52011DC0291

I. Úvod

Rozvíjanie prezieravej a komplexnej európskej migračnej politiky založenej na solidarite a zodpovednosti patri k jedným z hlavných politických cieľov Európskej únie[1].

Komisia predložila 4. mája oznámenie o migrácii[2]. Účelom tohto oznámenia bolo zasadiť nedávne i budúce návrhy politík do rámca, ktorý zohľadňuje všetky relevantné aspekty a umožňuje EÚ a jej členským štátom komplexné a koherentné riadenie v oblasti azylu, prisťahovalectva a mobility štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná výročná správa je odpoveďou na žiadosť Európskej rady, ktorú vzniesla pri prijatí paktu o prisťahovalectve a azyle v roku 2008[3], a na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa venuje vývoju v roku 2010, ktorý súvisel vykonávaním paktu a relevantných priorít Štokholmského programu prijatého v roku 2009[4]. Správa bola vypracovaná na základe príspevkov členských štátov a ďalších informácií, najmä správ národných kontaktných miest (NKM) Európskej migračnej siete.

Správa podáva zhrnutie a hodnotenie vývoja na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni[5], pričom predkladá odporúčania činnosť v budúcnosti.

II. Vstup do členských štátov EÚ a pobyt v nich

Ľudia prichádzajú do Európy rôznymi spôsobmi a s rôznym cieľom. Spôsob, ktorým štátny príslušník tretej krajiny vstúpi do EÚ, bude mať priamy vplyv na jeho práva, najmä pokiaľ ide o prístup na trh práce. Migranti, ktorí majú v EÚ legálny pobyt, sa však bez ohľadu na svoje postavenie musia do svojej hostiteľskej spoločnosti integrovať, čo je spoločnou zodpovednosťou migranta a spoločnosti, do ktorej prišiel.

1. Legálna migrácia − zabezpečenie legálneho spôsobu vstupu do EÚ

1.1 Demografické výzvy a nedostatok pracovných síl

Predpokladá sa, že počet obyvateľov EÚ sa zvýši z takmer 501 miliónov v roku 2010 na 520,7 milióna v roku 2035, pričom potom sa očakáva jeho pokles na 505,7 miliónov v roku 2060. Kým v roku 2010 bol pomer 3,5 osoby v produktívnom veku (20 − 64 rokov) na jednu osobu vo veku 65 a viac rokov, očakáva sa, že v roku 2060 bude tento pomer 1,7 ku 1[6].

Migrácia je hlavnou hnacou silou nárastu počtu obyvateľstva v EÚ. V roku 2009 predstavovala čistá migrácia do EÚ 857 000 osôb, t. j. 63 % celkového prírastku obyvateľstva.

K 1. januáru 2003 počet štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ – 25 predstavoval 16,2 milióna osôb, t. j. 3,6 % populácie. V roku 2010 ukázalo rozdelenie obyvateľstva v EÚ – 27 podľa štátnej príslušnosti, že 20,1 milióna osôb predstavovali občania tretích krajín (4 % z celkového počtu obyvateľov).

Najväčšie skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ – 27 tvoria Turci, Maročania a Albánci.

V roku 2009 získalo občianstvo členského štátu EÚ viac ako 770 000 osôb, čo predstavuje nárast o 9 % v porovnaní s priemerným počtom zaznamenaným v období rokov 2004 − 2008.

V roku 2009 sa v EÚ vydali dva milióny prvých povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín, čo je o 8 % menej než v predchádzajúcom roku. V dôsledku hospodárskej krízy klesol počet povolení vydaných na zárobkovú činnosť o 28 %. Takéto povolenia predstavovali 24 % z celkového počtu povolení vydaných v roku 2009 v porovnaní s 27 % z rodinných dôvodov, 22 % na štúdium a ďalšími 27 % z rôznych iných dôvodov (v súvislosti s ochranou, bydliskom, bez práva na prácu atď.).

Táto tendencia sa tiež odzrkadľuje v toku remitencií , t. j. finančných prostriedkov poukazovaných do tretích krajín (toky mimo EÚ). V roku 2009 klesli remitencie pracovníkov oproti roku 2008 o 4 %[7].

Uvedené údaje ukazujú, že EÚ čelí štrukturálnym problémom z hľadiska jej demografického vývoja. Napriek takmer 10 % miere nezamestnanosti, ktorá znamená, že viac ako 23 miliónov ľudí je bez práce, je zaznamenávaný rozsiahly nedostatok odborných pracovníkov. Ročný prieskum rastu za rok 2010[8] ukazuje, že dopyt po pracovnej sile naďalej rastie a že aj napriek takejto vysokej úrovni nezamestnanosti niektorí zamestnávatelia nie sú schopní nájsť na voľné pracovné miesta ľudí s vhodnou kvalifikáciou. Na udržanie hospodárskeho oživenia a zachovanie európskeho sociálneho systému potrebuje EÚ naliehavo riešiť nesúlad medzi ponukou kvalifikácií a dopytom na trhu práce. Zdôrazňuje to aj stratégia Európa 2020, predovšetkým v usmerneniach o zamestnanosti a v hlavnom oznámení „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“. Stratégia Európa 2020 zaväzuje EÚ k dosiahnutiu 75 % miery zamestnanosti do roku 2020, ako aj k zabezpečeniu lepšieho súladu medzi kvalifikáciou, ktorú ľudia získajú prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, a skutočnými potrebami trhu práce.

