11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/12

(1)

Komisia vo svojom oznámení z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest zdôraznila potrebu lepšej spolupráce medzi členskými štátmi a oznámila začiatok konzultácií o zriadení platformy na úrovni Únie medzi inšpektorátmi práce a ďalšími orgánmi presadzovania práva na boj proti nedeklarovanej práci, ktorej cieľom je zlepšenie spolupráce, výmena osvedčených postupov a identifikácia spoločných zásad pre inšpekcie.

(2)

V súlade s článkom 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada rozhodnutím (EÚ) 2015/1848 (4) prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov. Uvedené usmernenia pomáhajú členským štátom pri vytváraní národných programov reforiem a pri vykonávaní reforiem. Usmernenia pre zamestnanosť tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom v zmysle uvedeného článku. V posledných rokoch tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny zahŕňajú odporúčania v oblasti boja proti nedeklarovanej práci.

(3)

V článku 151 ZFEÚ sa za ciele v oblasti sociálnej politiky stanovuje podpora zamestnanosti a lepšie životné a pracovné podmienky. Za účelom dosiahnutia uvedených cieľov môže Únia podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, pracovných podmienok, integrácie osôb vylúčených z trhu práce a boja proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti. V súlade s článkom 153 ods. 2 písm. a) ZFEÚ Únia môže prijať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými krajinami s výnimkou harmonizácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

(4)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe privítal iniciatívu Komisie na vytvorenie európskej platformy a vyzval na posilnenie spolupráce na úrovni Únie s cieľom riešiť problém nedeklarovanej práce, ktorá podľa uznesenia poškodzuje hospodárstvo Únie, vedie k nekalej hospodárskej súťaži, ohrozuje finančnú udržateľnosť sociálnych modelov Únie a jej výsledkom je zväčšujúci sa nedostatok sociálnej a zamestnaneckej ochrany pracovníkov.

(5)

Nedeklarovaná práca bola vymedzená v oznámení Komisie z 24. októbra 2007 s názvom Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci ako „každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným orgánom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“. Uvedené vymedzenie pojmu vylúčilo akúkoľvek nezákonnú činnosť.

(6)

Nedeklarovaná práca má často cezhraničný rozmer. Charakter nedeklarovanej práce sa môže v jednotlivých krajinách líšiť v závislosti od hospodárskej, administratívnej a sociálnej situácie. Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nedeklarovanej práce a vymedzenia pojmov používané na vnútroštátnej úrovni sú rôzne. Opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce by sa preto mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali uvedené rozdiely.

(7)

Nedeklarovaná práca podľa odhadov predstavuje významnú časť hospodárstva Únie. Vzhľadom na to, že nedeklarovaná práca je vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov vymedzená odlišne, je zložité získať spoľahlivé údaje o tom, ako je rozšírená.

(8)

Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Platforma zriadená týmto rozhodnutím (ďalej len „platforma“) by mala riešiť rôzne formy nedeklarovanej práce a nepravdivo oznámenej práce, ktorá sa s nedeklarovanou prácou spája, vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti.

(9)

Nedeklarovaná práca má závažné dôsledky na dotknutých pracovníkov, ktorí sú nútení akceptovať neisté a niekedy až nebezpečné pracovné podmienky, oveľa nižšie mzdy, vážne porušovanie pracovných práv a výrazne zníženú ochranu na základe právnych predpisov v oblasti práce a sociálnej ochrany, čím sa im upierajú primerané sociálne dávky, dôchodkové práva a prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj možnosti v oblasti rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania.

(10)

Nepriaznivé účinky nedeklarovanej práce na spoločnosť a hospodárstvo majú rôznu podobu, pričom cieľom platformy je zlepšenie pracovných podmienok a podpora integrácie na trhu práce a sociálne začlenenie. Nedeklarovaná práca má významný vplyv na rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní a sociálnych odvodov, čím sa narúša finančná udržateľnosť systémov sociálnej ochrany. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť a produktivitu a narúša rovnaké podmienky.

(11)

Nedeklarovaná práca má rôzne účinky na rôzne sociálne skupiny okrem iného na ženy, migrantov a pracovníkov v domácnosti, pričom niektorí nedeklarovaní pracovníci sú v obzvlášť zraniteľnom postavení.

(12)

Členské štáty zaviedli rôznorodé politické prístupy a opatrenia na riešenie problému nedeklarovanej práce. Takisto uzavreli dvojstranné dohody a uskutočnili mnohostranné projekty o určitých aspektoch nedeklarovanej práce. Na riešení komplexného problému nedeklarovanej práce je potrebné naďalej pracovať, pričom toto riešenie si vyžaduje holistický prístup. Platforma by nemala byť prekážkou uplatňovania dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo dojednaní týkajúcich sa administratívnej spolupráce.

