27.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 140/11

(1)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa žiada, aby členské štáty považovali svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu, aby ich rozpočtové politiky boli usmerňované potrebou zdravých verejných financií a aby ich hospodárske politiky neohrozovali riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(2)

Pakt stability a rastu je zameraný na zaručenie rozpočtovej disciplíny v celej Únii a stanovuje rámec na predchádzanie a nápravu nadmerného deficitu verejných financií. Jeho cieľom sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a tvorby pracovných miest. Pakt stability a rastu zahŕňa multilaterálny systém dohľadu stanovený v nariadení Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (3) a postup na zamedzenie nadmernému deficitu verejných financií stanovený v článku 126 ZFEÚ a ďalej špecifikovaný v nariadení (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom deficite (4). Pakt stability a rastu je ďalej posilnený nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 (5) a nariadením Rady (EÚ) č. 1177/2011 (6). Nariadením Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2011 (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (7) sa doplnil systém účinných, preventívnych a postupných mechanizmov presadzovania vo forme ukladania sankcií členským štátom, ktorých menou je euro.

(3)

Posilnenie Paktu stability a rastu zlepšilo usmernenia poskytované členským štátom týkajúce sa obozretnej tvorby fiškálnej politiky a pre členské štáty, ktorých menou je euro, sprísnili a viac zautomatizovali ukladanie sankcií v prípade nedodržiavania obozretnej tvorby fiškálnej politiky s cieľom zamedziť nadmernému deficitu verejných financií. Tieto ustanovenia vytvorili komplexnejší rámec.

(4)

V záujme zaručenia užšej koordinácie hospodárskych politík a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov poskytuje európsky semester stanovený v článku 2-a nariadenia (ES) č. 1466/97 rámec na koordináciu hospodárskej politiky. Európsky semester zahŕňa sformulovanie hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a Únie (ďalej len „hlavné smery hospodárskych politík“) a dohľad nad ich vykonávaním v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ; sformulovanie a skúmanie vykonávania usmernení politík zamestnanosti, ktoré musia členské štáty zobrať do úvahy v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „usmernenia politík zamestnanosti“); predloženie a posúdenie programov stability alebo konvergenčných programov členských štátov v súlade s týmto nariadením; predloženie a posúdenie národných programov reforiem členských štátov, ktoré podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a ktoré boli vytvorené v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, s usmerneniami zamestnanosti a so všeobecným usmernením určeným členským štátom, ktoré vydali Komisia (ďalej len „ročný prieskum rastu“) a Európska rada na začiatku ročného cyklu dohľadu, a dohľad v záujme prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (8). Ak je to vhodné, mali by sa zohľadniť aj stanoviská vydané v súvislosti s programom ekonomického partnerstva, ako sa ustanovuje týmto nariadením.

(5)

Aby sa Únii umožnilo rýchlejšie zotavenie z krízy, a to vnútorne i na medzinárodnej úrovni prostredníctvom naštartovania hospodárskej súťaže, produktivity, rastového potenciálu, sociálnej súdržnosti a hospodárskej konvergencie, Európska rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2010 prijala novú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť, ktorá obsahuje tiež ciele v oblasti boja proti chudobe, vzdelávania, inovácií a životného prostredia.

(6)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, ZFEÚ umožňuje prijať osobitné opatrenia v eurozóne, ktoré presahujú ustanovenia uplatniteľné na všetky členské štáty na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou. Takáto posilnená koordinácia a dohľad by mala byť doplnená primeraným zapojením Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Ak je to vhodné a potrebné, mali by sa aktívne využívať osobitné opatrenia, ktoré sa uvádzajú v článku 136 ZFEÚ.

