Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010PC0494

    Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky SEK(2010) 1097 final

    /* KOM/2010/0494 v konečnom znení - COD 2010/0257*/

    52010PC0494

    /* KOM/2010/0494 v konečnom znení - COD 2010/0257*/ Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky SEK(2010) 1097 final


    [pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

    Brusel, 29.9.2010

    KOM(2010) 494 v konečnom znení

    2010/0257 (COD)

    Návrh

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

    ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky SEK(2010) 1097 final

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Kontext návrhu

    Dňa 10. októbra 2007 publikovala Komisia oznámenie o integrovanej námornej politike Európskej únie – KOM(2007) 575 („modrá kniha“). Oznámením sa obhajuje potreba vypracovať a implementovať integrovaný, súdržný a prepojený proces prijímania rozhodnutí v súvislosti s oceánmi, morami, pobrežnými oblasťami a námornými sektormi. Integrovaná námorná politika preto pomáha presadzovať medzisektorový prístup k riadeniu námorných záležitostí. Pomáha lepšie identifikovať a využívať synergiu medzi všetkými politikami EÚ, ktoré súvisia s oceánmi, morami, pobrežnými oblasťami a námornými sektormi – konkrétne politikami v oblasti ochrany životného prostredia, námornej dopravy, energetiky, výskumu, priemyslu, rybného hospodárstva a regionálnymi politikami.

    Akčným plánom sprevádzajúcim oznámenie o integrovanej námornej politike Únie, SEK(2007) 1278, sa stanovuje niekoľko opatrení, ktorých prijatie navrhuje Európska komisia ako prvý krok implementácie novej integrovanej námornej politiky Európskej únie. Na základe výzvy Európskej rady zo 14. decembra 2007, ktorým sa podporila integrovaná námorná politika EÚ[1], prijala Komisia dňa 15. októbra 2009 správu o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ.[2] V tejto správe o pokroku Komisia zosumarizovala hlavné výsledky integrovanej námornej politiky (INP) a načrtla smerovanie ďalšej etapy implementácie.[3]

    Vo svojich záveroch zo 16. novembra 2009 zdôraznila Rada pre všeobecné záležitosti význam financovania ďalšieho rozvoja a implementácie INP vyzvaním Komisie, aby predložila potrebné návrhy v oblasti financovania opatrení integrovanej námornej politiky v rámci existujúceho finančného výhľadu, ktoré by vstúpili do platnosti do roku 2011.

    Ďalší rozvoj a implementácia integrovanej námornej politiky v súlade so smerovaním stanoveným Komisiou a schváleným Radou je ohrozený, pretože nie sú k dispozícii dostatočné zdroje potrebné na financovanie potrebných opatrení v rámci zostávajúceho obdobia (2011 – 2013) terajšieho finančného výhľadu. Až doposiaľ boli opatrenia INP financované v súlade s ustanoveniami článkov 49 ods. 6 písm. a) a b) finančného nariadenia a článku 32 súvisiacich implementačných pravidiel, ktorými sa zabezpečuje financovanie pilotných programov a prípravných projektov.[4] Pilotné programy a prípravné opatrenia súvisiace s integrovanou námornou politikou je možné financovať len do konca roka 2010.

    Trvalá skromná finančná podpora je potrebná, aby sa EÚ umožnilo implementovať a ďalej rozvíjať integrovanú námornú politiku a naplniť ústredné ciele stanovené v modrej knihe Komisie z októbra 2007, potvrdené v správe o pokroku z októbra 2009 a schválené v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. novembra 2009. Toto financovanie umožní Komisii, členským štátom a zúčastneným stranám naďalej realizovať výskumné práce, ktoré sa už začali v rámci prípravných opatrení a pilotných projektov, a ďalej rozvíjať a konkretizovať možnosti implementácie integrovanej námornej politiky v súlade so smerovaním stanoveným v správe o pokroku z 15. októbra 2009.

    Predbežné hodnotenie

    Tento legislatívny návrh nedefinuje novú politiku ani nestanovuje nové ciele. V tejto etape sa neočakávajú žiadne významné ďalekosiahle vplyvy ani dôsledky novej politiky. Práve preto nie je súčasťou návrhu hodnotenie vplyvu. Ak by malo mať niektoré z budúcich opatrení významné vplyvy alebo politické dôsledky, tak potom budú sprevádzané konkrétnymi hodnoteniami vplyvu.

    V súlade s článkom 27 ods. 4 finančného nariadenia a článkom 21 ods. 1 súvisiacich implementačných pravidiel vypracovala Komisia predbežné hodnotenie najpodrobnejších stránok navrhovaného finančného programu. Toto predbežné hodnotenie, ktoré je súčasťou legislatívneho návrhu, prináša okrem iných vecí aj prehľad navrhovaného finančného programu. Mimoriadna pozornosť je venovaná politickému kontextu, definovaniu problémov, základným cieľom programu, pridanej hodnote finančnej účasti Spoločenstva a hlavným politickým možnostiam/alternatívam, ktoré sa budú analyzovať.

    Tri politické alternatívy identifikované v predbežnom hodnotení sú nasledujúce:

    1. Žiadne ďalšie opatrenie.

    2. Skromný finančný príspevok EÚ na primerane zvýšenej úrovni v porovnaní s doposiaľ realizovanými prípravnými a pilotnými projektmi, ktorý umožní ďalšie skúmanie možností a stabilnú implementáciu INP v priebehu vývoja.

    3. Plnohodnotné financovanie.

    Tieto tri kľúčové politické možnosti boli vzaté do úvahy z hľadiska nasledujúcich strategických smerovaní INP[5]:

    - Integrované riadenie námorných záležitostí na všetkých úrovniach.

    - Aktivity vo vzťahu k morským panvám.

    - Prierezové nástroje pre integrovanú tvorbu politiky.

    - Definícia hraníc udržateľnosti ľudských aktivít v rámci rámcovej smernice o námornej stratégii.

    - Podpora medzinárodného rozmeru INP a európskeho vedenia v tejto oblasti.

    - Udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a zavádzanie inovácií.

    - Pozdvihnutie viditeľnosti námornej Európy.

    Každá použiteľná politická možnosť bola analyzovaná z hľadiska nasledujúcich kritérií: (i) efektívnosti možnosti pri dosahovaní stanovených cieľov a súvisiacich prínosov, (ii) miera realizovateľnosti zvolených možností, (iii) výdavkových vplyvov na rozpočet EÚ.

