31.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/25

(1)

Hlava IV tretej časti zmluvy predstavuje právny základ pre prijímanie právnych predpisov v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach.

(2)

Justičná spolupráca v občianskych veciach medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa tradične riadi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Tieto dohody, ktorých je veľké množstvo, často odrážajú osobitné väzby medzi členským štátom a treťou krajinou a ich účelom je poskytnúť primeraný právny rámec na naplnenie osobitných potrieb zainteresovaných strán.

(3)

Podľa článku 307 zmluvy sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na odstránenie akýchkoľvek rozporov medzi acquis Spoločenstva a medzinárodnými dohodami uzavretými medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Toto môže zahŕňať potrebu opätovného prerokovania takýchto dohôd.

(4)

V záujme poskytnutia primeraného právneho rámca na naplnenie osobitných potrieb určitého členského štátu v jeho vzťahoch s treťou krajinou môže zároveň existovať zjavná potreba uzavrieť nové dohody s tretími krajinami, ktoré by sa týkali oblastí spravodlivosti v občianskych veciach patriacich do rozsahu pôsobnosti hlavy IV tretej časti zmluvy.

(5)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev potvrdil vo svojom stanovisku 1/03 zo 7. februára 2006 v súvislosti s uzavretím nového Luganského dohovoru, že Spoločenstvo získalo výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, akou je Luganský dohovor, s tretími krajinami v otázkach, ktoré majú vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2) (Brusel I).

(6)

Je úlohou Spoločenstva, aby podľa článku 300 zmluvy uzavieralo dohody medzi Spoločenstvom a tretími krajinami v otázkach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva.

(7)

V článku 10 zmluvy sa vyžaduje, aby členské štáty uľahčili splnenie úloh Spoločenstva a aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy. Táto povinnosť lojálnej spolupráce sa uplatňuje vo všeobecnosti a nezávisí od toho, či je právomoc Spoločenstva výlučná, alebo nie.

(8)

Pokiaľ ide o dohody s tretími krajinami o konkrétnych otázkach spravodlivosti v občianskych veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva, mal by sa vytvoriť zladený a transparentný postup na povoľovanie členskému štátu meniť a dopĺňať existujúcu dohodu alebo rokovať o novej dohode a uzavrieť ju, najmä keď samotné Spoločenstvo nenaznačilo úmysel uplatniť svoju vonkajšiu právomoc na uzavretie dohody existujúcim alebo zamýšľaným mandátom na rokovania. Týmto postupom by nemala byť dotknutá výlučná právomoc Spoločenstva a ustanovenia článkov 300 a 307 zmluvy. Malo by ísť o výnimočné opatrenie, ktorého rozsah a doba platnosti by mali byť obmedzené.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať, ak Spoločenstvo už s dotknutou treťou krajinou uzavrelo dohodu s rovnakým predmetom úpravy. Dve dohody by sa mali považovať za dohody, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy, len vtedy a v takom rozsahu, pokiaľ upravujú v podstate rovnaké špecifické právne otázky. Ustanovenia, ktoré len vyhlasujú všeobecný zámer spolupracovať v takýchto otázkach, by sa nemali považovať za také, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu úpravy.

(10)

Vo výnimočných prípadoch by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na niektoré regionálne dohody medzi niekoľkými členskými štátmi a niekoľkými tretími krajinami, napríklad dvoma alebo tromi, ktoré majú za cieľ riešiť lokálne situácie a ktoré nie sú otvorené na pristúpenie iným štátom.

(11)

Aby sa zabezpečilo, že dohoda zamýšľaná členským štátom nebude mať za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom alebo že nenaruší politiku Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určenú Spoločenstvom, malo by sa od dotknutého členského štátu vyžadovať, aby svoje úmysly oznámil Komisii na účely získania povolenia na začatie formálnych rokovaní o dohode alebo na pokračovanie v takýchto rokovaniach, ako aj na uzavretie dohody. Takéto oznámenie by sa malo vykonať listom alebo elektronickými prostriedkami. Malo by obsahovať všetky relevantné informácie a dokumenty, ktoré umožnia Komisii posúdiť možný vplyv výsledku rokovaní na právo Spoločenstva.

(12)

Malo by sa zhodnotiť, či existuje dostatočný záujem Spoločenstva na uzavretí dvojstrannej dohody medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou alebo prípadne na nahradení existujúcej dvojstrannej dohody medzi členským štátom a treťou krajinou dohodou Spoločenstva. Na tento účel by mali byť všetky členské štáty informované o každom oznámení doručenom Komisii týkajúcom sa dohody zamýšľanej členským štátom s cieľom umožniť im prejaviť záujem o pristúpenie k tejto iniciatíve oznamujúceho členského štátu. Ak z tejto výmeny informácií vyplynie dostatočný záujem Spoločenstva, Komisia by mala zvážiť navrhnutie mandátu na rokovania s cieľom uzavrieť dohodu medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

(13)

Ak Komisia požiada členský štát o dodatočné informácie v súvislosti s posudzovaním, či sa má tomuto členskému štátu povoliť začatie rokovaní s treťou krajinou, takáto žiadosť by nemala mať vplyv na lehoty, v ktorých má Komisia vydať o žiadosti tohto členského štátu rozhodnutie s odôvodnením.

(14)

Pri povolení začať formálne rokovania by Komisia v prípade potreby mala mať možnosť navrhnúť usmernenia na rokovania alebo požiadať o začlenenie niektorých konkrétnych doložiek do zamýšľanej dohody. Komisia by mala byť počas jednotlivých štádií rokovaní plne informovaná pokiaľ ide o otázky, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, a vo vzťahu k týmto otázkam by mala mať možnosť zúčastniť sa na rokovaniach ako pozorovateľ.