(7)

Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byťv plnej miere v súlade s ustanoveniami článku 152 ZFEÚ a odporúčania vydané podľa tohto nariadenia by mali dodržiavať vnútroštátnu prax a inštitúcie pre tvorbu miezd. Toto nariadenie zohľadňuje článok 28 Charty základných práv Európskej únie, a nie je ním tak dotknuté právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy, ani právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

(8)

Článok 9 ZFEÚ stanovuje, že Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

(9)

Postupne posilňovaný dohľad a koordinácia, ako sa stanovujú v tomto nariadení, ďalej dokončia európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík, doplnia existujúce ustanovenia Paktu stability a rastu a posilnia dohľad nad rozpočtovými a hospodárskymi politikami v členských štátoch, ktorých menou je euro. Postupne rozšíreným postupom monitorovania by sa malo prispieť k lepším rozpočtovým a hospodárskym výsledkom, makrofinančnej primeranosti a hospodárskej konvergencii v prospech všetkých členských štátov, ktorých menou je euro. Dôslednejšie monitorovanie ako súčasť postupne posilneného postupu je predovšetkým cenné pre členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite.

(10)

Predpojaté a nerealistické makroekonomické a rozpočtové prognózy môžu značne sťažiť účinnosť rozpočtového plánovania a následne oslabiť záväzok vo vzťahu k rozpočtovej disciplíne. Nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou na rozpočtových orgánoch členského štátu môžu poskytovať nepredpojaté a realistické makroekonomické prognózy, ktoré sa budú opierať o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti. Takéto prognózy by sa mali používať v celom rozpočtovom postupe.

(11)

Silné verejné financie sa najlepšie zabezpečia v plánovacej fáze a hrubé chyby by sa mali zistiť čo najskôr. Členské štáty by mali mať prospech nielen zo stanovenia hlavných zásad a rozpočtových cieľov, ale aj zo synchronizovaného monitorovania ich rozpočtových politík.

(12)

Stanovením spoločného rozpočtového harmonogramu pre členské štáty, ktorých menou je euro, by sa mali lepšie zosynchronizovať kľúčové kroky pri príprave štátnych rozpočtov, čím sa prispieva k účinnosti Paktu stability a rastu a európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík. Malo by to viesť k posilneniu súčinnosti uľahčením koordinácie politík medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, a zabezpečením, aby sa odporúčania Rady a Komisie primerane začlenili do procesu prijímania rozpočtu členských štátov. Uvedený proces by mal byť v súlade s rámcom koordinácie hospodárskej politiky v súvislosti s ročným cyklom dohľadu, ktorý zahŕňa najmä všeobecné usmernenia členským štátom, ktoré vydávajú Komisia a Európska rada na začiatku cyklu. Rozpočtové politiky členských štátov by mali byť v súlade s odporúčaniami vydaným v súvislosti s Paktom stability a rastu a ak je to vhodné v súlade s odporúčaniami vydanými v súvislosti s ročným cyklom dohľadu vrátane postupu makroekonomických nerovnováh, ako ustanovuje nariadenie (EÚ) č. 1176/2011, a so stanoviskami k programom ekonomického partnerstva, ako stanovuje toto nariadenie.

(13)

Ako prvý krok tohto spoločného rozpočtového harmonogramu by členské štáty mali zverejniť svoj vnútroštátny strednodobý fiškálny plán v rovnakom čase ako svoj program stability pokiaľ možno do 15. apríla, najneskôr však do 30. apríla. Tieto fiškálne plány by mali obsahovať údaje o tom, aký je predpokladaný príspevok navrhovaných reforiem a opatrení na dosiahnutie cieľov a vnútroštátnych záväzkov stanovených v rámci stratégie Únie pre rast a tvorbu pracovných miest. Vnútroštátny strednodobý fiškálny plán a program stability môžu byť tým istým dokumentom.

(14)

Dôležitým míľnikom tohto spoločného rozpočtového harmonogramu by malo byť zverejnenie návrhu rozpočtu ústrednej štátnej správy do 15. októbra. Keďže sa dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu má zabezpečiť na úrovni verejnej správy a dosiahnutie rozpočtových cieľov si vyžaduje konzistentné zostavovanie rozpočtu vo všetkých subsektoroch verejnej správy, zverejnenie návrhu rozpočtu ústrednej štátnej správy by malo byť sprevádzané zverejnením hlavných parametrov návrhu rozpočtov všetkých ďalších subsektorov verejnej správy. Takéto parametre by mali zahŕňať predovšetkým očakávané rozpočtové výsledky ďalších subsektorov, hlavné predpoklady týchto prognóz a dôvody očakávaných zmien v súvislosti s predpokladmi programu stability.