    V nasledujúcej tabuľke sú porovnané hlavné závery:

    HODNOTENIE MOŽNOSTI | Efektívnosť pri dosahovaní stanovených cieľov a súvisiacich prínosov Vysoká (+++) Stredná (+/-) Nízka (---) | Miera realizovateľnosti Vysoká (+) Stredná (+/-) Nízka (-) | Výdavkové vplyvy na rozpočet EÚ Pozitívne (+až+++) Negatívne (-až---) | Celkové hodnotenie Pozitívne (+až+++) Negatívne (-až---) |

    Možnosť č. 1 Žiadne konkrétne opatrenie | --- | + | Rozpočtové prostriedky - Ľudské zdroje - Administratívne výdavky - | - |

    Možnosť č. 2 Skromný finančný príspevok EÚ | +++ | + | Rozpočtové prostriedky + Ľudské zdroje + Administratívne výdavky + | + |

    Možnosť č. 3 Plnohodnotné financovanie | +++ | - | Rozpočtové prostriedky +++ Ľudské zdroje ++ Administratívne výdavky ++ | - |

    Žiadne ďalšie opatrenie (možnosť č. 1):

    Možnosť č. 1 je očividne realizovateľná a nemala by mať žiadne výdavkové vplyvy na rozpočet EÚ. Na druhej strane by neprijatie žiadneho ďalšieho opatrenia, t. j. nefinancovanie opatrení a aktivít súvisiacich s integrovanou námornou politikou v období rokov 2011 – 2013, znamenalo nedosiahnutie stanovených všeobecných a konkrétnych cieľov programu.

    Toto by vzápätí mohlo spôsobiť, že Komisia nesplní politické ciele stanovené v modrej knihe z októbra 2007, potvrdené v správe o pokroku z októbra 2009 a schválené v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. novembra 2009. Toto zlyhanie je postačujúce na vylúčenie možnosti č. 1.

    Skromný finančný príspevok EÚ (možnosť č. 2):

    Táto možnosť má vplyv na rozpočet EÚ. Na druhej strane predstavuje možnosť č. 2 niekoľko výhod. Je to realizovateľná a nákladovo efektívna možnosť, ktorá by vo významnej miere prispela k dosiahnutiu cieľov stanovených v časti 2.3. Umožnila by EÚ pokračovať v skúmaní možností ďalšieho rozvoja INP a začať implementovať politiku prostredníctvom konkrétneho opatrenia v určitých oblastiach. Týmto spôsobom by sa dosiahla zdravá a rýchla implementácia integrovanej námornej politiky v strednodobom až dlhodobom horizonte.

    Plnohodnotné financovanie (možnosť č. 3):

    Táto možnosť by veľmi pomohla Komisii pri dosahovaní stanovených cieľov a priorít v oblasti INP. Na druhej strane je možnosť č. 3 nerealizovateľná v tejto etape. Nie je politicky realizovateľná, pretože v tejto etape rozvoja INP by nebolo možné uvoľniť výrazne vyššie sumy, než s akými sa ráta. Dôvodom je, že členské štáty ani Komisia doposiaľ nedisponujú konkrétnymi politickými možnosťami, na ktoré by bolo možné minúť ďalšie peniaze. Komisia navyše nemá ľudské zdroje na riadenie plnohodnotného financovania. Navyše by bolo nerozumné pustiť sa do plnohodnotnej implementácie bez predchádzajúceho testovania koncepcií vo viac zúženom rozsahu.

    Ak berieme do úvahy obmedzenia možností č. 1 a 3 a silný záujem spoločenstva pri dosahovaní cieľom INP z krátkodobého až strednodobého hľadiska, potom by sa za vhodné riešenie považoval skromný finančný príspevok EÚ z hľadiska financovania aktivít INP v období rokov 2011 – 2013.

    Právne stránky návrhu

    Právny základ

    Integrovaná námorná politika pre EÚ nemá žiadne výslovné právne základy v zmluve. Pokrýva však mnohé sektorové politiky EÚ s vplyvom na moria a pobrežia, ako napríklad rybné hospodárstvo, slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, dopravu, priemysel, teritoriálnu celistvosť, výskum, životné prostredie, energetiku a cestovný ruch. Práve preto vychádza navrhovaná legislatíva z článku 43 ods. 2, článkov 74 a 77 ods. 2, článku 91 ods. 1, článku 100 ods. 2, článku 173 ods. 3, článku 175, článku 188, článku 192 ods. 1, článku 194 ods. 2 a článku 195 ods. 2.

    Subsidiarita a proporcionalita

    Modrá kniha z októbra 2007 a sprievodný akčný plán zdôrazňujú, že sa každému opatreniu EÚ zameranému na ďalší rozvoj a implementáciu integrovanej námornej politiky musí venovať náležitá pozornosť z hľadiska princípu subsidiarity, ako je to stanovené článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V oblasti integrovanej námornej politiky pramenia základy opatrenia na úrovni EÚ z medzisektorového a nadnárodného charakteru súvisiacich aktivít a synergie medzi sektorovými politikami. Zámerom je vypracovať komplexnú stratégiu rastu a udržateľnosti z hľadiska oceánov, morí, pobrežných oblastí a prierezových zložiek námorných sektorov. Konkrétne typické príklady sú aktivity súvisiace s prierezovými politickými nástrojmi a medzisektorovými opatreniami v oblasti námorníctva a medzinárodný rozmer integrovanej námornej politiky z dôvodu ich cezhraničného charakteru. Medzi tieto nástroje a aktivity patrí spoločné prostredie na zdieľanie informácií pre námornú oblasť EÚ, priestorové námorné plánovanie, integrovaná správa pobrežných zón a sieť námorných dát a vedomostí.

    Opatrenie na úrovni Únie zamerané na implementáciu integrovanej námornej politiky by nemalo mať negatívny vplyv na podobné opatrenia urobené členskými štátmi alebo regiónmi. Medzisektorové opatrenia prijaté na rôznych vládnych úrovniach by sa skôr vzájomne dopĺňali a navzájom posilňovali. Celý potenciál optimalizovanej tvorby námornej politiky nebude využitý, pokiaľ integrovaný prístup neprenikne na každú vládnu úroveň.[6] Preto opatrenie na úrovni Únie v oblasti námornej politiky s veľkou pravdepodobnosťou vyprodukuje jednoznačné prínosy z dôvodu rozsahu a vplyvov v porovnaní s aktivitami a opatreniami urobenými len na úrovni členských štátov a regiónov. Vo svojich záveroch zo 16. decembra 2009 v súvislosti so správou o pokroku INP z 15. októbra vyzvala Rada členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo svojich aktivitách v zmysle subsidiarity a proporcionality a uvítala prácu Komisie a členských štátov ako aj budúce zameranie INP.

    Podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii a zásady proporcionality nesmie konanie Únie zasahovať nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré boli stanovené. Súčasný návrh INP rešpektuje zásadu proporcionality, pretože v oblasti integrovanej námornej politiky nezasahuje konanie Únie nad rámec toho, čo je potrebné na uspokojivé dosiahnutie uvedených cieľov. Ponecháva najväčší možný priestor pre rozhodovanie na národnej úrovni a rešpektuje zavedené národné postupy a právne systémy.

    Konanie na úrovni Únie v zmysle integrovanej námornej politiky by pridalo hodnotu opatreniam, ktoré už členské štáty prijímajú a zabezpečilo by zdroje navyše k tým, ktoré už členské štáty vynakladajú. Tieto zdroje sú úmerné, pretože by umožnili členským štátom, regiónom alebo regionálnym zúčastneným stranám efektívnejšie dosiahnuť ciele integrovanej námornej politiky.[7]

    Podrobné vysvetlenie cieľov návrhu

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady je potrebné na založenie programu na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky. Všeobecný cieľ navrhovaného programu je zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na ďalší rozvoj a implementáciu integrovanej námornej politiky. Toto opatrenie by vychádzalo z modrej knihy a akčného plánu, ktoré prijala Komisia v januári 2007, a pokračovalo prípravnými opatreniami a pilotnými projektmi spustenými od januára 2011 do decembra 2013.

    Ako sa uvádza v článku 1 a článku 2 návrhu, cieľom opatrení a aktivít financovaných navrhovaným programom bude najmä pomoc pri dosahovaní nasledujúcich cieľov, priorít a mét stanovených v modrej knihe z roku 2007, potvrdených v správe o pokroku z roku 2009 a schválených Radou dňa 16. novembra 2009:

    - ďalší rozvoj a implementácia integrovaného riadenia námorných záležitostí a integrovaných prístupov v rámci členských štátov a pobrežných oblastí,

    - rýchla a zdravá implementácia integrovaných stratégií v oblasti morských paniev okolo Európy, ktoré sú prispôsobené potrebám každého námorného regiónu,

    - ďalší rozvoj a implementácia prierezových nástrojov integrovanej tvorby politiky, vrátane Európskej námornej pozorovacej a informačnej siete, integrovaného námorného dohľadu, konkrétne vytvorením spoločného prostredia na zdieľanie informácií, priestorovým námorným plánovaním a integrovanou správou pobrežných zón,

    - ďalšie budúce definovanie hraníc udržateľnosti ľudských aktivít, ktoré majú vplyv na námorné prostredie, v rámci rámcovej smernice o námornej stratégii a pri venovaní náležitej pozornosti ich kumulatívnym vplyvom na základy ekosystémového prístupu,

    - podpora medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky zlepšovaním a pestovaním dialógu, spoluprácou a koordináciou s tretími krajinami, vrátane krajín susediacich s európskou morskou panvou, alebo účastníkmi v tretích krajinách, ako aj medzinárodnými partnermi a organizáciami podieľajúcimi sa na integrovanej námornej politike, a zabezpečovanie súladu s opatreniami prijatými v sektorových politikách,

    - opätovné zameranie na udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť a zavádzanie inovácií,

    - pozdvihnutie viditeľnosti námornej Európy a podpora a uľahčovanie zdieľania informácií, výmena najlepších postupov, využívanie a posilňovanie synergie a dialógu so zúčastnenými stranami a medzi nimi podieľajúc, pokiaľ ide o riadenie námorných záležitostí a sektorové politiky, ktoré majú vplyv na oceány, moria a pobrežia, alebo vytvorenie medzisektorových kooperačných platforiem a sietí na horizontálnej úrovni a úrovni morskej panvy.

    Vplyv na rozpočet

    Na základe navrhovaného opatrenia je finančný rámec implementácie programu na podporu ďalšieho rozvoja integrovanej námornej politiky stanovený vo výške 50 000 000 EUR na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013. Legislatívny finančný výkaz sprevádzajúci návrh poskytuje prehľad vplyvu na rozpočet a presunu potrebných ľudských a administratívnych zdrojov.

    2010/0257 (COD)

    Návrh

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

    ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä jej článok 43 ods. 2, články 74 a 77 ods. 2, článok 91 ods. 1, článok 100 ods. 2, článok 173 ods. 3, článok 175, článok 188, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2 a článok 195 ods. 2,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

    po postúpení návrhu národným parlamentom,

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

    keďže:

    4. V oznámení Komisie o integrovanej námornej politike Európskej únie, - KOM(2007) 575 z 10. októbra 2007 – sa uvádza, že primárnym cieľom integrovanej námornej politiky je rozvoj a implementácia integrovaného, súdržného a prepojeného procesu prijímania rozhodnutí v súvislosti s oceánmi, morami, pobrežnými oblasťami a námornými sektormi.

    5. Akčným plánom sprevádzajúcim oznámenie o integrovanej námornej politike Európskej únie, SEK(2007) 1278, sa stanovuje niekoľko opatrení, ktorých prijatie navrhuje Európska komisia ako prvý krok implementácie novej integrovanej námornej politiky Európskej únie.

    6. Správa o pokroku integrovanej námornej politiky Európskej únie z 15. októbra 2009 stručne opisuje doterajšie hlavné úspechy integrovanej námornej politiky a načrtáva smer, akým sa bude uberať ďalšia etapa implementácie.

    7. Vo svojich záveroch zo 16. novembra 2009 zdôraznila Rada pre všeobecné záležitosti význam financovania ďalšieho rozvoja a implementácie INP vyzvaním Komisie, aby predložila potrebné návrhy v oblasti financovania opatrení integrovanej námornej politiky v rámci existujúceho finančného výhľadu, ktoré by vstúpili do platnosti v roku 2011.[10]

    8. Trvalá finančná podpora Únie je potrebná, aby sa Únii umožnilo implementovať a ďalej rozvíjať vlastnú integrovanú námornú politiku v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike[11] a plniť ústredné ciele stanovené v modrej knihe Komisie z októbra 2007, potvrdené v správe o pokroku z októbra 2009 a schválené v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. novembra 2009.

