EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010D0670

2010/670/EÚ: Rozhodnutie Komisie z  3. novembra 2010 , ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO 2 , ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES [oznámené pod číslom K(2010) 7499]

OJ L 290, 6.11.2010, p. 39–48 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 22/11/2017

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2010/670/oj

6.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 290/39


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 3. novembra 2010,

ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

[oznámené pod číslom K(2010) 7499]

(2010/670/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1), a najmä na jej článok 10a ods. 8 tretí pododsek,

keďže:

(1)

V júni 2008 Európska rada vyzvala Komisiu, aby v čo najkratšom čase predložila mechanizmus na stimuláciu investícií členských štátov a súkromného sektora, ktoré zabezpečia výstavbu a prevádzku najviac 12 demonštračných projektov zachytávania a geologického ukladania CO2 (carbon capture and storage, ďalej len „CCS“) do roku 2015.

(2)

V článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES sa ustanovuje mechanizmus financovania komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (ďalej len „demonštračné projekty CCS“) a demonštračné projekty inovačných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje (ďalej len „demonštračné projekty RES“). S cieľom zabezpečiť bezproblémové financovanie tohto mechanizmu je potrebné stanoviť pravidlá, ako aj kritériá výberu a implementácie týchto projektov a základné princípy speňažovania kvót a riadenia výnosov.

(3)

Komisia prijala 7. októbra 2009 oznámenie s názvom Investovanie do vývoja nízkouhlíkových energetických technológií (2), ktoré zdôrazňuje úlohu financovania na základe tohto rozhodnutia pri implementovaní európskeho Plánu strategických energetických technológií (plán SET) z hľadiska potrebných demonštračných projektov.

(4)

Financovanie podľa tohto rozhodnutia musí byť podmienené súhlasom Komisie v prípade akéhokoľvek podielu štátnej pomoci na celkovom finančnom príspevku z verejných zdrojov podľa článkov 107 a 108 zmluvy s cieľom zabezpečiť, aby financovanie bolo limitované v rozsahu potrebnom na implementáciu a realizáciu projektu, berúc do úvahy možné negatívne vplyvy na hospodársku súťaž. Členské štáty musia preto informovať Komisiu o akomkoľvek financovaní zahŕňajúcom štátnu pomoc podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, aby sa umožnila koordinácia výberového konania na základe tohto rozhodnutia s procesom posudzovania štátnej pomoci.

(5)

Financovanie poskytované na základe tohto rozhodnutia nie je súčasťou všeobecného rozpočtu Európskej únie. Preto sa môže skombinovať s financovaním z iných nástrojov vrátane štrukturálnych a kohéznych fondov a Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPO). Zároveň sa môže spojiť s financovaním formou pôžičiek poskytovaných v rámci finančného nástroja na zdieľanie rizika (FNZR) zriadeného Úniou a Európskou investičnou bankou (EIB).

(6)

S cieľom eliminovať súťaženie členských štátov pri poskytovaní dotácií je financovanie podľa tohto rozhodnutia stanovené pevne na úrovni 50 % zodpovedajúcich nákladov, pokiaľ celková suma financovania podľa tohto rozhodnutia neprekročí limit 15 % celkových disponibilných kvót podľa znenia smernice 2003/87/ES. V takom prípade by malo byť financovanie obmedzené na 15 % celkových dostupných kvót. Toto financovanie musí zároveň predstavovať doplnok významného spolufinancovania realizátorom. S cieľom eliminovať uprednostňovanie projektov financovaných v rámci EEPO sa financovanie podľa tohto rozhodnutia zníži o výšku finančných prostriedkov získaných od EEPO.

(7)

Vytvorenie demonštračného programu EÚ pozostávajúceho z najlepších možných projektov využívajúcich širokú škálu technológií v geograficky vyvážených miestach v rámci územia členských štátov, ich výhradných ekonomických zón a pevninových prahov nemožno efektívne dosiahnuť, ak sa projekty vyberajú na vnútroštátnej úrovni. Výber sa preto musí uskutočniť na úrovni Únie. S cieľom zabezpečiť súlad s vnútroštátnymi postupmi výberu a financovania musia členské štáty prevziať zodpovednosť za zozbieranie žiadostí o financovanie od sponzorov a zhodnotenie projektov na základe spôsobilostných kritérií stanovených týmto rozhodnutím. Keďže projekty financované v rámci tohto rozhodnutia budú vo väčšine prípadov spolufinancovať členské štáty, členské štáty musia niesť zodpovednosť za rozhodnutie o skutočnosti, ktoré projekty si želajú podporovať a ktoré žiadosti majú v úmysle predložiť do výberového konania Únie. Predloženie týchto žiadostí nemá nahradiť oznámenie o štátnej pomoci v prípadoch, keď súčasťou financovania je zložka štátnej pomoci. Úloha členských štátov by sa mala ďalej posilniť tak, že s príslušným členským štátom sa pred rozhodnutím o pridelení finančných prostriedkov podľa potreby znovu prekonzultuje hodnota a štruktúra celkových príspevkov zo zdrojov verejného financovania a Výboru pre zmenu klímy sa predloží návrh zoznamu vybraných projektov vrátane kvality projektov.