Prevládajúca počiatočná politická reakcia členských štátov na problém kvalifikácie je snaha zlepšiť zamestnateľnosť vlastnej domácej pracovnej sily, a to skvalitnením vzdelávania a odbornej prípravy, zvýšením miery zamestnanosti žien, starších pracovníkov, štátnych príslušníkov s migračným pôvodom a štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, ako aj dodržiavaním zásady preferencie Únie. Vzhľadom na závažnosť nesúladu kvalifikácií na európskych trhoch práce, ako aj nezvratný demografický vývoj[9] zohráva dobre organizovaná politika legálneho prisťahovalectva a integrácie, ktorá je v súlade so Štokholmským programom a ktorá sa opiera o ďalej uvádzané právne predpisy EÚ, ústrednú úlohu pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ a v konečnom dôsledku i jej sociálneho modelu.

Prisťahovalci výrazným spôsobom prispievajú do jednotlivých ekonomík v rámci EÚ. V období rokov 2000 až 2005 pripadala viac než štvrtina z celkového nárastu zamestnanosti a 21 % priemerného rastu HDP v EÚ – 15 na prisťahovalcov, ktorí do EÚ prišli z tretích krajín. Tento rastúci podiel migrantov na trhu práce pokrýval vysoko kvalifikované pracovné miesta v expandujúcich odvetviach hospodárstva, ako aj mnoho pracovných miest s kombináciou menej náročných kvalifikácií. Preto má z hľadiska dosiahnutia cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v stratégii Európa 2020 kľúčový význam účinné riadenie migrácie a podpora efektívnej účasti a začlenenia veľkého množstva prisťahovalcov, ktorí sa už v EÚ žijú legálne, do zamestnania a našich spoločností.

V súčasnosti Komisia v tomto rámci zavádza rad nástrojov na preskúmanie súladu medzi kvalifikáciami a ponukou. Medzi ne patrí komplexná „panoráma zručností EÚ“, ktorá bude k dispozícii v roku 2012, európsky monitor voľných pracovných miest, európsky spravodajca pre pracovnú mobilitu, prognózy agentúry CEDEFOP o dlhodobej ponuke kvalifikácií a dopyte po nich. Komisia má v úmysle do roku 2012 predložiť zelenú knihu, ktorá sa bude týmito otázkami podrobne zaoberať.

Rozhodujúce je zabezpečiť, aby migranti, ktorí sa už legálne v EÚ zdržiavajú, mali prístup na trhy práce podľa svojich zručností a skúseností bez diskriminácie a mali možnosť v plnej miere sa podieľať na spoločensko-hospodárskom, politickom a kultúrnom živote spoločností, v ktorých žijú. V tejto súvislosti sú zásadné na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 opatrenia, ktorými sa zabezpečí uznanie nadobudnutých zručností a schopností, nediskriminačný prístup k sociálnym službám a službám zamestnanosti, ako aj úzka koordinácia politík integrácie a začleňovania. V súčasnosti nie je dohodnutý celoeurópsky spôsob posudzovania konkrétneho nedostatku pracovných síl/kvalifikácií v členských štátoch ani to, či pracovníci z tretích krajín majú zručnosti a kvalifikácie požadované na jeho vyriešenie. Nie všetky členské štáty zaviedli systémy, ktoré im (alebo zamestnávateľom pôsobiacim na ich území) umožňujú zistiť (budúci) nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, resp. ako by ho mohli zaplniť vhodne kvalifikovanými migrantmi. Zatiaľ čo charakter a rozsah (budúceho) nedostatku kvalifikácií je v jednotlivých členských štátoch rozdielny, naliehavá potreba riešenia týchto nedostatkov predstavuje spoločný problém v celej EÚ.

Napríklad v sektore zdravotníctva, ako už bolo uvedené v „Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“[10], Komisia zamýšľa predložiť v roku 2012 akčný plán na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v zdravotníctve v EÚ. Spoločná činnosť zameraná na plánovanie pracovných síl uvedená v tom istom oznámení pomôže odhaliť nedostatky v oblasti pracovných síl/kvalifikácií v zdravotníctve členských štátov. Je potrebné, aby sa venovala pozornosť úlohe, ktorú by pri riešení tohto nedostatku mohla zohrávať migrácia vhodne kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín smerujúca do EÚ.

Účinné opatrenia v tejto oblasti budú prínosom pre všetky zúčastnené strany: členské štáty nebudú toľko trpieť nedostatkom pracovných síl, migranti − ženy i muži − budú môcť v plnom rozsahu využiť potenciál svojich zručností a kvalifikácií a EÚ vytvorí trh práce príťažlivý pre migrantov. Komisia je pripravená plne podporovať úsilie členských štátov v tomto procese a na tento účel bude predkladať rôzne nástroje.

- Existujúci nesúlad medzi potrebami trhu práce a ponukou kvalifikácií treba riešiť na úrovni členských štátov s plnou podporou Komisie. Uspokojovanie týchto potrieb prostredníctvom riadenej migrácie vhodne kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín by malo byť stredobodom tohto úsilia.