    9. Financovanie zo strany Únie musí byť také, aby podporovalo výskumné práce na opatreniach, ktorých cieľom je podporiť strategické ciele integrovanej námornej politiky, vrátane integrovaného riadenia námorných záležitostí na všetkých úrovniach, ďalšieho rozvoja a implementácie integrovaných stratégií pre morské panvy, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám jednotlivých európskych morských paniev, definície hraníc udržateľnosti ľudských aktivít v rámci rámcovej smernice o námornej stratégii, ktorá tvorí environmentálny pilier integrovanej námornej politiky, venovania náležitej pozornosti ich kumulatívnemu vplyvu na základe ekosystémového prístupu, ďalšieho angažovania zúčastnených strán na programoch integrovaného riadenia námorných záležitostí, ďalšieho rozvoja prierezových nástrojov integrovanej tvorby politiky, podpory medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky a udržateľného ekonomického rastu, zamestnanosti, zavádzania inovácií a konkurencieschopnosti.

    10. Niektoré priority a ciele integrovanej námornej politiky nie sú pokryté inými nástrojmi Únie, napríklad Kohéznym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym fondom pre rybné hospodárstvo, Siedmym rámcovým programom pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, nástrojom pre predvstupovú pomoc (IPA) a európskym nástrojom pre susedstvo a partnerstvo, a preto je potrebné zriadiť program na podporu ďalšieho rozvoja integrovanej námornej politiky (ďalej len „program“).

    11. Implementácia programu v tretích krajinách musí prispievať k podpore rozvojových cieľov prijímajúcej krajiny a byť v súlade s ostatnými kooperačnými nástrojmi EÚ, vrátane cieľov a priorít súvisiacich politík EÚ.

    12. Program musí dopĺňať existujúce a budúce finančné nástroje poskytnuté členskými štátmi na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni, aby sa podporovala ochrana a udržateľné využívanie oceánov, morí a pobreží.

    13. Zároveň je potrebné stanoviť pravidlá, ktorými sa bude riadiť plánovanie opatrení, oprávnenosť výdavkov, úroveň finančnej pomoci Únie, hlavné podmienky, podľa ktorých bude poskytnutá, a celkový rozpočet na program.

    14. Program sa musí implementovať v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „finančné nariadenie“[[12]]) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[[13]].

    15. S cieľom pomôcť Komisii s monitorovaním implementácie tohto nariadenia, bude musieť byť možné financovať výdavky súvisiace s monitorovaním, kontrolami a hodnotením.

    16. Ročné programy prác vypracované na účely implementácie programu sa musia prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[[14]].

    17. Vo vzťahu k opatreniam financovaným podľa tohto nariadenia je potrebné zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie uplatnením nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev [[15]], nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[[16]] a nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[[17]].

    18. Na zabezpečenie efektívnosti financovania Únie sa musia pravidelne hodnotiť opatrenia financované v rámci tohto nariadenia.

    19. Keďže členské štáty nedokážu samy v dostatočnej miere naplniť ciele tohto nariadenia, je lepšie venovať sa tomu na úrovni Únie z dôvodu rozsahu a účinkov opatrení financovaných v rámci programu. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku nariadenie nezasahuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

    PRIJALI TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Predmet

    Týmto nariadením sa zriaďuje program na podporu opatrení určených na ďalšiu podporu rozvoja a implementácie integrovanej námornej politiky (ďalej len „program“).

    Článok 2

    Všeobecné ciele

    Všeobecnými cieľmi tohto programu sú:

    (a) podporovať rozvoj a implementáciu integrovaného riadenia námorných a pobrežných záležitostí a integrovaných stratégií súvisiacich s morskými panvami,

    (b) prispievať k rozvoju nástrojov, ktoré siahajú naprieč sektorovými politikami súvisiacimi s morom a pobrežím,

    (c) podporovať prepojené prijímanie rozhodnutí a presadzovať udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov a udržateľný ekonomický rast, zavádzanie inovácií a zamestnanosť v námorných sektoroch a pobrežných oblastiach v súlade s prioritami a opatreniami sektorovej politiky,

    (d) ďalej definovať hranice udržateľnosti ľudských aktivít, ktoré majú vplyv na námorné prostredie, v rámci základnej smernice o námornej stratégii,

    (e) zlepšovať a rozširovať externú spoluprácu a koordináciu z hľadiska cieľov integrovanej námornej politiky.

    Článok 3

    Osobitné ciele

    1. V rámci cieľov stanovených v článku 2 písm. a) b) c) d) je cieľom programu:

    (a) podporovať členské štáty alebo regióny v tom, aby zaviedli integrované riadenie námorných záležitostí,

    (b) stimulovať a posilňovať dialóg a spoluprácu so zúčastnenými stranami a medzi nimi, pokiaľ ide o prierezové otázky súvisiace s integrovanou námornou politikou,

    (c) uľahčiť využívanie synergie, zdieľanie informácií a výmenu najlepších postupov v oblasti námornej politiky, vrátane jej riadenia a sektorových politík, ktoré majú vplyv na regionálne moria a pobrežné oblasti, alebo

    (d) podporovať vytváranie medzisektorových kooperačných platforiem a sietí, vrátane záujmov priemyslu, účastníkov výskumu, regiónov, úradov a mimovládnych organizácií,

    (e) uľahčiť rozvoj spoločných postupov a prístupov.

    2. V rámci cieľa stanoveného v článku 2 písm. b) je cieľom programu podporovať rozvoj:

    (a) spoločného prostredia na zdieľanie informácií v oblasti námorníctva EÚ, čím sa podporuje medzisektorový a cezhraničný dohľad a posilňuje bezpečné a chránené využívanie námorného priestoru, berúc do úvahy súvisiaci rozvoj sektorových politík z hľadiska dohľadu a prispievajúc prípadne k ich potrebnému rozvoju.

    (b) námorného priestorového plánovania a integrovanej správy pobrežných zón, z ktorých obe predstavujú základný nástroj na správu ekosystému a zachovanie udržateľného rozvoja námorných a pobrežných oblastí,

    (c) rozsiahlej a verejnosti prístupnej databázy námorných dát a vedomostí vysokej kvality, ktorá uľahčuje zdieľanie, opätovné používanie a šírenie týchto dát medzi rôznymi skupinami používateľov a umožňuje vizuálne zobraziť námorné informácie pomocou webových nástrojov.