(8)

Na základe skúseností s výberom a financovaním projektov sa Komisia usilovala o zapojenie EIB do procesu implementácie tohto rozhodnutia. EIB súhlasila, že konajúc na žiadosť, v mene a na účet Komisie bude vykonávať niektoré úlohy súvisiace s výberom projektov, speňažením kvót a riadením výnosov. Konkrétne podmienky spolupráce vrátane odmeny pre EIB sa stanovia v zmluve uzatvorenej medzi Komisiou a EIB, ktorá podlieha schváleniu rozhodovacích orgánov EIB. EIB získa odmenu za realizáciu týchto úloh z príjmu vytvoreného z riadenia výnosov.

(9)

Výnosy získané z 300 miliónov kvót by sa mali prideliť v rámci dvoch kôl výzev na predkladania návrhov, aby sa na jednej strane umožnilo dostatočne pripraveným projektom získať financie už v prvom kole a na strane druhej bolo možné v druhom kole upraviť technickú alebo geografickú nerovnováhu. Ak v rámci konkrétnej podkategórie projektov neexistuje dostatočná hospodárska súťaž v prvom kole, rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov v rámci tejto podkategórie by sa mali posunúť do druhého kola s cieľom maximalizovať využitie finančných zdrojov v rámci tohto rozhodnutia.

(10)

Financovanie v rámci tohto rozhodnutia by malo byť vyčlenené len na projekty využívajúce technológie, ktoré sú vzhľadom na súčasný stav v rozhodujúcich podkategóriách jednotlivých technológií inovačné. Tieto technológie by sa zatiaľ nemali využívať na komerčné účely, mali by však byť dostatočne pripravené na predvedenie v štádiu pred komerčným využívaním. Mali by mať dobré vyhliadky na úspešné predvedenie, berúc do úvahy skutočnosť, že technologické riziká sú neodvrátiteľné a navrhovaný rozsah predvedenia by mal dosahovať takú úroveň, aby nevznikli žiadne významné dodatočné problémy s ďalším rozširovaním kapacít. Zároveň by mali disponovať vysokým potenciálom reprodukovateľnosti, a teda prinášať významné vyhliadky v oblasti cenovo prijateľnej redukcie CO2 v Únii a zároveň aj v globálnom meradle. Preto požiadavku spôsobilosti na financovanie by mali splniť len projekty, ktoré patria do konkrétnych kategórií projektov a ktoré spĺňajú konkrétne požiadavky stanovené týmto rozhodnutím.

(11)

S cieľom zabezpečiť technologickú rozmanitosť by sa malo financovať osem demonštračných projektov CCS (z toho najmenej jeden a najviac tri projekty v každej kategórii projektov, najmenej tri projekty na ukladanie v ložisku uhľovodíkov a najmenej tri projekty na uchovávanie v hlbinnom zásobníku so slanou vodou) v prvom kole výzev na predkladanie návrhov a zároveň by sa mal v rámci každej podkategórie projektov RES financovať jeden projekt v prvom kole výzev na predkladanie návrhov. Ak budú k dispozícii dostatočné zdroje, malo by byť možné financovať viac projektov so zachovaním rovnováhy medzi demonštračnými projektmi CCS a RES. Ďalej s cieľom zabezpečiť geografickú rovnováhu by sa mal v rámci každého jedného členského štátu financovať aspoň jeden a najviac tri projekty. Projekty, ktoré sa majú realizovať na území niekoľkých členských štátov, by nemali byť z hľadiska ich charakteru limitované týmito kritériami.

(12)

V zásade sa vyberú projekty, ktoré nákladovo najefektívnejším spôsobom spĺňajú parametre pre konkrétnu kategóriu.

(13)

V snahe zabezpečiť, aby sa vybrané projekty uviedli do prevádzky podľa plánu a aby sa finančné prostriedky využili efektívne, prijatie rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov by malo byť podmienené vydaním všetkých súvisiacich povolení danej krajiny v súlade s príslušnými požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie a prijatím záverečného investičného rozhodnutia sponzormi v rámci stanovenej lehoty od prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov.

(14)

Členské štáty by mali rozdeliť výnosy medzi projekty na základe právne záväzných nástrojov. Podľa požiadavky smernice 2003/87/ES by sa rozdelenie malo uskutočniť ročne na základe množstva uloženého CO2 v rámci demonštračných projektov CCS a nahláseného, monitorovaného a overeného podľa smernice 2003/87/ES a na základe množstva energie vyrobenej v rámci projektov RES. Avšak v prípade, že členské štáty budú garantovať vrátenie prebytočných finančných prostriedkov, by malo byť možné prideliť časť alebo všetky finančné prostriedky projektu ešte pred jeho uvedením do prevádzky. Z hľadiska mimoriadneho významu poznatkov zdieľaných v zmysle demonštračného programu sa finančné prostriedky môžu prideliť len v prípade, že sa splní požiadavka na zdieľanie poznatkov.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre klimatické zmeny,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet

Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá a kritériá pre nasledujúce oblasti:

1.

výber komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (ďalej len „demonštračné projekty CCS“), a demonštračných projektov inovačných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje (ďalej len „demonštračné projekty RES“), uvedených v smernici 2003/87/ES;

2.

speňaženie kvót uvedených v smernici 2003/87/ES na podporu demonštračných projektov CCS a RES a riadenie súvisiacich výnosov;

3.

vyplatenie výnosov a implementácia demonštračných projektov CCS a RES.

