52007DC0146

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.3.2007

KOM(2007) 146 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

i2010 – Výročná správa o informačnej spoločnosti 2007 {SEK(2007) 395}{Volumes 1, 2, 3}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

i2010 – Výročná správa o informačnej spoločnosti 2007

OBSAH

1. Úvod 3

2. Vývoj v informačnej spoločnosti v roku 2006 3

3. Implementácia i2010 v roku 2006 a opatrenia na obdobie 2007/2008 4

3.1. Informačný priestor 4

3.2. Inovácia, výskum a vývoj v oblasti IKT 6

3.3. Integrácia, lepšie verejné služby kvalita života 7

4. Rozpoznanie trendov v budúcnosti 10

5. Cestovná mapa pre opatrenia v budúcnosti vzhľadom na hodnotenie i2010 v polovici obdobia 11

ÚVOD

i2010 je iniciatíva Komisie pre oblasť informačnej spoločnosti a mediálnej politiky, prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje súlad všetkých politík Komisie v tejto oblasti a ktorá je nástrojom pri úsilí posilniť významný prínos informačných a komunikačných technológií (IKT) pre výkonnosť našich hospodárstiev a napredovanie obnovenej Lisabonskej stratégie. Rozvíja sa v prostredí poznačenom rýchlymi zmenami, a preto je nutné ju pravidelne aktualizovať a upresňovať. Táto správa je druhou takou aktualizáciou a zároveň je prípravou na rozsiahlejšie hodnotenie iniciatívy v polovici obdobia v roku 2008.

Celková bilancia za rok 2006 je pozitívna[1]. Hlavné ukazovatele sa pohybujú správnym smerom a IKT sú aj naďalej hlavným motorom rastu a inovácií. Namiesto skeptického postoja, ktorý ešte pred piatimi rokmi bol prekážkou pre investície do IKT, sme dnes svedkami väčšej dôvery v našu schopnosť vyvíjať a využívať aplikácie IKT v náš hospodársky a spoločenský prospech. Pokiaľ ide o politické opatrenia, rozličné iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré sa oznámili pri začatí i2005 v júni 2005, sú na dobrej ceste. Všetky členské štáty zase vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem položili väčší dôraz na zjednocovanie politiky v oblasti IKT.

Komisia rozvíja iniciatívu i2010 v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre i2010. V roku 2006 Komisia, ako súčasť svojej priemyselnej politiky, iniciovala pracovnú skupinu pre IKT[2], ktorá zastupovala priemysel a občiansku spoločnosť s cieľom overiť, či súčasné politiky podporujú konkurencieschopnosť sektoru IKT alebo či je nutné ich prispôsobiť. Na základe tejto spolupráce a predovšetkým na základe správy pracovnej skupiny Komisia usudzuje, že súčasný politický rámec ako celok je správny. Komisia sa pri navrhovaní konkrétnych opatrení bude riadiť odporúčaniami pracovnej skupiny, pokiaľ ešte nie sú v súlade so súčasnými politikami.

VÝVOJ V INFORMAčNEJ SPOLOčNOSTI V ROKU 2006

Šesť rokov po prepuknutí internetovej horúčky zaznamenáva informačná spoločnosť trvalý rast. 10 rokov investovania prinieslo svoje ovocie: inovácia v oblasti IKT postupuje a EÚ sa mení na hospodárstvo založené na vedomostiach. Hlavným motorom sektoru IKT je od roku 2005 predovšetkým rozmach trhu so softvérom, a len v menšej miere oblasť elektronických komunikácií, čo je dôkazom toho, že inovatívne trendy sa orientujú na univerzálne využiteľné softvérové produkty. Na základe obrovského obratu vo sfére systémového softvéru a aplikácií elektronického obchodu („eBusiness“) sa dá usudzovať, že podniky sa rozhodujú v prospech nových a prepracovanejších riešení pre eBusiness, aj keď do týchto nových riešení možno zatiaľ investujú predovšetkým veľké podniky či pionieri inovácií.