(15)

Spoločný rozpočtový harmonogram tiež stanovuje, že rozpočet má byť prijatý alebo dohodnutý každoročne do 31. decembra spolu s aktualizovanými hlavnými rozpočtovými parametrami pre ostatné subdsektory verejnej správy. V prípade, že sa z objektívnych dôvodov, ktoré sú mimo kontroly verejnej správy, rozpočet neprijme do 31. decembra, mali by sa zaviesť postupy pre rozpočtové provizórium s cieľom zabezpečiť, aby vláda mohla naďalej plniť svoje základné povinnosti. Takéto mechanizmy by mohli zahŕňaťplnenie návrhu rozpočtu verejnej správy, rozpočtu schváleného v predchádzajúcom roku alebo osobitných opatrení, ktoré schválil parlament.

(16)

Členské štáty v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania svojich štátnych cenných papierov by mali oznámiť svoje plány vydávania štátnych cenných papierov Euroskupine a Komisii ex ante.

(17)

Dodržiavanie účinných fiškálnych rámcov založených na pravidlách môže byť dôležité pre podporu zdravých a udržateľných fiškálnych politík. Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (9) stanovuje, že monitorovanie súladu s numerickými fiškálnymi pravidlami danej krajiny by mali podporovať na vnútroštátnej úrovni nezávislé orgány alebo orgány s funkčnou nezávislosťou. Je dôležité poznamenať, že vzhľadom na rôznorodosť možných a jestvujúcich dohôd, by napriek tomu, že nejde o prednostnú možnosť, malo byť možné, aby bol viac než jeden nezávislý orgán poverený monitorovaním dodržiavania týchto pravidiel, pokiaľ je jasné pridelenie zodpovednosti a pokiaľ nedochádza k prekrývaniu právomocí nad špecifickými aspektmi monitorovania. Malo by sa zamedziť nadmernej inštitucionálnej fragmentácii úloh monitorovania. V záujme toho, aby monitorovacie orgány efektívne plnili svoj mandát, by sa tieto orgány mali opierať o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti. Forma týchto monitorovacích orgánov by mala zohľadňovať jestvujúce inštitucionálne pomery a administratívnu štruktúru dotknutého členského štátu. Predovšetkým by malo byť možné udeliť vhodnému subjektu jestvujúcej inštitúcie funkčnú nezávislosť za podmienky, že takýto subjekt bude poverený vykonávaním osobitných úloh v oblasti monitorovania, bude mať jednoznačný zákonný režim a bude dodržiavať ďalšie zásady uvedené v tomto odôvodnení.

(18)

Toto nariadenie neukladá členským štátom dodatočné požiadavky ani záväzky na numerické fiškálne pravidlá danej krajiny. Silné numerické fiškálne pravidlá pre danú krajinu, ktoré sú v súlade s rozpočtovými cieľmi na úrovni Únie a monitorované nezávislými orgánmi, sú základom rámca posilneného rozpočtového dohľadu Únie. V tomto nariadení sú vymedzené pravidlá, ktoré tieto orgány musia dodržiavať, a ich osobitné úlohy.

(19)

Členské štáty, ktorých menou je euro obzvlášť postihujú účinky presahovania ich rozpočtových politík. Členské štáty, ktorých menou je euro, by mali pred prijatím akýchkoľvek zásadných plánov reformy fiškálnej politiky s možnými účinkami presahovania uskutočniť konzultácie s Komisiou a medzi sebou navzájom, aby bolo možné posúdiť možný vplyv na eurozónu ako celok. O svojich rozpočtových plánoch by mali tiež uvažovať v rovine spoločného záujmu a predložiť ich Komisii na účely monitorovania predtým, než sa tieto plány stanú záväzné. Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi navrhnúť usmernenia v podobe harmonizovaného rámca na stanovenie obsahu návrhu rozpočtových plánov.

(20)

Vo výnimočných prípadoch, ak po konzultácii s príslušným členským štátom Komisia zistí v návrhu rozpočtového plánu osobitne závažný nesúlad so záväzkami rozpočtovej politiky stanovenými v Pakte stability a rastu, požiada vo svojom stanovisku k návrhu rozpočtového plánu v súlade stýmto nariadením o prepracovaný návrh rozpočtového plánu. Dôjde k tomu najmä v prípade, keby vykonávanie návrhu rozpočtového plánu ohrozovalo finančnú stabilitu príslušného členského štátu alebo ohrozovalo riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, alebo v prípade, keby vykonávanie návrhu rozpočtového plánu viedlo k zjavnému a zásadnému porušeniu odporúčaní prijatých Radou podľa Paktu stability a rastu.

