52007DC0700

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.11.2007

KOM(2007) 700 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Naplno využiť výhody digitálnej dividendy v Európe: spoločný prístup k využívaniu spektra uvoľneného digitalizáciou (Text s významom pre EHP)

OBSAH

1. Prínos digitalizácie: „digitálna dividena“ 3

2. Čo je digitálna dividenda? 3

3. Zdroj s výnimočnou sociálnou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou 4

4. Len koordináciou na úrovni EÚ možno úplne uvoľniť potenciál digitálnej dividendy 6

5. Smerovanie k spoločnému plánovaniu spektra 7

6. Záver 10

1. PRÍNOS DIGITALIZÁCIE: „DIGITÁLNA DIVIDENA“

Prechod z analógovej televízie na digitálnu pozemnú televíziu do konca roka 2012[1] uvoľní v Európe nevídané množstvo spektra v dôsledku vysokej účinnosti prenosu digitálnou technológiou. Toto spektrum je známe ako "digitálna dividenda“ .

Digitálna dividenda predstavuje jedinečnú príležitosť reagovať na rýchlo rastúci dopyt po službách bezdrôtovej komunikácie [2]. Uvoľňuje dostatočné spektrum na to, aby stanice mohli výrazne rozvinúť a rozšíriť svoje služby a aby sa mohol tento cenný zdroj využiť aj na iné dôležité sociálne a hospodárske ciele , napríklad prekonanie „ digitálnej priepasti “ prostredníctvom širokopásmových aplikácií[3]. Digitálna dividenda tak potenciálne vytvára výhodné riešenia pre všetky strany. Opatreniami v tejto oblasti by sa podporila iniciatíva i2010[4], ktorá je súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie a ktorá zdôrazňuje význam, ktorý majú IKT v oblasti rastu a zamestnanosti, keďže podporujú inováciu a rast produktivity.

Využiť výhody digitálnej dividendy naplno však bude možné, len ak sa zameriame na hľadanie najhodnotnejších uplatnení spektra bez kladenia predbežných podmienok. V tomto oznámení sa teda navrhujú koordinované opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zaručiť optimálne využitie dividendy zo sociálneho a zároveň hospodárskeho hľadiska.

2. ČO JE DIGITÁLNA DIVIDENDA?

Digitálnu dividendu možno opísať ako časti spektra mimo frekvencií[5], ktoré sú potrebné na prevádzku existujúcich vysielacích služieb v plne digitálnom prostredí, vrátane povinností stálej služby vo verejnom záujme[6].

Viac televíznych kanálov s menším spektrom

Systémy digitálnej kompresie, ktoré sú komerčne dostupné, už umožňujú prenos 6 až 8 štandardných digitálnych televíznych kanálov v spektre, ktoré predtým využíval jeden analógový televízny kanál[7]. Očakáva sa, že v budúcnosti tento zisk efektívnosti bude rásť. V Spojenom kráľovstve sa tak plánuje poskytovanie 45 televíznych kanálov v oveľa menšom spektre, ako sa predtým používalo na vysielanie ekvivalentu 7 štátnych analógových kanálov[8], a uvažuje sa, že sa vo zvyšujúcich frekvenciách zavedie až ďalších dvadsať televíznych kanálov. Inak povedané, digitálna dividenda by mala presiahnuť spektrum, ktoré je v súčasnosti k dispozícii systémom GSM vo väčšine členských štátov.

Spektrum „prémiovej“ kvality

Všetky pásma spektra nemajú rovnaké vlastnosti: vyššie frekvencie neprenášajú signál tak ďaleko a neprenikajú do budov tak ľahko a nižšie frekvencie sú kapacitne obmedzené a vytvárajú viac interferencií. Spektrum digitálnej dividendy je mimoriadne príťažlivé, pretože je súčasťou „najlepšieho“ spektra, ktoré sa nachádza medzi 200MHz a 1GHz a ktoré ponúka optimálnu rovnováhu medzi kapacitou prenosu a diaľkovým pokrytím. Vďaka jeho dobrej charakteristike šírenia signálu je potrebná menšia infraštruktúra na širšie pokrytie, čím sa znižujú náklady a zlepšujú služby, najmä pokiaľ ide o komunikáciu vnútri budov a pokrytie vzdialených a vidieckych oblastí.