(13)

Zúčastňovaním sa na činnosti platformy nie sú dotknuté právomoci a/alebo povinnosti členských štátov riešiť problém nedeklarovanej práce vrátane ich vnútroštátnych alebo medzinárodných povinností vyplývajúcich okrem iného z príslušných a uplatniteľných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), napríklad dohovoru č. 81 o inšpekcii práce v priemysle a obchode.

(14)

Spolupráca medzi členskými štátmi na úrovni Únie nie je ani zďaleka komplexná, a to ani pokiaľ ide o zúčastnené členské štáty, ani o problematiku, ktorej sa týka. Medzi príslušnými orgánmi členských štátov neexistuje žiadny formálny mechanizmus cezhraničnej spolupráce zameraný na komplexné riešenie otázok súvisiacich s nedeklarovanou prácou.

(15)

Podnecovanie spolupráce medzi členskými štátmi na úrovni Únie je potrebné na to, aby sa členským štátom pomohlo efektívnejšie a účinnejšie riešiť problém nedeklarovanej práce. V uvedenej súvislosti by cieľom platformy malo byť uľahčovanie a podpora výmeny osvedčených postupov a informácií a poskytnutie rámca na úrovni Únie na účely rozvíjania spoločného porozumenia, odborných znalostí a analýz v oblasti nedeklarovanej práce. Spoločné vymedzenia pojmov a spoločné koncepcie nedeklarovanej práce by mali odrážať vývoj na trhu práce. Platforma by mala tiež podnecovať k spolupráci medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch, ktoré sa dobrovoľne zúčastňujú sa na takýchto cezhraničných opatreniach.

(16)

Cieľom tohto rozhodnutia je podnecovanie spolupráce na úrovni Únie medzi členskými štátmi. Situácia v súvislosti s nedeklarovanou prácou sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, a preto sa tiež potreby príslušných orgánov a iných subjektov v rôznych členských štátoch v oblasti spolupráce odlišujú. Členské štáty si ponechávajú právomoc rozhodovať o tom, do akej miery sa budú zapájať do činností schválených platformou na plenárnej úrovni.

(17)

Na úrovni Únie by sa mala podporovať úzka a účinná spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti riešenia problému nedeklarovanej práce. Opatrenia na vnútroštátnej úrovni závisia od konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch a činnosti v rámci platformy nemôžu nahrádzať posudzovanie vhodných opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa majú prijať.

(18)

Členské štáty a ich príslušné orgány si ponechávajú právomoc, pokiaľ ide o identifikáciu, analýzu a riešenie praktických problémov súvisiacich s presadzovaním príslušných právnych predpisov Únie v oblasti pracovných podmienok a sociálnej ochrany na pracovisku, a právomoc rozhodovať o tom, aké opatrenia sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni s cieľom uplatniť výsledky činností platformy.

(19)

Platforma by mala využívať všetky relevantné zdroje informácií, najmä štúdie, dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a mnohostranné projekty spolupráce, a vytvárať synergie medzi existujúcimi nástrojmi a štruktúrami na úrovni Únie s cieľom maximalizovať odradzujúci alebo preventívny účinok uvedených opatrení. Opatrenia platformy by mohli mať formu rámca pre spoločné školenia, partnerské hodnotenia, vytváranie nástrojov, ako je interaktívna databáza poznatkov, pri ktorom sa zohľadňujú existujúce štúdie uskutočniteľnosti, okrem iného práca Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), a vzhľadom na uznanie dôležitosti ochrany údajov tiež riešení zameraných na zdieľanie údajov. Povedomie o nedeklarovanej práci by mohli zvyšovať európske kampane alebo spoločné stratégie, ktoré by vychádzali z politík a stratégií zvyšovania informovanosti o nedeklarovanej práci, ktoré už v rôznej miere v členských štátoch existujú. Na platforme by sa mali podieľať aj mimovládne subjekty ako dôležité zdroje informácií.

(20)

Platforma by mala prispievať k posilňovaniu spolupráce medzi členskými štátmi, okrem iného uľahčovaním inovatívnych prístupov k cezhraničnej spolupráci a jej presadzovaniu, ako aj vyhodnocovaním skúseností členských štátov s takouto spoluprácou. Na zamedzenie nedeklarovanej práce je preto nevyhnutná včasná výmena informácií.

(21)

Ak člen platformy považuje za užitočné z hľadiska výmeny informácií a osvedčených postupov v rámci platformy upozorniť na konkrétne prípady, uvedené prípady by sa mali náležite anonymizovať. Platforma môže byť účinná len v prostredí, v ktorom sú osoby upozorňujúce na prípady nedeklarovanej práce chránené pred nepriaznivým zaobchádzaním. Platforma by preto mala byť v uvedenej súvislosti fórom na výmenu osvedčených postupov.