(21)

Stanovisko Komisie k návrhu rozpočtového plánu by sa malo prijať čo najskôr, v každom prípade najneskôr do konca novembra, pričom v najväčšej možnej miere zohľadní osobitný vnútroštátny fiškálny harmonogram a parlamentné postupy, aby sa zabezpečilo, že politické usmernenie Únie v rozpočtovej oblasti sa bude môcť primerane začleniť do prípravy štátneho rozpočtu. Stanovisko by malo predovšetkým obsahovať posúdenie toho, či sa v rozpočtových plánoch zodpovedajúco zohľadnili odporúčania vydané v kontexte európskeho semestra v rozpočtovej oblasti. Na žiadosť parlamentu dotknutého členského štátu alebo Európskeho parlamentu by Komisia mala byť pripravená predložiť svoje stanovisko po jeho zverejnení parlamentu, ktorý predložil žiadosť. Členské štáty by mali vziať do úvahy pri prijímaní svojho zákona o rozpočte stanovisko Komisie k ich návrhu rozpočtového plánu.

(22)

Rozsah, v akom bolo toto stanovisko zohľadnené v zákone o štátnom rozpočte členského štátu, by mal byť súčasťou posúdenia, či a kedy sa podmienky splnili, čo povedie k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu v dotknutom členskom štáte. V takom prípade nezohľadňovanie včasných usmernení Komisie by sa malo považovať za priťažujúcu skutočnosť.

(23)

Na základe celkového posúdenia návrhov rozpočtových plánov Komisiou by mala rozpočtovú situáciu a vyhliadky pre eurozónu ako celok prerokovať aj Euroskupina.

(24)

Členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali byť monitorované dôslednejšie na zabezpečenie úplnej, udržateľnej a včasnej nápravy nadmerného deficitu. Dôslednejšie monitorovanie prostredníctvom dodatočných požiadavok na podávanie správ by malo zabezpečiť prevenciu a včasnú nápravu akýchkoľvek odchýlok od odporúčaní Rady na nápravu nadmerného deficitu. Takýmto monitorovaním by sa mali dopĺňať ustanovenia uvedené v nariadení (ES) č. 1467/97. Tieto dodatočné požiadavky na podávanie správ by mali byť primerané k fáze postupu, v akej sa členský štát nachádzapodľa článku 126 ZFEÚ. Ako prvý krok by dotknutý členský štát mal vypracovať podrobné hodnotenie aktuálneho plnenia rozpočtu v prípade verejnej správy a jej subsektorov, najmä s prihliadnutím na finančné riziká spojené s podmienenými záväzkami s prípadným veľkým vplyvom na verejné rozpočty.

(25)

Dodatočné požiadavky na podávanie správ pre členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali umožniť lepšiu výmenu informácií medzi dotknutými členskými štátmi a Komisiou a následne identifikáciu rizík pri dodržiavaní konečného termínu zo strany členského štátu, ktorý stanovila Rada na nápravu jeho nadmerného deficitu. Komisia by mala v prípade zistenia takýchto rizík vydať odporúčanie pre dotknutý členský štát, aby v stanovenej časovej lehote prijal náležité opatrenia. Na základe žiadsti by mala Komisia predložiť svoje odporúčanie parlamentu dotknutého členského štátu na jeho žiadosť. Dodržanie odporúčania by malo viesť k rýchlej náprave akéhokoľvek vývoja, ktorý ohrozuje nápravu nadmerného deficitu v stanovenej lehote.

(26)

Posúdenie dodržiavania odporúčania Komisie by malo byť súčasťou sústavného posudzovania účinných opatrení na nápravu nadmerného deficitu Komisiou. Pri rozhodovaní, či boli prijaté účinné opatrenia na nápravu nadmerného deficitu, by mala Rada svoje rozhodnutie zakladať aj na tom, či členský štát dodržiaval alebo nedodržiaval odporúčanie Komisie pri súčasnom riadnom zohľadnení článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97.