Avšak v súčasnosti veľmi fragmentované

Spektrum, ktorého sa týka digitálna dividenda, je v súčasnosti veľmi fragmentované do relatívne úzkych pásiem, ktoré sú rozptýlené na mnohých frekvenciách a poprepletané kanálmi digitálneho vysielania. Je to dôsledok rozhodnutí prijatých v oblasti plánovania spektra na regionálnej konferencii Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) o rádiokomunikáciách, na ktorej bol prijatý medzinárodný plán založený na tradičnom vysielaní, Ženevská dohoda 2006[9]. V Ženevskej dohode sa ustanovujú určité možnosti otvoriť spektrum iným využitiam. Tieto možnosti sa však obmedzujú na existujúce technické podmienky a v praxi súčasná situácia nenabáda k prideľovaniu tohto spektra na efektívnejšie alternatívne využitie.

3. ZDROJ S VÝNIMOčNOU SOCIÁLNOU, KULTÚRNOU A HOSPODÁRSKOU HODNOTOU

Na digitálnu dividendu sa treba pozerať v širšom kontexte celkovej rovnováhy medzi ponukou a dopytom po rádiovom spektre. Ide o vzácny verejný zdroj, po ktorom v modernej spoločnosti stále rastie dopyt: spektrum je potrebné pri všetkých druhoch bezdrôtových služieb, či ide o profesionálne využitie, ako rádiová navigácia, satelitné systémy alebo radary, alebo o využitie spotrebiteľom, ako vysielanie alebo pevné či mobilné komunikácie. Odhaduje sa, že celková hodnota elektronických komunikačných služieb, ktorá závisí od využívania rádiového spektra v EÚ, prekračuje 250 mld. EUR, čo predstavuje približne 2,2% európskeho ročného HDP. Túto podstatnú rolu rádiového spektra ako motora rastu uznali aj v iniciatíve i2010, v ktorej sa zdôrazňuje, že efektívnejšie riadenie spektra by povzbudilo inováciu v oblasti IKT a pomohlo poskytovať európskym občanom dostupnejšie služby.

Je preto vo verejnom záujme, aby bola digitálna dividenda spravovaná čo najefektívnejšie s cieľom vyhovieť čo najväčšiemu dopytu a odstrániť prekážky jej efektívnemu využitiu. Tento cieľ je jedným zo základných prvkov politiky EÚ týkajúcej sa spektra a Komisia sa ním zaoberá vo svojich návrhoch v súvislosti so súčasnou revíziou regulačného rámca v oblasti služieb elektronickej komunikácie.

Ak sa digitálna dividenda dobre zorganizuje, bude škála možností na jej využitie veľmi široká, keďže by túto časť spektra mohli využívať prakticky všetky bežné bezdrôtové aplikácie. Najsľubnejšie potenciálne využitie však patrí do kategórie služieb elektronickej komunikácie [10]. Existujú najmenej tri široké kategórie služieb, na ktoré by sa spektrum digitálnej dividendy výborne hodilo: O niektorých z nich už uvažuje viacero členských štátov:

1. Širokopásmové bezdrôtové komunikácie. „Stály prístup k širokopásmovému pripojeniu pre všetkých“ je ďalšou výzvou pre informačnú spoločnosť. Bezdrôtový prístup je pravdepodobne najsľubnejší prostriedok na preklenutie „širokopásmovej priepasti“ a prekonanie „ digitálnych rozdielov “, a to hlavne v vzdialených a vidieckych oblastiach[11]. Prístup k širokopásmovým komunikáciám môže mať signifikantný dosah na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva[12], pokiaľ ide o rast produktivity a sociálne vplyvy. Bezdrôtové technológie takisto poskytujú alternatívnu platformu, ktorá by zvýšila konkurenciu a urýchlila rozšírenie širokopásmových pripojení. Širokopásmové bezdrôtové komunikácie ponúkajú aj možnosť podporovať na úrovni EÚ interoperabilitu základných aplikácií verejnej bezpečnosti , ako sú služby ochrany verejnosti a obnovy po haváriách. O to isté spektrum by sa dalo aj deliť s cieľom skvalitniť pokrytie mobilných komunikácií a z dlhodobejšieho hľadiska uspokojiť rastúci dopyt po službách vysokorýchlostného prenosu mobilných dát . Širokopásmové komunikácie by sa mohli využiť aj na budúce inovatívne vysielacie služby.

