OZNÁMENIE KOMISIE

Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach – COVID-19

(2020/C 169/03)

I.   ÚVOD

Pandémia COVID-19 spôsobila vo všetkých európskych krajinách bezprecedentný stav zdravotnej núdze. V dôsledku neexistencie účinnej liečby či vakcíny a súčasného exponenciálneho nárastu počtu nakazených, ku ktorému v Európe dochádzalo od februára 2020, prijali mnohé členské štáty EÚ a krajiny pridružené k schengenskému priestoru (1) (ďalej len „členské štáty“) ďalekosiahle opatrenia na zabránenie komunitnému šíreniu vrátane obmedzenia pohybu a fyzických kontaktov. Ako súčasť týchto opatrení zaviedli takmer všetky členské štáty v záujme ochrany verejného zdravia aj obmedzenie voľného pohybu vrátane dočasných kontrol na vnútorných hraniciach (2). Okrem toho sa na základe odporúčaní Komisie zo 16. marca (3), 8. apríla (4) a 8. mája (5) a praktických pokynov z 30. marca (6) začali na vonkajších hraniciach Únie uplatňovať obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné.

V posledných týždňoch Komisia a členské štáty zintenzívnili vzájomnú koordináciu, spoločné postupy a výmenu informácií. To pomohlo zmierniť vplyv týchto obmedzení a zároveň umožnilo obnoviť niektoré aspekty fungovania jednotného trhu vrátane dodávok základných tovarov a služieb v celej Európe, ako aj voľného pohybu v prípade nevyhnutného cezhraničného cestovania. Pri týchto prvotných opatrení bolo zámerom dosiahnuť rovnováhu medzi sledovaným cieľom, ktorým bolo oddialiť šírenie epidémie a znížiť tak riziko nadmerného tlaku na systémy zdravotnej starostlivosti, a potrebou obmedziť negatívne účinky na voľný pohyb osôb, tovaru a služieb.

Keďže zdravotná situácia sa postupne zlepšuje, tento rovnovážny stav by sa mal zmeniť v prospech návratu k neobmedzenému voľnému pohybu osôb a obnovy integrity schengenského priestoru, ktorý je jedným z najväčších výdobytkov európskej integrácie. Rušenie obmedzení je kľúčom k oživeniu hospodárstva. Obmedzenie voľného pohybu a opätovné zavedenie vnútorných hraníc škodí vnútornému trhu a plynulému fungovaniu dodávateľských reťazcov. A čo viac, škodí nášmu európskemu spôsobu života v Únii, v ktorej môžu občania slobodne cestovať cez hranice, či už ako pracovníci, študenti, rodinní príslušníci alebo turisti. Musíme pracovať na tom, aby sme tento základný výdobytok európskej integrácie obnovili.

Zámerom tohto oznámenia je vyzvať členské štáty, aby sa zapojili do procesu opätovného zavedenia neobmedzeného cezhraničného pohybu v Únii. Obnovenie voľného pohybu osôb a rušenie kontrol na vnútorných hraniciach musí byť postupným procesom, pri ktorom sa v prvom rade musí prihliadať na život a zdravie občanov. Obnovenie cestovania bude preto v prvom rade závisieť od epidemiologickej situácie, pričom bude v záujme zníženia zdravotných rizík sprevádzané takými opatreniami, ako je napr. uplatňovanie požiadaviek ochrany zdravia na jednotlivé druhy cestovania a typy ubytovania. Opätovné zavedenie cezhraničného pohybu je jedným zo základných predpokladov obnovenia cestovného ruchu a dopravy.

Spolu s týmto oznámením predkladá Komisia aj balík opatrení, ktoré majú opäť postaviť na nohy ekosystém cestovného ruchu, ktorý je jedným z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych motorov Európy. V tomto oznámení sa uvádza, ako by postupné rušenie domácich a cezhraničných obmedzení v súlade so zásadou nediskriminácie malo byť sprevádzané postupným opätovným zavádzaním voľného pohybu Európanov a rušením kontrol na vnútorných hraniciach.

II.   SPOLOČNÝ EURÓPSKY PLÁN

Predsedníčka Európskej komisie spolu s predsedom Európskej rady predstavili 15. apríla 2020 Spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19 (ďalej len „spoločný plán“). Tento plán adresuje členským štátom súbor odporúčaní týkajúcich sa postupného uvoľňovania prijatých opatrení a zároveň vyzýva na fázový prístup k obnoveniu neobmedzeného voľného pohybu a rušeniu dočasných kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré uplatňuje väčšina členských štátov. Plán zároveň počíta s tým, že druhou fázou bude zrušenie obmedzení, pokiaľ ide o cesty do EÚ cez vonkajšie hranice, ktoré nie sú nevyhnutné, pričom Komisia príslušnú situáciu neustále vyhodnocuje.