(27)

V nariadení (ES) č. 1467/97, ktoré podrobne stanovuje postup pri nadmernom deficite na základe článku 126 ZFEÚ, sú pevne zakotvené prvky flexibility, ktoré umožňujú zohľadnenie neočakávaných nepriaznivých hospodárskych udalostí.Článok 3 ods. 5 a článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že, ak boli prijaté účinné opatrenia v súlade s odporúčaním podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo rozhodnutím o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ, a k neočakávaným nepriaznivým hospodárskym udalostiam s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie dôjde po prijatí uvedeného odporúčania alebo rozhodnutia o upozornení, môže Rada na základe odporúčania Komisie rozhodnúť, že prijme revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo revidované rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ. V revidovanom odporúčaní alebo revidovanom rozhodnutí o upozornení je možné pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 najmä predĺžiť lehotu na nápravu nadmerného deficitu, a to spravidla o rok.

Rada by mala na základe hospodárskych predpovedí vo svojom pôvodnom odporúčaní alebo v rozhodnutí o upozornení posúdiť, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie. V prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku môže Rada na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidované rozhodnutie o upozornení podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ alebo revidované upozornenie podľa článku 126 ods. 9 ZFEÚ za predpokladu, že to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Okrem toho článok 2 ods. 1a nariadenia (ES) č 1467/97 stanovuje, že pri uplatňovaní referenčnej hodnoty pre úpravu dlhu sa zohľadní vplyv cyklu na tempo znižovania dlhu. Členský štát by sa teda nepovažoval za porušujúci dlhové kritérium stanovené v článku 126 ods. 2 písm. b) ZFEÚ len kvôli negatívnym cyklickým podmienkam.

(28)

Takisto vzhľadom na to, že rozpočtové opatrenia môžu byť nedostatočné na to, aby sa zabezpečila trvalá náprava nadmerného deficitu, členské štáty, ktorých menou je euro a na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali predložiť program hospodárskeho partnerstva, v ktorom podrobne uvedú hospodársko-politické opatrenia a štrukturálne reformy potrebné na zabezpečenie účinnej a trvalej nápravy nadmerného deficitu, pričom vychádzajú z najnovšej aktualizácie svojho národného programu reforiem a jeho programu stability.

(29)

Okrem toho, posilnenie správy ekonomických záležitostí prinieslo užší dialóg s Európskym parlamentom. Zatiaľ čo príslušný výbor Európskeho parlamentu uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci tohto dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich zástupcovia, môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Komisie alebo stanovisko Rady v súlade týmto nariadením, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov. Účasť členských štátov na takejto výmene názorov je dobrovoľná.

(30)

S cieľom vymedziť rozsah oznamovacích povinností pre členské štáty v postupe pri nadmernom deficite by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia prílohy k tomuto nariadeniu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť paralelné, včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Právomoc prijímať stanoviská k programom hospodárskeho partnerstva stanoveným v tomto nariadení by mala byť zverená Rade. Tieto stanoviská sú doplňujúcou súčasťou postupu pri nadmernom deficite stanovenom v článku 126 ZFEÚ, v súlade s ktorým má Rada rozhodnúť o existencii nadmerného deficitu a opatreniach, ktoré ho majú ukončiť.

(32)

Pripomínajúc význam zdravých verejných financií, štrukturálnej reformy a cielených investícií pre udržateľný rast, hlavy členských štátov a predsedovia vlád podpísali 29. júna 2012 Pakt pre rast a zamestnanosť, čím preukázali vôľu podporovať rast vytvárajúci pracovné miesta spolu s odhodlaním podporovať zdravé verejné financie. Pakt obsahuje najmä opatrenia na podporu financovania hospodárstva. Na podporu rastových opatrení s rýchlym účinkom sa zmobilizuje 120 miliárd EUR (čo predstavuje približne 1 % hrubého národného dôchodku Únie). Ako sa odporúča v ročnom prieskume rastu v roku 2012 a 2013, členské štáty by sa mali snažiť zachovať primerané tempo fiškálnej konsolidácie a zároveň zachovať investovanie zamerané na dosiahnutie cieľov Európy 2020 pre rast a zamestnanosť.