2. Dodatočné pozemné vysielacie služby. Vysielanie vstupuje do obdobia intenzívnych zmien a inovácií z dôvodu prechodu na digitálne služby a služby vysokého rozlíšenia. Zvýšenie počtu vysielacích kanálov by malo umožniť zvýšenie mediálneho pluralizmu , rast produkcie mediálneho obsahu a kvalitnejšie a interaktívnejšie služby pre verejnosť . Je preto náležité, že vysielacie spoločnosti požadujú spravodlivý podiel na digitálnej dividende na oplátku za svoje úsilie a investície v oblasti digitalizácie.

3. Mobilné multimédiá. Medzi oblasti s najinovatívnejším uplatnením v sektore IKT patrí mobilná televízia a vysielacie služby spojené so satelitom, ktoré ponúkajú sľubné perspektívy[13].

Okrem toho už fungujú, alebo by mohli fungovať ďalšie kategórie využitia frekvencií, ktoré pokrýva digitálna dividenda, ako bezlicenčné využitie spektra[14] (napríklad nízkovýkonové zariadenia s krátkym dosahom, ktoré využívajú veľmi úzke pásmo ako lekárska telemetria, sluchové protézy alebo RFID, ktorej rast a nové uplatnenia v nasledujúcich rokoch by mohli byť obmedzené z dôvodu súčasného spektra, ktoré jej bolo v Európe pridelené v pásmach UHF).

Digitálnu dividendu treba ponímať, aká je: ako verejný zdroj s výnimočným sociálnym, kultúrnym, ako aj hospodárskym potenciálom. Napríklad zisky len pre hospodárstvo Spojeného kráľovstva sa odhadujú medzi 7,5 miliardy € až 15 miliárd €[15] za 20 rokov.

4. LEN KOORDINÁCIOU NA ÚROVNI EÚ MOžNO ÚPLNE UVOľNIť POTENCIÁL DIGITÁLNEJ DIVIDENDY

Európa musí zabezpečiť, aby sa s digitálnou dividendou naložilo primeraným spôsobom. Rozhodnutia o organizácii, vyčleňovaní a prideľovaní dividendy, ktoré sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch príjmu, budú mať dosah nielen na konkurencieschopnosť európskeho informačného a mediálneho sektora, ale aj na schopnosť Európy inovovať s cieľom čeliť svojim sociálnym a hospodárskym výzvam.

Digitálna dividenda nepozná hranice

Rádiové vlny nie sú obmedzené štátnymi hranicami: čím je energia vysielania silnejšia, tým ďalej sa môžu signály z pôvodne určenej oblasti pokrytia dostať a tým viac rastie riziko interferencie s inými systémami, ktoré fungujú v rovnakom alebo susednom pásme spektra. Zabraňovaním interferencii sa technicky odôvodňuje riadenie spektra a cezhraničná koordinácia. Bol to takisto dôvod rokovaní o Ženevskej dohode 2006 na medzinárodnej úrovni.

Odstrániť technické prekážky na uvoľnenie plnej kapacity digitálnej dividendy

Ako sa uvádza vyššie, pásma UHF, ktorých sa týka digitálna dividenda, sú v súčasnosti rozptýlené v úzkych segmentoch v tomto širokom spektre v súlade s rozdelením spektra podľa Ženevskej dohody 2006. Je preto ťažké prípadne nemožné využívať dividendu alternatívnymi spôsobmi. Uvoľnené pásma spektra sú často príliš úzke na to, aby boli skutočne rentabilné pre nové služby a priestor na ich rozvoj sa naďalej zužuje z dôvodu fragmentovaného zavádzania Ženevskej dohody 2006 na vnútroštátnej úrovni. Inovatívne využitie dividendy by tak bolo nemožné alebo by ho brzdila nízka efektívnosť spektra a vyžadovalo by si osobitnú úpravu operačných zariadení na miestne podmienky.

