52009DC0494

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 25.9.2009

KOM(2009) 494 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa Rade a Európskemu parlamentu o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC za rok 2008

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa Rade a Európskemu parlamentu o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC za rok 2008

1. ÚVOD

1.1. Rozsah pôsobnosti

V nariadení Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (ďalej len „nariadenie EURODAC“)[1], sa ustanovuje, že Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o činnostiach centrálnej jednotky .[2] Táto šiesta výročná správa obsahuje informácie o riadení a výkone systému EURODAC v roku 2008. Posudzuje sa v nej výkon a účinnosť vynakladania prostriedkov systému EURODAC, ako aj kvalita služieb jeho centrálnej jednotky.

1.2. Vývoj v oblasti právnych predpisov a politiky

Komisia v snahe riešiť problémy (týkajúce sa efektívnosti nariadenia EURODAC a zlepšenia podpory systému s cieľom uľahčiť uplatňovanie dublinského nariadenia), ktoré boli nastolené v správe Komisie o hodnotení dublinského systému uverejnenej v júni 2007 (hodnotiaca správa)[3], predložila 3. decembra 2008 návrh na zmenu a doplnenie nariadenia EURODAC.[4]

Územný rozsah pôsobnosti nariadenia EURODAC sa v roku 2008 rozšíril o Švajčiarsko, ktoré (po oznámení Komisii, že v súlade s článkom 27 ods. 2 písm. a) nariadenia EURODAC je pripravené zapojiť sa do systému) sa k systému EURODAC pripojilo 12. decembra 2008.[5]

2. CENTRÁLNA JEDNOTKA SYSTÉMU EURODAC[6]

2.1. Riadenie systému

Vzhľadom na zvyšujúci sa objem spracovávaných údajov (niektoré kategórie transakcií sa musia uchovávať 10 rokov), prirodzené zastarávanie technickej platformy (z roku 2001) a nepredvídateľný vývoj v súvislosti s objemom transakcií systému EURODAC v dôsledku pristúpenia nových členských štátov[7] sa systém EURODAC modernizuje a finálna fáza tohto procesu je naplánovaná na prvý štvrťrok 2010. Komisia podpísala v roku 2006 zmluvu o „sieti bezpečných transeurópskych telematických služieb medzi správnymi orgánmi (s-TESTA)“. Migrácia z pôvodnej siete TESTA II na sieť s-TESTA začala v roku 2007, pričom na tento nový systém, ktorý poskytuje vyššiu úroveň bezpečnosti a spoľahlivosti, prešlo už 18 členských štátov, a počas roku 2008 na tento systém prešiel zvyšok členských štátov.

2.2. Kvalita služieb a účinnosť vynakladania prostriedkov

Komisia vyvíja maximálne úsilie, aby poskytovala vysokokvalitné služby členským štátom, ktoré sú konečnými užívateľmi centrálnej jednotky systému EURODAC.[8] Centrálna jednotka systému EURODAC bola v roku 2008 dostupná v 99,84 % času.

V roku 2008 boli Komisii oznámené dve „nesprávne zhody“, t. j. nesprávna identifikácia uskutočnená systémom AFIS, po jednej nesprávnej zhode oznámenej v roku 2007. Hoci sa od členských štátov v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia EURODAC vyžaduje okamžitá kontrola všetkých zhôd, členské štáty nemajú v súčasnosti povinnosť oznámiť nesprávnu zhodu[9] Komisii. Aj pri troch nesprávnych zhodách zaznamenaných pri viac ako 1,5 milióna vyhľadávaní a viac ako 300 000 zhodách možno však tento systém aj naďalej považovať za mimoriadne presný.

Výdavky na údržbu a prevádzku centrálnej jednotky v roku 2008 dosiahli 605 720,67 EUR. Tieto výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili, keďže číselný údaj za rok 2007 zahŕňal náklady na podstatné zvýšenie kapacity záložného systému (Business Continuity System)[10]. Náklady za rok 2008 však stále predstavujú zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (2004 – 2005 – 2006) v dôsledku zvyšujúcich sa nákladov na údržbu systému.