Používatelia rýchlo prijímajú nové služby vyplývajúce z konvergencie. V mnohých členských štátoch sú širokopásmové aplikácie veľmi rozšírené, čo zase stimuluje rozvoj inovatívnych moderných služieb. Premena trhu obsahu sa ukazuje už v náraste obratu v oblasti online hudby a nových digitálnych zariadení. Napreduje takisto distribúcia filmov a online televízia. Prechod z tradičných foriem poskytovania obsahu na dostupnosť online je sprevádzaný obrovským nárastom obsahu vytvoreného používateľmi.

Nezaostáva ani verejný sektor. Verejné služby poskytované online sú čoraz vyzretejšie a vedú k viditeľnému zvyšovaniu efektívnosti: viac služieb je prístupných online, dostupné služby sú čoraz prepracovanejšie a čoraz viac občanov EÚ sa na verejný sektor obracia prostredníctvom internetu. Na prvom mieste v tomto úsilí je verejná správa, za ňou nasleduje zdravotníctvo a školstvo a vzdelávanie.

EÚ môže na týchto úspechoch stavať a pokračovať vo svojich politikách rastu a inovácie, pričom všetky členské štáty uznávajú kľúčovú úlohu IKT pri dosahovaní lisabonských cieľov. V porovnaní s rokom 2005 vsadili členské štáty vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem viac na zjednocovanie politiky v oblasti IKT[3]. Členské štáty v širokopásmových technológiách, elektronickej štátnej správe (eGovernment) a digitálnej gramotnosti – prioritách vytýčených v roku 2005 – vykazujú dobrý pokrok, aj keď jednotlivé krajiny napredujú rozličným tempom. V mnohých krajinách sa ukazujú nové úlohy: výskum a rozvoj IKT, otázky dôvery a bezpečnosti a opatrenia na znižovanie administratívnych nákladov pre podniky a správy. Napriek tomu, že medzi jednotlivými členskými štátmi sú stále rozdiely, v niektorých oblastiach, napríklad zavádzanie širokopásmových technológií, nové služby alebo elektronická štátna správa, sú vedúce krajiny EÚ aj na popredných miestach v celosvetovom meradle.

IMPLEMENTÁCIA I2010 V ROKU 2006 A OPATRENIA NA OBDOBIE 2007/2008

Informačný priestor

Digitálna konvergencia konečne naberá skutočné kontúry. Celý proces síce ešte zďaleka nie je ukončený, no konvergencia je už všadeprítomnou realitou. Tvorcovia politiky musia zabezpečiť, aby právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na konvergujúce sektory, poskytovali právnu istotu, ktorú zainteresované strany na inovácie potrebujú. Sledovaným cieľom je reagovať na zmeny technológií takým spôsobom, aby sa posilnila konkurencieschopnosť a vnútorný trh a zabezpečili výhody pre používateľov. Z celkového preskúmania hlavných predmetných politických otázok vyplýva, že celkový právny a regulačný rámec funguje v prospech ďalšieho rozvoja konvergencie[4].

Väčšina opatrení plánovaných v rámci prvého piliera iniciatívy i2010 na vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru sa začala prijímať. V roku 2006 sa preskúmal regulačný rámec pre elektronické komunikácie , takže jeho zmeny a doplnenia sa vypracujú do polovice roka 2007. Diskusia sa bude v roku 2007 viesť ďalej, a to prostredníctvom zelenej knihy o budúcnosti univerzálnej služby v elektronickej komunikácii. Dôležitým prvkom v preskúmaní právneho rámca bola požiadavka lepšieho a účinnejšieho využitia rádiového spektra, okrem iného aj zavedením väčšej flexibility[5]. V tejto oblasti sa vypracujú návrhy spoločných postupov v otázke kolektívneho využívania spektra a digitálnych dividend. Okrem toho sa Komisia bude zaoberať rizikami a ohrozeniami v súvislosti s ochranou súkromia, ktoré sa identifikovali počas verejných konzultácií o rádiofrekvenčnej identifikácii (RFID) v roku 2006.

Komisia doplní do rámca audiovizuálnej politiky nové prvky, aby pomohla napredovaniu diskusie o pluralite médií a mediálnej gramotnosti. V rámci nového programu MEDIA 2007 na obdobie 2007-2013 sa bude naďalej poskytovať finančná podpora európskemu audiovizuálnemu sektoru. Okrem toho Komisia načrtne opatrenia na podporu zavádzania mobilnej televízie na celom území EÚ.