Verejná konzultácia, ktorú uskutočnila skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra pri príprave svojho stanoviska k digitálnej dividende[16], preukázala, že mnohé prípadné možnosti využitia dividendy sa jednoducho nezrealizujú, ak sa nezlepší koordinácia prístupu k spektru v členských štátoch . Celková hodnota digitálnej dividendy sa tak zníži. Na prekonanie tejto prekážky treba „upratať“ spektrum digitálnej dividendy , aby sa stalo použiteľnejším a konzistnejším v cezhraničnom kontexte . Toto sa dá dosiahnuť v rámci Ženevskej dohody 2006 v súlade s medzinárodnými dohodami so susednými krajinami a s malými úpravami tak, aby sa splnili vnútorné požiadavky EÚ. Je to však možné, len ak členské štáty budú spolupracovať a ak sa posilní dimenzia EÚ v plánovaní spektra pre digitálnu dividendu.

Lepšou koordináciou spektra na úrovni EÚ by sa navyše podporila interoperabilita v EÚ , čím by sa znížilo narušovanie súťaže na jednotnom trhu, ktoré zvýhodňuje určité sektory alebo účastníkov trhu, a vytvorili príležitosti pre existujúce a nové subjekty zaviesť inovatívne bezdrôtové služby.

Úspory z miery a rozsahu sú nevyhnutné pre mnohé potenciálne využitia digitálnej dividendy

Väčšina investícií do nových bezdrôtových technológií sa v súčasnosti realizuje v európskom alebo celosvetovom meradle. Mnoho potenciálnych uplatnení digitálnej dividendy predstavujú služby pre masový trh a v ich prípade je efektívny vnútorný trh vytvorený európskou koordináciou nevyhnutný na stimuláciu potrebných investícií do rozširovania nových technológií. Inovácia , jeden zo základných prvkov lisabonskej stratégie, dostane plnú podporu, len ak budú členské štáty spolupracovať a otvoria prístup k digitálnej dividende za konzistentných a pružnejších podmienok. Touto koordináciou by sa vytvoril pozitívny trend na povzbudenie nového a pevného priemyselného a obchodného rozvoja a hospodárstva. Z fragmentovanej digitálnej dividendy by pravdepodobne vzišli len nové miestne alebo špecifické aplikácie, ktoré by nemuseli mať dostatočný dosah potrebný na dosiahnutie úspechu. Koherentný prístup v rámci EÚ takisto pomôže znížiť regionálne rozdiely v zriadených politikách EÚ, ako je e-zdravie, e-vzdelávanie a iné služby verejného záujmu.

Porovnanie: digitálna dividenda mimo Európy

Význam digitálnej dividendy pritiahol veľkú pozornosť aj mimo Európy a viaceré vlády v iných kútoch sveta sa ním začali zaoberať:

- V Spojených štátoch amerických uvoľnia vysielacie spoločnosti približne polovicu spektra UHF po zrušení analógovej televízie v roku 2009. Táto časť spektra sa rezervovala ako digitálna dividenda na prerozdelenie novým službám, a to hlavne prostredníctvom technologicky neutrálnych dražieb, ktoré by sa mali konať v januári 2008. Navyše existujú regulačné plány, ktoré majú „inteligentným“ zariadeniam umožniť využívať takzvaný „biely priestor“, ktorý zostane medzi zónami pokrytými televíznymi stanicami.

- V Japonsku sa veľké množstvo frekvenčného spektra uvoľnilo, alebo sa zvažuje jeho pridelenie prostredníctvom technologicky neutrálnych dražieb[17].

Uvedenými krokmi sa týmto hospodárstvam umožní poskytovať nové a inovatívne služby a uplatnenia (napr. mobilné multimédiá, širokopásmový bezdrôtový prístup, integrované infraštruktúry na ochranu verejnosti a obnovu po haváriách) a poskytnúť tak svojim súkromným sektorom konkurenčnú výhodu.

Spoločným postupom na poli digitálnej dividendy sa posilní celková konkurencieschopnosť Európy na svetovom trhu a pozícia sektorov telekomunikácií a IT. Rovnako sa ním zabezpečí, že bude digitálna dividenda prispôsobená európskym požiadavkám a nebude „vnútená“ úspešnými aplikáciami inde vo svete.

Európa si nemôže dovoliť zostať bokom. Je nevyhnutné dať strategickú odpoveď na kľúčové problémy vyplývajúce z digitálnej dividendy.

5. SMEROVANIE K SPOLOčNÉMU PLÁNOVANIU SPEKTRA

„Upratanie“ spektra digitálnej dividendy

Primerané plánovanie spektra je podstatné na zabezpečenie optimálneho využitia digitálnej dividendy a na odstránenie technických prekážok, ktoré medzi prípadnými užívateľmi spôsobujú nerovnosti.