    3. V rámci cieľa stanoveného v článku 2 písm. e) a ako doplnok sektorových politík bude cieľom programu zlepšovať a rozširovať spoluprácu na integrovaných medzisektorových opatreniach s:

    (a) tretími krajinami, vrátane krajín susediacich s európskou morskou panvou,

    (b) účastníkmi v tretích krajinách,

    (c) medzinárodnými partnermi a organizáciami, najmä z hľadiska medzinárodných záväzkov v oblasti obnovenia ekosystému a iných súvisiacich dohôd.

    4. Konkrétne ciele stanovené v odseku 3 sa budú napĺňať v súlade s osobitnými cieľmi stanovenými v odsekoch 1 a 2 a kooperačnými nástrojmi EÚ, berúc do úvahy ciele národných a regionálnych rozvojových stratégií.

    Článok 4

    Oprávnené činnosti

    Program môže poskytovať finančnú pomoc pre opatrenia v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3, ako napríklad:

    (a) štúdie a kooperačné programy,

    (b) zdieľanie verejne prístupných informácií a najlepších postupov, zvyšovanie povedomia a súvisiaca komunikácia a šírenie, vrátane propagačných kampaní a udalostí a vytvorenie a správa internetových stránok,

    (c) konferencie, semináre, pracovné semináre a fórum zúčastnených strán,

    (d) zhromažďovanie, monitorovanie, vizuálne znázornenie a zabezpečenie verejného prístupu k významnému objemu dát, najlepších postupov a databáz s informáciami o regionálnych projektoch financovaných Úniou, a to aj prostredníctvom sekretariátu vytvoreného podľa okolností na jeden alebo niekoľko účelov,

    (e) opatrenia súvisiace s prierezovými nástrojmi, vrátane skúšobných projektov.

    Článok 5

    Druh finančnej pomoci

    1. Finančná pomoc Únie môže nadobúdať nasledujúce právne formy:

    (a) granty,

    (b) zmluvy o verejnom obstarávaní,

    (c) administratívne opatrenia so Spoločným výskumným centrom.

    2. V rámci programu je možné udeliť oba granty, t. j. na opatrenia ako aj operačné granty. Rovnako ako podľa nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len „finančné nariadenie“) musia byť príjemcovia grantov alebo podpisovatelia zmlúv o verejnom obstarávaní vybraní na základe výzvy na predkladanie návrhov alebo vyhlásenia verejnej súťaže.

    Článok 6

    Príjemcovia

    1. Finančná pomoc udelená v rámci programu sa môže udeliť fyzickej alebo právnickej osobe, či už spravovanej na základe súkromného alebo verejného práva, vrátane agentúr Únie.

    2. Program môžu využívať tretie krajiny, zúčastnené strany v tretích krajinách a medzinárodné organizácie alebo orgány, ktoré plnia jeden alebo niekoľko všeobecných alebo osobitných cieľov stanovených v článkoch 2 a 3.

    3. Podmienky oprávnenosti na účasť na postupe sú definované v súvisiacich výzvach na predkladanie ponúk alebo vyhlásení verejnej súťaže.

    Článok 7

    Implementačné opatrenia

    1. Komisia implementuje program v súlade s finančným nariadením.

    2. Na implementovanie programu musí Komisia v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3 prijať ročné programy prác v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2.

    3. Z hľadiska grantov musí ročný program prác podrobne uvádzať:

    (a) priority roka, ciele, ktoré treba splniť, a predpokladané výsledky spolu s rozpočtovými prostriedkami schválenými pre daný finančný rok,

    (b) názvy a predmet opatrení,

    (c) spôsoby implementácie,

    (d) základné kritériá výberu a kritériá udeľovania, ktoré sa majú použiť pri výbere návrhov,

    (e) v závislosti od okolností, ktoré odôvodňujú udelenie grantu bez zverejnenia výzvy na predkladanie návrhov na základe jednej z výnimiek stanovených v článku 168 nariadenia Komisie (ES, EURATOM) č. 2342/2002,

    (f) maximálny rozpočet a maximálny možný podiel spolufinancovania každého opatrenia, a ak uvažuje o použití rôznych podielov, potom aj kritériá použité pre každý podiel,

    (g) časový harmonogram zverejnenia výzvy na predkladanie návrhov.

    4. Z hľadiska zmlúv o verejnom obstarávaní musí ročný program podrobne uvádzať:

    (a) názvy a predmet opatrení,

    (b) maximálny rozpočet pre každé opatrenie,

    (c) účel opatrenia,

    (d) spôsoby implementácie,

    (e) predbežný časový rámec začiatku obstarávania.

    5. Opatrenia vyplývajúce z článku 9 nie sú súčasťou ročného programu prác.

    Článok 8

    Rozpočtové zdroje

    1. Finančný rámec implementácie programu je stanovený vo výške 50 000 000 EUR na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013.

    2. Rozpočtové zdroje pridelené na program budú začlenené do ročných rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Európskej únie. Dostupné ročné rozpočtové prostriedky schváli rozpočtový orgán v rámci limitov finančného rámca.

    Článok 9

    Technická pomoc

    1. Finančný rámec stanovený v článku 8 môže pokrývať aj nevyhnutné výdavky súvisiace s prípravným opatrením, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením, ktoré sú priamo potrebné na efektívnu a účinnú implementáciu nariadenia a dosiahnutie jeho cieľov.

    2. Medzi aktivity uvedené v odseku 1 môžu patriť najmä štúdie, odborné stretnutia, výdavky na informatické nástroje, systémy a siete a inú technickú, vedeckú a administratívnu pomoc a odborné posudky požadované Komisiou na účely implementácie tohto nariadenia.

    Článok 10

    Monitorovanie

    1. Príjemca finančnej pomoci predloží Komisii technické a finančné správy o priebehu prác financovaných programom. Záverečná správa sa predloží do troch mesiacov od skončenia každého projektu.