Úsporu výdavkov na systém EURODAC bolo možné dosiahnuť vďaka efektívnemu využívaniu existujúcich zdrojov a infraštruktúry spravovanej Komisiou, ako napr. siete s-TESTA.

Komisia zároveň poskytla (prostredníctvom programu IDABC) komunikačné a bezpečnostné služby pri výmene údajov medzi centrálnou jednotkou a národnými jednotkami. Tieto výdavky, ktoré mal v súlade s článkom 21 ods. 2 a ods. 3 nariadenia pôvodne znášať každý členský štát, Komisia napokon pokryla využitím spoločnej dostupnej infraštruktúry, čím ušetrila prostriedky z rozpočtov jednotlivých členských štátov.

2.3. Ochrana a bezpečnosť údajov

V článku 18 ods. 2 nariadenia EURODAC sa ustanovuje kategória transakcií, ktorá umožňuje vykonávať takzvané „špeciálne vyhľadávania“ na základe žiadosti osoby, ktorej údaje sú uložené v centrálnej databáze, s cieľom zaručiť jej práva ako osoby, ktorej sa údaje týkajú, na prístup k svojim údajom.

V roku 2008 nastal prudký pokles takýchto „špeciálnych vyhľadávaní“: v roku 2008 bolo vykonaných 56 takýchto vyhľadávaní v porovnaní so 195 vyhľadávaniami v roku 2007, čo predstavuje pokles o 71,3 %.

Počet členských štátov, ktoré využili špeciálne vyhľadávania, sa znížil takmer na polovicu (8 v porovnaní s 15 v predchádzajúcom roku), čo predstavuje uspokojivý vývoj.

Ako sa však uvádza v predchádzajúcich výročných správach a v hodnotiacej správe, Komisiu stále znepokojuje využívanie takýchto vyhľadávaní a považuje ich počet za príliš vysoký. V snahe lepšie monitorovať tento jav Komisia zahrnula do svojho návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia EURODAC požiadavku, aby členské štáty zasielali kópiu žiadosti dotknutej osoby o prístup do databázy príslušnému národnému dozornému orgánu.

Komisia sa po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS) zaviazala podniknúť kroky voči členským štátom, ktoré i naďalej zneužívajú toto dôležité ustanovenie týkajúce sa ochrany údajov.

3. ČÍSELNÉ ÚDAJE A ZISTENIA

Príloha k predloženej výročnej správe obsahuje tabuľky s faktickými údajmi, ktoré vyhotovila centrálna jednotka za obdobie 1. 1. 2008 – 31. 12. 2008. Štatistické údaje systému EURODAC vychádzajú zo záznamov odtlačkov prstov všetkých osôb vo veku minimálne 14 rokov, ktoré požiadali o azyl v členskom štáte, boli zadržané v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc alebo sa nelegálne zdržiavali na území členského štátu (v prípade, že príslušné orgány považujú za potrebné skontrolovať prípadnú predchádzajúcu žiadosť o azyl).

Je potrebné poznamenať, že údaje EURODAC týkajúce sa žiadostí o azyl nemožno porovnávať s údajmi úradu Eurostat, ktoré vychádzajú z mesačných štatistických údajov poskytovaných ministerstvami spravodlivosti a vnútra. Tieto rozdiely sú dôsledkom rozličných metodických postupov. Po prvé, údaje úradu Eurostat zahŕňajú všetky žiadosti o azyl, t. j. bez ohľadu na vek. Po druhé, tieto údaje sa zbierajú s rozlišovaním medzi osobami, ktoré žiadajú o azyl počas referenčného mesiaca (ktoré môžu zahŕňať aj opakované žiadosti), a osobami, ktoré žiadajú o azyl prvý raz.

3.1. Úspešné transakcie

„Úspešná transakcia“ je transakcia, ktorú centrálna jednotka riadne spracovala a ktorá nebola zamietnutá v dôsledku problémov pri validácii údajov, chýb v odtlačkoch prstov alebo pre ich nedostatočnú kvalitu.[11]

Centrálna jednotka zaznamenala v roku 2008 celkove 357 421 úspešných transakcií, čo v porovnaní s rokom 2007 (300 018) predstavuje všeobecný nárast o 19,1 %. Pokiaľ ide o počet transakcií s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl („ kategória 1 “[12]), v roku 2008 pokračoval trend nárastu z roku 2007: štatistiky EURODAC poukázali na nárast o 11,3 % (na 219 557) v porovnaní s rokom 2007 (197 284). Tento nárast odráža celkový nárast počtu žiadostí o azyl v EÚ v roku 2008.