- ľahšie uznávanie zručností a kvalifikácií z tretích krajín na úrovni EÚ by znamenalo, že ľudia môžu v práci plne využiť svoj potenciál. Geograficky pružnejšie trhy práce by migrantom umožnili ľahšie meniť zamestnávateľov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Takáto mobilita by mala zachovávať ich právo na pobyt a viesť k lepšiemu zosúladeniu ponuky a dopytu na trhu práce.

- V rámci stratégie EÚ 2020 by členské štáty a EÚ mali zohľadniť úloha, ktorú by prisťahovalectvo mohlo zohrávať pri odstraňovaní nedostatku pracovných síl a kvalifikovaných pracovníkov.

1.2 Právny rámec EÚ

Na európskej úrovni sa členské štáty dohodli až v roku 1999[11] na vytvorení spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktorá sa takto stala pomerne novou oblasťou politiky. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozhodnutia o prisťahovaleckej politike prijímajú v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V roku 2010 účinky ekonomickej krízy aj naďalej ovplyvňovali rozvoj politiky legálnej migrácie. Prejavovalo sa to v legislatívnom procese návrhov EÚ, ktorý sa ukázal náročný, keďže diskusie o nových návrhoch napredovali iba pomaly. Takáto bola situácia od júla 2010, keď Komisia predložila návrhy týkajúce sa sezónnych pracovníkov[12] a zamestnancov presunutých v rámci organizácie (ICT)[13]. Okrem toho z národných parlamentov prišlo viacero stanovísk, ktoré spochybňovali dodržiavanie zásady subsidiarity. Pokračovali tiež diskusie o navrhovanej smernici o „jedinom povolení“ a právach migrantov súvisiacich so zamestnávaním, ale Európsky parlament a Rada ešte nedospeli k dohode.

EÚ potrebuje prisťahovalecký systém s pružnými pravidlami prijímania, ktorý zároveň zabezpečí spoločné normy vzťahujúce sa na podmienky vstupu a pobytu a primeranú ochranu práv migrantov. Dohoda o návrhu „jediného povolenia“ je preto rozhodujúca. Bez nej, nebude možné na úrovni EÚ zaručiť práva legálne migrujúcich pracovníkov a bude trvať súčasný rozdrobený prístup, pokiaľ ide o administratívne náležitosti a ich zjednodušovanie. Podobne sú pre ďalšie budovanie legislatívneho rámca EÚ v oblasti legálnej migrácie nevyhnutné návrhy o sezónnych pracovníkoch a o zamestnancoch presunutých v rámci organizácie. Smernica o zamestnancoch presunutých v rámci organizácie pomôže EÚ vybudovať znalostnú a inovačnú ekonomiku, prilákať investície viacnárodných spoločností a zvýšiť konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Smernica o sezónnych pracovníkoch pomôže v boji proti vykorisťovaniu osobitne zraniteľnej skupiny migrantov a poskytne jednoduchý a rýchly spoločný rámec pre sezónnych pracovníkov prichádzajúcich dočasne za prácou do EÚ.

Situácia zďaleka nie je uspokojivá ani pri transpozícii smernice o „modrej karte EÚ“, ktorá by mala byť ukončená do júna 2011. Doteraz len niekoľko členských štátov oznámilo Komisii svoje transpozičné opatrenia. Systém modrých kariet EÚ vytvára príťažlivý súbor opatrení, ako je rovnaké zaobchádzanie ako s domácimi pracovníkmi, priaznivé podmienky na zlúčenie rodiny a mobilitu vo vnútri EÚ, ktorých cieľom je prilákať vysokokvalifikované osoby do EÚ. Komisia pokračovala v hodnotení transpozície súčasných smerníc (o osobách s dlhodobým pobytom, študentoch a výskumných pracovníkoch) s tým, že príslušné správy predloží v priebehu roka 2011. V súvislosti so zlúčením rodiny niektoré členské štáty odhalili potrebu riešiť to, čo vnímajú ako zneužívanie vnútroštátnych postupov na zlúčenie rodiny, a začali s legislatívnymi zmenami. V nadväznosti na svoju správu o vykonávaní smernice o zlúčení rodiny[14] za rok 2008, Komisia ešte pred koncom tohto roka vypracuje zelenú knihu o zlúčení rodiny.

S súvislosti s ďalším rozvíjaním právneho rámca pre legálnu migráciu Komisia pociťuje potrebu, aby sa v tejto oblasti zintenzívnila diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov.

- Členské štáty musia úplne a načas transponovať smernicu o „modrej karte“ do júna 2011 .

- V blízkej budúcnosti sa musí dosiahnuť dohoda o návrhu smernice o jedinom povolení . V najbližších mesiacoch sa musí dosiahnuť významný pokrok v rokovaniach o návrhoch o sezónnom zamestnaní a zamestnancoch presunutých v rámci organizácie .

- Je potrebné uskutočňovať hodnotenia transpozície súčasných smerníc. Umožní to určiť problémy pri vykonávaní a prispeje k skvalitneniu súčasných právnych predpisov alebo k zisteniu potreby konsolidácie existujúceho acquis.