V spoločnom pláne sa Komisia vyzýva, aby 1. v závislosti od vývoja situácie naďalej analyzovala primeranosť opatrení, ktoré členské štáty prijali v boji proti pandémii COVID-19, a 2. požadovala zrušenie opatrení, ktoré sa budú považovať za neprimerané, najmä ak budú mať vplyv na jednotný trh. Zároveň sa v ňom zdôrazňuje, že je v spoločnom európskom záujme, aby boli opatrenia uložené v dôsledku ochorenia COVID-19 ukončené koordinovaným spôsobom. Okrem naliehavosti boja s pandémiou COVID-19 a jej bezprostrednými dôsledkami je dôležité aj to, aby sa európske spoločnosti a hospodárstva vrátili k normálnemu fungovaniu. Prípadné zrušenie cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach by malo posudzovať súbežne s procesom rušenia obmedzení na území členských štátov. Všetky kroky je potrebné prijímať pri plnom uvedomovaní si rizika spustenia druhej vlny komunitného šírenia, čo by si vyžadovalo opätovné zavedenie prísnejších opatrení na zamedzenie šírenia tohto ochorenia. V spoločnom pláne sa zároveň poukazuje na to, že pozornosť bude treba venovať aj situácii v krajinách susediacich s EÚ. V súlade so svojím oznámením „Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (7)“ je Komisia pripravená úzko zapojiť tento región do vykonávania svojho spoločného plánu.

Spoločný plán uvádza tri kritériá, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní skutočnosti, či nastal čas na postupné rušenie cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach: 1.epidemiologické kritériá; 2. kapacita zdravotníckeho systému a 3. vhodná monitorovacia kapacita. V tejto súvislosti sa v ňom objasňuje, že kontroly na vnútorných hraniciach a súvisiace cestovné obmedzenia, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, by sa mali zrušiť vtedy, keď bude epidemiologická situácia dostatočne porovnateľná a keď sa budú hromadne a dôsledne dodržiavať pravidlá obmedzenia fyzických kontaktov. (8) V spoločnom pláne sa pripomína, že pri postupnom rušení obmedzenia voľného pohybu a opätovnom otváraní hraníc by sa mali uprednostňovať cezhraniční a sezónni pracovníci a malo by sa zabrániť akejkoľvek diskriminácii mobilných pracovníkov z EÚ (9).

III.   RUŠENIE OPATRENÍ NA ZAMEDZENIE ŠÍRENIA COVID-19 NA VNÚTORNÝCH HRANICIACH: KRITÉRIÁ A FÁZY

Proces smerujúci k zrušeniu cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach si bude vyžadovať, aby sa zvážili a vyvážili rôzne kritériá a aby sa pritom zohľadnila konkrétna epidemiologická situácia v každom členskom štáte, ktorá však môže byť v jednotlivých oblastiach a regiónoch odlišná. Tento objektívny prístup je základným predpokladom toho, aby k rušeniu obmedzení dochádzalo nediskriminačným spôsobom. Fázy, ktoré sa v tomto oznámení navrhujú, by sa mali zavádzať koordinovaným spôsobom. Tento proces by mal byť zároveň flexibilný a jeho súčasťou by mala byť aj možnosť opätovne zaviesť určité opatrenia, ak si to bude epidemiologická situácia vyžadovať, alebo umožniť rýchlejšie rušenie opatrení, ak to situácia dovolí. Načasovanie tohto procesu bude závisieť aj od toho, či budú občania dodržiavať opatrenia zamerané na obmedzenie fyzických kontaktov. Všetky fázy by mali byť založené na posúdení vývoja situácie a neustálom monitorovaní kritérií. V tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať mechanizmus koordinácie uvedený v oddiele IV, ktorý prispeje k zaisteniu vzájomnej dôvery i operačnej konzistentnosti.

III.1.   Kritériá

Rušenie cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach musí byť založené na dôkladnom posúdení epidemiologickej situácie v celej Európe a v jednotlivých členských štátoch. Pri opatreniach, ktoré sa v záujme postupného rušenia cestovných obmedzení majú prijať na vnútroštátnej úrovni, by sa malo vziať do úvahy a) posúdenie podobnosti epidemiologickej situácie v členských štátoch spolu s b) potrebou uplatňovať opatrenia na zamedzenie šírenia vrátane obmedzenia fyzických kontaktov a zároveň budovať a zachovávať dôveru v spoločnosti a c) primeranosťou, teda porovnaním prínosov zachovania plošných obmedzení s hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami vrátane vplyvu na cezhraničnú mobilitu pracovníkov a obchod v EÚ (10). Tieto kritériá umožnia, aby sa pri rušení kontrol a cestovných obmedzení uplatňoval fázový, flexibilný a koordinovaný prístup.

