnej úpravy Komisia pre obchodné služby mesta Helsinki má na starosti rozhodovanie v rámci verejnej súťaže, ktorej predmetom sú služby mestskej hromadnej dopravy, a to v závislosti od cieľov schválených Mestskou radou Helsinki a komisiou pre hromadnú dopravu. Okrem toho Úrad pre zásobovanie mesta Helsinki je poverený výkonom postupov súvisiacich s verejným obstarávaním týkajúcim sa mestskej hromadnej dopravy.

19      Čo sa týka dopravného podniku, ten je mestským obchodným podnikom, ktorý je z funkčného a ekonomického pohľadu rozdelený do štyroch výrobných jednotiek (autobus, električky, metro, ako aj cesty a nehnuteľnosti). Výrobná jednotka týkajúca sa autobusov je HKL. Dopravný podnik obsahuje tiež hlavnú jednotku skupiny tvorenú plánovacou jednotkou a administratívnou a ekonomickou jednotkou. Plánovacia jednotka plní úlohu zadávateľa pokynov vo veci prípravy návrhov, ktoré sú určené pre komisiu hromadnej dopravy, čo sa týka spojov, ktoré majú byť predmetom verejnej súťaže, a úrovne požadovaných služieb. Výrobné jednotky sú odlišné z ekonomického hľadiska od zvyšku dopravného podniku a sú samostatnou účtovnou jednotkou s oddelenými súvahami.

 Predmetný postup verejnej súťaže vo veci samej

20      Listom z 1. septembra 1997 a oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev zo 4. septembra 1997 Úrad pre zásobovanie mesta Helsinki urobil výzvu na podávanie ponúk týkajúcich sa riadenia mestskej autobusovej siete mesta Helsinki podľa trás a cestovného poriadku upresnených v dokumente obsahujúcom sedem častí. Spor vo veci samej sa týka časti č. 6 tohto oznámenia, ktoré sa vzťahuje sa na spoj č. 62.

21      Zo spisového materiálu vyplýva, že podľa uvedeného oznámenia úspešným uchádzačom bude podnik, ktorý predloží najvýhodnejšiu ponuku pre magistrát z celkového ekonomického hľadiska. Toto hodnotenie malo brať do úvahy tri kategórie kritérií, to znamená celkovú cenu súvisiacu s prevádzkovaním, kvalitu materiálu (autobusov) a riadenie podnikateľom v oblasti kvality a životného prostredia.

22      Čo sa týka najskôr ceny súvisiacej s prevádzkovaním, najzaujímavejšia ponuka mala získať 86 bodov a počet bodov v prípade ďalších ponúk sa mal vypočítať podľa nasledujúceho vzorca: počet bodov = cena náhrady za ročné prevádzkovanie najzaujímavejšej ponuky delené skúmanou ponukou a vynásobené koeficientom 86.

23      Potom, pokiaľ ide o kvalitu materiálu, uchádzač mohol získať maximálne 10 dodatočných bodov na základe určitých kritérií. Takto uvedené body boli prideľované najmä za používanie autobusov, ktorých na jednej strane emisie oxidu dusičitého sú nižšie ako 4g/kWh (+ 2,5 bodu/autobus) alebo nižšie ako 2g/kWh (+ 3,5 bodu/autobus) a na strane druhej úroveň hlučnosti je nižšia ako 77 dB (+ 1 bod/autobus).

24      Čo sa týka konečne organizácie podniku v oblasti kvality a životného prostredia, dodatočné body mali byť prideľované za súbor kvalitatívnych kritérií, ako aj za program ochrany životného prostredia potvrdený certifikátom.

25      Úrad pre zásobovanie mesta Helsinki dostal osem ponúk týkajúcich sa časti č. 6, medzi ktorými boli aj ponuka HLK a ponuka Swebus Finland Oy Ab [(ďalej len „Swebus“), neskôr premenená na Stagecoach Finland Oy Ab (ďalej len „Stagecoach“), potom Concordia]. Ponuka posledného uvedeného podnikateľa obsahovala dva návrhy, ktoré boli označené ako A a B.

26      Komisia pre obchodné služby rozhodla 12. februára 1998 o výbere HKL ako prevádzkovateľa spoja tvoriaceho časť č. 6, keďže jej ponuka bola považovaná za celkovo najvýhodnejšiu z ekonomického hľadiska. Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Concordia (v tom čase Swebus) podala najlacnejšiu ponuku, čím získala 81,44 bodu za jej návrh A a 86 bodov za jej návrh B. HKL získala 85,75 bodu. Čo sa týka materiálu, HKL získala najviac bodov, teda 2,94 bodu a Concordia (v tom čase Swebus) získala 0,77 bodu za jej návrh A a -1,44 bodu za jej návrh B. 2,94 bodu, ktoré získala z tohto dôvodu HKL, obsahovalo maximálne zvýšenie vzhľadom na emisiu oxidu dusičitého, ktorej úroveň je nižšia ako 2g/kWh, ako aj za úroveň hlučnosti nižšiu ako 77 dB. Concordia (v tom čase Swebus) nezískala dodatočné body z dôvodu uplatnenia kritérií týkajúcich sa emisie oxidu dusičitého a úrovne hlučnosti autobusov. HKL a Concordia získali maximálny počet bodov za ich certifikáty kvality a životného prostredia. Za týchto podmienok HKL získala celkovo najväčší počet bodov, teda 92,69. Concordia (v tom čase Swebus) sa umiestnila na druhom mieste s tým, že získala 86,21 bodov za svoj návrh A a 88,56 bodov za svoj návrh B.