2. Azyl − poskytnutie medzinárodnej ochrany a zabezpečenie solidarity

V roku 2009 členské štáty zaznamenali 266 400 žiadostí o azyl, pričom v roku 2010 bol ich počet 257 815, čo predstavuje mierny pokles o 3 %. Kým Poľsko, Taliansko, Maďarsko a Malta prijali v roku 2010 menej žiadateľov o azyl ako v roku 2009, v Nemecku, Belgicku a vo Švédsku došlo k výraznému zvýšeniu. V roku 2010 boli najdôležitejšie krajiny štátnej príslušnosti žiadateľov o azyl v EÚ podľa poradia tieto: Afganistan (20 580), Rusko (18 500), Srbsko (17 715 bez Kosova*[15]), Irak (15 800) a Somálsko (14 350). V roku 2010 dostalo štatút ochrany v EÚ na prvom stupni (utečenec, doplnková ochrana alebo z humanitných dôvodov) 55 095 žiadateľov o azyl. Ochrana bola preto udelená v 25 % rozhodnutí v prvostupňovom konaní. V roku 2009 bolo v EÚ presídlených z tretích krajín 7 147 utečencov. Údaj za rok 2010 bol [do 3. štvrťroku] 3 848. |

Legislatívny pokrok v oblasti azylu bol v roku 2010 pomalý a vyžadoval si veľké úsilie. Spoluzákonodarcovia sa dohodli na rozšírení pôsobnosti smernice o osobách s dlhodobým pobytom na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu a dosiahli určitý pokrok pri nariadeniach Dublin a Eurodac, ako aj pri smernici o minimálnych ustanoveniach. S cieľom rozprúdiť uviaznuté rokovania o smernici o podmienkach prijatia a o smernici o azylových konaniach prijme Komisia upravené návrhy týchto dvoch právnych predpisov v júni 2011.

Prijatie nariadenia o vytvorení Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) v roku 2010 znamenalo významný pokrok. S cieľom posilniť praktickú spoluprácu Komisia aktívne pracuje na tom, aby EASO začal svoju činnosť v júni tohto roka.

Medzi členskými štátmi je potrebná solidarita ako jedna zo zložiek Spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Prebieha pilotný projekt zameraný na premiestnenie približne 250 osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty do desiatich členských štátov a predĺži sa za pôvodne plánované obdobie, aby sa uľahčilo premiestnenie migrantov, ktorí prišli nedávno a potrebujú medzinárodnú ochranu.

Grécko začalo po predložení akčného plánu v auguste 2010 Európskej komisii komplexne prepracúvať svoj azylový a migračný systém a získalo podporu Komisie, členských štátov, Nórska, UNHCR a ďalších partnerov z EÚ. V súčasnosti tu pôsobia tímy expertov na azyl koordinované úradom EASO. Grécko už v roku 2010 prijalo dôležité nové právne predpisy, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú.

Pokračuje sa v plnení existujúcich regionálnych programoch ochrany v Tanzánii a vo východnej Európe. Implementácia nového regionálneho programu ochrany v regióne Afrického roku v úzkej spolupráci s UNHCR sa začala v septembri a pokrok sa dosiahol v rozvíjaní ďalšieho regionálneho programe ochrany v severovýchodnej Afrike (v Egypte, Líbyi a Tunisku).

V tejto súvislosti je rovnako zásadné presídľovanie. Rokovania o vytvorení spoločného programu EÚ pre presídľovanie musia vyústiť do operatívneho a pozitívneho výsledku. Je potrebné sa zhodnúť na strategickom prístupe a politickom riadení v oblasti presídľovania.

- Rokovania o všetkých legislatívnych návrhoch o azyle musia byť ukončené v termíne do roku 2012.

- Nedávne udalosti v Stredozemí a potreba reštrukturalizácie azylových systémov niektorých členských štátov potvrdzujú nutnosť vytvoriť spoločný postup a jednotný štatút na úrovni EÚ . K tomu patria lepšie právne predpisy EÚ , posilnená praktická spolupráca koordinovaná úradom EASO, konkrétny viacstranný záväzok v oblasti solidarity a viac investícií do spolupráce s tretími krajinami .

- Európsky parlament a Rada musia dosiahnuť dohodu o spoločnom režime EÚ pre presídľovanie .

- Konkrétnymi príkladmi kombinácie zodpovednosti a solidarity , ktoré sú potrebné na vybudovanie CEAS , je pilotný projekt EÚ o presune s Maltou, legislatívne reformy prijaté Gréckom a pokračujúca podpora, ktorej sa mu dostalo pri realizácii akčného plánu.

3. Integrácia − kľúčový prvok pre migrantov, ako aj prijímajúce spoločnosti

Počas roka 2010 boli otázky týkajúce sa integrácie v popredí politickej agendy v celej Európe. Na jednej strane si najvyšší európski predstavitelia čoraz viac uvedomujú význam vzájomnej súvislosti medzi imigračnou a integračnou politikou a úsilím, ktoré musia vyvinúť migranti s legálnym pobytom a prijímajúce spoločnosti na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a politickej participácie migrantov. Na druhej strane môžu niektoré postoje k prisťahovalectvu a integrácii, ktoré sa v Európe objavili, viesť k diskriminácii a rasizmu, dokonca aj keď sú pocity namierené proti migrácii často odtrhnuté od reality, ktorou sa fenomén migrácie vyznačuje, a jej vplyvu na hospodárstvo.