(33)

Komisia monitoruje vplyv prísnych rozpočtových obmedzení na verejné výdavky podporujúce rast a verejné investície. Fiškálny rámec Únie ponúka možnosť vyvážiť uznanie potrieb produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny: možnosti, ktoré ponúka existujúci fiškálny rámec Únie na vyváženie potreby produktívnych verejných investícií s cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny, možno využiť v preventívnej časti Paktu stability a rastu, pričom sa tento pakt bude v plnej miere rešpektovať. Komisia oznámila úmysel vypracovať správu o možnostiach činnosti v rámci existujúceho fiškálneho rámca Únie.

(34)

Rezolúcia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s odporúčaniami Komisii týkajúcimi sa správy predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom „Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii“ a oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom „Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ načrtli postoje Európskeho parlamentu a Komisie týkajúce sa krokov smerom k hlbšej a lepšie integrovanej hospodárskej a menovej únii. V nadväznosti na správu Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii Európska rada vo svojich záveroch v decembri 2012 uviedla svoj postoj ku viacerým otázkam s cieľom ďalej posilniť EMÚ,

a)

doplnením európskeho semestra, ako sa stanovuje v článku 2-a nariadenia (ES) č. 1466/97, o spoločný rozpočtový harmonogram;

b)

doplnením postupu na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh, ako sa stanovuje nariadením (EÚ) č. 1176/2011;

c)

doplnením systému mnohostranného dohľadu nad rozpočtovými politikami stanoveného nariadením (ES) č. 1466/97 o ďalšie požiadavky na monitorovanie s cieľom zabezpečiť, aby sa politické odporúčania Únie v rozpočtovej oblasti zodpovedajúco začlenili do vnútroštátnych príprav rozpočtu;

d)

doplnením postupu nápravy nadmerného deficitu členského štátu stanoveného článkom 126 ZFEÚ a nariadením (ES) č. 1467/97 o dôslednejšie monitorovanie rozpočtových politík členských štátov, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, s cieľom zabezpečiť včasnú a trvalú nápravu nadmerného deficitu;

e)

zaručením súladu medzi rozpočtovými politikami a opatreniami a reformami prijatými v kontexte postupu na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh stanoveným nariadením (EÚ) č. 1176/2011, a ak je to vhodné v kontexte programov hospodárskeho partnerstva uvedených v článku 9.

a)

„nezávislé orgány“ sú orgány, ktoré sú štrukturálne nezávislé alebo orgány s funkčnou nezávislosťou od rozpočtových orgánov členského štátu a ktoré sa opierajú o vnútroštátne právne ustanovenia zaručujúce vysoký stupeň funkčnej nezávislosti a zodpovednosti, vrátane:

b)

„nezávislé makroekonomické prognózy“ sú makroekonomické prognózy vyhotovené alebo schválené nezávislými orgánmi;

c)

„strednodobý rozpočtový rámec“ je strednodobý rozpočtový rámec, ako je vymedzený v článku 2 písm. e) smernice 2011/85/EÚ;

d)

„program stability“ je program stability, ako je vymedzený v článku 3 nariadenia (ES) č 1466/97.

1)

s rámcom pre koordináciu hospodárskej politiky v rámci ročného cyklu dohľadu, ktorý obsahuje najmä všeobecné pokyny členským štátom vydané Komisiou a Európskou radou na začiatku cyklu;

2)

s odporúčaniami vydanými v rámci Paktu stability a rastu;

3)

ak je to vhodné, s odporúčaniami vydanými v rámci ročného cyklu dohľadu vrátane postupu makroekonomickej nerovnováhy ustanoveného nariadením (EÚ) č 1176/2011 a

4)

ak je to vhodné, so stanoviskami k programom ekonomického partnerstva, ako sú uvedené v článku 9.

a)

numerických fiškálnych pravidiel, ktorými sa do vnútroštátnych rozpočtových postupov začleňuje ich strednodobý rozpočtový cieľ stanovený v článku 2a nariadenia (ES) č. 1466/97;

b)

numerických fiškálnych pravidiel uvedených v článku 5 smernice 2011/85/EÚ.