 Priebeh konania pred vnútroštátnymi súdmi

27      Concordia (v tom čase Swebus) podala žalobu o zrušenie uvedeného rozhodnutia vydaného Komisiou pre obchodné služby na Kilpailuneuvosto (Rada pre hospodársku súťaž) (Fínsko), pričom tvrdila najmä, že pridelenie dodatočných bodov materiálu, ktorého emisia oxidu dusičitého a úroveň hluku sú nižšie ako určité limity, je nespravodlivé a diskriminačné. Podľa nej dodatočné body boli pridelené za používanie takého typu autobusu, ktorý len uchádzač, teda HKL, mal v skutočnosti možnosť ponúknuť.

28      Kilpailuneuvosto zamietol túto žalobu. Odôvodnil to tým, že obstarávateľ má právo stanoviť typ materiálu, ktorý si želá používať. Stanovenie kritérií výberu, ako aj ich váha by sa mali však vykonať objektívne, berúc do úvahy potreby obstarávateľa a kvalitu služby. Prípadne tento obstarávateľ by mal byť schopný odôvodniť opodstatnenosť výberu a uplatnenia svojich hodnotiacich kritérií.

29      Uvedený súdny orgán zdôraznil, že rozhodnutie mesta Helsinki uprednostniť autobusy menej znečisťujúce životné prostredie je súčasťou ekologickej politiky, ktorej cieľom je znižovanie škodlivých účinkov autobusovej dopravy na životné prostredie. To nepredstavuje nedostatok konania. Ak by toto kritérium bolo použité nespravodlivým spôsobom voči konkurentom, v takom prípade by zásah bol možný. Kilpailuneuvosto však konštatoval, že všetci konkurenti mali možnosť, pokiaľ si to želali, získať autobusy jazdiace na zemný plyn. Z uvedeného teda vyvodil záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že uvedené kritérium diskriminovalo podnikateľa Concordia.

30      Concordia (v tom čase Stagecoach) napadla odvolaním uvedené rozhodnutie na Korkein hallinto-oikeus s návrhom na zrušenie rozhodnutia Kilpailuneuvosto. Podľa odvolateľky pridelenie dodatočných bodov autobusom menej znečisťujúcim životné prostredie a menej hlučným uprednostnilo HKL, jediný podnik – uchádzača, ktorý mal v skutočnosti možnosť použiť materiál schopný získať tieto body. Okrem toho odvolateľka tvrdila, že v rámci celkového hodnotenia ponúk nemožno zohľadniť ekologické činitele, ktoré nemajú žiaden priamy vzťah s predmetom verejnej súťaže.

31      V svojom uznesení Korkein hallinto-oikeus najskôr zdôrazňuje, že na to, aby sa určilo, či je uplatniteľné v prejednávanej veci nariadenie 243/1995 alebo nariadenie 567/1994, je potrebné skúmať, či predmetné verejné obstarávanie vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 92/50 alebo smernice 93/38. V tejto súvislosti konštatuje, že príloha VII smernice 93/38 sa zmieňuje, pokiaľ sa týka Fínskej republiky, ako o verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych inštitúciách, ktoré riadia autobusové služby na základe laki luvanvaraisesta henkilöliikenteestä tiellä (zákon o cestnej osobnej doprave podriadenej schváleniu) 343/91, tak aj o dopravnom podniku, ktorý riadi metro a sieť električiek mesta Helsinki.

32      Vnútroštátny súd ďalej zdôrazňuje, že skúmanie veci si vyžaduje tiež výklad ustanovení práva Spoločenstva na to, aby sa vedelo či magistrát, keď zadáva zákazku, aká je vo veci samej, koná v súlade s právom, keď berie do úvahy ekologické hodnotenia týkajúce sa navrhovaného materiálu. Ak by totiž tvrdenia podnikateľa Concordia, čo sa týka pridelených bodov na základe kritérií súvisiacich so životným prostredím, ako aj ďalších kritérií, boli prijateľné, potom by to znamenalo, že počet bodov, ktoré získala jeho ponuka B by prekročil počet bodov, ktoré získal podnikateľ HKL.

33      Korkein hallinto-oikeus konštatuje v tejto súvislosti, že článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 a článok 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38 sa nezmieňujú vôbec o otázkach životného prostredia v zozname kritérií, na základe ktorých sa stanoví ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Vo svojich rozsudkoch z 20. septembra 1988, Beentjets (31/87, Zb. s. 4635), a z 28. marca 1995, Evans Medical a Macfarlan Smith (C‑324/93, Zb. s. I‑563), však Súdny dvor vyslovil právny názor, že obstarávateľ nie je ničím obmedzený, pokiaľ ide o určovanie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, pri výbere kritérií výberu ponuky. Podľa názoru vyššie uvedeného fínskeho súdneho orgánu sa však tento výber môže zakladať len na kritériách, ktoré majú za cieľ zistiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

34      Vnútroštátny súd sa nakoniec odvoláva na oznámenie Komisie z 11. marca 1998, nazvané „Verejné trhy v Európskej Únii“ [neoficiálny preklad] [KOM(1998) 143 v konečnom znení], v ktorom sa Komisia domnieva, že je v súlade s právom brať do úvahy dôvody súvisiace so životným prostredím na to, aby sa vybrala ponuka najvýhodnejšia z celkového ekonomického hľadiska, a to do tej miery, v akej sám organizátor verejného obstarávania má priamo výhodu z ekologického vlastníctva tovaru.