Toto rozhodnutie vrátane ustanovení týkajúcich sa peňažného vyčíslenia kvót sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné vykonávacie akty prijaté na základe smernice 2003/87/ES.

Článok 2

Princípy

1.   Počet kvót určených pre nových účastníkov podľa článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES bude 300 miliónov.

2.   Výber demonštračných projektov CCS a RES na financovanie podľa tohto rozhodnutia sa uskutoční v rámci dvoch kôl výzev na predkladanie návrhov organizovaných Komisiou a adresovaných členským štátom a zodpovedajúcich ekvivalentu 200 miliónov kvót pre prvé kolo výzev na predkladanie návrhov a ekvivalentu 100 miliónov kvót plus kvót zostávajúcich z prvého kola výzev na predkladanie návrhov pre druhé kolo výzev na predkladanie návrhov.

3.   Podľa článku 10a ods. 8 štvrtého pododseku štvrtej vety smernice 2003/87/ES bude financovanie v rámci tohto rozhodnutia tvoriť 50 % príslušných nákladov. Pokiaľ je celková požiadavka na financovanie z verejných zdrojov nižšia ako 50 % príslušných nákladov, celková požiadavka na financovanie z verejných zdrojov sa bude financovať podľa tohto rozhodnutia.

Ak sa však financovanie v rámci tohto rozhodnutia skombinuje s financovaním z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPO), financovanie v rámci tohto rozhodnutia sa zníži o výšku finančných prostriedkov získanú od EEPO.

Článok 3

Súvisiace náklady

1.   Na účely článku 2 ods. 3 sa použijú pravidlá v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   Súvisiace náklady demonštračných projektov CCS predstavujú investičné náklady, ktoré vzniknú v rámci projektu z dôvodu aplikovania CCS po odpočítaní čistej súčasnej hodnoty najlepšieho odhadu prevádzkových výnosov a nákladov vzniknutých v dôsledku použitia CCS počas prvých 10 rokov prevádzky.

3.   Súvisiace náklady demonštračných projektov RES predstavujú dodatočné investičné náklady, ktoré vzniknú v rámci projektu z dôvodu aplikovania inovačných technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie po odpočítaní čistej súčasnej hodnoty najlepšieho odhadu prevádzkových nákladov a výnosov vzniknutých počas prvých 5 rokov v porovnaní s konvenčnou výrobou pri rovnakej kapacite z hľadiska efektívnej výroby energie.

4.   Investičné náklady uvedené v odsekoch 2 a 3 budú pokrývať náklady na investovanie do pôdy, závodu a vybavenia.

Investičné náklady môžu súvisieť aj s investíciou do transferu technológií a prevádzkových licencií na know-how (ďalej len „nehmotné aktíva“), ak sa splnia nasledujúce podmienky:

a)

nehmotné aktívum sa považuje za odpisované aktívum;

b)

nehmotné aktívum bolo zakúpené pri splnení trhových podmienok za najnižšiu možnú cenu;

c)

nehmotné aktívum zostane v držbe príjemcu najmenej päť rokov.

Ak sa nehmotné aktívum odpredá pred uplynutím päťročného obdobia uvedeného v druhom pododseku písm. c), výnos z predaja sa odpočíta zo súvisiacich nákladov.

5.   Čisté prevádzkové náklady a výnosy uvedené v odsekoch 2 a 3 budú vychádzať z najlepšieho odhadu prevádzkových výdavkov projektu v zmysle výrobných nákladov a budú brať do úvahy všetky dodatočné výnosy vyplývajúce z programov pomoci, a to aj v prípade, ak nepredstavujú štátnu pomoc v rámci definície článku 107 ods. 1 zmluvy, ušetrené náklady a existujúce daňové stimuly.

Článok 4

Úloha EIB

Európska investičná banka (EIB) bude plniť svoje úlohy vyplývajúce z tohto rozhodnutia na žiadosť, v mene a na účet Komisie. Komisia bude priamo zodpovedať voči tretím stratám.

EIB získa odmenu za realizáciu týchto úloh z príjmu vytvoreného z vlastného riadenia výnosov.

Komisia a EIB uzatvoria dohodu stanovujúcu konkrétne obchodné podmienky, podľa ktorých si EIB bude plniť svoje úlohy.

Článok 5

Výberové konanie

1.   Výzvy na predkladanie návrhov sa zverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Členské štáty zozbierajú žiadosti o financovanie projektov, ktoré sa majú realizovať na ich území.

Ak sa má však projekt realizovať na území viacerých členských štátov (ďalej len „cezhraničný projekt“), členský štát, ktorý prijme žiadosť o financovanie, o tom informuje ostatné členské štáty, ktorých sa projekt týka, a bude spolupracovať s ostatnými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súvislosti s projektom predloženým členským štátom, ktorý prijme žiadosť o financovanie.