V roku 2008 sa zmenil aj trend, pokiaľ ide o počet osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc („ kategória 2 “[13]). Po poklese o 8 % v rokoch 2006 a 2007 (na 38 173) sa počet transakcií zvýšil v roku 2008 o 62,3 % (na 61 945). Najväčší počet odtlačkov prstov „kategórie 2“ vložili do systému Taliansko (32 052 v porovnaní s 15 053 v roku 2007), Grécko (20 012 v porovnaní s 11 376 v roku 2007) a Španielsko (7 068 v porovnaní s 9 044 v roku 2007), po ktorých nasledovalo Maďarsko (1 220), Spojené kráľovstvo (344) a Bulharsko (307). Sedem členských štátov (Česká republika, Estónsko, Írsko, Island, Luxembursko, Nórsko a Portugalsko) nezaslalo v roku 2008 žiadnu transakciu „kategórie 2“. Problém divergencie medzi počtom údajov kategórie 2 zaslaných systému EURODAC a inými zdrojmi štatistických údajov o objeme nepovoleného prekročenia hraníc v členských štátoch, ktorý zdôraznili štatistiky EURODAC, je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený vágnou definíciou v článku 8 ods. 1 nariadenia EURODAC[14]. Táto otázka bude objasnená v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia EURODAC.

Možnosť zasielania[15] transakcií „ kategórie 3 ”[16] (údaje týkajúce sa osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym pobytom na území členského štátu) zaznamenala v roku 2008 výrazný nárast. Po miernom zvýšení v rokoch 2006 a 2007 (na 64 561) sa počet transakcií zvýšil v roku 2008 na 75 919, čo znamená zvýšenie o 17,6 %. Írsko a Malta zostávajú tými členskými štátmi, ktoré nezaslali žiadne transakcie „kategórie 3“.

3.2. „Zhody“

3.2.1. Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“

V tabuľke 3 v prílohe sa uvádza počet žiadostí o azyl v jednotlivých členských štátoch, ktoré zodpovedajú žiadostiam o azyl, ktoré už boli zaregistrované v inom členskom štáte („zahraničná zhoda“) alebo v tom istom členskom štáte („miestna zhoda“[17]). V tabuľke sa zároveň uvádzajú údaje o sekundárnom pohybe žiadateľov o azyl v EÚ. Okrem „logických“ trás medzi susednými členskými štátmi si možno všimnúť, že veľký počet (1 739) žiadateľov o azyl vo Francúzsku a v Belgicku (625) pôvodne podal svoju žiadosť v Poľsku, ako aj že väčšina zahraničných zhôd v Grécku (316) a v Taliansku (680) bola zistená porovnaním s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl, ktoré boli predtým zaznamenané v Spojenom kráľovstve. V tomto poslednom uvedenom prípade prebiehajú migračné toky symetricky a väčšina zhôd pri transakciách „kategórie 1“ vložených Spojeným kráľovstvom sa vyskytla pri údajoch odoslaných Talianskom (768). Je prekvapujúce, že 42,2 % následných žiadostí bolo predložených v rovnakom členskom štáte ako predchádzajúca žiadosť. V Belgicku, na Cypre, v Českej republike, v Poľsku a v Spojenom kráľovstve bola viac ako polovica následných žiadostí podaná v tom istom členskom štáte.