35      Vzhľadom na tieto okolnosti Korein hallinto-oikeus rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa ustanovenia o pôsobnosti smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore… a osobitne jeho článok 2 ods. 1 písm. a), článok 2 ods. 2 písm. c) a článok 2 ods. 4, vykladať v tom zmysle, že uvedená smernica sa uplatňuje na konanie vedené magistrátom ako obstarávateľom v rámci verejného obstarávania prevádzkovania služieb mestskej autobusovej dopravy, a to vtedy, ak:

–        má na svojom území magistrát na starosti plánovanie, rozvoj, výkon a organizáciu všeobecne, ako aj dozor nad hromadnou dopravou a ak

–        má magistrát na účely plnenia uvedených povinností k dispozícii komisiu pre hromadnú dopravu a mestský dopravný podnik, ktorý je podriadený tejto komisii, a ak

–        má mestský dopravný podnik plánovaciu jednotku konajúcu ako zadávateľ pokynov, ktorá vypracúva pre komisiu pre hromadnú dopravu návrhy týkajúce sa spojov, o ktorých sa má rozhodovať vo verejnej súťaži a ktoré sa týkajú úrovne kvality služieb, ktorá sa má vyžadovať, a ak

–        má mestský dopravný podnik k dispozícii výrobné jednotky odlišné od zvyšku podniku z ekonomického hľadiska a medzi inými tiež jednotku, ktorá je špecializovaná v oblasti autobusovej dopravy a zúčastňuje sa na verejných súťažiach súvisiacich s touto dopravou?

2.      Má sa vykladať právna úprava Spoločenstva súvisiaca s verejnými obstarávaniami a osobitne článok 36 ods. 1 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania… alebo podobné ustanovenie (článok 34 ods. 1) smernice 93/38/EHS v tom zmysle, že magistrát, ktorý organizuje ako obstarávateľ verejnú súťaž, ktorej predmetom je prevádzkovanie služieb mestskej autobusovej dopravy, môže začleniť medzi kritériá, na základe ktorých bude uzavretá zmluva prijatím ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem navrhovanej ceny tiež ekologické a kvalitatívne riadenie prevádzkovania alebo viacero ďalších charakteristických vlastností materiálu. Môže medzi uvedené kritériá tiež začleniť zníženie emisie oxidu dusičitého alebo úrovne hlučnosti podľa podmienok uvedených vo verejnej súťaži, a to tak, že ak emisia oxidu dusičitého alebo úroveň hlučnosti daných dopravných prostriedkov sú nižšie ako daná hranica, potom môžu byť pridelené dodatočné body na účely porovnania ponúk?

3.      Ak odpoveď na predchádzajúcu otázku je kladná, majú sa vykladať pravidlá práva Spoločenstva o verejnom obstarávaní tak, že prideľovanie dodatočných bodov z dôvodu uvedeného vlastníctva materiálu v oblasti emisie oxidu dusičitého alebo úrovne hlučnosti je predsa však zakázané, keď sa zdá na prvý pohľad, že samotný dopravný podnik mesta organizujúci verejnú súťaž, ktorý riadi sieť autobusov, má možnosť navrhnúť materiál, ktorý vyhovuje stanoveným podmienkam, a túto možnosť má iba veľmi málo podnikov tohto sektora vzhľadom na dané okolnosti?“

 O prejudiciálnych otázkach

36      Na úvod je potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu, dôvody, ktoré uvádza Concordia vo svojom odvolaní podanom na Korkein hallinto-oikeus, sú založené výlučne na údajnej protiprávnosti systému hodnotenia kritérií týkajúcich sa materiálu uvedeného vo verejnej súťaži vo veci samej.

37      Takto sa vnútroštátny súd prostredníctvom svojej druhej a tretej otázky pýta, či článok 36 ods. 1 smernice 92/50 alebo článok 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38 umožňujú začleniť medzi kritériá, na základe ktorých má byť uzavretá zmluva prijatím ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, zníženie emisie oxidu dusičitého alebo úrovne hlučnosti dopravných prostriedkov, a to tak, že ak tieto emisie alebo úroveň hlučnosti sú nižšie ako určitá hranica, potom môžu byť pridelené dodatočné body na účely porovnávania ponúk.

38      Na druhej strane sa tento súd tiež pýta, či pravidlá stanovené spomenutými smernicami a najmä princíp rovnosti zaobchádzania umožňujú brať do úvahy takéto kritériá, ak sa zdá na prvý pohľad, že samotný dopravný podnik mesta organizujúceho verejnú súťaž patrí medzi veľmi malé množstvo podnikov, ktoré majú možnosť navrhnúť materiál, ktorý vyhovuje uvedeným kritériám.

39      Je však nutné konštatovať, že ustanovenia článku 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 a článku 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38 sú sformulované v podstate rovnako.

40      Okrem toho, ako vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu v rámci konania o veci samej, neboli položené žiadne otázky týkajúce sa vnútroštátnej úpravy alebo uplatniteľnej právnej úpravy Spoločenstva.