V súvislosti so vznikom nových služieb online vstupujú účastníci trhu do učebného procesu, počas ktorého sa rozvíja nový, viacjazyčný a inovatívny obsah . Prvým míľnikom v tomto ohľade je charta Film online, ktorú iniciovala Komisia a ktorá je výsledkom dohody popredných predstaviteľov podnikateľskej sféry. V súčasnosti Komisia zisťuje, do akej miery môže táto charta fungovať ako základ pre širšiu politiku obsahu online s cieľom poskytovať podporu pre rozvoj inovačného obsahu online vysokej kvality.

Z hľadiska politiky je ďalším problémom zabezpečiť, aby používatelia mohli nové služby bez ťažkostí používať. Komisia v roku 2006 predostrela návrh nariadenia na obmedzenie cien medzinárodného roamingu pre používateľov mobilných služieb a v roku 2007 začala verejné konzultácie o preskúmaní acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa na úrovni EÚ[6].

Komisia takisto doplnila do svojej novej stratégie pre bezpečnú informačnú spoločnosť oznámenie o boji proti spamu, spywaru a zákernému softvéru a v roku 2007 sa bude zaoberať počítačovou kriminalitou. Zhodnotí prácu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) a na základe toho rozhodne, či by sa jej mandát mal predĺžiť, a bude monitorovať realizáciu bezpečnostných opatrení, aby mohla určiť potrebu dodatočných opatrení od roku 2008.

Komisia v rokoch 2007 - 2008:

- predloží návrhy na preskúmanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie, začne diskusiu o budúcnosti univerzálnej služby a bude pokračovať v rozvoji koordinovaného rámca pre flexibilné a účinné riadenie spektra, predovšetkým vzhľadom na kolektívne využívanie spektra a digitálne dividendy,

- zhodnotí, potrebu konať na úrovni politiky v oblasti mediálnej gramotnosti a navrhne komplexné koncepcie pre RFID a mobilnú televíziu,

- bude podporovať komplexný prístup k rozvoju inovatívneho obsahu vysokej kvality,

- prostredníctvom oznámenia o počítačovej kriminalite bude naďalej rozvíjať stratégiu bezpečnosti, zhodnotí prácu agentúry ENISA s cieľom určiť potrebu predĺženia jej mandátu a zhodnotí potrebu dodatočných opatrení v oblasti bezpečnosti (2008).

Inovácia, výskum a vývoj v oblasti IKT

Maximálne posilnenie výskumu a inovácie je kľúčovým prvkom stratégie Komisie pre rast a zamestnanosť. EÚ si vytýčila cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a rozvoja, z čoho 2 % by mali pochádzať zo súkromného sektoru, pričom so súčasným podielom financovania výskumu a rozvoja 1,9 % je k splneniu tohto cieľa ešte veľmi ďaleko. V ročnej správe o pokroku dosiahnutom v napĺňaní lisabonskej stratégie za rok 2006 sa však zdôraznila skutočnosť, že všetky členské štáty si vytýčili ciele pre investície do výskumu a rozvoja a ak sa podarí všetky tieto ciele dosiahnuť, na úrovni EÚ sa v roku 2010 dosiahne 2,6 % podiel HDP na investíciách do výskumu a rozvoja.

Na podniky v odvetví IKT pripadá veľký podiel celkových investícií podnikateľskej sféry do výskumu a rozvoja (26 % v roku 2003[7]). Ak má EÚ dosiahnuť svoj ciel 3 %, je podľa pracovnej skupiny pre IKT nevyhnutné, aby zväčšila objem investícií do výskumu a rozvoja. Mimoriadna dynamika v európskom výskume a rozvoji by sa mala preukázať v súvislosti so siedmym rámcovým programom pre výskum (RP7) , ktorý bude prebiehať v rokoch 2007 - 2013. EÚ do IKT, ktoré sú v RP7 najväčšou osobitnou položkou, investuje viac ako 9 miliárd eur. Komisia bude naďalej rozvíjať spoluprácu s deviatimi európskymi technologickými platformami pre IKT, ktoré sa zriadili s cieľom posilniť partnerstvo s priemyselným sektorom a dosiahnuť kritický objem v strategických oblastiach výskumu. Dve z týchto platforiem budú predstavovať základe pre spoločné technologické iniciatívy (JTI), ktoré sú novým typom iniciatívy, pri ktorej sa zlučuje financovanie verejno-súkromných partnerstiev pre výskum zo strany EÚ, členských štátov a priemyselného sektora s cieľom posilniť špičkový výskum v EÚ.