    2. Bez vplyvu na audity vykonané Dvorom audítorov v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi alebo subjektmi podľa článku 287 zmluvy, alebo akúkoľvek kontrolu uskutočnenú podľa článku 322 ods. 1 písm. b zmluvy vykonávajú úradníci a iní zamestnanci Komisie kontroly priamo na mieste vrátane náhodných kontrol v súvislosti s projektmi a inými opatreniami financovanými v rámci programu, najmä s cieľom kontrolovať súlad s cieľmi programu a dodržanie kritérií oprávnenosti uvedených v článkoch 2, 3 a 4 tohto nariadenia.

    3. Zmluvy a dohody vyplývajúce z tohto nariadenia musia umožniť najmä dohľad a finančnú kontrolu Komisiou alebo akýmkoľvek zástupcom povereným Komisiou a audity vykonané Dvorom audítorov, ak to je potrebné priamo na mieste.

    4. Príjemca finančnej pomoci uchováva pre potreby Komisie všetky sprievodné doklady k výdavkom projektu päť rokov od poslednej platby súvisiacej s projektom.

    5. V prípade potreby Komisia na základe výsledkov správ a náhodných kontrol uvedených v odsekoch 1 a 2 prispôsobí rozsah alebo podmienky pridelenia pôvodne schválenej finančnej pomoci, ako aj harmonogram platieb.

    6. Komisia podnikne všetky ďalšie kroky potrebné na to, aby overila, či sa financované opatrenia implementujú riadne a v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a nariadenia a finančného nariadenia.

    Článok 11

    Ochrana finančných záujmov Únie

    1. Komisia zabezpečí, aby pri implementácii opatrení financovaných v rámci tohto programu boli finančné záujmy Únie chránené:

    (a) uplatnením preventívnych opatrení pred podvodom, korupciou a inými nezákonnými aktivitami,

    (b) účinnými kontrolami,

    (c) vymožením súm, ktoré boli poskytnuté neoprávnene a

    (d) uplatnením účinných, proporcionálnych a odrádzajúcich pokút v súvislosti so zistenými nezrovnalosťami.

    2. Na účely odseku 1 bude Komisia konať v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením (ES) č. 1073/1999.

    3. Komisia zníži, pozastaví alebo bude vymáhať finančný príspevok poskytnutý na opatrenie, ak zistí nezrovnalosti, vrátane nesúladu s ustanoveniami tohto nariadenia, individuálneho rozhodnutia, zmluvy alebo dohody, na základe ktorých bol poskytnutý predmetný finančný príspevok, alebo ak sa zistí, že bez predchádzajúceho súhlasu Komisie sa vyskytla zmena opatrenia, ktorá nie je zlučiteľná s jeho charakterom alebo podmienkam implementácie.

    4. Ak sa nedodržia lehoty, alebo ak je vzhľadom na dosiahnutý pokrok pri implementácii opatrenia oprávnená iba časť pridelených finančných prostriedkov, potom bude Komisia požadovať od príjemcu vysvetlenie v stanovenej lehote. V prípade, že príjemca neposkytne uspokojivú odpoveď, potom môže Komisia zastaviť poskytovanie zvyšnej finančnej pomoci a požadovať vrátenie vyplatených súm.

    5. Každá neoprávnená platba sa musí vrátiť Komisii. K sumám, ktoré sa nevrátia včas, sa pripočíta úrok podľa podmienok ustanovených vo finančnom nariadení.

    6. Na účely tohto článku sa za „nezrovnalosť“ považuje porušenie ustanovenia právnych predpisov Únie, alebo akékoľvek porušenie zmluvného záväzku vyplývajúceho z konania alebo opomenutia hospodárskym subjektom, ktorý má, alebo by mohol mať, negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Únie alebo rozpočty spravované Úniou v podobe neoprávnenej výdavkovej položky.

    Článok 12

    Hodnotenie

    Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade dodatočnú hodnotiacu správu najneskôr do 31. decembra 2014.

    Článok 13

    Poradný výbor

    1. Pri vypracovávaní ročných programov prác predpokladaných článkom 7 ods. 2 bude Komisii asistovať poradný výbor.

    2. Keď nejaký text odkazuje na tento odsek, potom sa uplatnia články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia.

    Článok 14

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli,

    Za Európsky parlament Za Radu

    predseda predseda

    LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

    1. NÁZOV NÁVRHU:

    Návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky.

    2. RÁMEC ABM/ABB

    Námorná politika

    3. ROZPOČTOVÉ RIADKY

    3.1. 11 09 05 Program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky (INP).

    11 01 04 07 Program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky (INP) – výdavky na administratívne riadenie.

    3.2. Trvanie opatrenia a finančný vplyv:

    Od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013.

    3.3. Rozpočtové charakteristiky:

    Rozpočtový riadok | Druh výdavku | Nový | Príspevok EZVO | Príspevky zo žiadajúcich krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

    11 09 05 | Súlad/nesúlad Neuvádza sa | Rozliš.[18] | ÁNO | NIE | NIE | Č. 2 |

    11 01 04 07 | Súlad/nesúlad Neuvádza sa | Nerozliš.[19] | ÁNO | NIE | NIE | Č. 2 |

    4. PREHĽAD ZDROJOV

    4.1. Finančné zdroje

    4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

    v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Druh výdavku | Oddiel č. | 2011 | 2012 | 2013 | Spolu |

    Prevádzkové výdavky[20] |

    Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 16,260 | 16,560 | 16,780 | 49,600 |

    Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 7,355 | 14,443 | 17,512 | 39,310 |

    Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[21] |

    Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4 | c | 0,100 | 0,100 | 0,200 | 0,400 |

    CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

    Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 16,360 | 16,660 | 16,980 | 50,000 |

    Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 7,455 | 14,543 | 17,712 | 39,710 |

    Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 1,000 | 1,000 | 1,000 | 3,000 |

    Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov | 8.2.6 | e | 0,155 | 0,157 | 0,160 | 0,472 |

    Celkové orientačné finančné náklady na intervenciu |

    VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 17,515 | 17,817 | 18,140 | 53,472 |

    PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 8,610 | 15,700 | 18,872 | 43,182 |

    Celkové platobné rozpočtové prostriedky potrebné v rokoch 2014 a 2015, ktoré súvisia s viazanými rozpočtovými prostriedkami na prevádzkové výdavky v období rokov 2011 – 2013 sa predpokladajú na úrovni 10,290 EUR. |

    Informácie o spolufinancovaní |

    Subjekt podieľajúci sa na financovaní | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | spolu |

    f |

    VRP vrátane spolufinancovania SPOLU | a+c+d+e+f |

    4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

    Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

    4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

    Návrh nemá žiadny finančný vplyv na príjmy.