41      Ako totiž vyplýva z formulácie prvej otázky, Korkein hallinto-oikeus sa nepýta Súdneho dvora na uplatniteľnosť smernice 92/50, ale výlučne na uplatniteľnosť smernice 93/38 vo veci samej.

42      Preto je potrebné sa domnievať, že na jednej strane predmetom druhej a tretej otázky je zhoda kritérií výberu ponúk, ako sú tie vo veci samej, s relevantnými ustanoveniami smernice 92/50 a na strane druhej svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či by odpoveď na tieto otázky bola odlišná za predpokladu, že by bola uplatniteľná smernica 93/38. Z uvedeného vyplýva, že je treba skúmať postupne druhú a tretiu otázku a potom nakoniec prvú otázku.

 O druhej otázke

43      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 vykladať v tom zmysle, že keď v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa poskytovania služieb mestskej autobusovej dopravy obstarávateľ rozhodne o výbere ponuky toho uchádzača, ktorý poskytol ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, môže zobrať do úvahy zníženie emisie oxidu dusičitého alebo úrovne hlučnosti dopravných prostriedkov, a to tak, že ak tieto emisie alebo ak táto úroveň hlučnosti sú nižšie ako určitá hranica, potom sa môžu prideliť určité dodatočné body na účely porovnávania ponúk.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

44      Concordia sa domnieva, že v rámci konania o verejnom obstarávaní kritériá, na základe ktorých sa rozhoduje, musia vždy byť ekonomického charakteru, a to v zmysle relevantných ustanovení práva Spoločenstva. Ak cieľom obstarávateľa je vyhovieť dôvodom ekologického alebo iného charakteru, v takom prípade by sa malo začať iné konanie ako verejné obstarávanie.

45      Naopak, ďalší účastníci konania vo veci samej a členské štáty, ktoré predložili pripomienky, a Komisia zastávajú názor, že je možné začleniť kritériá ekologického charakteru medzi tie, ktoré riadia výber ponuky. Odvolávajú sa najskôr na článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 a článok 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38, ktoré len demonštratívne vypočítavajú okolnosti, ktoré obstarávateľ môže vziať do úvahy, keď vyberá takúto ponuku; potom sa odvolávajú na článok 6 ES, ktorý si podľa ich názoru vyžaduje začlenenie ochrany životného prostredia do ďalších politík Spoločenstva; konečne poukazujú na už citované rozsudky Beentjes, ako aj Evans Medical a Macfarlan Smith, ktoré podľa ich názoru umožňujú obstarávateľovi vybrať si kritériá, ktoré považuje za dôležité, ak vyhodnocuje predložené ponuky.

46      Osobitne mesto Helsinki a fínska vláda zdôrazňujú, že je v záujme Fínska a jeho obyvateľov, aby škodlivé výpary boli obmedzené v čo najväčšej miere. Čo sa totiž týka mesta Helsinki, ktoré je zodpovedné za ochranu životného prostredia na svojom území, vyplývajú mu priame úspory najmä v zdravotno-sociálnej oblasti, ktoré predstavujú 50 % svojho celkového rozpočtu. Činitele, ktoré aj keď v skromnej miere prispievajú k zlepšeniu celkového zdravotného stavu populácie, mu umožňujú rýchlo znížiť svoje náklady, a to v pozoruhodnom rozsahu.

47      Grécka vláda uvádza, že právomoc posúdenia zverená vnútroštátnym orgánom, čo sa týka výberu kritérií výberu ponúk, predpokladá, že tento výber nie je svojvoľný a že kritériá vzaté do úvahy neporušujú ustanovenia Zmluvy ES a najmä základné princípy zakotvené v tejto Zmluve ako právo usadiť sa, slobodné poskytovanie služieb a zákaz diskriminácie založený na štátnej príslušnosti.

48      Holandská vláda ďalej upresňuje, že kritériá výberu ponúk uplatňované obstarávateľom musia vždy vykazovať ekonomický rozmer. Domnieva sa však, že táto podmienka je splnená vo veci samej, keďže mesto Helsinki je obstarávateľom a súčasne organizáciou finančne zodpovednou za politiku životného prostredia.

49      Rakúska vláda uvádza, že smernice 92/50 a 93/38 zavádzajú dve zásadné obmedzenia, čo sa týka výberu kritérií hodnotenia ponúk. Na jednej strane kritériá, ktoré si zvolil obstarávateľ, musia byť vo vzťahu s ponukou, ktorá má byť vybratá, a musia umožniť stanoviť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku v rámci výberu. Na druhej strane uvedené kritériá musia byť schopné usmerniť právomoc hodnotenia priznanú obstarávateľovi na objektívnom základe a nesmú obsahovať prvky svojvoľného výberu. Okrem toho podľa rakúskej vlády kritériá hodnotenia musia byť priamo spojené s predmetom verejného obstarávania, musia mať objektívne merateľné účinky a musia byť vyčísliteľné z ekonomického hľadiska.

50      V rovnakom zmysle švédska vláda tvrdí, že výber, ktorý vykonáva obstarávateľ, je obmedzený do tej miery, v akej kritériá verejného obstarávania musia byť vo vzťahu so zmluvou, ktorá sa má uzavrieť, a sú vhodné na stanovenie ponuky najvýhodnejšej z ekonomického pohľadu. Dodáva ďalej, že tieto kritériá musia tiež byť v súlade s pravidlami zakotvenými v Zmluve, týkajúcimi sa voľného pohybu tovarov a služieb.