3.   Členské štáty posúdia, či projekt spĺňa spôsobilostné kritériá uvedené v článku 6. Ak ich spĺňa a členský štát projekt podporuje, uvedený členský štát predloží návrh EIB a informuje o tom Komisiu.

Pri predkladaní návrhov na financovanie musí členský štát uviesť za každý projekt nasledujúce informácie:

a)

príslušné náklady v eurách podľa článku 2 ods. 3;

b)

celkovo požadovaný rozsah verejného financovania v eurách, čo predstavuje príslušné náklady mínus akýkoľvek príspevok k týmto nákladom od realizátora;

c)

najlepší možný odhad čistej súčasnej hodnoty dodatočných príjmov vyplývajúcich zo schém podpory, vypočítaný podľa článku 3 ods. 5;

d)

v prípade demonštračných projektov CCS musí uviesť celkový plánovaný objem CO2 uloženého v priebehu prvých desiatich rokov prevádzky alebo v prípade demonštračných projektov RES aj celkové plánované množstvo energie vyrobenej v prvých piatich rokoch prevádzky.

Členské štáty zároveň informujú Komisiu o akomkoľvek financovaní projektu využívajúcom štátnu pomoc podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, aby sa umožnila koordinácia výberového konania s procesom posudzovania štátnej pomoci.

4.   Na základe návrhov predložených podľa odseku 3 tohto článku EIB preskúma finančnú a technickú spôsobilosť (vykoná kompletnú finančnú a technickú previerku) projektu v súlade s článkom 7.

Ak sú závery skúmania pozitívne, EIB predloží Komisii v súlade s článkom 8 odporúčania pre rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov.

5.   Na základe odporúčaní podľa odseku 4 a po opakovanom prerokovaní s príslušnými členskými štátmi, pri ktorom tieto členské štáty prípadne potvrdia hodnotu a štruktúru celkového finančného príspevku z verejných zdrojov, a v nadväznosti na stanovisko prijaté Výborom pre klimatické zmeny podľa článku 3 rozhodnutia Rady 1999/468/ES (3) Komisia prijme rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov určené členským štátom s uvedením pridelených finančných prostriedkov pre príslušné projekty v eurách.

Článok 6

Spôsobilostné kritériá

1.   Projekt je spôsobilý na financovanie, ak sú splnené nasledujúce kritériá:

a)

na projekt sa musí vzťahovať jedna z kategórií uvedených v časti A prílohy I;

b)

projekt musí spĺňať požiadavky stanovené v časti B prílohy I;

c)

projekty uvedené v časti A.II prílohy I musia mať inovačný charakter. Existujúce osvedčené technológie nie sú spôsobilé.

2.   Pokiaľ nie je členský štát schopný predložiť EIB podľa článku 5 ods. 3 návrhy projektov, ktoré spĺňajú príslušné prahové hodnoty a na ktoré sa vzťahuje jedna z podkategórií uvedených v časti A.II prílohy I, tento členský štát môže predložiť návrhy projektov pod týmito prahovými hodnotami, na ktoré sa takisto vzťahuje jedna z uvedených podkategórií, ktoré sa odchylne od odseku 1 považujú za spôsobilé na financovanie.

Článok 7

Kompletná finančná a technická previerka

EIB vykoná kompletnú previerku navrhovaného projektu v súlade s požiadavkami stanovenými vo výzvach na predkladanie návrhov podľa článku 5 ods. 1 a bude sa zaoberať minimálne nasledujúcimi oblasťami:

1.

technický rozsah;

2.

náklady;

3.

financovanie;

4.

implementácia;

5.

prevádzka;

6.

vplyv na životné prostredie;

7.

postupy obstarania.

Článok 8

Výber projektov

1.   Financuje sa osem projektov, na ktoré sa vzťahuje časť A.I prílohy I a jeden projekt z každej podkategórie projektov uvedených v časti A.II prílohy I.

Ak to však zdroje umožnia, budú sa môcť financovať ďalšie projekty, pričom sa zachová rovnováha medzi demonštračnými projektmi CCS a RES.

Ak sa v rámci konkrétnej podkategórie nepredložia viac ako dva návrhy, Komisia zhodnotí možné vplyvy obmedzeného počtu návrhov na hospodársku súťaž pre výber podľa tohto rozhodnutia a podľa okolností môže rozhodnúť o odložení rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov v rámci príslušnej podkategórie do druhého kola výzev na predkladanie návrhov.

2.   Projekty sa usporiadajú podľa zvyšujúcich sa nákladov na výkonnostnú jednotku. Demonštračné projekty CCS predstavujú jednu skupinu. Demonštračné projekty RES sa usporiadajú v rámci každej z podkategórií uvedených v časti A.II prílohy I.

Na účely prvého pododseku sa náklady na jednotku výkonov vypočítajú ako súčet súm podľa článku 5 ods. 3 písm. b) a c) vydelený celkovým plánovaným objemom CO2 uloženého počas prvých desiatich rokov prevádzky v prípade demonštračných projektov CCS alebo celkové plánované množstvo energie vyrobenej v prvých piatich rokoch prevádzky v prípade demonštračných projektov RES.