(22)

Výmena informácií a osvedčených postupov by mala platforme umožňovať užitočne prispievať k prípadným opatreniam na úrovni Únie zameraným na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane opatrení Komisie. V kontexte európskeho semestra by činnosti platformy mohli poskytovať užitočné informácie pri zvažovaní opatrení súvisiacich s nedeklarovanou prácou.

(23)

Otázkami nedeklarovanej práce sa zaoberajú rôzne vnútroštátne orgány presadzovania práva, ako napríklad inšpektoráty práce, ďalšie orgány zaoberajúce sa zdravím a bezpečnosťou pri práci, inšpektoráty sociálneho zabezpečenia a daňové orgány. V niektorých prípadoch môžu byť tiež zapojené migračné orgány a služby zamestnanosti, ako aj colné orgány a orgány zodpovedné za vykonávanie spoločnej dopravnej politiky, polícia, prokuratúra a sociálni partneri.

(24)

Na komplexné a úspešné riešenie problému nedeklarovanej práce je potrebné, aby sa v členských štátoch realizovala kombinácia politík. To by sa malo uľahčovať podnecovaním štrukturálnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi a inými subjektmi. Platforma by mala zahŕňať všetky príslušné vnútroštátne orgány, najmä orgány presadzovania práva, ktoré majú vedúce postavenie pri riešení problému nedeklarovanej práce a/alebo pôsobia v tejto oblasti. Členské štáty si ponechávajú právomoc rozhodovať o tom, ktoré orgány ich budú pri rôznych činnostiach platformy zastupovať. Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov by mala byť súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

(25)

Platformu by pri dosahovaní cieľov mal podporovať zástupca na vysokej úrovni v každom členskom štáte, ktorý by mal zabezpečovať koordináciu a úzku spoluprácu s orgánmi členských štátov a prípadne s inými subjektmi vrátane sociálnych partnerov, ktoré sa zaoberajú mnohostrannými aspektmi nedeklarovanej práce.

(26)

Platforma by mala zapájať sociálnych partnerov na úrovni Únie, a to medziodvetvových, ako aj partnerov z odvetví, ktoré sú najvážnejšie zasiahnuté nedeklarovanou prácou, alebo zohrávajú osobitnú úlohu pri riešení problému nedeklarovanej práce a odrádzaní od nej. Takisto by mala spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad MOP, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a agentúrami Únie, osobitne s nadáciou Eurofound a Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA). Zapojenie nadácie Eurofound a EU-OSHA do práce platformy ako pozorovateľov by nemalo presiahnuť ich súčasné mandáty.

(27)

Platforma by mala prijať svoj rokovací poriadok a pracovné programy a pravidelne prijímať správy.

(28)

Platforma by mala mať možnosť zriaďovať pracovné skupiny s cieľom preskúmať špecifické otázky a mala by mať možnosť využívať znalosti odborníkov s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

(29)

Platforma by mala spolupracovať s príslušnými expertnými skupinami a výbormi na úrovni Únie, ktorých práca súvisí s nedeklarovanou prácou.

(30)

Platforma a jej činnosti by mali byť financované prostredníctvom osi PROGRESS programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci rozpočtových prostriedkov stanovených Európskym parlamentom a Radou. Komisia by mala zabezpečiť, aby platforma využívala finančné zdroje určené pre platformu transparentným a efektívnym spôsobom.

(31)

Vzhľadom na význam otvorenosti a prístupu k dokumentom, ktoré sú vyjadrené v zásadách stanovených v článku 15 ZFEÚ, by platforma mala vykonávať svoju činnosť transparentne a v súlade s uvedenými zásadami.

(32)

Komisia by na zriadenie platformy mala prijať potrebné administratívne opatrenia.

(33)

Platforma by mala plne rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie.

(34)

Na spracúvanie osobných údajov v rámci tohto rozhodnutia sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6), ako aj príslušné vnútroštátne vykonávacie opatrenia.

(35)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

a)

zástupca na vysokej úrovni vymenovaný každým členským štátom na zastupovanie uvedeného členského štátu;

b)

zástupca Komisie;

c)

najviac štyria zástupcovia medziodvetvových sociálnych partnerov na úrovni Únie, ktorých vymenovali uvedení sociálni partneri a ktorí rovnakou mierou zastupujú obe strany sociálneho partnerstva.