Na základe konzultácií s „Informačnou skupinou COVID-19 – vnútorné záležitosti“ a po zohľadnení vedeckých odporúčaní Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) Komisia členským štátom odporúča, aby pri rušení obmedzenia voľného pohybu a kontrol na vnútorných hraniciach zohľadnili nasledujúce skutočnosti a politické aspekty.

a)   Epidemiologická situácia

K zrušeniu cestovných obmedzení by malo v EÚ dôjsť najprv v tých oblastiach, ktoré majú podľa usmernení vydaných ECDC porovnateľnú epidemiologickú situáciu, a v ktorých existujú dostatočné kapacity z hľadiska hospitalizácie, testovania, dohľadu a sledovania kontaktov. Takýto postup je potrebný, aby sa zabránilo diskriminačným opatreniam a zabezpečilo koordinované prijímanie opatrení v celej EÚ. Okrem toho ECDC v spolupráci s členskými štátmi pracuje na zhotovení a následnej priebežnej aktualizácii mapy (11), ktorá bude zachytávať úroveň prenosu COVID-19, a to aj na nižšej ako celoštátnej úrovni (úroveň NUTS3). Táto mapa má poskytovať informácie na úrovni EÚ, ktoré budú využívať orgány, dopravcovia a poskytovatelia služieb. Je nevyhnutné, aby členské štáty poskytovali ECDC potrebné informácie získané na základe dohľadu, aby bolo možné túto mapu priebežne aktualizovať a aby ju mohli ako spoľahlivý referenčný zdroj využívať aj občania. Členské štáty by mali potrebné údaje oznamovať ECDC alebo prostredníctvom Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, aby sa tak zabezpečilo maximálne presné, porovnateľné a efektívne regionálne monitorovanie úrovní prenosu vrátane miery prenosu a nákazy, miery hospitalizácií na JIS a miery testovania.

Aktuálny stav v jednotlivých členských štátoch alebo v regiónoch a oblastiach na nižšej ako celoštátnej úrovni musí byť súčasťou intenzívnych a neustále aktualizovaných komunikačných kampaní. Tým sa zabezpečí, aby ľudia, ktorí prekračujú hranice, mohli plánovať a konať na základe transparentných informácií a pri plnom uvedomovaní si situácie, čo im umožní prevziať individuálnu zodpovednosť za dodržiavanie zdravotných odporúčaní pri cestovaní. Komisia bude toto komunikačné úsilie podporovať tým, že bude na svojom webovom sídle naďalej uverejňovať okrem iného aj zoznam vnútorných hraníc, na ktorých sa aktuálne uplatňujú kontroly (12).

b)   Opatrenia na zamedzenie šírenia vrátane obmedzenia fyzických kontaktov

Základným predpokladom rušenia cestovných obmedzení, a to aj pri cestovaní cez hranice, je schopnosť zabezpečiť dodržiavanie opatrení na zamedzenia šírenia, ako napr. obmedzenia fyzických kontaktov, počas celej cesty, t. j. od východiskového bodu až po cieľový, ako aj pri prekročení hranice. Tam, kde je obmedzenie fyzických kontaktov náročnejšie zabezpečiť, by sa mali v súlade s odporúčaniami vydanými pre sektor dopravy a pohostinské zariadenia uplatňovať dodatočné záruky a opatrenia, ktoré zaistia rovnakú úroveň ochrany (13). V tejto súvislosti sa ako užitočný nástroj javia aplikácie na sledovanie kontaktov, pričom Komisia a členské štáty v súlade s nedávno vydaným usmernením ECDC (14) a usmernením týkajúcim sa aplikácií podporujúcich boj proti pandémii COVID-19 v súvislosti s ochranou údajov (15) uverejnili protokol o zásadách interoperability s cieľom zabezpečiť, aby dobrovoľne používané aplikácie na sledovanie kontaktov mohli fungovať cezhranične a aby boli spoľahlivé bez ohľadu na to, kde v Európe sa ich používatelia nachádzajú (16).

Hoci sa očakáva, že uvoľnenie opatrení na zamedzenie šírenia bude súčasťou celkovej deeskalačnej stratégie, naďalej bude pretrvávať potreba niektorých opatrení vrátane individuálneho obmedzenia fyzických kontaktov a obmedzenia kontaktov v rámci organizácii.

Všetky členské štáty by mali v záujme zníženia rizika prenosu vírusu naďalej uplatňovať individuálne cielené opatrenia (17). Mimoriadny význam má testovanie a zvyšovanie testovacích kapacít, sledovanie kontaktov a využívanie izolácie a karantény v prípade odhalenia suspektných prípadov COVID-19. Členské štáty môžu zvážiť aj využitie testovania, či už systematického, náhodného alebo na základe vyhodnotenia rizika, ako prostriedku na monitorovanie rizika opätovného šírenia vírusu v prípade cestujúcich, ktorí sa vrátili domov.