(15)

Členské štáty by pri oznámení svojho úmyslu začať rokovania s treťou krajinou mali mať povinnosť informovať Komisiu iba o prvkoch, ktoré sú relevantné na posúdenie Komisiou. Povolenie Komisie a akékoľvek prípadné usmernenia na rokovania alebo odmietnutie povolenia zo strany Komisie by sa mali týkať iba otázok, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Všetky členské štáty by mali byť informované o každom oznámení Komisii týkajúcom sa zamýšľaných alebo dojednaných dohôd a o každom rozhodnutí Komisie podľa tohto nariadenia. Tieto informácie by však mali byť v úplnom súlade s prípadnými požiadavkami dôvernosti.

(17)

Európsky parlament, Rada a Komisia by mali zabezpečiť, že s akýmikoľvek informáciami označenými ako dôverné sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (3).

(18)

Ak má Komisia na základe svojho posúdenia v úmysle nepovoliť začatie formálnych rokovaní alebo uzavretie dojednanej dohody, mala by pred vydaním rozhodnutia s odôvodnením poskytnúť dotknutému členskému štátu stanovisko. V prípade nepovolenia uzavretia dojednanej dohody by sa toto stanovisko malo tiež predložiť Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom zabezpečiť, aby dojednaná dohoda nepredstavovala prekážku vykonávania vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach, dohoda by mala umožňovať buď jej úplné, alebo čiastočné vypovedanie v prípade uzavretia neskoršej dohody medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane s rovnakým predmetom úpravy, alebo priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami takejto neskoršej dohody.

(20)

Mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia, ktoré sa uplatnia v prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členský štát už začal rokovať o dohode s treťou krajinou alebo rokovania ukončil, ale zatiaľ nevyjadril svoj súhlas, na základe ktorého by bol dohodou viazaný.

(21)

Aby sa zabezpečilo zhromaždenie dostatočných skúseností s uplatňovaním tohto nariadenia, Komisia by mala predložiť správu o jeho uplatňovaní najskôr osem rokov od prijatia tohto nariadenia. Vykonávajúc svoje právomoci, Komisia by v tejto správe mala potvrdiť dočasný charakter tohto nariadenia alebo preskúmať, či by sa toto nariadenie nemalo nahradiť novým nariadením, ktoré by malo rovnaký predmet úpravy alebo by zahŕňalo tiež špecifické otázky, ktoré patria do výlučnej právomoci Spoločenstva a ktoré sa riadia inými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sú uvedené v odôvodnení 5.

(22)

Ak správa predložená Komisiou potvrdí dočasný charakter tohto nariadenia, členské štáty by mali mať aj po predložení tejto správy možnosť informovať Komisiu o prebiehajúcich alebo už oznámených rokovaniach s cieľom získať povolenie na začatie formálnych rokovaní.

(23)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 zmluvy toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(24)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoju vôľu podieľať sa na prijímaní a uplatňovaní tohto nariadenia.

(25)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nepodieľa na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

dvojstrannú dohodu medzi členským štátom a treťou krajinou;

b)

regionálnu dohodu medzi obmedzeným počtom členských štátov a tretích krajín susediacich s týmito členskými štátmi, ktorá má za cieľ riešiť lokálne situácie a ktorá nie je otvorená na pristúpenie iným štátom.

a)

dotknutý členský štát poskytol informácie preukazujúce, že má osobitný záujem na uzavretí dohody z dôvodu existencie hospodárskych, geografických, kultúrnych, historických, sociálnych alebo politických väzieb medzi členským štátom a dotknutou treťou krajinou;

b)

na základe informácií poskytnutých členským štátom je zrejmé, že zamýšľaná dohoda nemá za následok neúčinnosť práva Spoločenstva a nenaruší riadne fungovanie systému vytvoreného týmto právom, a

c)

zamýšľaná dohoda neohrozí predmet a účel politiky Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov určených Spoločenstvom.

a)

úplné alebo čiastočné vypovedanie dohody v prípade uzavretia neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane alebo

b)

priame nahradenie príslušných ustanovení dohody ustanoveniami neskoršej dohody s rovnakým predmetom úpravy uzavretej medzi Spoločenstvom alebo Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a tou istou treťou krajinou na druhej strane.

Doložka uvedená v prvom pododseku písm. a) by mala znieť takto: „(Názov členského štátu/názvy členských štátov) úplne alebo čiastočne vypovie/vypovedia túto dohodu v prípade, ak Európske spoločenstvo alebo Európske spoločenstvo a jeho členské štáty uzavrú dohodu s (názov tretej krajiny alebo názvy tretích krajín) v rovnakých otázkach justičnej spolupráce v občianskych veciach, ako upravuje táto dohoda“.

Doložka uvedená v prvom pododseku písm. b) by mala znieť takto: „Táto dohoda alebo určité ustanovenia tejto dohody sa prestanú uplatňovať dňom nadobudnutia platnosti dohody medzi Európskym spoločenstvom alebo Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a (názov tretej krajiny/názvy tretích krajín) na druhej strane vo vzťahu k predmetu upravenému v neskoršej dohode“.

a)

spĺňa podmienku stanovenú v článku 4 ods. 2 písm. b);

b)

spĺňa podmienku stanovenú v článku 4 ods. 2 písm. c), pokiaľ v súvislosti s touto podmienkou existujú nové a výnimočné okolnosti, a

c)

spĺňa požiadavku podľa článku 5 ods. 2.

a)

potvrdí, že je vhodné, aby platnosť tohto nariadenia uplynula v deň určený podľa článku 14 ods. 1, alebo

b)

odporučí, aby bolo toto nariadenie od uvedeného dňa nahradené novým nariadením.