a)

najviac 14 zástupcov sociálnych partnerov z odvetví s vysokým výskytom nedeklarovanej práce, ktorých vymenovali uvedení sociálni partneri a ktorí rovnakou mierou zastupujú obe strany sociálneho partnerstva;

b)

zástupca nadácie Eurofound;

c)

zástupca EU-OSHA;

d)

zástupca MOP;

e)

zástupca každej tretej krajiny v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

a)

posilnením spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a inými zainteresovanými subjektmi členských štátov s cieľom účinnejšie a efektívnejšie riešiť problém rôznych foriem nedeklarovanej práce a nepravdivo oznamovanej práce spájanej s nedeklarovanou prácou vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti;

b)

zvyšovaním kapacity príslušných orgánov členských štátov a subjektov členských štátov na riešenie problému nedeklarovanej práce, pokiaľ ide o jej cezhraničné aspekty, a tým aj prispievaním k vytváraniu rovnakých podmienok;

c)

zvyšovaním povedomia verejnosti v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa nedeklarovanej práce a bezodkladnou potrebou primeraných krokov, ako aj podporovaním členských štátov, aby naliehavo zintenzívnili svoje úsilie pri riešení problému nedeklarovanej práce.

a)

výmeny osvedčených postupov a informácií;

b)

rozvíjania odborných znalostí a analýz;

c)

povzbudzovania a uľahčovania inovatívnych prístupov k účinnej a efektívnej cezhraničnej spolupráci a vyhodnocovaním skúseností;

d)

prispievania k horizontálnemu porozumeniu problémov týkajúcich sa nedeklarovanej práce.

a)

zlepšuje vedomosti o nedeklarovanej práci, aj pokiaľ ide o príčiny a regionálne rozdiely, prostredníctvom spoločných vymedzení pojmov a spoločných koncepcií, nástrojov na meranie a podporu porovnávacej analýzy založených na dôkazoch a príslušných metodických nástrojov na zhromažďovanie údajov, pričom vychádza z práce iných subjektov vrátane Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a Výboru pre sociálnu ochranu (SPC);

b)

zlepšuje znalosti a vzájomné porozumenie rôznych systémov a postupov na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane jej cezhraničných aspektov;

c)

vypracúva analýzu účinnosti rôznych politických opatrení na riešenie problému nedeklarovanej práce vrátane preventívnych opatrení a sankcií;

d)

vytvára nástroje na efektívne zdieľanie informácií a skúseností, napríklad databázu poznatkov o rôznych prijatých postupoch a opatreniach vrátane dvojstranných alebo viacstranných dohôd, ktoré členské štáty uplatňujú na riešenie problému nedeklarovanej práce;

e)

vytvára nástroje, ako sú usmernenia na presadzovanie, príručky o osvedčených postupoch a spoločné zásady inšpekcií v súvislosti s riešením problému nedeklarovanej práce, a vyhodnocuje skúsenosti s takými nástrojmi;

f)

uľahčuje a podporuje rôzne formy spolupráce medzi členskými štátmi zvyšovaním ich kapacity na riešenie cezhraničných aspektov nedeklarovanej práce prostredníctvom presadzovania a uľahčovania inovatívnych prístupov, ako sú výmena pracovníkov, využívanie databáz v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov a spoločné činnosti, a vyhodnocovaním skúseností získaných z takejto spolupráce medzi zúčastnenými členskými štátmi;

g)

skúma uskutočniteľnosť systému rýchlej výmeny informácií a zlepšuje zdieľanie údajov v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov vrátane skúmania možností využívania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (7) a elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI);

h)

uskutočňuje výmenu skúseností vnútroštátnych orgánov pri uplatňovaní právnych predpisov Únie, ktoré sú relevantné z hľadiska riešenia problému nedeklarovanej práce;

i)

vytvára a prípadne zlepšuje kapacity v oblasti odborného vzdelávania pre príslušné orgány a vytvára rámec na uskutočňovanie jednotnej odbornej prípravy;

j)

organizuje partnerské hodnotenia na sledovanie pokroku pri riešení problému nedeklarovanej práce v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú zúčastňovať na takýchto preskúmaniach;

k)

uskutočňuje výmenu skúseností a vypracúva osvedčené postupy, pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a prípadne s tretími krajinami, s cieľom zvýšiť účinnosť takejto spolupráce v oblasti riešenia problémov súvisiacich s nedeklarovanou prácou v uvedených krajinách;

l)

zvyšuje informovanosť o probléme nedeklarovanej práce uskutočňovaním spoločných činností, ako sú európske kampane, a koordináciou regionálnych stratégií alebo stratégií v rámci celej Únie vrátane odvetvových prístupov;

m)

uskutočňuje výmenu skúseností, pokiaľ ide o poradenstvo a poskytovanie informácií pracovníkom postihnutým praktikami nedeklarovanej práce.

a)

svojom rokovacom poriadku;

b)

dvojročných pracovných programoch, v ktorých sa okrem iného stanovujú jej priority a konkrétny opis činností uvedených v článku 6;

c)

správach platformy vypracúvaných každé dva roky;

d)

zriadení pracovných skupín na preskúmanie otázok uvedených v jej pracovných programoch vrátane praktických dojednaní pre uvedené pracovné skupiny, ktoré majú byť rozpustené po splnení svojich mandátov.