EÚ sa takisto zaviazala zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu[8] a určila na tento účel 10 kľúčových opatrení[9]. Komisia vyvíja úsilie na to, aby sa odhalili oblasti, kde je nutné konať na úrovni politiky, aby sa zabezpečilo, aby normalizačná politika EÚ pre sektor IKT zodpovedala problémom súčasných rýchlo sa meniacich trhov. Takisto plánuje povzbudiť verejné orgány k spolupráci a posilniť úlohu verejného sektora EÚ ako prvého odberateľa inovatívnych produktov a služieb a/alebo produktov a služieb, ktoré ešte nie sú dostupné na komerčné účely , čím sa o. i. službám a produktom IKT otvoria nové cesty smerujúce k vedúcemu postaveniu na trhu.

Nielen výskum je kolískou inovácií, inovácie v čoraz väčšej miere vznikajú vďaka používateľom technológií alebo organizačným zmenám. Programom podpory politiky IKT v Rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inováciu (PKI - Competitiveness and Innovation Programme (CIP)) sa podporuje širšie a optimálne používanie IKT zo strany občanov, vlád a podnikov, predovšetkým MSP, čím sa inovácia a konkurencieschopnosť takisto podnecuje. V roku 2007 bude v centre pozornosti podporného programu IKT úloha verejného sektora ako používateľa, pričom sa budú hľadať odpovede na tri hlavné otázky: efektívne a interoperabilné služby elektronickej štátnej správy, IKT pre bezbariérový prístup, starnutie a spoločenskú integráciu a IKT pre udržateľné a interoperabilné zdravotnícke služby. Aj v tomto roku bude Komisia skúmať, akú podporu je nutné poskytnúť elektronickému obchodu ( eBusiness ) v rámci eBusiness W@tch and eBSN [10] a akým spôsobom je nutné ho uľahčiť. Bude reagovať na požiadavku pracovnej skupiny pre IKT vypracovať dlhodobú stratégiu pre elektronickú kvalifikáciu (eSkills) vrátane prepojenia so vzdelaním a vzdelávaním.

Členským štátom a regiónom je určená výzva podporovať šírenie IKT v závislosti od svojich potrieb pri vývoji produktov a služieb IKT a pri infraštruktúre. EÚ v rámci štrukturálnych fondov v rozmedzí rokov 2000-2006 poskytla projektom súvisiacim s IKT 7 miliárd eur, pričom IKT sú jednou z priorít aj v strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti[11].

Komisia v rokoch 2007 - 2008:

- Vypracuje návrh JTI v prípade nanoelektroniky (ENIAC) a vstavaných systémov (ARTEMIS), ktorý sa predloží Rade,

- preskúma normalizáciu v oblasti IKT;

- bude sa zaoberať tým, akým spôsobom by zaobstarávanie produktov pred ich uvedením na trh na komerčné účely mohlo zlepšiť kvalitu verejných služieb a inovačnú schopnosť Európy,

- bude pokračovať v koordinácii politiky pre zavádzanie IKT, skúmaní politiky a trendov elektronického obchodu a vypracuje potrebné politické opatrenia,

- bude sa zaoberať nutnosťou opatrení v oblasti elektronickej kvalifikácie a zamestnateľnosti ako súčasťou postupovania v úlohách pracovnej skupiny pre IKT.

Integrácia, lepšie verejné služby kvalita života

Integrácia

Keďže sa s postupujúcou inováciou mení aj úloha používateľov, je čoraz dôležitejšie zasahovať všetkých používateľov. Na konferencii o elektronickej integrácii (eInclusion) v Rige sa vypracovalo ministerské vyhlásenie, ktorým sa podnietil proces zvažovania tejto otázky a v ktorom sa určilo politické smerovanie pre ďalšie opatrenia. Ďalší krok, ktorý Komisia podnikne, je názorné vysvetlenie svojej vízie pre iniciatívu elektronickej integrácie (eInclusion) na rok 2008 , ku ktorej dospela na základe rozsiahlych konzultácií. Preskúma pokrok, ktorý nastal v oblasti elektronického bezbariérového prístupu ( eAccessibility ), a posúdi, či sú nutné ďalšie opatrenia vrátane návrhov právnych predpisov[12].