3.2.2. Viacnásobné žiadosti o azyl

Z celkového počtu 219 557 žiadostí o azyl zaznamenaných v systéme EURODAC v roku 2008 predstavovalo 38 445 žiadostí „viacnásobné žiadosti o azyl“, čo znamená, že v 38 445 prípadoch boli odtlačky prstov tej istej osoby už zaznamenané ako transakcie „kategórie 1“ (v tom istom alebo inom členskom štáte). Na prvý pohľad by teda zo štatistických údajov systému vyplynulo, že v roku 2008 bolo 17,5 % žiadostí o azyl v skutočnosti následnými žiadosťami (t. j. druhou alebo ďalšou), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená nárast o 1,5 %. Odoslanie údajov týkajúcich sa transakcií „kategórie 1“ však vždy neznamená, že dotknutá osoba podala novú žiadosť o azyl. Postup niektorých členských štátov odoberať v súlade s dublinským nariadením odtlačky prstov po spätnom prijatí osôb skresľuje štatistické údaje o viacnásobných žiadostiach: ak sú žiadateľovi o azyl pri jeho návrate po odovzdaní podľa dublinského nariadenia opätovne odobraté odtlačky prstov a následne odoslané do databázy, vyvoláva to nesprávny dojem, že žiadateľ opätovne požiadal o azyl. V snahe vyriešiť tento problém Komisia zaviedla do návrhu revidovaného nariadenia EURODAC požiadavku, aby sa odovzdania neregistrovali ako nové žiadosti o azyl.

3.2.3. Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“

Tieto zhody poukazujú na trasy, ktoré si zvolili osoby nelegálne vstupujúce na územie Európskej únie predtým, ako požiadali o azyl. Podobne ako v predchádzajúcom roku, väčšina zhôd sa vyskytla pri údajoch odoslaných Gréckom a Talianskom a v oveľa menšom rozsahu aj pri údajoch Španielska a Maďarska. Väčšinou ide o „miestne zhody“ (čo znamená, že osoby, ktoré nelegálne vstúpili na územie členského štátu, následne požiadali o azyl v tej istej krajine[18]). Pri zohľadnení všetkých členských štátov viac ako polovica (64,4 %) osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc, ktoré sa rozhodli požiadať o azyl, tak urobila v tom istom členskom štáte, na ktorého územie nelegálne vstúpila.

Väčšina osôb, ktoré nelegálne vstúpili na územie EÚ cez Grécko, cestuje ďalej a mieri predovšetkým do Spojeného kráľovstva, Nórska, Talianska a Holandska. Osoby, ktoré vstúpili na územie EÚ cez Taliansko, pokračujú hlavne do Spojeného kráľovstva, Nórska, Švajčiarska[19] a Švédska. Osoby, ktoré vstúpili na územie EÚ cez Španielsko, najčastejšie odchádzajú do Francúzska a Talianska, zatiaľ čo osoby, ktoré vstúpili na územie EÚ cez Maďarsko, väčšinou pokračujú ďalej do Rakúska.

3.2.4. Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“

Tieto zhody ukazujú, kde nelegálni migranti prvýkrát požiadajú o azyl pred odcestovaním do ďalšieho členského štátu. Je však potrebné poznamenať, že odosielanie transakcií „kategórie 3“ nie je povinné a že nie všetky členské štáty systematicky využívajú možnosť tejto kontroly.

Z dostupných údajov vyplýva, že tak ako v predchádzajúcom roku, osoby zadržané v súvislosti s nelegálnym pobytom na území Nemecka predtým väčšinou žiadali o azyl vo Švédsku alebo v Rakúsku, a osoby, ktoré boli zadržané v súvislosti s nelegálnym pobytom na území Francúzska, predtým väčšinou žiadali o azyl v Spojenom kráľovstve alebo v Taliansku. V poslednom období bol zaznamenaný vývoj, že žiadatelia o azyl, ktorí prvýkrát požiadali o azyl v Taliansku, mali vo veľkom počte nelegálny pobyt v Nórsku. Je dôležité uviesť, že priemerne okolo 19,6 % osôb s nelegálnym pobytom už predtým požiadalo o azyl v členskom štáte.

3.3. Oneskorenie pri odosielaní údajov

V nariadení EURODAC sa v súčasnosti stanovujú len veľmi nepresné lehoty na odosielanie odtlačkov prstov, v dôsledku čoho môže v praxi nastať značné oneskorenie. Ide o kľúčový problém, keďže oneskorenie pri odosielaní údajov môže viesť k výsledkom, ktoré sú v rozpore so zásadami na určenie zodpovednosti členského štátu ustanovenými v dublinskom nariadení. Na problém značného oneskorenia medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC sa už poukázalo v predchádzajúcich výročných správach a v hodnotiacej správe sa kvalifikoval ako problém pri implementácii.