Napriek vyvíjanému úsiliu migranti stále narážajú na prekážky pri participácii na európskych spoločnostiach. S cieľom riešiť tieto problémy sa ministri zodpovední za integráciu zišli v roku 2010 v Zaragoze, kde potvrdili svoj záväzok k „integrácii ako hnacej sile rozvoja a sociálnej súdržnosti“[16]. Komisia začala pilotný projekt s cieľom určiť ukazovatele pre monitorovanie výsledkov integračných politík. Takisto začala s vypracovaním takzvaných európskych modulov na podporu národných a miestnych integračných politík a postupov. Uskutočnili sa dve stretnutia Európskeho fóra pre integráciu a ďalej sa vyvíjala európska internetová stránka venovaná integrácii. Vyšla tretia príručka o integrácii.

Väčšina členských štátov vypracovala na vnútroštátnej úrovni národné plány integrácie, resp. zriadila poradné orgány, s ktorými treba konzultovať otázky integrácie. Niektoré členské štáty zmenili svoje právne predpisy, aby zaviedli skúšky štátnych príslušníkov tretích krajín na posúdenie ich integrácie. V niektorých členských štátoch pokračoval proces formalizácie práv a povinností nových migrantov prostredníctvom „zmlúv o prijímaní a integrácii“. V mnohých členských štátoch sa venovala osobitná pozornosť nutnosti naučiť sa jazyk prijímajúcej spoločnosti a riešeniu rastúcej nezamestnanosti migrantov opatreniami prijatými na zlepšenie prístupu k zamestnaniu. Vo väčšine členských štátov pokračoval trend rozvíjať komplexné stratégie a monitorovacie systémy na sledovanie ich výsledkov.

V záujme zvýšenia účinnosti integrácie je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. EÚ musí uznať prínos migrantov k hospodárskemu rastu, podporiť ho a zároveň zaručiť sociálnu súdržnosť. Len postupným zabezpečovaním účinnej sociálnej a ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom môže EÚ dosiahnuť širšiu akceptáciu migrácie spolu s presadzovaním základných európskych hodnôt. Malo by sa podporovať dosiahnutie synergie medzi cielenými politickými iniciatívami v kontexte migračnej politiky a spektrom horizontálnych politických iniciatív, aby sa zaistila primeraná a komplexná politická reakcia. Pre Komisiu je najlepší spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ, prístup „zdola nahor“ založený na dobre organizovanej správe vecí verejných na miestnej a regionálnej úrovni. Komisia poskytne na tieto akcie stimuly a podporu. Oznámenie o „Európskej agende pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín“, ako aj jeho sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, ktoré čoskoro Komisia prijme, vytýčia víziu Komisie v oblasti integrácie.

- EÚ musí postupne zabezpečiť účinnú spoločenskú a ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom – mužov a žien, aby sa realizoval úplný potenciál migrácie, rastu a súdržnosti.

- EÚ môže uviesť do súladu príspevok migrantov k ekonomickému rastu so sociálnou súdržnosťou . Hmatateľné výsledky budú možné len vtedy, ak členské štáty zapracujú otázky integrácie začlenenia do všetkých relevantných politických oblastí. Prístup „zdola nahor“ založený na účinnom systéme správy vecí verejných na miestnej a regionálnej úrovni je najlepším spôsobom na jeho dosiahnutie.

- Mala by sa vypracovať aktívna informačná a komunikačná stratégia na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, aby sa zmaximalizovalo pozitívne vnímanie migrácie .

III. RIEšENIE NELEGÁLNEJ MIGRÁCIE V ZÁUJME UľAHčENIA LEGÁLNEJ MIGRÁCIE

V roku 2009 bol v EÚ – 27 počet zadržaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa na ich území zdržiavali nelegálne, približne 57 000 (o 7 % menej ako v roku 2008). Členské štáty vrátili približne 253 000 štátnych príslušníkov tretích krajín (o 4,7 % viac ako v roku 2008). V roku 2010 bolo 63 % (t. j. asi 20 000 detekcií) nelegálnych prekročení hraníc do EÚ v 3. štvrťroku 2010 zistených na pozemnej hranici medzi Gréckom a Tureckom. |

Účinné opatrenia zamerané na predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu a na zaistenie bezpečných hraníc sú nevyhnutnou zložkou koherentnej a dôveryhodnej prisťahovaleckej politiky EÚ. Táto politika ale musí byť spravodlivá a musí rešpektovať ľudské práva.

1. Nástroje boja proti nelegálnej migrácii

V posledných rokoch boli prijaté dva kľúčové právne nástroje − smernica o návrate osôb 2008/115/ES a smernica o sankciách voči zamestnávateľom 2009/52/ES. Smernice existujú, ale stav ich transpozície nie je zďaleka uspokojivý, najmä pokiaľ ide o smernicu o návrate osôb, kde lehota na vykonávanie skončila 24. decembra 2010. Ich úplná a včasná transpozícia je podstatná. Tieto ustanovenia, ktorými sa migrantom priamo priznávajú práva, sa môžu uplatňovať a už sa aj uplatňujú v konaniach pred vnútroštátnymi súdmi a priamo sa uplatňujú na vnútroštátnej úrovni bez ohľadu na to, či sa uskutočnila ich transpozícia do vnútroštátnych právnych predpisov.