Pokiaľ príslušné členské štáty potvrdia podľa článku 5 ods. 5, že sa poskytne dostatočný príspevok z verejných zdrojov na demonštračné projekty CCS, vyberú sa projekty umiestnené na popredných miestach v zostupnom poradí, pokiaľ spĺňajú tieto kritériá:

a)

v každej kategórii projektov sa vyberie najmenej jeden projekt a najviac tri projekty;

b)

vyberú sa najmenej tri projekty na uchovávanie v ložisku uhľovodíkov a

c)

vyberú sa najmenej tri projekty na uchovávanie v hlbinnom zásobníku slanej vody.

Pokiaľ sa nesplnia uvedené kritériá, projekt, ktorého výber sa zvažuje, sa nevyberie a zvažuje sa výber nasledujúceho projektu v poradí. Tento postup sa opakuje dovtedy, kým sa nevyberie osem projektov.

Ak príslušné členské štáty potvrdia podľa článku 5 ods. 5, že sa poskytne dostatočný príspevok z verejných zdrojov na demonštračné projekty RES, v každej podkategórii sa vyberie projekt, ktorý sa umiestnil na najvyššom mieste. Pokiaľ sa v jednom z dvoch kôl výzev na predkladanie návrhov v jednej alebo vo viacerých podkategóriách nepredložia žiadne spôsobilé a zároveň ekonomicky a technicky prijateľné projekty, dodatočne sa financuje zodpovedajúci počet projektov v iných podkategóriách tej istej kategórie projektov. Podrobné informácie sa uvedú vo výzve na predkladanie návrhov podľa článku 5 ods. 1.

Vybrané demonštračné projekty CCS budú spolu tvoriť „skupinu CCS“ a vybrané demonštračné projekty RES budú spolu tvoriť „skupinu RES“.

3.   Odchylne od odseku 1, ak je celková výška žiadostí o financovanie podľa tohto rozhodnutia vyššia, ako sú disponibilné finančné zdroje, počet vybraných projektov sa zníži, aby sa objem žiadaných prostriedkov znížil rovnako v rámci každej skupiny uvedenej v odseku 2 treťom a piatom pododseku.

Z každej skupiny sa vyradí najskôr projekt s najvyššími nákladmi na jednotku výkonov, potom sa vyradí projekt s najvyššími nákladmi na jednotku výkonov v ďalšej kategórii. Postup sa opakuje dovtedy, kým disponibilné finančné zdroje nepokryjú požadované financovanie.

4.   Ak sa predložili návrhy podľa článku 5 ods. 3 a EIB odporučila Komisii prijať rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov podľa článku 5 ods. 4, v každom členskom štáte sa financuje najmenej jeden a najviac tri projekty.

Prvý pododsek sa však neuplatní na cezhraničné projekty.

Článok 9

Rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov

Rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov podliehajú získaniu všetkých príslušných povolení danej krajiny v súlade s príslušnými požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Únie, udeleniu súhlasu Komisie s poskytnutím štátnej pomoci financovanému projektu a prijatiu záverečného investičného rozhodnutia sponzormi v priebehu 24 mesiacov od prijatia rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov.

V prípade demonštračných projektov CCS s uchovávaním CO2 v hlbinnom zásobníku v slanej vode rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov podliehajú získaniu všetkých príslušných povolení danej krajiny v súlade s príslušnými požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Únie, udeleniu súhlasu Komisie s poskytnutím štátnej pomoci financovanému projektu a prijatiu záverečného investičného rozhodnutia sponzormi v priebehu 36 mesiacov od prijatia rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov.

Právne účinky rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov sa v prípade nesplnenia podmienok uvedených v prvom alebo druhom odseku zrušia.

Článok 10

Speňaženie kvót a správa výnosov

1.   Na účely speňaženia kvót a správy výnosov Komisia koná v mene členských štátov.

2.   300 miliónov kvót podľa článku 2 ods. 1 sa prevedie na EIB na účely speňaženia a riadenia výnosov.

3.   EIB predá kvóty pre prvé kolo výzev na predkladanie návrhov pred prijatím rozhodnutí Komisie o poskytnutí finančných prostriedkov za každé kolo výzev na predkladanie návrhov podľa článku 5 ods. 1.

EIB bude spravovať príjmy, ktoré potom poskytne členským štátom vo výške potrebnej na vyplatenie finančných prostriedkov podľa článku 11.

Článok 11

Vyplatenie výnosov a použitie nevyplatených výnosov

1.   Členské štáty rozdelia výnosy medzi sponzorov projektov na základe právne záväzných nástrojov, ktoré stanovujú minimálne tieto údaje:

a)

projekt a pridelené finančné zdroje v eurách;

b)

dátum uvedenia do prevádzky;

c)

požiadavky na zdieľanie poznatkov podľa článku 12;

d)

požiadavky na vyplatenie výnosov podľa odsekov 2 až 6 tohto článku;

e)

požiadavky na podávanie správ podľa článku 13;

f)

informácie o podmienkach použiteľnosti rozhodnutia podľa článku 9.