Po lepších výsledkoch dosiahnutých v predchádzajúcom roku sa v roku 2008 zaznamenal celkový nárast oneskorenia pri odosielaní údajov, pričom najhorším dosiahnutým výsledkom bolo 22,09 dňa.[20] Komisia opätovne zdôrazňuje, že oneskorené odosielanie údajov môže viesť k nesprávnemu určeniu členského štátu, a to prostredníctvom dvoch rozličných scenárov načrtnutých v predchádzajúcej výročnej správe za rok 2006: „chybné zhody“[21] a „premeškané zhody“[22].

Zhoršenie výsledkov v odosielaní odtlačkov prstov sa jasne premieta v množstve premeškaných a chybných zhôd.

V roku 2008 centrálna jednotka zaznamenala 450 „premeškaných zhôd“, čo predstavuje 7,5-násobok počtu za rok 2007 (60). V prípade 324 zhôd išlo o „chybné zhody“ (233 v roku 2007). Na základe uvedených výsledkov Komisia opätovne vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie a odosielali údaje v súlade s článkami 4 a 8 nariadenia EURODAC.

Komisia vo svojom návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia EURODAC navrhuje stanoviť na odoslanie údajov do centrálnej jednotky systému EURODAC lehotu 48 hodín.

3.4. Kvalita transakcií

Priemerný podiel zamietnutých transakcií predstavuje v roku 2008 pre všetky členské štáty 6,4 %, čo je takmer totožné s údajmi v predchádzajúcich rokoch (2006: 6,03 %, 2007: 6,13 %). V šiestich členských štátov bol podiel zamietnutých žiadostí vyšší ako 10 %: Estónsko (26,67 %), Malta, Fínsko, Luxembursko, Holandsko, Spojené kráľovstvo. V trinástich členských štátoch bol zaznamenaný nadpriemerný podiel zamietnutia. Je potrebné poznamenať, že podiel zamietnutých transakcií nesúvisí s technickými ani systémovými nedostatkami. Dôvodom zamietnutia transakcií je predovšetkým nedostatočná kvalita odtlačkov prstov odoslaných členskými štátmi, zlyhanie ľudského faktora alebo zlá konfigurácia technického zariadenia odosielajúceho členského štátu. Na druhej strane je potrebné upozorniť na skutočnosť, že do týchto údajov sú v niektorých prípadoch zahrnuté viaceré pokusy odoslať rovnaké odtlačky prstov potom, ako ich systém pre nedostatočnú kvalitu zamietol. Hoci Komisia uznáva, že určité meškanie môže byť spôsobené dočasnou nemožnosťou odobratia odtlačkov prstov (poškodené končeky prstov alebo iné zdravotné podmienky, ktoré bránia okamžitému odobratiu odtlačkov prstov), opakovane upozorňuje na problém všeobecne vysokého podielu zamietnutých transakcií, na ktorý už poukázali predchádzajúce výročné správy, a vyzýva príslušné členské štáty, aby vnútroštátnym prevádzkovateľom systému EURODAC poskytli primeranú odbornú prípravu a aby v záujme zníženia podielu zamietnutých transakcií zabezpečili správnu konfiguráciu technického zariadenia.

4. ZÁVER

Centrálna jednotka systému EURODAC dosahovala aj v roku 2008 veľmi uspokojivé výsledky, pokiaľ ide o rýchlosť, výkon, bezpečnosť a účinnosť vynakladania prostriedkov.

Celkové zvýšenie počtu žiadostí o azyl v EÚ v roku 2008 logicky vyústilo do nárastu počtu transakcií „kategórie 1“ vložených do systému EURODAC. Počet transakcií „kategórie 2“ sa zvýšil o 62,3 %, zatiaľ čo počet transakcií „kategórie 3“ sa zvýšil o 17,6 %.

Obavy pretrvávajú v súvislosti so značným oneskorením pri odosielaní údajov do centrálnej jednotky systému EURODAC, ktoré sa v poslednom období zvýšilo.