ECDC bude v súčinnosti s Komisiou a členskými štátmi naďalej zhromažďovať príslušné informácie od členských štátov, aby získalo prehľad o tom, aké opatrenia na zamedzenie šírenia vrátane obmedzenia fyzických kontaktov sa zaviedli v členských štátoch.

Občania musia mať možnosť chrániť seba a ostatných prostredníctvom zodpovedného správania. Preto je potrebné, aby členské štáty, ktoré začali s rušením cestovných obmedzení, postupovali v otázke obmedzovania fyzických kontaktov koordinovaným spôsobom. V maximálnej možnej miere treba zabrániť situáciám, keď by protichodné informácie vyvolávali zmätok a viedli k nerešpektovaniu obmedzovania fyzických kontaktov. Z tohto dôvodu by mohli členské štáty napríklad zabezpečiť, aby sa pre cestujúcich zriadilo jednotné a verejne prístupné webové sídlo, na ktorom by mohli získať príslušné informácie, a zároveň zaistiť, aby občania po vstupe na ich územie dostávali automatickú SMS správu, ktorá bude obsahovať informácie o národných alebo regionálnych informačných miestach informujúcich o osobitných opatreniach a obmedzeniach uplatňovaných počas pandémie COVID-19, ako aj informácie o tom, na koho sa obrátiť, ak sa u nich začnú prejavovať symptómy súvisiace s COVID-19.

c)   Hospodárske a sociálne aspekty

Jednotný trh je spoločným priestorom. Dodávateľské reťazce a poskytovatelia služieb nepôsobia izolovane za neviditeľnými múrmi, najmä tí v pohraničných regiónoch. Opatrenia vykonávané v záujme ochrany verejného zdravia sú nepochybne potrebné, prinášajú však vysoké hospodárske a sociálne náklady, a mali by sa preto prijímať po dôkladnom zvážení ich dôsledkov na jednotný trh. Najmä vzhľadom na bezprecedentné spoločné európske úsilie o oživenie hospodárstva musia byť obmedzenia účinné a primerané a nemali by prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na zamedzenie šírenia pandémie a na ochranu verejného zdravia.

Obmedzenia, ktoré boli zavedené na ochranu verejného zdravia v boji proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19, priniesli vo všeobecnosti vážne hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré sa okrem iného prejavili kolapsom dopytu po produktoch a službách, čo viedlo k faktickému zastaveniu určitých sektorov, najmä širšieho ekosystému cestovného ruchu, ako aj narušením dodávateľských reťazcov a voľného pohybu pracovníkov a služieb cez hranice.

Keďže členským štátom sa darí znižovať cirkuláciu vírusu, plošné obmedzenie voľného pohybu do iných regiónov alebo oblastí v členských štátoch s podobným celkovým rizikovým profilom a z týchto regiónov a oblastí by mali nahradiť cielenejšie opatrenia, ktoré by boli doplnením obmedzenia fyzických kontaktov a účinného sledovania a testovania všetkých suspektných prípadov. Uvoľňovanie zostávajúcich obmedzení cezhraničného pohybu v kľúčových oblastiach zdravotnej starostlivosti a sociálnej a hospodárskej činnosti by malo byť naďalej prioritu, a to až do úplného obnovenia voľného pohybu.

To je dôležité nielen z hľadiska nasmerovania hospodárstva späť na cestu k úplnému oživeniu, ale aj zo spoločenského a rodinného hľadiska. Mnohé rodiny prežívali a naďalej prežívajú dlhé obdobie odlúčenia, aby tak pomohli zabrániť šíreniu vírusu. Občania sa často vzdali možnosti návratu domov k svojim rodinám, aby aj oni prispeli svojím dielom k prekonaniu tejto krízy, či už v nemocniciach, domovoch opatrovateľských služieb, v sektore poľnohospodárstva alebo služieb. Len čo to epidemiologická situácia umožní, musia mať ľudia možnosť bezpečne cestovať, aby sa opätovne stretli so svojimi rodinami.

Tieto aspekty boli predmetom diskusií so zástupcami členských štátov a v nasledujúcom diagrame sú zhrnuté kritériá a zásady koordinovaného prístupu.