Pre prvé kolo výzev na predkladanie návrhov podľa článku 5 ods. 1 je dátum uvedenia do prevádzky podľa tohto odseku prvého pododseku písm. b) najneskôr 31. december 2015 s výnimkou prípadu, ak sa príslušné rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov prijme po 31. decembri 2011; v takom prípade je dátum uvedenia do prevádzky najneskôr štyri roky od dátumu rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov.

2.   Vyplatenie sa bude realizovať ročne. Pre demonštračné projekty CCS bude vyplatená výška zodpovedať objemu CO2 uloženého v príslušnom roku a monitorovaného, nahláseného a overeného podľa článkov 14 a 15 smernice 2003/87/ES, vynásobenému koeficientom financovania, a pre demonštračné projekty RES bude zodpovedať množstvu vyrobenej energie vynásobenému koeficientom financovania.

Koeficient financovania sa vypočíta vydelením pridelených finančných prostriedkov 75 percentami plánovaného celkového objemu CO2 uloženého počas prvých desiatich rokov prevádzky pre demonštračné projekty CCS, resp. 75 percentami plánovaného celkového množstva energie vyrobenej v prvých piatich rokoch prevádzky pre demonštračné projekty RES.

3.   Vyplatenie na daný rok sa uskutoční len v prípade, že sa v tomto roku splnila požiadavka na zdieľanie poznatkov.

4.   Vyplatenie sa môže uskutočniť len v období desiatich rokov od dátumu uvedeného v odseku 1 písm. b) pre demonštračné projekty CCS a v období piatich rokov od tohto dátumu pre demonštračné projekty RES. Celková výška vyplatených finančných prostriedkov nesmie prekročiť pridelené finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a).

5.   Ak príslušný členský štát garantuje, že sa finančné prostriedky prekračujúce financovanie, určené podľa odsekov 2, 3 a 4, vrátia EIB, časť alebo všetky finančné prostriedky na projekt sa môžu vyplatiť pred uvedením projektu do prevádzky v súlade s požiadavkami stanovenými v rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov.

6.   Bez ohľadu na článok 4 druhý odsek sa výnosy, ktoré sa nevyplatia v súvislosti s projektmi, a príjem vytvorený z riadenia výnosov použijú na spolufinancovanie ďalších demonštračných projektov podľa tohto rozhodnutia do 31. decembra 2015.

Členské štáty vrátia nevyplatené príjmy EIB.

Po 31. decembri 2015 zostávajúce finančné prostriedky pripadnú členským štátom. Na konci vyplácania sa tieto finančné prostriedky prevedú na členské štáty v súlade s princípmi stanovenými v článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES.

Článok 12

Zdieľanie poznatkov

Členské štáty zabezpečia, aby sa všetci realizátori projektov, členovia konzorcií, dodávatelia a subdodávatelia, ktorí získajú významnú výhodu z hľadiska rozvoja vlastného výrobku alebo služby z poskytnutých verejných financií, podelili o informácie o skutočnostiach uvedených v prílohe II s ostatnými realizátormi projektov, verejnými inštitúciami, výskumnými inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a verejnosťou v súlade s ďalšími požiadavkami stanovenými vo výzvach na predkladanie návrhov podľa článku 5 ods. 1.

O informácie sa budú deliť každoročne, pričom pôjde o všetky informácie získané a spracované v danom roku.

Článok 13

Podávanie správ členskými štátmi

Počas období uvedených v článku 11 ods. 4 budú členské štáty predkladať Komisii každoročne do 31. decembra správy o implementácii projektov.

Tieto správy budú uvádzať minimálne nasledujúce informácie o každom projekte:

1.

objem uloženého CO2 alebo množstvo vyrobenej čistej energie;

2.

vyplatené finančné prostriedky;

3.

všetky významné problémy súvisiace s implementáciou projektov.

Článok 14

Podávanie správ Komisiou

Po uzatvorení prvého kola výzev na predkladanie návrhov Komisia informuje Výbor pre klimatické zmeny o implementácii uvedeného kola výzev na predkladanie návrhov a uvedie skutočnosti, či je potrebné doplniť toto rozhodnutie s cieľom zabezpečiť geografickú a technickú rovnováhu v druhom kole výzev na predkladanie návrhov.

Článok 15

Adresáti

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 3. novembra 2010

Za Komisiu

Connie HEDEGAARD

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(2)  KOM(2009) 519 v konečnom znení.

(3)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.


PRÍLOHA I

SPÔSOBILOSTNÉ KRITÉRIÁ

A.   KATEGÓRIE PROJEKTOV

I.   Kategórie demonštračných projektov CCS (so spodnou prahovou hodnotou kapacity  (1) ):

výroba energie: predspaľovanie 250 MW,

výroba energie: prídavné spaľovanie 250 MW,

výroba energie: kyslíkové palivo 250 MW – podkategórie projektov:

implementácia priemyselných aplikácií: a) CCS v rafinériách s 500 kilotonami ročne (kt/r) uloženého CO2 z jedného alebo viacerých zdrojov v rámci rafinérie; b) aplikácia CCS v cementárni s 500 kt/r uloženého CO2; c) aplikácia CCS pre primárne výrobné trasy pri výrobe železa a ocele s 500 kt/r uloženého CO2 alebo d) aplikácia CCS pre primárne výrobné trasy pri výrobe hliníka s 500 kt/r uloženého CO2.