Zo skorších technických štúdií[18] realizovaných na podnet Komisie jasne vyplynulo, že z dôvodu problémov interferencie nemožno v tých istých pásmach spektra „miešať“ štandardné digitálne vysielacie služby a iné služby poskytované prostredníctvom zásadne rozdielnych komunikačných sietí. Dalo by sa to vyriešiť tak, že sa identifikujú priľahlé alebo úzko spojené pásma spektra s cieľom vytvoriť „zoskupenia“ služieb využívajúcich podobný typ komunikačnej siete . Súčasná fragmentácia digitálnej dividendy však zoskupovanie do spoločných pásiem neumožňuje. Takéto zoskupovanie by bolo možné len vďaka sústredenému úsiliu všetkých členských štátov, keďže je na plánovanie spektra potrebný vysoký stupeň cezhraničnej koordinácie.

Spoločné opatrenia

Komisia z uvedených dôvodov navrhuje konať v oblasti spoločného plánu pre spektrum na úrovni EÚ . Efektivita spektra tak bude vyššia v porovnaní s tým, čo by sa dalo dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni a tým pádom sa zvýši celková kapacita a možnosti využitia digitálnej dividendy.

Zachovanie flexibility potrebnej na zohľadnenie rozdielov na úrovni štátov

Komisia uznáva, že situácia spektra sa môže v každom členskom štáte líšiť v závislosti od špecifického vysielacieho prostredia, a to najmä pokiaľ ide o mieru závislosti na pozemnej televízii predovšetkým z dôvodu povinností verejnoprávnej služby. Takisto treba vziať na vedomie veľké rozdiely, čo sa týka časového rozvrhu a stratégie v národných plánoch digitalizácie. Spoločný plán spektra preto treba zavádzať postupne a pružne v záujme zohľadnenia legitímnych vnútroštátnych osobitostí, ako sú miestne sociálne a trhové potreby. Vzhľadom na rýchly technologický vývoj treba všetky spoločné plány spektra pravidelne revidovať a podľa potrieb ich vhodným spôsobom upraviť.

Prípravné práce

Na prípravu harmonizovaného zoskupenia pásiem spektra Komisia navrhuje uskutočniť prípravné práce v súvislosti s niektorými dôležitými otázkami. Ide najmä o určenie veľkosti, hraníc a prístupových podmienok každého podpásma spojeného s určitým typom siete a skupinou služieb, ako aj stanovenie časového rozvrhu a potrebných prostriedkov na realizáciu pružného a reálneho prechodu k harmonizovanému zoskupovaniu. V prípravných prácach treba odhadnúť aj administratívne a technické náklady na prípadné premiestnenie služieb do nových frekvenčných pásiem a znížiť tieto náklady, pokiaľ sú nevyhnutné. Takisto bude dôležité pripraviť bezpečné a zodpovedné rozmiestnenie a rozvíjanie infraštruktúrnych riešení a skúmať ich vplyv z dlhodobého hľadiska.

Potom, ako Komisia pripraví terén na prechod k harmonizovanej metóde, použije záväzný právny prostriedok Spoločenstva na prijatie rozhodnutia o zoskupení.

Zriadenie „aplikačných skupín“ v bežných pásmach spektra

Navrhované zoskupovanie spektra by sa malo uplatniť na hlavnú časť digitálnej dividendy, pásmo UHF[19]. Predstavovalo by organizáciu spektra „najvyššej úrovne“, na základe ktorej by sa mohli vypracovať plány jednotlivých štátov a celej EÚ, pričom sa stanovia hranice, v rámci ktorých môžu štáty slobodne konať tým, že sa zohľadnia rôzne úrovne harmonizácie EÚ pre každú skupinu.