III.2.   Fázový prístup

ECDC vo svojom posúdení rizika konštatuje, že príliš rýchle alebo nekoordinované zrušenie opatrení bez toho, aby boli k dispozícii náležité kapacity v oblasti monitorovania a v rámci systému zdravotníctva, môže náhle viesť k prudkému nárastu prípadov opakovaného komunitného šírenia (18). Preto je, rovnako ako v prípade vnútroštátnych obmedzení, ktoré sa postupne uvoľňujú, potrebné aj cestovné obmedzenia a kontroly na hraniciach rušiť postupne. Tento proces možno rozdeliť do troch fáz na základe kritérií uvedených v oddiele III.1. Prechod zo súčasnej nultej fázy do ďalších fáz by mal prebiehať flexibilným spôsobom, pričom by malo byť v prípade potreby možné vrátiť sa do predchádzajúcej fázy, ak dôjde k zhoršeniu epidemiologickej situácie. V tejto súvislosti by sa mali zaviesť primerané plány pripravenosti, ktoré umožnia rýchlo znovu zaviesť opatrenia alebo ich zrušiť skôr, ako sa predpokladalo, v závislosti od epidemiologickej situácie.

Pri postupnom rušení cestovných obmedzení by sa mohlo prihliadať na pokrok, ktorý sa v praxi dosiahol, pokiaľ ide o zabezpečenie obmedzenia fyzických kontaktov alebo dodržiavanie podobných opatrení na zamedzenie šírenia v oblastiach, ktoré sú z hľadiska cestovania najviac relevantné, hlavne v jednotlivých druhoch dopravy a typoch ubytovania. V Usmerneniach EÚ k postupnému obnovovaniu dopravných služieb a prepojenosti a Usmerneniach pre zdravotné protokoly v pohostinských zariadeniach, ktoré Komisia prijala spolu s týmto oznámením (19), sa stanovujú konkrétne prvky, ktoré majú príslušné orgány alebo sektorové združenia podrobnejšie stanoviť a hospodárske subjekty zaviesť, ako aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí rovnocenná úroveň ochrany, predovšetkým v sektore dopravy a cestovného ruchu. Pri rozhodovaní o zrušení cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach by sa malo zohľadniť, ako sa tieto usmernenia a zásady uplatňujú v praxi.

Pokiaľ ide konkrétne o cestovný ruch a dopravu, pri postupnom rušení cestovných obmedzení a kontrol by sa mali brať do úvahy aj hospodárske a sociálne dôsledky pandémie a súvisiacich preventívnych opatrení. Nové usmernenia (20), protokoly a štandardy prijaté v súvislosti s COVID-19 môžu poskytnúť ubezpečenie, že sa zaviedli realizovateľné, finančne prijateľné a primerané opatrenia na zníženie rizika spojeného s cestovaním: v prípade rôznych druhov osobnej dopravy, autopožičovní, rekreačných plavidiel, rôznych typov ubytovania, pohostinských zariadení, atrakcií, výstav atď. Cestovné obmedzenia by bolo možné zrušiť hneď, ako sa takéto protokoly budú účinne uplatňovať, a to pre tie druhy dopravy a niektoré druhy aktivít v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú spojené s plánovaním letných dovoleniek, ako je uvedené v spoločnom pláne.

—    Nultá fáza: aktuálna situácia

Mnohé členské štáty prijali v dôsledku pandémie COVID-19 ďalekosiahle opatrenia na zabránenie komunitnému šíreniu vrátane obmedzenia pohybu a fyzických kontaktov, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo pohyb na území jednotlivých krajín i smerom do zahraničia. Takmer všetky členské štáty v záujme ochrany verejného zdravia zaviedli dočasné kontroly na vnútorných hraniciach. Popritom sa na vonkajších hraniciach Únie začali po vydaní pokynov Komisie z 30. marca uplatňovať obmedzenia na cestovanie, ktoré nie je nevyhnutné.

V snahe o riešenie vážnych problémov spôsobených opätovným zavedením kontrol na vnútorných hraniciach a cestovných obmedzení, ako aj o obmedzenie vplyvu na fungovanie vnútorného trhu Komisia zmobilizovala všetky potrebné zdroje a zabezpečila koordináciu na úrovni EÚ. Okrem toho predložila praktické usmernenia, ktorých cieľom je zabezpečiť plynulý tok životne dôležitých tovarov v celej EÚ prostredníctvom zelených jazdných pruhov, uľahčiť nákladnú leteckú dopravu a zabezpečiť uplatňovanie voľného pohybu pracovníkov (21).

V mnohých častiach EÚ vykonávajú kriticky dôležité povolania osoby, ktoré žijú v jednom členskom štáte a pracujú v druhom. Obmedzenia, ktoré členské štáty zaviedli v súvislosti s prekračovaním hraníc, preto spôsobujú ďalšie ťažkosti a môžu byť prekážkou v boji proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Po prijatí usmernení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov sa síce situácia v praxi zlepšila, no stále pretrvávajú značné problémy pri prekračovaní niektorých vnútorných hraníc. Členské štáty by preto mali pracovníkom, najmä pracovníkom v oblasti dopravy, cezhraničným, vyslaným a sezónnym pracovníkom, ale aj poskytovateľom služieb umožniť prekračovať hranice a poskytnúť im neobmedzený prístup na miesto výkonu práce (22). To isté by malo platiť aj v prípade, že takíto pracovníci a poskytovatelia služieb cez členský štát iba prechádzajú. Členské štáty by zároveň mali upozorniť zamestnávateľov na potrebu zabezpečiť primeranú ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci.