Posilnené hraničné kontroly a spolupráca s tretími krajinami najmä prostredníctvom readmisných dohôd, ktoré už ako vidno v niektorých členských štátoch preukázali svoju účinnosť, potvrdili svoj odrádzajúci účinok a lepšie fungovanie dojednaní o návrate. Existuje však priestor na zvýšenie efektívnosti readmisných dohôd na úrovni EÚ, ako sa uvádza v oznámení Komisie o hodnotení readmisných dohôd EÚ [KOM(2011) 76]. Je tiež zrejmé, že vyšší počet spoločných návratových letov koordinovaných agentúrou FRONTEX v roku 2010 bol úspechom, za ktorý si agentúra vyslúžila ďalšiu podporu a vyšší objem finančných prostriedkov. Okrem toho sa v súčasnosti vykonáva 29 opatrení schválených Radou na posilnenie ochrany vonkajších hraníc a na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. V pracovnom dokumente útvarov Komisie[17] o plnení týchto 29 opatrení, Komisia podrobne informovala o pokroku dosiahnutom pri každom opatrení, pričom osobitný dôraz kládla na úlohu, ktorú zohrávala agentúra FRONTEX, rozvoj EUROSUR a pokračujúci dialóg o migrácii s hlavnými krajinami pôvodu a tranzitu ako súčasti realizácie globálneho prístupu. Je potrebné, aby sa tieto opatrenia urýchlene realizovali a stali sa prioritou.

Smernica o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu vymenovaný Komisiou, ako aj webová stránka o boji proti obchodovaniu s ľuďmi[18] spustená v roku 2010 poskytli EÚ nové právomoci a spôsoby boja proti tejto modernej forme otroctva. Nedávno prijatá správa o vykonávaní smernice 2004/81/ES[19] o povoleniach na pobyt pre obete obchodovania s ľuďmi tiež vyzývala k ich účinnejšej ochrane, ktorá by mala prispieť aj k rozkladu sietí pašerákov.

- Členské štáty musia do júla 2011 úplne transponovať smernicu o sankciách voči zamestnávateľom , ktorá je zásadná pre boj proti nelegálnej migrácii a pre dôveryhodnosť legálnej migrácie.

- Členské štáty musia posilniť opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane pomoci poskytovanej obetiam podľa smernice 2004/81/ES s cieľom rozložiť siete pašerákov a zároveň posilniť práva obetí.

- Smernicu o návrate osôb musia členské štáty, ktoré by mali aj naďalej využívať možnosti poskytované touto smernicou, na posilnenie dobrovoľného odchodu ako uprednostňovanej možnosti návratu, v plnej miere transponovať a vykonávať.

- Malo by sa pokračovať vo využívaní spoločných leteckých návratov prostredníctvom plného využitia možností Európskeho fondu pre návrat a koordinácie agentúrou FRONTEX a zaradenia monitorov núteného návratu , ako sa vyžaduje v smernici o návrate osôb.

- Členské štáty by mali systematicky pridávať do systému SIS záznamy o zákaze vstupu , aby európsky rozmer zákazov vstupu vydaných podľa smernice o návrate osôb nadobudol úplný účinok.

2. Účinná kontrola na hraniciach

V roku 2010 Komisia navrhla nariadenie o vytvorení hodnotiaceho mechanizmu na overovanie správneho uplatňovania schengenského acquis . Vzhľadom na nedávno získané skúsenosti musí byť jeho prijatie prioritou, aby bola EÚ lepšie pripravená na presadzovanie jednotného uplatňovania pravidiel, ako aj na prijatie príslušných opatrení, ak by k jeho vytvoreniu nedošlo. Vývoj vízového informačného systému (VIS) pokračoval dokončením druhej a tretej hlavnej testovacej fázy z celkového počtu štyri. Bola dosiahnutá konečná dohoda o technických špecifikáciách pre interakciu SIS II s vnútroštátnymi systémami. Členské štáty naďalej pripravovali podmienky pre zriadenie EUROSUR podľa plánu. EUROSUR bude postupne vytvárať mechanizmus, pomocou ktorého môžu orgány členských štátov vykonávajúce dozor na hraniciach spolupracovať a vymieňať si medzi sebou a agentúrou FRONTEX operatívne informácie v záujme posilnenia kontrol na vonkajších hraniciach schengenského priestoru najmä na jeho južnej morskej a východnej pozemnej hranici, ako aj s cieľom zintenzívniť boj proti nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti. V minulom roku EÚ čelila na svojich hraniciach kritickým situáciám, keď bola konfrontovaná s vysokým prílevom nelegálnych migrantov. Predstavovalo to a naďalej to predstavuje významnú skúšku schopnosti EÚ rýchlo a efektívne reagovať v situáciách, keď členské štáty najviac postihnuté migračnými pohybmi súčasne žiadali v duchu solidarity o pomoc. Úspechy agentúry FRONTEX sa teraz všeobecne uznávajú a existuje všeobecná zhoda na potrebe aktualizácie jej úlohy, aby mohla efektívnejšie vyvíjať svoju činnosť.