51      Podľa názoru vlády Spojeného kráľovstva ustanovenia článku 36 ods. 1 smernice 92/50 a článku 34 ods. 1 smernice 93/38 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o organizáciu verejného obstarávania, ktorej predmetom je prevádzkovanie služieb autobusovej dopravy, orgán verejnej moci alebo obstarávateľ môžu medzi ďalšími kritériami výberu ponuky vziať do úvahy kritériá životného prostredia na to, aby vyhodnotili ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, pokiaľ tieto kritériá umožňujú porovnávanie všetkých ponúk, ktoré sú spojené s dodávateľskými službami a ktoré boli vopred uverejnené.

52      Komisia zastáva názor, že kritériá uzavretia zmlúv, ktoré môžu byť vzaté do úvahy na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, musia spĺňať štyri podmienky. Ako tvrdí Komisia, kritériá takto musia byť objektívne, uplatniteľné na všetky návrhy, prísne spojené s predmetom dotknutej verejnej súťaže a musia obsahovať ekonomickú výhodu priamo prospešnú obstarávateľovi.

 Posúdenie Súdnym dvorom

53      Je potrebné pripomenúť, že článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 stanovuje, že kritériá, na základe ktorých obstarávateľ vyhodnocuje ponuky, môžu byť, ak sa vyhodnotenie týka ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, rôzne premenlivé v závislosti od konkrétneho verejného obstarávania, ako najmä kvalita, technická hodnota, estetické a funkčné charakteristiky, servis po predaji a technická pomoc, dátum dodania, lehota na dodanie, lehota na splnenie, cena.

54      Na to, aby sa určilo, či za týchto podmienok obstarávateľ môže v súlade s uvedeným článkom 36 ods. 1 písm. a) brať do úvahy kritériá ekologického charakteru, je dôležité po prvé konštatovať, ako vyplýva jasne z formulácie tohto ustanovenia a najmä z použitia výrazu „napríklad“, že kritériá, ktoré môžu byť stanovené pre výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, nie sú určené taxatívne (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, Zb. s. I‑7725, bod 35).

55      Po druhé uvedený článok 36 ods. 1 písm. a) nemožno vykladať v tom zmysle, že každé z kritérií výberu ponuky stanovené obstarávateľom na to, aby zistil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, musí mať nevyhnutne čisto ekonomický charakter. Nemožno totiž vylúčiť, že činitele, ktoré nemajú čisto ekonomický charakter, môžu ovplyvniť hodnotu ponuky z pohľadu uvedeného obstarávateľa. Toto konštatovanie je tiež potvrdené formuláciou tohto samotného ustanovenia, ktoré výslovne uvádza kritérium súvisiace s estetickými vlastnosťami ponuky.

56      Ďalej Súdny dvor už rozhodol tak, že zosúladenie postupov verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva má za cieľ odstrániť prekážky voľného pohybu služieb a tovarov (pozri najmä rozsudok SIAC Construction, už citovaný, bod 32).

57      So zreteľom na tento cieľ a vzhľadom tiež na znenie článku 130r ods. 2 prvého pododseku tretej vety Zmluvy ES, ktorý preniesla v mierne zmenenej forme Amsterdamská zmluva do článku 6 ES, ktorý stanovuje, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uplatnenia politík a činností Spoločenstva, treba vyvodiť, že článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 nevylučuje možnosť, aby obstarávateľ použil kritériá, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia v rámci hodnotenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

58      Predsa však toto konštatovanie neznamená, že každé kritérium, ktoré má tento charakter, môže uvedený obstarávateľ vziať do úvahy.

59      Ak totiž článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 necháva na obstarávateľa výber kritérií výberu ponuky, ktoré chce vziať do úvahy, predmetom tohto výberu však môžu byť len kritériá, ktorých cieľom je zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o verejné obstarávanie prác, rozsudky Beentjes, už citovaný, bod 19; Evans Medical a Macfarlan Smith, už citovaný, bod 42, ako aj SIAC Construction, už citovaný, bod 36). Návrh sa nevyhnutne vzťahuje na predmet verejného obstarávania, z čoho vyplýva, že kritériá výberu ponuky, ktoré možno vziať do úvahy v súlade s uvedeným ustanovením, musia tiež byť spojené s predmetom verejného obstarávania.

60      V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenúť, že ako už Súdny dvor rozhodol, na to, aby sa určila ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, obstarávateľ musí mať možnosť posúdiť predložené ponuky a rozhodnúť sa na základe rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií podľa konkrétneho verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o verejné obstarávanie prác, rozsudok z 28. marca 1985, Komisia/Taliansko, 247/83, Zb. s. 1077, bod 25).

61      Okrem toho z judikatúry tiež vyplýva, že kritérium výberu ponuky, ktoré by malo za následok to, že sa obstarávateľovi zverí nepodmienená sloboda výberu na účely uzavretia zmluvy s uchádzačom, by bolo nezlučiteľné s článkom 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 (pozri v tomto zmysle rozsudky Beentjes, už citovaný, bod 26, a SIAC Construction, už citovaný, bod 37).