Komisia bude naďalej poskytovať podporu pri sprístupňovaní vysokorýchlostného širokopásmového prístupu pre všetkých občanov EÚ, čo je súčasťou ambicióznej iniciatívy Komisie „Regióny pre ekonomickú zmenu“ spustenú v rámci štrukturálnych fondov[13]. Ďalší záväzok vyplývajúci z vyhlásenia v Rige sa Komisia bude usilovať naplniť prostredníctvom preskúmania opatrení a politík pre oblasť digitálnej gramotnosti v úzkej súvislosti so vzdelaním a vzdelávaním.

Komisia v rokoch 2007 - 2008:

- v roku 2007 vytýči víziu komplexnej politiky elektronickej integrácie (eInclusion) a pripraví iniciatívu EÚ pre elektronickú integráciu na rok 2008,

- preskúma pokrok dosiahnutý v oblasti elektronického bezbariérového prístupu a v prípade potreby navrhne ďalšie kroky,

- bude podporovať podujatia na zvýšenie informovanosti (veľké podujatie o širokopásmovom prístupe pre vidiecke oblasti v roku 2007) a bude získavať a poskytovať informácie o osvedčených postupoch (internetová stránka) pri sprístupňovaní vysokorýchlostného širokopásmového prístupu všetkým občanom EÚ,

- Odštartuje regionálne siete „Lepšie medziregionálne spojenie IKT“ a „Sprístupňovanie elektronickej štátnej správy pre regióny a podniky“ ako súčasť iniciatívy Regióny pre ekonomickú zmenu,

- preskúma opatrenia a politiky v oblasti digitálnej gramotnosti.

Lepšie verejné služby

V roku 2006 sa zlepšenie online verejných služieb najzreteľnejšie preukázalo v oblasti elektronickej štátnej správy a elektronických zdravotníckych služieb (eHealth). Členské štáty vykazujú pokrok vo vnútroštátnych iniciatívach elektronickej štátnej správy a na úrovni EÚ spolupracujú na spoločných opatreniach s cieľom dosiahnuť ambiciózny cieľ akčného plánu pre elektronickú štátnu správu do roku 2010. Okrem toho sa v roku 2006 spustil portál EÚ pre elektronické zdravotnícke služby. Všetky členské štáty skompletizovali svoje stratégie pre elektronické zdravotnícke služby, vďaka čomu je možné poskytnúť k dispozícii kompiláciu osvedčených postupov v tejto oblasti.

Členské štáty si uvedomujú celoeurópsky rozmer verejných služieb umožnených prostredníctvom IKT a určili základné podmienky pre cezhraničnú interoperabilitu. Komisia v roku 2007 v rámci programu IDABC prehodnotí európsky rámec interoperability[14]. Takisto vydá odporúčanie pre elektronické zdravotnícke služby a začne opatrenia na podporu trhu elektronických zdravotníckych služieb v oblasti monitorovania a riadenia osobného zdravia, ktoré budú podporovať inováciu. Cieľom pre rok 2008 je zriadiť informačné zdravotnícke siete založené na pevnom a širokopásmovom prístupe, ako aj mobilné infraštruktúry a technológie Grid.

Počas rokov 2007-2008 sa budú prostredníctvom veľkých pilotných projektov v rámci programov podpory politiky IKT naďalej podporovať lepšie verejné služby v oblastiach ako elektronické preukazy totožnosti (eID), bezpečný prenos dokumentov medzi správami, elektronické zaobstarávanie (eProcurement),elektronická participácia (eParticipation), údaje o pacientoch na urgentnom príjme a elektronické lekárske predpisy. Projekty v oblasti elektronického zaobstarávania a elektronických preukazov totožnosti budú dostávať podporu aj prostredníctvom prebiehajúcich programov IDABC v tejto oblasti.

Komisia v rokoch 2007 - 2008:

- podporovať naďalej realizáciu akčného plánu elektronickej štátnej správy, vrátane vyvíjania úsilia integrovať a transformovať svoju vlastnú správu a prehodnotí európsky rámec interoperability,

- vydá odporúčanie pre interoperabilitu elektronických zdravotníckych služieb, bude podporovať trh elektronických zdravotníckych služieb, ktorý bude podporovať inováciu a zriadi interoperabilnú informačnú zdravotnícku sieť (v roku 2008),

- začne veľké pilotné projekty v rámci CIP.