Výsledky spoločného postupu EÚ v riešení kríz na hraniciach mali rôznorodý charakter. Na jednej strane EÚ a členské štáty preukázali, že sú schopné rozhodne reagovať pri riešení konkrétnych problémov, ktorým niektorý z členských štátov čelí pri účinnej kontrole svojich vonkajších hraniciach. Po prvý raz po žiadosti Grécka v súvislosti s tlakom na jeho pozemných hraniciach s Tureckom sa nasadili rýchle pohraničné zásahové jednotky agentúry FRONTEX (RABIT). Rýchle rozmiestnenie jednotiek RABIT so silnou podporou zúčastnených členských štátov stabilizovalo situáciu a znížilo počet prichádzajúcich osôb v porovnaní s obdobiami najvyšším zaťažením v roku 2010. Malta nedávno požiadala o nasadenie jednotiek RABIT vzhľadom na situáciu v južnom Stredozemí.

Na druhej strane z týchto udalostí vyplýva poučenie, že všetky členské štáty musia lepšie a účinnejšie zabezpečovať zvýšenú spoluprácu a jednotné uplatňovanie acquis . Koordinované preventívne opatrenia EÚ voči krajinám pôvodu sú stále pomalé a slabé.

- Európsky parlament a Rada sa musia čo najskôr dohodnúť na navrhovanej zmenách a doplnení nariadenia o agentúre FRONTEX , aby bol vytvorený riadny právny základ na posilnenie fungovania agentúry.

- Všetky schengenské hraničné priechody by mali byť riadne vybavené , hraničný dozor riadne zabezpečený a pohraničná stráž vyškolená na používanie nových IT nástrojov tak, ako je ustanovené v Kódexe schengenských hraníc.

- Musí sa prijať navrhovaný schengenský hodnotiaci mechanizmus , aby sa posilnila vzájomná dôvera členských štátov a inštitúcií EÚ v správne, jednotné a koherentné uplatňovanie schengenského acquis.

- Mala by sa zvážiť uskutočniteľnosť vytvorenia systému európskej pohraničnej stráže.

- Schengenská spolupráca na miestnej úrovni musí byť v plnej miere využitá na zabezpečenie plne harmonizovaného a zracionalizovaného vízového postupu, najmä v prospech cestujúcich v dobrej viere.

- V záujme vytvorenia plne spoľahlivého systému hraničnej kontroly EÚ mali by členské štáty pokračovať v príprave podmienok na zriadenie EUROSUR a preskúmať potrebnosť vytvorenia systému vstupu/výstupu a programu registrovaných cestujúcich .

- V záujme dosiahnutia lepšej koordinácie kontrol na vonkajších hraniciach predloží Komisia v roku 2012 návrhy s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi agentúrami FRONTEX, EUROPOL, vnútroštátnymi colnými správami a policajnými orgánmi.

IV. MALOLETÉ OSOBY BEZ SPRIEVODU − OSOBITNÁ VÝZVA

Maloletí bez sprievodu si zasluhujú osobitnú pozornosť. Mnohé z týchto detí sú žiadatelia o azyl a z tohto titulu sú chránené právnymi predpismi o azyle. Na územie EÚ prichádzajú však aj deti nelegálnou cestou, a práve tie sú najzraniteľnejšie.

V posledných rokoch väčšina členských štátov zaznamenala nárast počtu maloletých bez sprievodu prichádzajúcich na ich územie, čo viedlo k rastúcemu poznaniu, že sú potrebné opatrenia EÚ. V reakcii na túto potrebu Komisia prijala v roku 2010 akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014),[20] na základe ktorého Rada prijala v júni závery[21]. V akčnom pláne sa predložil spoločný prístup EÚ založený na zásade najlepšieho záujmu dieťaťa a určilo sa niekoľko hlavných prúdov opatrení, ako sú prevencia, prijatie a určenie trvalých riešení. V akčnom pláne sa tiež konštatuje, že úspešná ochrana maloletých bez sprievodu si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, EASO, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami.

Realizácia akčného plánu prebieha. V roku 2010 seminár belgického predsedníctva pod názvom „Maloletí bez sprievodu: deti prekračujúce vonkajšie hranice Európskej únie pri hľadaní ochrany“ priniesol prijatie uceleného súboru odporúčaní, ktoré okrem iných aspektov zdôraznili význam vytvorenia postupov, ktoré umožnia na hraniciach rýchle odhaliť deti bez sprievodu. Podľa správ predloženými členskými štátmi v roku 2010 existovali veľké rozdiely v počte maloletých bez sprievodu, ktorí prichádzajú na ich územie. ich počet sa pohyboval od niekoľko osôb až po 6 000. Niektoré členské štáty uskutočnili cielené informačné kampane v krajinách pôvodu o nebezpečenstvách nelegálnej migrácie maloletých bez sprievodu. Niektoré členské štáty vypracovali nástroje na posúdenie veku maloletých osôb bez sprievodu.