a)

výskytu okolností vedúcich k aktivácii nápravných mechanizmov pre prípady významnejších sledovaných odchýlok od strednodobého cieľa alebo úprav smerujúcich k jeho dosiahnutiu v súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (ES) č 1466/97;

b)

toho, či dochádza k rozpočtovej náprave v súlade s vnútroštátnymi predpismi a rozpočtovými plánmi;

c)

výskytu alebo zániku okolností uvedených v článku 5 ods. 1 desiatom pododseku nariadenia (ES) č 1466/97, ktoré môžu viesť k dočasnej odchýlke odstrednodobého rozpočtového cieľa alebo k úpravám smerujúcich k jeho dosiahnutiu, za predpokladu, že takáto odchýlka neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

a)

cieľové saldo rozpočtu verejnej správy ako percento hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), v delení podľa subsektorov verejnej správy;

b)

prognózy pri nezmenených politikách pre výdavky a príjmy verejnej správy ako percento HDP a ich hlavné zložky vrátane tvorby hrubého fixného kapitálu;

c)

vytýčené výdavky a príjmy verejnej správy ako percento HDP a ich hlavné zložky pri zohľadnení podmienok a kritérií na stanovenie tempa rastu výdavkov verejnej správy bez diskrečných príjmových opatrení podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97;

d)

príslušné informácie o výdavkoch verejnej správy podľa funkcií, vrátane oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti, a tam, kde je to možné, údaje o očakávanom distribučnom vplyve hlavných výdavkových a príjmových opatrení;

e)

opis a vyčíslenie opatrení v oblasti výdavkov a príjmov, ktoré sa zahrnú do návrhu rozpočtu na nastávajúci rok na úrovni každého subsektora s cieľom preklenúť rozdiel medzi cieľmi uvedenými v písm. c) a prognózami pri nezmenených politikách stanovených v súlade s písm. b);

f)

hlavné predpoklady nezávislých makroekonomických prognóz a dôležitých ekonomických vývojov, ktoré sú podstatné pre dosiahnutie rozpočtových cieľov;

g)

príloha obsahujúca metodiku, hospodárske modely a predpoklady, a všetky ostatné významné parametre rozpočtových prognóz a. odhad vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast;

h)

údaje o tom, ako reformy a opatrenia v navrhovanom rozpočtovom pláne vrátane najmä verejných investícií riešia platné odporúčania určené dotknutému členskému štátu v súlade s článkami 121 a 148 ZFEÚ a sú dôležité na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Únie pre rast a tvorbu zamestnanosti.

a)

vykoná prednostne v spolupráci s najvyššími vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi, na účely postupu pri nadmernom deficite komplexný nezávislý audit verejných účtov všetkých subsektorov verejnej správy zameraný na posúdenie spoľahlivosti, úplnosti a presnosti verejných účtov, a podá o ňom správu;

b)

poskytne ďalšie dostupné informácie na účely monitorovania pokroku pri náprave nadmerného deficitu.

a)

Komisia pri vypracovaní správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ a pri odporúčaní uloženia bezúročného vkladu v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1173/2011;

b)

Rada pri rozhodovaní o tom, či existuje nadmerný deficit v súlade s článkom 126 ods. 6 ZFEÚ.

a)

špecifikáciách obsahu návrhu rozpočtového plánu stanovených v harmonizovanom rámci v súlade s článkom 6 ods. 5;

b)

výsledkoch diskusie Euroskupiny o stanoviskách Komisie prijatých v súlade s článkom 7 ods. 1, a to v rozsahu, v akom tieto výsledky boli zverejnené;

c)

celkovom posúdení rozpočtovej situácie a vyhliadkach v eurozóne ako celku, ktoré vypracuje Komisia v súlade s článkom 7 ods. 4;

d)

aktoch Rady uvedených v článku 9 ods. 4 a článku 12 ods. 3.

a)

účinnosť tohto nariadenia;

b)

pokrok pri zabezpečovaní užšej koordinácie hospodárskych politík a udržateľného zbližovania hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ;

c)

príspevok tohto nariadenia k naplneniu stratégie Únie pre rast a zamestnanosť.