Komisia úzko spolupracuje s Európskym parlamentom a Radou, aby čo najskôr dokončila prebiehajúcu revíziu pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia [nariadenia (ES) č. 883/2004 a 987/2009], ktorú treba rýchlo zavŕšiť, aby sa mobilní pracovníci zasiahnutí krízou, a najmä zatvorením hraníc, mohli spoľahnúť na dobre fungujúci systém koordinácie sociálneho zabezpečenia s modernizovanými pravidlami, ktoré budú aj naďalej zaručovať ich práva.

Už spomínané usmernenia Komisie v značnej miere prispeli k zmierneniu vplyvu obmedzení na jednotný trh a voľný pohyb a mali by sa uplatňovať až do zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach a všeobecnejších cestovných obmedzení.

—    Prvá fáza: Obnovenie slobody pohybu čiastočným zrušením obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach

Ak sa epidemiologická situácia v Európe bude naďalej vyvíjať súčasným pozitívnym smerom, najmä keď sa dosiahne dostatočne nízka miera šírenia, mali by sa cestovné obmedzenia a kontroly na hraniciach v celej EÚ postupne zrušiť. Ak to nie je možné uskutočniť s okamžitou platnosťou, mali by sa cestovné obmedzenia a kontroly na hraniciach zrušiť pre regióny, oblasti a členské štáty s pozitívne sa vyvíjajúcou a dostatočne podobnou epidemiologickou situáciou. V prípadoch, keď epidemiologická situácia nie je až taká podobná, by sa mohli uplatňovať dodatočné záruky a opatrenia a aj monitorovanie.

Prvou podmienkou, za ktorej by to bolo možné, je, aby vnútroštátna epidemiologická situácia umožňovala uvoľnenie vnútroštátneho obmedzenia voľného pohybu. V prípade cezhraničnej dopravy by zároveň museli byť dodržané pokyny stanovujúce bezpečnostné požiadavky pre jednotlivé druhy dopravy, ktoré sú uvedené v Usmerneniach k postupnému obnovovaniu dopravných služieb a prepojenosti, pričom v prípade nepríliš podobnej epidemiologickej situácie by sa mohlo zaistiť monitorovanie. Keď sa členský štát rozhodne umožniť cestovanie na svoje územie alebo do konkrétnych regiónov a oblastí v rámci svojho územia, mal by tak urobiť nediskriminačným spôsobom, teda mal by povoliť cestovanie zo všetkých regiónov alebo krajín EÚ s podobnou epidemiologickou situáciou.

Ďalšie kroky, ktorými možno začať proces rušenia obmedzení, ak sa ešte nerozhodlo o úplnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach, zahŕňajú napríklad nahradenie systematických kontrol na hraniciach kontrolami na základe vyhodnotenia rizika alebo kontrolami vykonávanými miestnou políciou.

Zrušenie obmedzenia voľného pohybu a kontrol na hraniciach si okrem iného vyžiada úzku koordináciu medzi členskými štátmi. Pred akoukoľvek novou úpravou obmedzení a kontrol musia byť informované všetky členské štáty, pričom musí byť zakaždým jasné, že sa všetky selektívne rozhodnutia o obmedzení cestovania do konkrétnych regiónov členského štátu alebo z týchto regiónov prijali na plne objektívnom základe: všetky prípadné obmedzenia, ktoré majú zostať zachované, by mali byť založené výlučne na aspektoch verejného zdravia a mali by byť navrhnuté primeraným a nediskriminačným spôsobom. Konkrétne, v situácii, keď sa členský štát rozhodne zrušiť obmedzenia, ktoré uplatňuje na pohyb do iného členského štátu alebo z iného členského štátu alebo v súvislosti so svojimi regiónmi či oblasťami alebo regiónmi či oblasťami iného členského štátu, musí sa toto zrušenie nediskriminačne vzťahovať na všetkých občanov EÚ a všetkých obyvateľov daného členského štátu bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, a malo by sa vzťahovať na všetky časti Únie s podobnou epidemiologickou situáciou. Zrušenie kontrol by nemalo byť obmedzené na základe geografickej blízkosti susedných členských štátov, ale malo by byť založené na porovnateľnej epidemiologickej situácii a dodržiavaní usmernení týkajúcich sa zdravia v príslušných regiónoch bez ohľadu na ich blízkosť. Mal by sa zabezpečiť bezproblémový tranzit, a to tak z profesionálnych, ako aj z osobných dôvodov.