Kvalita života

IKT nie sú len motorom inovácie a konkurencieschopnosti, ale takisto menia spôsob života a komunikácie. Iniciatíva i2010 je preto zameraná na oblasti, v ktorých by technologické inovácie mohli značnou mierou prispieť k zlepšeniu kvality života: starnutie, kultúrna rozmanitosť, inteligentné autá a klimatická zmena.

Komisia v roku 2007 začne orientačnú iniciatívu pre dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti , ktorá bude na základe článku 169 Zmluvy o EÚ zahŕňať výskumnú iniciatívu vzhľadom na bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living, AAL), pri ktorej ide o zahrnutie technológií do produktov a služieb, aby sa zabezpečilo, aby sa výsledky pokročilého výskumu skutočne realizovali v praxi. Túto iniciatívu doplní dlhodobejší výskum v rámci RP6 a RP7 a opatrenia CIP ako domáca starostlivosť o starších ľudí.

Orientačné iniciatívy pre digitálne knižnice a inteligentné autá sa v súčasnosti realizujú. Komisia vypracovala usmerňujúce pokyny pre digitalizáciu, online dostupnosť kultúrnych materiálov a digitálne uchovávanie a vedecké zdroje. Členským štátom sa adresovala žiadosť napredovať v projekte eCall. Komisia v roku 2007 zhodnotí pokrok iniciatívy pre inteligentné autá a rokovaní o dobrovoľnom zavedení eCall do vozidiel.

Nové technológie využívajúce IKT nie sú dôležité len pre lepšie využitie zdrojov, ale aj pre dosahovanie kvalitatívnych zmien v prospech úplne iných, trvalejšie udržateľných hospodárskych a spoločenských modelov spotreby. V roku 2007 sa vypracuje orientačná iniciatíva i2010, ktorá bude zameraná na priority ako energetická účinnosť a udržateľnosť životného prostredia .

Komisia v rokoch 2007 - 2008:

- začne orientačnú iniciatívu „dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti“, navrhne iniciatívu AAL podľa článku 169 a začne pilotné projekty v rámci CIP zamerané na samostatné bývanie a monitorovanie chronických chorôb,

- preskúma implementáciu odporúčania o digitalizácii a online dostupnosti kultúrnych materiálov a o digitálnom uchovávaní (v roku 2008),

- zhodnotí realizáciu orientačných iniciatív pre inteligentné auto a eCall,

- vypracuje orientačnú iniciatívu IKT pre trvalo udržateľný rast.

Rozpoznanie trendov v budúcnosti

V lisabonskej stratégii sa inovácia vytýčila ako hlavná priorita a EÚ na tento účel vypracovala komplexnú politickú agendu. IKT sú všeobecne uznávaným kľúčovým faktorom pre inováciu. EÚ musí zaujať prístup viac orientovaný na budúci pokrok a užšie spojiť politiku IKT s lisabonskými prioritami, ak chce napredovať na základe výsledkov i2010 dosiahnutých v rokoch 2005 a 2006. Tvorcovia politiky si musia uvedomiť, ako sa vďaka hospodárskemu a spoločenskému vývoju širokej verejnosti môžu sprístupniť výhody informačnej spoločnosti novým skupinám a posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v sektore priemyslu. Hodnotenie i2010 v polovici obdobia by sa preto v roku 2008 malo orientovať na nasledujúce tri otázky.

Nová vlna inovácií pre siete a internet

Informačná spoločnosť sa stáva skutočnosťou. Nízko nákladové siete, rozšírené prostredníctvom mobilných a bezdrôtových sietí, umožňujú nerušené spojenie a využívanie technológií a služieb, ktoré sú integrované v sieťach a ktoré sú v spoločnosti čoraz viac používané.