II.   Kategórie inovačných demonštračných projektov RES (so spodnou prahovou hodnotou veľkosti):

Bioenergia – podkategórie projektov:

lignocelulóza do prechodných pevných, kvapalných alebo kalových nosičov bioenergie pomocou pyrolýzy s kapacitou 40 kt/r (kiloton za rok) finálneho produktu,

lignocelulóza do prechodných pevných, kvapalných alebo kalových nosičov bioenergie pomocou sušenia s kapacitou 40 kt/r (kiloton za rok) finálneho produktu,

lignocelulóza do syntetického zemného plynu alebo syntetického plynu a/alebo na pohon pomocou splyňovania s kapacitou 40 mil. Nm3/r (bežných kubických metrov za rok) finálneho produktu alebo 100 GWh/r elektriny,

lignocelulóza do biopalív alebo biokvapalín a/alebo na pohon vrátane priameho vyhrievania pomocou splyňovania s kapacitou 15 Ml/r (miliónov litrov za rok) finálneho produktu alebo 100 GWh/r elektriny. Výroba syntetického zemného plynu je vylúčená z tejto podkategórie,

lignocelulóza spracovaná na surovinu ako na čierny lúh a/alebo produkty pyrolýzy alebo praženie pomocou tlakového splyňovania na akékoľvek biopalivá s kapacitou 40 Ml/r (miliónov litrov za rok) konečného produktu,

lignocelulóza na výrobu elektriny so 48 % účinnosťou založená na nižšej výhrevnosti (50 % vlhkosť) s kapacitou 40 MWe alebo viac,

lignocelulóza do etanolových a vyšších alkoholov pomocou chemických alebo biologických procesov s kapacitou 40 Ml/r finálneho produktu,

lignocelulóza a/alebo odpad z domácností do bioplynu, biopalív alebo biokvapalín pomocou chemických alebo biologických procesov s kapacitou 6 mil. Nm3/r metánu alebo 10 Ml/r finálneho produktu,

riasy alebo mikroorganizmy do biopalív alebo biokvapalín pomocou biologických alebo chemických procesov s kapacitou 40 Ml/r finálneho produktu,

Poznámka: Musia byť splnené kritériá udržateľnosti stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (2) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov pre biopalivá a biokvapaliny. Biopalivá a biokvapaliny sú definované vo vyššie uvedenej smernici.

Koncentrovaná slnečná energia – podkategórie projektov:

parabolický žľab alebo Fresnelov systém používajúci roztavené soli alebo iné environmentálne bezpečné teplonosné médium s nominálnou kapacitou 30 MW,

parabolický žľab alebo Fresnelov systém s technológiou priamej výroby pary s nominálnou kapacitou 30 MW. Teplota priamo vyrábanej pary viac ako 500 °C,

vežový systém používajúci cyklus s vysoko prehriatou parou (buď viac veží, alebo kombinácia lineárnych kolektorov – veža) s nominálnou kapacitou 50 MW,

vežový systém používajúci vzduch pod tlakom pri teplote viac ako 750 °C a solárnu hybridnú plynovú turbínu s nominálnou kapacitou 30 MW,

veľkokapacitné solárne systémy Stirling dish s účinnosťou premeny zo slnečného žiarenia viac ako 20 % a nominálnou kapacitou najmenej 25 MW.

Poznámka: V demonštračných projektoch sa môže využiť suché chladenie, hybridizácia a (moderné) formy uchovávania tepla.

Fotočlánky – podkategórie projektov:

veľké fotočlánkové elektrárne s koncentrátorom s nominálnou kapacitou 20 MW,

veľké elektrárne s fotočlánkami z tenkej kremíkovej fólie s nominálnou kapacitou 40 MW,

veľké elektrárne s fotočlánkami CIGS s nominálnou kapacitou 40 MW.

Geotermálna energia – podkategórie projektov:

vylepšené geotermálne systémy v oblastiach s ťahovým napätím s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v oblastiach s tlakovým napätím s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v oblastiach s hlbokými pevnými nánosovými a granitovými skalami a inými kryštalickými štruktúrami s nominálnou kapacitou 5 MWe,

vylepšené geotermálne systémy v hlbokom vápenci s nominálnou kapacitou 5 MWe.

Poznámka: Aplikácie s kombináciou tepla a energie s rovnakými prahovými hodnotami elektrickej energie majú rovnakú úroveň spôsobilosti.

Vietor – podkategórie projektov:

pobrežný vietor (výkon turbíny najmenej 6 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

pobrežný vietor (výkon turbíny najmenej 8 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

pobrežný vietor (výkon turbíny najmenej 10 MW) s nominálnou kapacitou 40 MW,

plávajúce pobrežné veterné systémy s nominálnou kapacitou 25 MW,

pevninové veterné turbíny optimalizované pre zložitý terén (ako lesný terén, horské oblasti) s nominálnou kapacitou 25 MW,

pevninové veterné turbíny optimalizované pre studené klimatické podmienky (pre teploty do – 30 °C a náročné mrazivé podmienky) s nominálnou kapacitou 25 MW.