Tabuľka 1: Centrálna jednotka systému EURODAC, obsah databázy – stav k 31. 12. 2008

[pic]

Tabuľka 2: Úspešné transakcie v centrálnej jednotke systému EURODAC v roku 2008

[pic]

Tabuľka 3: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2008

[pic]

Tabuľka 4: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v roku 2008

[pic] |

Tabuľka 5: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2008

[pic]

Tabuľka 6: Zamietnuté transakcie v roku 2008, v percentuálnom vyjadrení

[pic]

Tabuľka 7: Priemerný časový interval medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC v roku 2008

[pic]

Tabuľka 8: Chybné zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2008

[pic]

Tabuľka 9: Rozpis premeškaných zhôd pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v dôsledku oneskoreného odoslania údajov „kategórie 2“ v roku 2008

[pic]

Tabuľka 10: Rozpis zhôd pri porovnaní s blokovanými prípadmi (článok 12 nariadenia (ES) č. 2725/2000) v roku 2008

[pic]

Tabuľka 11: Počet transakcií kategórie 9 na členský štát v roku 2008

[pic]

[1] Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

[2] Článok 24 ods. 1 nariadenia EURODAC.

[3] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení dublinského systému, KOM (2007) 299 v konečnom znení {SEK(2007) 742}.

[4] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského nariadenia, KOM(2008) 825.

[5] Komisia poskytla Švajčiarsku pomoc pri napájaní sa do systému EURODAC, vrátane predbežného prevádzkového testovania.

[6] Všeobecný opis centrálnej jednotky systému EURODAC, ako aj definície jednotlivých druhov transakcií spracovávaných centrálnou jednotkou a zhôd, ktoré môžu vytvoriť, možno nájsť v prvej výročnej správe o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Prvá výročná správa Rade a Európskemu parlamentu o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC, SEK(2004) 557, s. 6.

[7] Dublinské nariadenie a nariadenie EURODAC uplatňujú všetky členské štáty EÚ, ako aj Nórsko a Island. Pojem „členské štáty“ sa preto v tomto oznámení vzťahuje na 29 štátov, ktoré využívajú databázu EURODAC.

[8] K týmto službám patria okrem služieb, ktoré priamo poskytuje centrálna jednotka (napr. schopnosť zisťovať zhodu, uchovávanie údajov atď.), aj komunikačné a bezpečnostné služby pri prenose údajov medzi centrálnou jednotkou a vnútroštátnymi prístupovými miestami.

[9] Komisia navrhla, aby do revidovaného nariadenia EURODAC bola doplnená povinnosť členských štátov informovať o nesprávnej zhode.

[10] Záložný systém sa používa v prípade nedostupnosti centrálnej jednotky a je schopný vykonávať aj testovanie, aby členské štáty alebo pristupujúce krajiny mohli testovať nové riešenia.

[11] V tabuľke 2 v prílohe sa podrobne uvádzajú úspešné transakcie podľa jednotlivých členských štátov a kategórií za obdobie od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008.

[12] Údaje týkajúce sa žiadostí o azyl . Odtlačky prstov (odtlačky všetkých 10 prstov) žiadateľov o azyl sa odosielajú na porovnanie s odtlačkami prstov iných žiadateľov o azyl, ktorí predložili žiadosť už skôr v inom členskom štáte. Tieto údaje sa zároveň porovnajú s údajmi „kategórie 2“ (pozri ďalej). Tieto údaje sa uchovávajú 10 rokov, s výnimkou niektorých osobitných prípadov stanovených v nariadení (napr. ak príslušná osoba získa štátne občianstvo jedného z členských štátov). V takomto prípade sa údaje príslušnej osoby vymažú.

[13] Údaje týkajúce sa cudzincov zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc, ktorí neboli vrátení späť . Tieto údaje (odtlačky všetkých 10 prstov) sa odosielajú len na účely uchovania, aby sa mohli porovnať s údajmi žiadateľov o azyl, ktoré boli následne odoslané centrálnej jednotke. Tieto údaje sa uchovávajú 2 roky, s výnimkou prípadov, keď sú okamžite vymazané, ak príslušná osoba získa povolenie na pobyt, opustí územie členského štátu alebo získa štátne občianstvo niektorého z členských štátov.