    4.2. Ľudské zdroje – pracovníci na plný pracovný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1.

    Ročné potreby | 2011 | 2012 | 2013 |

    Počet ľudských zdrojov spolu | 9,4 | 9,4 | 9,4 |

    5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

    5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

    Pokračovanie prác na skúmanie možností ďalšieho rozvoja a implementácie integrovanej námornej politiky.

    5.2. Pridaná hodnota zapojenia Spoločenstva a súdržnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

    Navrhovaný rozpočet musí dopĺňať a posilňovať existujúce a budúce finančné nástroje. Úsilie spadajúce pod tento program musí podľa možností dopĺňať súvisiace politiky Únie týkajúce sa existujúcich medzinárodných a regionálnych dohovorov a/alebo dohôd s krajinami, ktoré nepatria do EÚ, a ktoré sú aktívne v jednotlivých regiónoch, a musí viesť k vytvoreniu významného prepojenia medzi týmito iniciatívami, čím sa maximalizujú ich celkové prínosy. Jednotlivé opatrenia budú navyše dopĺňať prebiehajúce práce na európskych makroregionálnych stratégiách.

    5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

    Pozri články 2 a 3 nariadenia.

    5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

    Rozpočtové prostriedky na opatrenia financované v rámci tohto programu bude implementovať Komisia na centralizovanom základe v súlade s článkom 53 písm. a finančného nariadenia. Iné spôsoby implementácie však nie sú vylúčené.

    6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

    6.1. Systém monitorovania

    Komisia bude monitorovať technickú a finančnú implementáciu opatrení financovaných programom na základe správ o pokroku predložených Komisii príjemcom pomoci a tiež pomocou monitorovacích kontrol na mieste. Záverečná správa sa predloží do troch mesiacov od skončenia každého projektu. Projekty a iné opatrenia financované programom budú tiež podliehať auditom, vrátane auditov zverených dodávateľom.

    6.2. Hodnotenie

    6.2.1. Predbežné hodnotenie

    Dôvodová správa sprevádzajúca návrh prináša prehľad kľúčových záverov a výsledkov predbežného hodnotenia.

    6.2.2. Opatrenia urobené po strednodobom hodnotení/dodatočnom hodnotení (vedomosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

    Na vypracovanie návrhov v súvislosti s opatrením pre EÚ v tejto oblasti sa v období rokov 2008 – 2010 iniciovalo niekoľko pilotných projektov a prípravných opatrení.

    6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

    Program ako celok bude podliehať vypracovaniu dodatočnej hodnotiacej správy, ktorá sa predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. decembra 2014.

    V súlade s článkom 27 ods. 4 finančného nariadenia a článku 21 ods. 3 súvisiacich implementačných pravidiel sa hodnotenie integrovaného námorného monitorovania a námorného priestorového plánovania uskutoční v roku 2012 a projekt vedomostí o mori sa zhodnotí v roku 2013.

    7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

    Článok 10 navrhovaného nariadenia odkazuje na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[22], nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[23] a nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[24].

    8. PODROBNÉ INFORMÁCIE O ZDROJOV

    8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

    Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    (Uveďte názvy cieľov, opatrení a výstupov) | Druh výstupu | Priem. náklady | 2011 | 2012 | 2013 |

    Výstup č. 1: trvalá koordinačná platforma pre medziregionálnu spoluprácu vo vzťahu k hodnoteniu, stanoveniu cieľov a monitorovaniu morských vôd – OSPAR, Barcelonský dohovor, HELCOM a Bukureštský dohovor | 1 | 0,200 | 1 | 0,200 | 1 | 0,300 | 0,700 |

    Výstup č. 2: pravidelné pracovné semináre o napredovaní smerom k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd severovýchodného Atlantiku, Stredozemia, Baltického mora a Čierneho mora | 1 | 0,100 | 1 | 0,100 | 1 | 0,100 | 0,300 |

    Opatrenie č. 2: Podpora rozvoja metodických štandardov vo vzťahu k dobrému environmentálnemu stavu morí v rámci rámcovej smernice o SMP | 1 | 0,700 | 1 | 0,300 | 1 | 0,500 | 1,500 |

    Opatrenie č. 3: Štúdia pôvodu, rozsahu a možných opatrení vo vzťahu k morskému odpadu, vrátane problémov s tzv. vynárajúcou sa plastovou polievkou, ako doplnok medzisektorovej problematiky v rámci ekosystémového prístupu (odkaz na deskriptor 10 v Prílohe I rámcovej smernice o SMP) | 1 | 0,400 | 1 | 0,500 | 1 | 0,600 | 1,500 |

    Opatrenie č. 4: Projekt na stanovenie spôsobu podpory zo strany Európskej komisie, v súlade s článkom 5 ods. 3 rámcovej smernice o SMP, pre regióny označené ako pilotný projekt, v rámci ktorého je stav mora natoľko kritický, že si vyžaduje okamžité opatrenie | 1 | 0,200 | 1 | 0,200 | 1 | 0,300 | 0,700 |

    Opatrenie č. 5: Projekt týkajúci sa environmentálnych záležitostí v Arktíde v rámci spolupráce na ochrane severovýchodného Atlantiku | 1 | 0,400 | 0,400 |

    2011 | 2012 | 2013 |

    Úradníci alebo dočasný personál[26] (11 01 01) | A*/AD | 4,00 | 4,00 | 4,00 |

    B*, C*/AST | 2,40 | 2,40 | 2,40 |

    Personál financovaný[27] podľa čl. 11 01 02 | 3,00 | 3,00 | 3,00 |

    Iný personál[28] financovaný podľa čl. 11 01 04/05 |

    SPOLU | 9,40 | 9,40 | 9,40 |

    8.2.2. Opis úloh odvodených od operácie

    Vypracovanie zadania pre štúdie, príprava výziev na predkladanie návrhov na získanie grantu a vyhlásení verejnej súťaže, rokovanie o grantoch; overovanie ex ante, kontrola ex post, organizácia zasadnutí, hodnotenie návrhov a ponúk, monitorovanie výstupov, spracovanie platieb.

    8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

    ( Pracovné pozície a externý personál momentálne poverený riadením programu, ktorý má byť nahradený alebo predĺžený.

    Potreba ľudských zdrojov sa pokryje prostriedkami už pridelenými na riadenie tohto opatrenia a/alebo prevedenými v rámci GR.