62      Potom je dôležité zdôrazniť, že tieto kritériá, ktoré sú vzaté do úvahy preto, aby sa určila ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, sa musia uplatniť tak, že sa dodržia všetky procesné normy zakotvené v smernici 92/50 a najmä pravidlá zverejňovania, ktoré obsahuje. Z toho vyplýva, že v súlade s článkom 36 ods. 2 tejto smernice všetky kritériá tohto typu musia byť výslovne spomenuté v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pokiaľ je to možné v zostupnom rade podľa významu, ktorý je im priznaný, a to preto, aby podnikatelia mohli poznať tieto kritériá a ich význam (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o verejné obstarávanie prác, rozsudky Beentjes, už citovaný, body 31 a 36, ako aj z 26. septembra 2000, Komisia/Francúzsko C‑225/98, Zb. s. I‑7445, body 51).

63      Nakoniec takéto kritériá musia dodržiavať všetky základné princípy práva Spoločenstva a najmä princíp zákazu diskriminácie, ako vyplýva z ustanovení Zmluvy v oblasti práva usadiť sa a zo slobodného poskytovania služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Beentjes, už citovaný, bod 29, a Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 50).

64      Z týchto úvah vyplýva, že keď obstarávateľ rozhodne v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 o uzatvorení zmluvy s uchádzačom, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, môže vziať do úvahy kritériá súvisiace s ochranou životného prostredia, pokiaľ tieto kritéria súvisia s predmetom verejného obstarávania, pokiaľ nedávajú danému obstarávateľovi nepodmienenú slobodu výberu, pokiaľ sú výslovne spomenuté v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a pokiaľ dodržiavajú všetky základné princípy práva Spoločenstva, najmä princíp zákazu diskriminácie.

65      Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné najskôr konštatovať, že kritériá, ktoré súvisia s úrovňou emisie oxidu dusičitého a s úrovňou hlučnosti autobusov, ako vo veci samej, sa musia považovať za súvisiace s predmetom verejného obstarávania, ktorým je poskytovanie služieb mestskej autobusovej dopravy.

66      Potom kritériá spočívajúce v pridelení dodatočných bodov ponukám zodpovedajúcim konkrétnym špecifickým požiadavkám súvisiacim s ochranou životného prostredia, ktoré sú objektívne vyčísliteľné, nemôžu dať obstarávateľovi nepodmienenú slobodu výberu.

67      Ďalej je potrebné pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 21 až 24 tohto rozsudku, predmetné kritériá vo veci samej boli výslovne spomenuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré uverejnil Úrad pre zásobovanie mesta Helsinki.

68      Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že otázka, či predmetné kritériá vo veci samej dodržiavajú najmä princíp zákazu diskriminácie, sa bude musieť skúmať v rámci odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, ktorej je predmetom.

69      Preto vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že článok 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 sa má vykladať v tom zmysle, že keď v rámci verejného obstarávania súvisiaceho s poskytovaním služieb mestskej autobusovej dopravy obstarávateľ rozhodne o uzavretí zmluvy s uchádzačom, ktorý poskytol ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, môže brať do úvahy ekologické kritériá ako úroveň emisie oxidu dusičitého alebo úroveň hlučnosti autobusov, pokiaľ tieto kritériá súvisia s predmetom verejného obstarávania, pokiaľ nedávajú danému obstarávateľovi nepodmienenú slobodu výberu, pokiaľ sú výslovne spomenuté v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a pokiaľ dodržiavajú všetky základné princípy práva Spoločenstva, najmä princíp zákazu diskriminácie.

 O tretej otázke

70      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či princípu rovnosti zaobchádzania neprotirečí to, že sa berú do úvahy kritériá súvisiace s ochranou životného prostredia, ako sú vo veci samej, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že samotný dopravný podnik obstarávateľa patrí medzi veľmi malé množstvo podnikov, ktoré majú možnosť navrhnúť materiál, ktorý vyhovuje uvedeným kritériám.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

71      Concordia uvádza, že možnosť používať autobusy jazdiace na zemný plyn, ktoré boli v praxi jediné, ktoré vyhovovali dodatočnému kritériu zníženia emisie oxidu dusičitého a úrovne hlučnosti, bola veľmi obmedzená. Ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania existovala totiž na území Fínska iba jediná pumpa dodávajúca zemný plyn. Jej kapacita umožňovala dodať palivo približne 15 autobusom jazdiacim na plyn. Práve pred vyhlásením spornej verejnej súťaže však HKL objednalo nákup jedenástich nových autobusov jazdiacich na plyn, z čoho vyplýva, že kapacita pumpy bola úplne vyťažená a že teda nemohla zásobovať iné dopravné prostriedky. Okrem toho táto pumpa mala len dočasný charakter.

72      Concordia z toho vyvodzuje, že HKL bol jediný uchádzač, ktorý mal skutočne možnosť ponúknuť autobusy jazdiace na plyn. Teda navrhuje odpovedať na tretiu otázku tak, že prideľovanie bodov v závislosti od emisie oxidu dusičitého a od zníženia úrovne hlučnosti autobusov nie je prípustné, prinajmenšom ak podnikateľské subjekty daného sektora nemali možnosť, dokonca ani teoretickú, ponúknuť služby, s ktorými sa spája právo na pridelenie takýchto bodov.