Tento vývoj podporujú nové trendy v technológii, ako migrácia na vysokorýchlostné siete, všadeprítomné bezdrôtové technológie, web 2.0, internet vecí, grid technológie, nové sieťové architektúry, služby využívajúce internet, používateľské rozhrania, obsah vytvorený používateľmi a vytváranie spoločenských sietí. Tieto trendy ovplyvnia podniky a pracovné prostredie, na ich základe sa vytvoria nové možnosti pre priemyselný sektor a nové riešenia pre elektronický obchod a zamestnanosť, čím sa vyrovná pomer medzi prácou a súkromným životom. Takisto posilnia úlohu používateľov ako inovátorov - skutočnosť, ktorá sa už dá pozorovať na základe nebývalého rozmachu obsahu vytvoreného používateľmi.

Aj keď ešte nejaký čas potrvá, kým sa zrealizujú všetky aspekty nových sietí a internetu, už teraz možno určiť prekážky rozvoja informačnej spoločnosti. Týkajú sa celej škály otázok od investícií do väčších širokopásmových technológií, neutrality sietí, dostupnosti spektra až po bezpečnosť. V diskusii otvorenej čo najskôr so všetkými zainteresovanými stranami o dlhodobejšom rozvoji by sa preto mali zistiť a určiť oblasti, v ktorých je nutné konať na úrovni politiky.

Inovácia z pohľadu používateľov

Vznikanie nových služieb stavia aj používateľov pred nové výzvy. V súvislosti s nárastom obsahu vytvoreného používateľmi sa ukazujú nové perspektívy pre tvorivejšiu a inovatívnejšiu informačnú spoločnosť. Takisto, ako využívali softvér s dostupným zdrojovým kódom na rozvíjanie nových foriem spolupráce, teraz používatelia pomocou IKT vytvárajú a vymieňajú si svoj vlastný obsah inovatívnymi spôsobmi. Z toho vyvstávajú nové otázky, predovšetkým vzhľadom na právnu zodpovednosť za distribúciu obsahu, opätovné využitie materiálu chráneného autorskými právami a ochrana súkromia.

Tradičná úloha používateľa v informačnej spoločnosti sa v dôsledku toho zmení. No politiky zamerané na odstránenie prekážok pre širšie využívanie IKT – tak, ako sú definované v iniciatíve i2010 – nestratia svoju aktuálnosť. Pri samotnej iniciatíve pre elektronickú integráciu plánovanej na rok 2008, sú už používatelia v centre pozornosti i2010 a Komisia vo svojej politike pre IKT má prvky týkajúce sa záujmu spotrebiteľov. Najnovším príkladom je návrh Komisie o roamingu s cieľom ukončiť požadovanie neoprávnene vysokých poplatkov od spotrebiteľov.

Nové segmenty populácie používajú IKT služby a produkty. Používatelia sa čoraz viac zaoberajú otázkou súkromia, nedostatku interoperability, nedostatku transparentnosti zmluvných podmienok a vytvárania cien, nadmernej komplexnosti aplikácií a nedostatkov pri riešení právnych sporov. Na tieto otázky musia teraz dať odpovede tvorcovia politiky.

Zlepšovanie rámcových podmienok

V inovatívnej stratégii EÚ figuruje skompletizovanie vnútorného trhu ako príprava pre zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže a dostatočne veľkého priestoru, vďaka ktorému veľké spoločnosti a mnohé MSP budú môcť čeliť celosvetovej konkurencii. Komisia preto plánuje revíziu stratégie pre vnútorný trh s cieľom posilniť inováciu a zlepšiť právny rámec.

Jedným z hlavných cieľov i2010 je vytvoriť jednotný informačný priestor. Doteraz sa pozornosť venovala predovšetkým sieťam a regulácii obsahu. EÚ so svojimi 27 trhmi má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa jednotný informačný priestor vskutku vytvorí, hoci pokrok v tejto oblasti už nastal. Trhy pre online služby už sú celosvetové, no mnohí spotrebitelia EÚ váhajú s nakupovaním tovaru a služieb z iného členského štátu prostredníctvom internetu. Obavy z právneho hľadiska sú aj naďalej prekážkou, ktorá bráni podnikom podieľať sa na elektronickom obchode, a v niektorých oblastiach sa objavili regulačné bariéry, ktoré by mohli byť potenciálnymi prekážkami konkurencieschopnosti[15].