    8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume ( XX 01 04/05 – výdavky na administratívne riadenie )

    v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Rozpočtový riadok (číslo a názov) | 2011 | 2012 | 2013 | spolu |

    1 Technická a administratívna pomoc (vrátane súvisiacich nákladov na zamestnancov) |

    Výkonné agentúry [29] |

    Ďalšia technická a administratívna pomoc. |

    - intra muros |

    - extra muros | 0,100 | 0,100 | 0,200 | 0,400 |

    Celková technická a administratívna pomoc | 0,100 | 0,100 | 0,200 | 0,400 |

    8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady ne zahrnuté v referenčnej sume.

    v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Druh ľudských zdrojov | 2011 | 2012 | 2013 |

    Úradníci a dočasný personál (11 01 02 01) | 0,781 | 0,781 | 0,781 |

    Personál financovaný podľa článku 11 01 02 01 (END (vyslaný národný expert), zmluvný personál atď.) | 0,219 | 0,219 | 0,219 |

    Celkové náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (NEzahrnuté v referenčnej sume) | 1,000 | 1,000 | 1,000 |

    Výpočet – úradníci, dočasní pracovníci a personál financovaný v rámci článku 11 01 02 01 |

    Finančné náklady na ľudské zdroje sú odhadnuté na základe priemerných nákladov, ktoré poskytla Komisia na odhadnutie ľudských zdrojov. Úradník a dočasný zamestnanec: 122 000 eur/rok Vyslaný národný expert: 73 000 eur/rok Zmluvný pracovník 64 000: eur/rok |

    8. 2. 6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

    v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    2011 | 2012 | 2013 | SPOLU |

    11 01 02 11 01 – Misie | 0,020 | 0,020 | 0,020 | 0,060 |

    11 01 02 11 02 – Stretnutia odbornej skupiny | 0,100 | 0,100 | 0,100 | 0,300 |

    11 01 02 11 03 – Poradný výbor pomáhajúci Komisii pri zostavovaní ročných programov prác uvedených v článku 7 ods. 2 nariadenia, ktorým sa zriaďuje program na podporu ďalšieho rozvoja integrovanej námornej politiky, v súlade s článkom 3 a článkom 7 rozhodnutia 1999/468/ES. (dve stretnutia za rok) | 0,035 | 0,037 | 0,040 | 0,112 |

    11 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

    11 01 02 11 05 – Informačný systém |

    2 Ostatné výdavky na riadenie spolu (XX 01 02 11) |

    3 Ostatné výdavky administratívneho charakteru (uveďte vrátane odkazu na rozpočtový riadok) |

    Administratívne výdavky spolu, okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov (NEzahrnuté v referenčnej sume) | 0,155 | 0,157 | 0,160 | 0,472 |

    Potreby rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy sa kryjú z prostriedkov, ktoré už boli pridelené na riadenie tohto opatrenia a/alebo prevedené v rámci GR, prípadne doplnené akýmikoľvek dodatočnými prostriedkami, ktoré môžu byť priznané riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov so zreteľom na rozpočtové obmedzenia.

    Výpočet – ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume Námorná odborná skupina pre pozorovanie a zhromažďovanie dát bude dohliadať na projekty súvisiace s vedomosťami o mori a stretne sa štyrikrát za rok. Už monitorujú prípravné opatrenia a odhad vychádzal zo skúseností s týmto druhom prác. Výdavky spojené so stretnutiami poradného výboru boli odhadnuté na základe pravidiel Komisie o financovaní odborníkov. |

    [1] Závery predsedníctva Európskej rady zo 14. decembra 2007 – dok. 16616/1/07 REV 1.

    [2] KOM(2009) 540 z 15. októbra 2009.

    [3] Súčasťou správy o pokroku bol dokument pracovníkov Komisie, SEK (2009) 1343, ktorý podrobne predstavil doposiaľ dosiahnutý pokrok z hľadiska bodov akčného plánu prijatého v októbri 2007.

    [4] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 390/2006 z 30. decembra 2006), ďalej len „finančné nariadenie“ a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23.12.2002 ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

    [5] Správa Komisie o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ -, KOM(2009) 540 v konečnom znení z 15.10.2009, s. 11 – 12, a akčný plán Komisie sprevádzajúci oznámenie o integrovanej námornej politike Európskej únie, - SEK(2007) 1278 z 10. októbra 2007.

    [6] Oznámenie Komisie s názvom „Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami“ – KOM(2008) 395 z 29.6.2008, s. 4.

    [7] Napríklad v prípade integrovaného námorného monitorovania by EÚ zodpovedala len za dosiahnutie funkčnej spolupráce jednotlivých informačných vrstiev existujúcich systémov a ich využívanie na účely zabezpečovania vopred identifikovaných potrieb všetkých spoločenstiev, ktoré by ich používali na úrovni EÚ, pri súčasnom maximálnom možnom rešpektovaní zásady proporcionality. Budovanie spoločného prostredia na zdieľanie informácií nesmie žiadnym spôsobom brzdiť rozvoj existujúcich a plánovaných sektorových informačných systémov, vrátane ich rozvoja, pokiaľ sa berie do úvahy potreba vzájomnej súčinnosti umožňujúcej výmenu informácií s ostatnými súvisiacimi systémami..

    [8] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

    [9] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

    [10] Závery rady GAERC o integrovanej námornej politike – dok. 15175/1/09, s. 6.

    [11] Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. Mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie – P6_TA(2008)0213.

    [12] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

    [13] Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1

    [14] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

    [15] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

    [16] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

    [17] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

    [18] Rozlišované rozpočtové prostriedky

    [19] Nerozlišované rozpočtové prostriedky ďalej označované len ako NRP

    [20] Výdavky, ktoré nespadajú pod kapitolu 11 01 príslušnej hlavy 11.

    [21] Výdavky v rámci článku 11 01 04 hlavy 11

    [22] Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

    [23] Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

    [24] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

    [25] Podľa informácií uvedených v časti 5.3.

    [26] Náklady, ktoré NIE SÚ zahrnuté v referenčnej sume.

    [27] Náklady, ktoré NIE SÚ zahrnuté v referenčnej sume.

    [28] Náklady, ktoré SÚ zahrnuté v referenčnej sume.

    [29] Je potrebné uviesť odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz príslušných výkonných agentúr.

    Top