Bezproblémové a bezpečné cestovanie by malo byť možné nielen z profesionálnych dôvodov, ale dôležité je ho zabezpečiť aj v prípade rodinných dôvodov, ako je napríklad návšteva rodiny. Kríza si vynútila dlhodobé odlúčenie rodinných príslušníkov v rôznych členských štátoch, pričom mnohí z nich významnou mierou prispeli k boju proti koronavírusu. Umožnenie bezpečného opätovného zlúčenia rodín naprieč hranicami členských štátov s podobnou epidemiologickou situáciou bude zohrávať dôležitú úlohu pri ocenení ich príspevku.

—    Druhá fáza:Všeobecné zrušenie obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach

Posledná fáza, ktorá nastane, keď bude epidemiologická situácia v celej EÚ dostatočne pozitívna a porovnateľná, bude spočívať v zrušení všetkých obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach zavedených v súvislosti s nákazou COVID-19 pri zachovaní nevyhnutných zdravotných opatrení (osobná hygiena, obmedzenie fyzických kontaktov atď.) v rámci území členských štátov (alebo ich častí) a v pokračovaní v rozsiahlych informačných kampaniach. Naďalej platí, že voľný pohyb osôb, tovaru a služieb bude v plnej miere obnovený, až keď sa budú dodržiavať pokyny stanovujúce bezpečnostné požiadavky pre jednotlivé druhy dopravy a typy ubytovania.

IV.   MECHANIZMUS KOORDINÁCIE

Zatiaľ čo Komisia môže pri príprave rozhodnutí o zrušení obmedzenia voľného pohybu a kontrol na vnútorných hraniciach zohrávať podpornú a koordinačnú úlohu, členské štáty posudzujú situáciu vo svojej krajine na základe už uvedených kritérií a prijímajú rozhodnutia o zrušení obmedzení. Tak, ako rozhodnutia o opätovnom zavedení dočasných kontrol na vnútorných hraniciach, aj rozhodnutia o zrušení týchto kontrol by sa mali prijímať po porade s ostatnými členskými štátmi, predovšetkým tými, ktorých sa takéto rozhodnutie priamo dotýka.

Od vypuknutia tejto nákazy si Komisia a členské štáty pravidelne vymieňajú informácie a osvedčené postupy na rôznych fórach, okrem iného na odbornej úrovni, prostredníctvom Informačnej skupiny COVID-19 – vnútorné záležitosti, a na politickej úrovni, prostredníctvom pravidelných videokonferencií organizovaných Komisiou. Nanajvýš dôležité je ďalej pokračovať v úzkej koordinácii medzi členskými štátmi založenej na vzájomnej dôvere a práci na spoločných cieľoch, a to aj pri postupnom uvoľňovaní opatrení. Komisia preto bude naďalej poskytovať fóra na takúto výmenu, aby uľahčila a pripravila prijímanie rozhodnutí o koordinovanom a fázovom zrušení obmedzenia voľného pohybu a kontrol na vnútorných hraniciach.

V rámci stratégie ukončovania opatrení by sa mala zintenzívniť výmena informácií a koordinácia (v nadväznosti na činnosť Informačnej skupiny COVID-19), aby sa zaistilo, že k rušeniu obmedzenia voľného pohybu a kontrol na vnútorných hraniciach sa bude pristupovať cielene a konzistentne, v súlade s pravidlami a zásadami EÚ, pričom bude zároveň potrebné zabezpečiť nevyhnutnú flexibilitu pre dotknuté krajiny.

Aby sa predišlo vytvoreniu nového koordinačného mechanizmu alebo platformy, Komisia navrhuje, aby príprava konkrétnych odporúčaní prebiehala v medziach existujúcich a dobre fungujúcich rámcov. Mohla by napríklad prebiehať v rámci mechanizmu EÚ pre integrovanú politickú reakciu na krízu, ktorý je momentálne plne aktivovaný. Rada by mohla vo väčšej miere zabezpečovať neformálnu koordináciu medzi členskými štátmi a Komisiou, napríklad aj v súvislosti s prípravou cielených odporúčaní. Komisia bude, pravdaže, naďalej zohrávať svoju inštitucionálnu úlohu, pričom bude okrem iného uľahčovať výmenu informácií a najlepších postupov na odbornej úrovni.