Zoskupovanie by malo byť založené na troch podpásmach pre tri najbežnejšie druhy sietí:

Typ sietí v každom podpásme | Stupeň koordinácie plánovania spektra |

1) Jednosmerné vysokovýkonné siete: (hlavne pre pevné vysielacie služby): táto časť UHF by sa mala využívať na to, aby sa zabezpečilo pokračovanie existujúcich televíznych programov v digitálnom formáte[20] (ktorý je formálne mimo digitálnej dividendy) a na rozmiestnenie primeraných zdrojov, ktoré majú uspokojiť nové potreby v oblasti vysielania, ktoré sa hodia do tejto tradičnej štruktúry sietí. | Vnútroštátne riadenie (vnútroštátna časť dividendy + pokračovanie štátnych televíznych kanálov). Technické podmienky na využívanie tejto časti UHF by nemali podliehať formálnej harmonizácii na úrovni EÚ. Budú preto naďalej podliehať jednotlivému vnútroštátnemu riadeniu v súlade so Ženevskou dohodou 2006. Zakaždým, keď to bude možné, by sa kanály, ktoré v súčasnosti fungujú mimo tohto podpásma, mali presunúť do rámca tohto dohodnutého spoločného podpásma prostredníctvom doplnkových nástrojov podľa Ženevskej dohody 2006. |

2) Jednosmerné siete so stredným až nízkym výkonom (hlavne pre mobilné multimediálne služby a nové formy konvergentného vysielania a komunikačných služieb). | Riadenie na vnútroštátnej úrovni spolu s voliteľnou koordináciou na úrovni EÚ. Toto podpásmo bude na nevýhradnej báze dostupné členským štátom, ktoré budú chcieť využiť širšie úspory z rozsahu a jednoduchšiu koordináciu spektra pre aplikácie, ktoré sa hodia pre tento druh sietí. Časom by malo zabezpečiť prirodzené zblíženie podobných služieb v podobných frekvenciách. Mohlo by to ponúknuť príležitosť pre rentabilné rozšírenie mobilnej televízie[21]. |

3) Dvojsmerné nízkovýkonné siete: (hlavne pre služby pevného a mobilného prístupu k širokopásmovému pripojeniu): do tejto skupiny by sa prípadne mohli zahrnúť iné aplikácie ako inovatívne služby nízkovýkonného vysielania. | Harmonizácia EÚ na pružnom základe, postupné zavádzanie pri zohľadnení medzinárodných obmedzení. |

Celkové zoskupovanie by len pre ilustráciu mohlo vyzerať takto:

Bežné podpásma spektra (skupiny)

470 MHz <UHF pásmo----------------------------------> 872 MHz

SPEKTRUM VO VÝLUčNEJ SPRÁVE šTÁTU SPEKTRUM KOORDINOVANÉ NA ÚROVNI EÚ

Spektrum použité na zabezpečenie pokračovania existujúcich televíznych a rozhlasových služieb Voľné spektrum na využitie ako vnútroštátna časť digitálnej dividendy Príklad služieb: viac televíznych služieb, možno HDTV | Príklad služieb: úzkopásmová mobilná televízia | Príklad služieb: bezdrôtový širokopásmový prístup, vysokorýchlostný prenos mobilných dát |

Jednosmerné siete (vysoký výkon) | Jednosmerné siete (nízky až stredný výkon) | Dvojsmerné siete (nízky výkon) |

časť predstavujúca súčasnú digitálnu dividendu.

6. ZÁVER

Digitálna dividenda vyplývajúca z prechodu z analógového vysielania na digitálne je jedinečnou príležitosťou povzbudiť celé odvetvie bezdrôtových komunikácií a vysielania. Môže výrazným spôsobom prispieť k plneniu lisabonských cieľov konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu a vyhovieť širokej škále sociálnych, kultúrnych a ekonomických potrieb európskych občanov.

Digitálnu dividendu možno naplno využiť len prostredníctvom podpory a aktívnej spolupráce členských štátov a všetkých zúčastnených strán a ak sa bude pri plánovaní spektra postupovať spoločne.

Vzhľadom na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch už digitálna dividenda je k dispozícii a že sa ukončenie prechodu na digitálnu televíziu v EÚ očakáva do roku 2012, je súrne začať rozhodovací proces o spoločnom postupe na používanie digitálnej dividendy.

Členské štáty sa preto vyzývajú, aby

- Uľahčili zavedenie nových služieb prostredníctvom vzájomnej spolupráce a spolupráce s Komisiou s cieľom identifikovať tie pásma spektra v digitálnej dividende, ktoré možno optimizovať aplikačnými zoskupeniami.

Komisia:

- Pripraví požadované opatrenia na rezervovanie a koordináciu spoločných pásiem na úrovni EÚ.

Európsky parlament a Rada sa vyzývajú na diskusiu o spoločnom postupe, ktorý je uvedený v tomto oznámení, a na podporenie navrhovaných akcií.