Musíme sa na situáciu pozerať zo širšieho hľadiska a vziať do úvahy aj nové trendy. Napríklad: pacienti môžu vďaka internetu hľadať možnosti liečby kdekoľvek v EÚ, či mimo nej, a takisto lekári môžu ponúkať svoje služby na diaľku. Táto skutočnosť má vplyv na organizáciu služieb a takisto dôsledky na verejné financie. Pri úvahách o vnútornom trhu by sa preto nemali zohľadňovať iba právne prekážky, ktoré boli predmetom zhodnocovania rámca pre elektronické komunikácie a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Základom úvah by mala byť práca, ktorú vykonala pracovná skupina IKT a malo by sa dospieť k riešeniam v prípade bariér, ktoré sú prekážkou pre celoeurópske online služby, preskúmať, ako môžu IKT prispieť k posilneniu vnútorného trhu, a vyvinúť úsilie odhadnúť náklady a riziká, ktoré so sebou prináša roztrieštenosť informačnej spoločnosti v EÚ.

CESTOVNÁ MAPA PRE OPATRENIA V BUDÚCNOSTI VZHľADOM NA HODNOTENIE I2010 V POLOVICI OBDOBIA

Komisia pre prípravu rozhovorov o hodnotení i2010 v polovici obdobia v roku 2008 navrhuje, aby sa členské štáty, pracovná skupina na vysokej úrovni pre i2010, priemyselný sektor, občianska spoločnosť a iné zainteresované skupiny intenzívnejšie zúčastňovali na vypracúvaní jednotlivých tém. Komisia:

- v spolupráci s pracovnou skupinou na vysokej úrovni pre i2010 vypracuje témy určené v kapitole 4,

- začne verejné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, aby overila postupy navrhnuté pre vypracovanie kľúčových tém,

- v roku 2008 sa bude zaoberať hlavnými otázkami pre hodnotenie v polovici obdobia iniciatívy na podujatia v rámci i2010 na vysokej úrovni.

Výsledky týchto rozhovorov sa predostrú Európskej rade na jarnom zasadaní v roku 2008, na ktorom sa bude zaoberať budúcou generáciou sietí a internetu. Hodnotenie v polovici obdobia i2010 by sa malo zabezpečiť, aby iniciatíva i2010 bola aj naďalej vhodným referenčným rámcom pre informačnú spoločnosť a mediálnu politiku EÚ, vďaka ktorému môže EÚ využiť všetky výhody vývoja na implementáciu Lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť.

[1] Toto hodnotenie vychádza z údajov pre EÚ 25. Údaje pre EÚ 27 budú dostupné od roku 2007.

[2] http://ec.europa.eu/enterprise/ict/taskforce.htm

[3] Implementing the renewed Lisbon agenda – A year of delivery (Implementácia lisabonskej stratégie – rok konkrétnych výsledkov), KOM(2006) 816, 12.12.2006.

[4] „The challenges of convergence“ (Úlohy v rámci konvergencie), pracovný dokument pre pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre i2010, 12.12.2006.

[5] Rýchly prístup k spektru pre služby bezdrôtovej elektronickej komunikácie prostredníctvom väčšej flexibility, KOM(2007) 50, 8.2.2007.

[6] Zelená kniha o revízii spotrebiteľského acquis, KOM(2006) 744, 8.2.2007, http://ec.europa.eu/consumers/cons_int/safe_shop/acquis/index_en.htm

[7] Odhad útvarov Komisie založený na prieskume OECD/Eurostatu v oblasti investícií do výskumu a rozvoja v roku 2003.

[8] Moderná, inováciám prístupná Európa, KOM(2006) 589, 12.10.2006.

[9] Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ, KOM(2006) 502, 13.9.2006

[10] http://www.ebusiness-watch.org/ a http://ec.europa.eu/enterprise/e-bsn/index_en.html

[11] KOM (2006) 386, 13.7.2006.

[12] Komisia napríklad do svojej zmenenej a doplnenej smernice o audiovizuálnej mediálnej službe zahrnie ustanovenie, na základe ktorého by sa sprístupnili audiovizuálne mediálne služby ľuďom so zrakovým alebo sluchovým postihnutím.

[13] Regióny pre ekonomickú zmenu , KOM(2006) 675, 8.11.2006.

[14] http://ec.europa.eu/idabc/en/document/6227

[15] http://ec.europa.eu/enterprise/ict/taskforce.htm