73      Mesto Helsinki tvrdí, že nemalo žiadnu povinnosť predložiť v rámci verejného obstarávania svoju vlastnú autobusovú dopravu, a to ani vzhľadom na právnu úpravu Spoločenstva, ani na fínsku legislatívu. Keďže totiž s verejným obstarávaním sú vždy spojené dodatočné práce a náklady, potom by nebol žiaden rozumný dôvod organizovať toto verejné obstarávanie, ak by sa vedelo, že jediný podnik, ktorého je vlastníkom, by mal možnosť ponúknuť materiál spĺňajúci podmienky stanovené oznámením o vyhlásení verejného obstarávania alebo ak by si chcelo skutočne vyhradiť prevádzkovanie tejto dopravy.

74      Fínska vláda sa domnieva, že hodnotenie objektívnosti stanovených kritérií v predmetnej verejnej súťaži vo veci samej patrí s konečnou platnosťou do právomoci posúdenia vnútroštátneho súdu.

75      Holandská vláda uvádza, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že kritériá uzavretia zmluvy musia byť objektívne a nemôžu diskriminovať uchádzačov. V bodoch 32 a 33 rozsudku zo 16. septembra 1999, Fracasso a Leitschutz (C‑27/98, Zb. s. I‑5697), Súdny dvor však rozhodol tak, že keď zostane na konci postupu verejného obstarávania len jediná ponuka, obstarávateľ nie je povinný uzavrieť zmluvu s jediným uchádzačom považovaným za schopného zúčastniť sa tohto postupu. Podľa názoru holandskej vlády z uvedeného nevyplýva, že pokiaľ zostane vzhľadom na uplatňované kritériá zadania zákazky len jediný uchádzač, tak tieto kritériá sú v rozpore s právom. V každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či vo veci samej hospodárska súťaž bola naozaj narušená.

76      Podľa názoru rakúskej vlády použitie predmetných kritérií na uzavretie zmluvy vo veci samej môže v zásade byť prijateľné v prípade, keď ako v spore, o ktorom rozhoduje vnútroštátny súd, iba relatívne obmedzený počet uchádzačov je schopných vyhovieť týmto kritériám. Zdá sa však, že podľa judikatúry Súdneho dvora (rozsudok z 22. septembra 1988, Komisia/Írsko, 45/87, Zb. s. 4929) existuje hranica prijateľnosti konkrétnych minimálnych ekologických noriem, a to síce keď použité kritériá obmedzujú trh služieb alebo produktov, ktorých plnenie, resp. dodanie treba uskutočniť, a to do tej miery, že zostáva len jediný uchádzač. Ako uvádza rakúska vláda, nič nenaznačuje tomu, že by to bol prípad veci samej.

77      Švédska vláda uvádza, že vzatie do úvahy kritéria súvisiaceho s emisiou oxidu dusičitého, a to tým spôsobom, ako tomu bolo vo veci samej, malo za následok, že uchádzač, ktorý mal k dispozícii autobusy jazdiace na plyn alebo alkohol, bol za to odmenený. Podľa názoru uvedenej vlády nič nebránilo tomu, aby ostatní uchádzači získali takéto autobusy. Už mnoho rokov sú tieto typy autobusov dostupné na trhu.

78      Švédska vláda zastáva názor, že skutočnosť, že sa pridelili dodatočné body z dôvodu slabej emisie oxidu dusičitého a nízkej úrovne hlučnosti autobusov, ktoré uchádzač navrhol uviesť do obehu, nepredstavuje priamu diskrimináciu, ale sa uplatňuje bez rozlíšenia. Okrem toho sa nezdá, že toto bodové zvýhodnenie by bolo nepriamo diskriminujúce, a to v tom zmysle, že by malo nevyhnutne za následok uprednostnenie HKL.

79      Podľa vyjadrenia vlády Spojeného kráľovstva smernica 93/38 nezakazuje prideľovanie dodatočných bodov pri hodnotení ponúk, ak je vopred známe, že malé množstvo podnikov môže potenciálne získať tieto dodatočné body, pokiaľ obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania túto možnosť získať takéto dodatočné body.

80      Komisia sa domnieva, že so zreteľom na rozdielnosti v názoroch účastníkov konania vo veci samej nedokáže určiť, či kritériá stanovené vo veci samej porušujú princíp rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Je teda úlohou vnútroštátneho súdu zodpovedať na túto otázku a určiť, či na základe objektívnych, relevantných a zhodných ukazovateľov spomenuté kritériá boli stanovené s výlučným cieľom vybrať podnik, ktorý bol nakoniec aj vybratý, alebo či boli určené na tento účel.

 Posúdenie Súdnym dvorom

81      Treba skonštatovať, že povinnosť dodržiavať princíp rovnosti zaobchádzania zodpovedá v samotnej podstate smerniciam v oblasti verejných obstarávaní, ktorých účelom je najmä podporovanie rozvoja účinnej hospodárskej súťaže v oblastiach, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti a ktoré zakotvujú kritériá výberu ponúk, ktoré sú zamerané na zaručenie takejto hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 1993, Komisia/Dánsko, C‑243/89, Zb. s. I‑3353, bod 33).

82      Takto podľa judikatúry citovanej v bode 63 tohto rozsudku kritériá výberu ponúk musia dodržiavať princíp zákazu diskriminácie, ako to vplýva z ustanovení zmluvy o práve usadiť sa a slobodnom poskytovaní služieb.