[1] KOM(2005) 204 - Oznámenie „o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie“.

[2] Ako uznal aj Európsky parlament. Pozri uznesenie EP „Na ceste k európskej politike rádiového frekvenčného spektra“ („Towards a European policy on the radio spectrum”, 14.2.2007).

[3] KOM(2006) 129 o „Preklenutí širokopásmových rozdielov“.

[4] KOM(2005) 229 „Iniciatíva i2010 - Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“.

[5] Časť spektra od 174 do 230 MHz (VHF) a od 470 do 862 MHz (UHF).

[6] Okrem toho viaceré členské štáty identifikovali časť spektra nazvanú „interleaved spectrum“ (alebo “biely priestor” medzi dvoma zónami pokrytia televíznymi stanicami) ako potenciálne dôležitý doplnok digitálnej dividendy.

[7] V prípade televízie s vysokou rozlišovacou schopnosťou sa z dôvodu prenosu väčšieho množstva informácií zisky znižujú. Množstvo potrebného spektra je však stále nižšie ako pri analógovej televízii.

[8] Pred digitalizáciou bolo v Spojenom kráľovstve 5 štátnych kanálov a niekoľko obmedzených regionálnych kanálov, ktoré v spektre zaberali priestor jedného alebo dvoch štátnych kanálov.

[9] KOM(2005) 461 „Priority politiky EÚ v oblasti frekvenčného spektra v súvislosti s digitalizáciou v kontexte nadchádzajúcej Regionálnej konferencie Medzinárodnej telekomunikačnej únie o rádiokomunikácii 2006 (RRC-06).“ Podrobné informácie o konferencii na stránke http://www.itu.int/ITU-R/conferences/rrc/rrc-06/index.asp.

[10] Ako ilustruje správa francúzskej „Commission consultative des radiocommunications” z 10.10.2007, dostupná na http://www.arcep.fr/uploads/tx_gspublication/rapport-ccr-151007.pdf.

[11] V EÚ 25 malo priemerne k širokopásmovému pripojeniu prístup viac ako 90 % mestského obyvateľstva, ale len 71 % vidieckeho obyvateľstva (odhady Komisie, január 2007).

[12] Širokopásmové pripojenie je základnou infraštruktúrou hospodárstva založeného na poznatkoch. Význačne prispelo k vplyvu IKT na hospodárstvo, keďže za posledné desaťročie predstavovalo v moderných ekonomikách polovicu rastu produktivity.

[13] Napríklad odhadovaná trhová hodnota len mobilnej televízie by sa mala do roku 2011 pohybovať od 7 do 20 miliárd €, pričom by mala dosiahnuť od 200 do 500 miliónov zákazníkov na celom svete (McKinsey Quarterly, marec 2006).

[14] Takisto by sa mali ustanoviť určité analógové uplatnenia, ktoré v súčasnosti fungujú v pásme UHF: napr. služby výroby programov a osobitných podujatí ( Programme-Making and Special Events (PMSE) services ) alebo bezdrôtové mikrofóny.

[15] Ofcom, projekt analýzy digitálnej dividendy v Spojenom kráľovstve. Odhady kvalifikované ako „opatrné“.

[16] Stanovisko skupiny RSPG k dôsledkom politiky v oblasti spektra na digitálnu dividendu. Úplné znenie textu nájdete na stránke http://rspg.ec.europa.eu/doc/documents/opinions/rspg07_161_final_op_digdiv.pdf.

[17] Približne 50 až 60 MHz.

[18] Správa CEPT v rámci mandátu, ktorým ju poverila Komisia, o technických otázkach vzhľadom na možnosti harmonizácie pre digitálnu dividendu (časť A a B).

[19] Digitálna dividenda zahŕňa VHF a UHF pásma. VHF pásmo je oveľa menšie ako UHF pásmo, je menej atraktívne z hľadiska šírenia spektra, a preto oň nie je taká núdza. VHF pásmo by sa teda mohlo optimizovať bez koordinácie EÚ.

[20] Táto časť UHF by sa takisto mala použiť prioritne na splnenie súčasných a budúcich povinností verejnoprávnych služieb.

[21] Podrobné informácie o návrhoch Komisie týkajúcich sa mobilnej televízie nájdete v oznámení Komisie KOM(2007) 409 o posilnení vnútorného trhu so službami mobilnej televízie, 18.7.2007.