[14] „Každý členský štát v súlade so zárukami ustanovenými v Európskom dohovore o ľudských právach a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa bezodkladne odoberie odtlačky všetkých prstov každého cudzinca vo veku aspoň 14 rokov zadržaného príslušnými orgánmi v súvislosti s nezákonným prekročením pozemných, vzdušných alebo vodných hraníc príslušného členského štátu pochádzajúceho z tretej krajiny, ktorý nebol vrátený späť .“

[15] A porovnávania údajov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zadržaní v súvislosti s nelegálnym pobytom na území členského štátu, s odtlačkami prstov žiadateľov o azyl, ktoré boli odobrané skôr.

[16] Údaje týkajúce sa cudzincov, ktorí sa nelegálne zdržiavali na území členského štátu . Tieto údaje, ktoré sa neuchovávajú, sa porovnávajú s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl, ktoré sú uchované v centrálnej databáze. Odosielanie tejto kategórie údajov nie je pre členské štáty povinné.

[17] Štatistické údaje týkajúce sa miestnych zhôd uvedené v tabuľkách nemusia nevyhnutne zodpovedať výsledkom zhôd, ktoré zaslala centrálna jednotka a zaznamenali členské štáty. Dôvodom je skutočnosť, že členské štáty stále nevyužívajú vždy možnosť stanovenú v článku 4 ods. 4, na základe ktorej sa vyžaduje, aby centrálna jednotka porovnala údaje s vlastnými údajmi, ktoré sú už uložené v centrálnej databáze. Aj keď členské štáty túto možnosť nevyužívajú, centrálna jednotka musí z technických dôvodov vykonať vždy porovnanie so všetkými údajmi (vnútroštátnymi a zahraničnými) uloženými v centrálnej databáze. Hoci v tomto konkrétnom prípade existuje zhoda s vnútroštátnymi údajmi, v centrálnej jednotke by bol zaznamenaný výsledok „bez zhody“, pretože členský štát nepožiadal o porovnanie odoslaných údajov s jeho vlastnými údajmi.

[18] Keďže žiadosť o azyl získava prednosť pred nelegálnym vstupom, v prípade, že osoba zadržaná na hraniciach zároveň požiada o azyl, nie je potrebné odoslať údaje týkajúce sa transakcií „kategórie 2“.

[19] Pri štatistike týkajúcej sa Švajčiarska je potrebné zohľadniť skutočnosť, že táto krajina sa pripojila k systému EURODAC až 12. decembra 2008, preto jej štatistika reprezentuje menej ako 3 týždne činnosti v systéme.

[20] Ročný priemer oneskorení pri odosielaní jednej kategórie údajov členským štátom s najhoršími výsledkami.

[21] V prípade tzv. „ chybnej zhody “ štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o azyl v členskom štáte A, kde mu príslušné orgány odoberú odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 1“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a opätovne tam požiadať o azyl . Ak členský štát B odošle odtlačky prstov ako prvý, odtlačky prstov zaslané členským štátom A budú zaregistrované v centrálnej databáze neskôr ako odtlačky prstov zaslané členským štátom B. Výsledkom bude zhoda údajov zaslaných členským štátom B s údajmi zaslanými členským štátom A. Za zodpovedný bude teda určený členský štát B namiesto členského štátu A, kde bola žiadosť o azyl predložená ako prvá.

[22] V prípade tzv. „ premeškanej zhody “ je štátny príslušník tretej krajiny zadržaný v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc a príslušný orgán členského štátu A, na ktorého územie vstúpil, mu odoberie odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 2“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a podať tam žiadosť o azyl . Pri tejto príležitosti mu príslušné orgány členského štátu B odoberú odtlačky prstov. Ak členský štát B zašle odtlačky prstov (transakcia „kategórie 1“) ako prvý, centrálna jednotka zaregistruje najskôr transakciu „kategórie 1“ a za vybavenie žiadosti bude namiesto členského štátu A zodpovedný členský štát B. Ak budú údaje týkajúce sa transakcie „kategórie 2“ doručené neskôr, k zhode nedôjde, keďže údaje „kategórie 2“ nebudú k dispozícii na porovnanie.