83      V prejednávanej veci treba najskôr zdôrazniť, že ako vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu, sporné kritériá uzavretia zmluvy vo veci samej boli objektívne a bez rozdielu uplatniteľné na všetky ponuky. Potom spomínané kritériá priamo súviseli s navrhovaným materiálom a boli začlenené do systému prideľovania bodov. Nakoniec v rámci tohto systému dodatočné body mohli byť prideľované na základe ďalších kritérií súvisiacich s materiálom, ako napríklad použitie veľmi nízkych autobusov, počet miest na sedenie a počet sklápacích sedadiel, ako aj opotrebovanosť autobusov.

84      Tak isto aj Concordia počas pojednávania pripustila, že zvíťazila vo verejnom obstarávaní týkajúcom sa spoja č. 15 autobusovej siete mesta Helsinki napriek skutočnosti, že verejné obstarávanie výslovne vyžadovalo použitie dopravných prostriedkov jazdiacich na plyn.

85      Teda treba konštatovať, že v takom skutkovom kontexte skutočnosť, že jedno z kritérií stanovených obstarávateľom na to, aby sa zistila ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, môže byť splnené len malým množstvom podnikov, medzi ktorými je aj podnik patriaci obstarávateľovi, nemôže sama osebe porušiť princíp rovnosti zaobchádzania.

86      Za týchto podmienok treba odpovedať na tretiu otázku tak, že princíp rovnosti zaobchádzania nebráni tomu, že sa vezmú do úvahy kritériá, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia, ako je to vo veci samej, a to iba preto, že vlastný dopravný podnik obstarávateľa patrí medzi malé množstvo podnikov, ktoré majú možnosť ponúknuť materiál, ktorý zodpovedá uvedeným kritériám.

 O prvej otázke

87      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či odpoveď na druhú a tretiu otázku by bola odlišná, ak by predmetné verejné obstarávanie vo veci samej bolo vo vecnej pôsobnosti smernice 93/38.

88      V tejto súvislosti je potrebné po prvé pripomenúť, že ustanovenia článku 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 a článku 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38 sú napísané v podstate zhodným spôsobom.

89      Po druhé treba skonštatovať, že ustanovenia o kritériách uzavretia zmluvy zakotvené ako v smernici Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002 s. 110), tak aj v smernici Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002 s. 163), sú tiež vyjadrené v znení, ktoré je v podstate zhodné so znením článku 36 ods. 1 písm. a) smernice 92/50 a článku 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38.

90      Po tretie je dôležité upresniť, že tieto smernice predstavujú ako celok základňu práva Spoločenstva pre verejné obstarávanie a zameriavajú sa na dosiahnutie podobných cieľov v ich oblastiach vecnej pôsobnosti.

91      Za týchto podmienok nie je žiaden dôvod vykladať odlišným spôsobom dve ustanovenia, ktoré patria do rovnakej oblasti práva Spoločenstva a ktoré sú sformulované v podstate zhodným spôsobom.

92      Nakoniec je potrebné pripomenúť, že v bode 33 už citovaného rozsudku Komisia/Dánsko Súdny dvor rozhodol tak, že povinnosť dodržiavať princíp rovnosti zaobchádzania zodpovedá v samotnej podstate smerniciam v oblasti verejných obstarávaní. Zo spisového materiálu veci samej však nevyplýva žiaden prvok, ktorý by mohol svedčiť o tom, že, pokiaľ sa týka voľby kritérií uzavretia zmluvy obstarávateľom, výklad uvedeného princípu by mal v danom prípade závisieť od osobitnej smernice uplatniteľnej na predmetné verejné obstarávanie.

93      Preto je potrebné odpovedať na prvú otázku tak, že odpoveď na druhú a tretiu otázku by nebola odlišná, ak by predmetné verejné obstarávanie vo veci samej patrilo do vecnej pôsobnosti smernice 93/38.

 O trovách

94      Fínska, grécka, holandská, rakúska, švédska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR

rozhodol o otázkach, ktoré mu položil Korkein hallinto-oikeus svojím uznesením zo 17. decembra 1999, takto:

1.      Článok 36 ods. 1 písm. a) smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb sa má vykladať v tom zmysle, že keď v rámci verejného obstarávania súvisiaceho s poskytovaním služieb mestskej autobusovej dopravy obstarávateľ rozhodne o uzavretí zmluvy s uchádzačom, ktorý poskytol ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, môže brať do úvahy ekologické kritériá ako úroveň emisie oxidu dusičitého alebo úroveň hlučnosti autobusov, pokiaľ tieto kritériá súvisia s predmetom verejného obstarávania, pokiaľ nedávajú danému obstarávateľovi nepodmienenú slobodu výberu, pokiaľ sú výslovne spomenuté v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a pokiaľ dodržiavajú všetky základné princípy práva Spoločenstva, najmä princíp zákazu diskriminácie.

2.      Princíp rovnosti zaobchádzania nebráni tomu, že sa vezmú do úvahy kritériá, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia, ako je to vo veci samej, a to iba preto, že vlastný dopravný podnik obstarávateľa patrí medzi malé množstvo podnikov, ktoré majú možnosť ponúknuť materiál, ktorý zodpovedá uvedeným kritériám.

3.      Odpoveď na druhú a tretiu otázku by nebola odlišná, ak by predmetné verejné obstarávanie vo veci samej patrilo do vecnej pôsobnosti smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore.

Rodríguez Iglesias

Jann

Macken

Gulmann

Edward

La Pergola

Wathelet

Schintgen

Skouris

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. septembra 2002.

Tajomník

Predseda

R. Grass

G. C. Rodríguez Iglesias

---

* Jazyk konania: fínčina.