Oceán – podkategórie projektov:

zariadenia na výrobu energie z vĺn s nominálnou kapacitou 5 MW,

zariadenia na výrobu energie z morských/prílivových prúdov s nominálnou kapacitou 5 MW,

premena tepelnej energie morskej vody (OTEC) s nominálnym výkonom 10 MW.

Hydroelektrická energia – podkategórie projektov:

výroba energie pomocou vysokoteplotných supravodivých generátorov: 20 MW.

Správa rozptýlených obnoviteľných zdrojov (inteligentné siete) – podkategórie projektov:

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov pre malé a stredne veľké rozptýlené generátory na vidieku, prevažne výroba slnečnej energie: 20 MW v nízkonapäťovej (NN) sieti + 50 MW v strednonapäťovej (SN) sieti,

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov pre malé a stredne veľké rozptýlené generátory na vidieku, prevažne výroba veternej energie: 20 MW v NN sieti + 50 MW v SN sieti,

správa a optimalizácia obnoviteľných zdrojov pre malé a stredne veľké rozptýlené generátory v mestskom prostredí: 20 MW v NN sieti + 50 MW v SN sieti.

Poznámka: Použitie aktívnych záťažových prvkov (elektrických ohrievačov/tepelných čerpadiel a pod.) sa nevylučuje.

B.   POŽIADAVKY NA PROJEKT

I.   Spoločné požiadavky:

Prahové hodnoty kapacity stanovené v časti A sa musia splniť.

V prípade prvého a druhého kola výzev na predkladanie návrhov projekty musia byť schopné preukázať, že je realistické očakávať uvedenie do prevádzky do 31. decembra 2015 na základe prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov do 31. decembra 2011.

Musia sa získať všetky súvisiace povolenia danej krajiny, ktoré musia spĺňať príslušné požiadavky legislatívy Únie, prípadne musia prebiehať konania na získanie príslušných povolení, a to v dostatočnom predstihu, aby sa spustenie komerčnej prevádzky mohlo uskutočniť do 31. decembra 2015 pre prvé kolo na základe prijatia príslušného rozhodnutia o poskytnutí finančných prostriedkov do 31. decembra 2011.

Realizátor projektu sa musí zaviazať, že sa podelí o poznatky podľa požiadaviek stanovených v článku 12.

Projekty sa musia nachádzať na území členských štátov v rámci ich výhradných ekonomických zón a pevninových prahov.

II.   Demonštračné projekty CCS:

Každý projekt musí implementovať celý reťazec (zachytenie, doprava, uloženie).

V rámci každého demonštračného projektu sa musí implementovať tepelná integrácia pre proces zachytávania.

Miera zachytenia musí byť najmenej 85 % CO2 zo spalín, ktorých sa zachytávanie týka.

Každý projekt musí obsahovať nezávislú výskumnú časť súvisiacu s bezpečnostným zariadením na ukladanie CO2 a na zdokonaľovanie monitorovaných technológií, najmä migrácie soľných roztokov, jej možné smery a vplyvy.


(1)  Prahová hodnota výkonu pre CCS je vyjadrená ako hrubý elektrický výkon pred zachytením.

(2)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.


PRÍLOHA II

POŽIADAVKA NA ZDIEĽANIE POZNATKOV

A.   Technologické zariadenia a výkony:

spoľahlivosť,

zachytený CO2,

výkony pri rôznych úrovniach vrátane rozdielov medzi očakávanými a skutočnými výkonmi,

nárast spotreby palív, elektriny, tepla a požiadaviek na chladenie,

kľúčové vstupy a výstupy a riešenie,

budúce identifikované otázky v oblasti výskumu a vývoja.

B.   Úroveň nákladov:

kapitálové a prevádzkové náklady,

celkové náklady a jednotkové náklady (na tonu uloženého CO2, vyrobenej čistej MWh).

C.   Projektový manažment:

legislatíva/povolenia,

riadenie zúčastnených strán vrátane spolupráce s vládami,

plánovanie,

organizácia projektu.

D.   Vplyv na životné prostredie:

účinnosť: zníženie emisií CO2 na jednotku energie,

iné vplyvy na životné prostredie bez narušenia prevádzky.

E.   BOZP:

nehody a prípady, pri ktorých sa takmer stali nehody (narušenie prevádzky),

systémy na monitorovanie a prijímanie riešení – sledovanie a vytváranie záznamov o bezpečnosti,

otázky zdravia pri nepretržitej prevádzke.

F.   Výkonnosť zariadení CCS:

modely a simulácie (vznik oblaku CO2 – tlak pri ústí),

doterajšie výsledky a úpravy (hodnotenie: normálne v medziach prípustných odchýlok alebo významná nezrovnalosť vyžadujúca prijatie opatrení),

správanie soľného roztoku premiestneného pomocou injektáže CO2.


Top