- EÚ a členské štáty musia pokračovať v realizácii akčného plánu týkajúceho sa maloletých bez sprievodu

V. VONKAJšÍ ROZMER MIGRAčNEJ POLITIKY EÚ − GLOBÁLNY PRÍSTUP

V roku 2010 sa súčasné nástroje globálneho prístupu k migrácii v rastúcej miere globálne využívali na rozvíjanie vonkajšej dimenzie migračnej politiky EÚ. Predovšetkým rastie záujem o partnerstvá v oblasti mobility. Viaceré členské štáty uvádzali svoju účasť v partnerstvách v oblasti mobility a ochotu zapojiť sa aj do nových partnerstiev. Spolupráca v rámci partnerstiev v oblasti mobility pokračovala s Moldavskou republikou, Kapverdmi a Gruzínskom. Uskutočnili sa rokovania o nových partnerstvách v oblasti mobility s Arménskom a Ghanou. Komisia má takisto v úmysle začať v blízkej budúcnosti dialóg zameraný na uzatvorenie partnerstiev v oblasti mobility s krajinami južného Stredozemia.

Hoci členské štáty pokračovali vo svojej bilaterálnej spolupráci, čoraz viac vystupovali spoločne v rámci spoločných iniciatív na úrovni EÚ. Po revízii dohody z Cotonou sa začal dialóg o migrácii s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT). Observatórium migrácie (AKT) bolo slávnostne otvorené v októbri 2010. Na 3. samite Afrika − EÚ, ktorý sa uskutočnil v novembri v Tripolise, sa v rámci partnerstva medzi Afrikou a EÚ pre migráciu, mobilitu a zamestnanosť (MME) prijal nový akčný plán na roky 2011 − 2013. Koncom roka 2010 sa začalo pracovať na budúcom smerovaní pražského procesu (Budovanie partnerstiev v oblasti migrácie). Ďalej sa rozvíjal štruktúrovaný dialóg o migrácii medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou. Otvorila sa platforma pre spoluprácu medzi EÚ a USA o otázkach migrácie a utečencoch. Stretnutie dialógu o migrácii s Indiou sa uskutočnilo v októbri 2010. Pokiaľ ide o proces rozšírenia, je dôležité úzko spolupracovať s kandidátskymi krajinami na zosúladení ich migračných a azylových politík a postupov s normami EÚ.

Rastie význam silnejšej vonkajšej migračnej politiky. Lisabonská zmluva a zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) poskytujú nové príležitosti a vyžadujú zamyslenie sa nad úlohou globálneho prístupu k migrácii v širšom kontexte vonkajších vzťahov EÚ. Vonkajšia dimenzia migračnej politiky EÚ musí takisto odrážať proces, ktorým EÚ vytvára podmienky pre modernizáciu svojich trhov práce v súlade so stratégiou Európa 2020. Globálny prístup k migrácii by preto mal lepšie zapracúvať externé i interné strategické ciele Európskej únie v oblasti migrácie.

- Vonkajšia dimenzia migračnej politiky EÚ musí odzrkadľovať priority trhu práce EÚ a úlohu prisťahovalectva v súlade so stratégiou Európa 2020 .

- Globálny prístup k migrácii sa musí stať dlhodobejším, vyváženejším a udržateľnejším politickým rámcom na riešenie geografických a tematických priorít EÚ.

- Členské štáty, inštitúcie EÚ a príslušné agentúry EÚ budú tiež musieť účinnejšie spolupracovať na prevencii náhlych prúdov masovej migrácie prostredníctvom pevného mechanizmu založeného na zásade solidarity , ako aj partnerstva s tretími krajinami .

- EÚ ponúkne svojim partnerským krajinám, predovšetkým tým v južnom Stredozemí, štruktúrovaný dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s cieľom vytvoriť súvisiace partnerstvá v oblasti mobility , ktoré pokryjú iniciatívy v oblasti legálnej migrácie a zjednodušenia vízového styku.

[1] Štokholmský program, 2. december 2009, Rada Európskej únie, 17024/09.

[2] KOM(2011) 248/3.

[3] http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/08/st13/st13440.en08.pdf.

[4] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:115:0001:0038:EN:PDF.

[5] Podrobnosti sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie

[6] Ak nie je uvedené inak, všetky údaje pochádzajú od Eurostatu.

[7] Eurostat, Statistics in Focus, 40/2010.

[8] Správa o raste, MEMO/11/11, s. 3.

[9] Eurostat, Statistics in Focus, 72/2008, „Ageing characterises the demographic perspectives of the European societies“ (Starnutie charakterizuje demografické výhľady európskych spoločností).

[10] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:0682:FIN:SK:PDF.

[11] Závery zo zasadnutia Európskej rady v Tampere.

[12] KOM(2010) 379 v konečnom znení.

[13] KOM(2010) 378 v konečnom znení.

[14] 2003/86/ES.

[15] *Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/1999.

[16] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/115346.pdf.

[17] SEK(2010) 1480 v konečnom znení z 26. 11.

[18] 2010. http://ec.europa.eu/anti-trafficking/index.action.

[19] KOM(2010) 493.

[20] KOM(2010) 213. Európska migračná sieť poskytla štúdiu EÚ o UAM (http://emn.intrasoft-intl.com/html/index.html).

[21] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/jha/114900.pdf.