V.   ZÁVER

V tomto oznámení sa uvádza, ako ďalej postupovať pri podpore členských štátov v ich úsilí o zrušenie obmedzenia voľného pohybu a kontrol na vnútorných hraniciach. Keďže situácia v rámci krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa neustále dynamicky vyvíja, bude výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi ďalej pokračovať na odbornej úrovni, pričom tam, kde to bude užitočné, na ňu bude nadväzovať diskusia politickej úrovni. Ako sa uvádza v spoločnom pláne, uplatňovať sa bude starostlivo nastavený, koordinovaný a postupný prístup. Komisia bude takisto ďalej analyzovať primeranosť opatrení, ktoré členské štáty prijímajú pri riešení pandémie COVID-19 v súvislosti s vnútornými a vonkajšími hranicami a cestovnými obmedzeniami, a v prípade opatrení, ktoré bude považovať za neprimerané, zasiahne a bude požadovať ich zrušenie.

Rozhodnutie o obnovení slobody pohybu zrušením kontrol na hraniciach a cestovných obmedzení je jednoznačne veľmi citlivou záležitosťou, zároveň však predstavuje nevyhnutnú súčasť postupného rušenia obmedzení, ktorým dnes občania a podniky čelia. Odkladanie tohto procesu dlhšie, než je z dôvodov verejného zdravia potrebné, by malo značný nepriaznivý vplyv nielen na fungovanie jednotného trhu, ale aj na životy miliónov občanov EÚ, ktorí nemôžu využívať výhody vyplývajúce zo slobody pohybu, ktorá je kľúčovým prínosom Európskej únie. Obnovenie hladkého fungovania jednotného trhu je kľúčovou podmienkou oživenia hospodárstiev EÚ, a hlavne dôležitého ekosystému cestovného ruchu a dopravy.

Komisia je pripravená spolupracovať s členskými štátmi v rámci Informačnej skupiny COVID-19 – vnútorné záležitosti a integrovanej politickej reakcie na krízu s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné prejsť do prvej a druhej fázy hneď, ako to podmienky dovolia, s celkovými cieľom obnoviť integritu schengenského priestoru a vrátiť sa k neobmedzenému voľnému pohybu osôb, pracovníkov, tovarov a služieb v priestore bez hraníc v rámci EÚ.

---

(1)  Ku krajinám pridruženým k schengenskému priestoru patrí Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

(2)  Ako sa uvádza v bode 18 usmernení Komisie C(2020) 1753 zo 16. marca 2020, členské štáty môžu opätovne zaviesť dočasnú kontrolu na vnútorných hraniciach, ak je to opodstatnené z dôvodu zaistenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. V mimoriadnej kritickej situácii môžu členské štáty určiť, že je potrebné opätovne zaviesť kontrolu hraníc v reakcii na riziko spôsobené nákazlivým ochorením. Opätovné zavedenie kontroly hraníc musia členské štáty oznámiť v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

(3)  COM(2020) 115 final.

(4)  COM(2020) 148 final.

(5)  COM(2020) 222.

(6)  Pokyny na vykonávanie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na uľahčenie tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a k dôsledkom pre vízovú politiku, C(2020) 2050 z 30. marca 2020.

(7)  COM(2020) 315 final.

(8)  Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) bude v spolupráci s členskými štátmi zhotovovať mapu s pravidelne aktualizovanými epidemiologickými údajmi na regionálnej úrovni.

(9)  Usmernenia týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov prijaté Komisiou 30. marca 2020: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52020XC0330(03).

(10)  Napríklad cezhraničných a sezónnych pracovníkov.

(11)  https://qap.ecdc.europa.eu/public/extensions/COVID-19/COVID-19.html

(12)  Pozri https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/reintroduction-border-control_en.

(13)  C(2020) 3139 a C(2020) 3251.

(14)  https://www.ecdc.europa.eu/en/covid-19-contact-tracing-public-health-management.

(15)  C(2020) 2523 final zo 16. apríla 2020.

(16)  Protokol o zásadách interoperability pre dobrovoľné aplikácie na sledovanie kontaktov z 13. mája 2020.

(17)  Malo by ísť okrem iného o tieto opatrenia: priebežné a opakované informovanie verejnosti, poradenstvo pre osoby so symptómami týkajúce sa izolácie a kontaktu so zdravotníckymi službami; hygiena rúk; respiračná hygiena; fyzické odstupy medzi ľuďmi; nosenie rúšok, ktoré možno považovať za prostriedok kontroly zdroja nákazy (t. j. na zabránenie šíreniu kvapôčok z nakazených ľudí so symptómami alebo bez nich).

(18)  Posúdenie rizika uskutočnené Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb.

(19)  C(2020) 3139 a C(2020) 3251.

(20)  C(2020) 3139.

(21)  Prehľad všetkých usmernení je k dispozícii na stránke https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response/travel-and-transportation-during-coronavirus-pandemic_sk

(22)  Neúplný zoznam povolaní, ktoré sa dajú považovať za kriticky dôležité, je uvedený v odôvodnení 2 Usmernení týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov, ktoré Komisia prijala 30. marca 2020: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020XC0330(03).