EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32009L0140
Directive 2009/140/EC of the European Parliament and of the Council of 25 November 2009 amending Directives 2002/21/EC on a common regulatory framework for electronic communications networks and services, 2002/19/EC on access to, and interconnection of, electronic communications networks and associated facilities, and 2002/20/EC on the authorisation of electronic communications networks and services (Text with EEA relevance)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 , ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 , ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Text s významom pre EHP)
Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, p. 37–69
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(HR)
No longer in force, Date of end of validity: 20/12/2020; Nepriamo zrušil 32018L1972
18.12.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 337/37 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/140/ES
z 25. novembra 2009,
ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, so zreteľom na spoločný text schválený zmierovacím výborom 13. novembra 2009 (3),
keďže:
(1) |
Fungovanie piatich smerníc, ktoré tvoria súčasný regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby [smernica 2002/21/ES (rámcová smernica) (4), smernica 2002/19/ES (prístupová smernica) (5), smernica 2002/20/ES (smernica o povolení) (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (8) (ďalej spolu len „rámcová smernica a špecifické smernice“)], podlieha pravidelnému preskúmavaniu Komisiou, ktorého cieľom je najmä určiť, či sú na základe technologického vývoja a vývoja na trhu potrebné ich úpravy. |
(2) |
V tejto súvislosti Komisia predložila svoje úvodné zistenia vo svojom oznámení z 29. júna 2006 o preskúmaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby. Na základe týchto úvodných zistení sa uskutočnila verejná konzultácia, počas ktorej sa zistilo, že najdôležitejším aspektom, ktorým je potrebné sa zaoberať, je pretrvávanie nedostatočného vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií. Zistilo sa najmä, že fragmentovaná regulácia a nezrovnalosti v činnostiach národných regulačných orgánov ohrozujú nielen konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ale aj značné spotrebiteľské výhody vyplývajúce z cezhraničnej hospodárskej súťaže. |
(3) |
Preto by sa mala uskutočniť reforma regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné siete a služby, aby sa dobudoval vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií tým, že sa posilní mechanizmus Spoločenstva na reguláciu operátorov s významným vplyvom na kľúčových trhoch. Tieto kroky dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (9). Reforma zahŕňa aj vymedzenie účinnej a koordinovanej stratégie správy frekvenčného spektra s cieľom vytvoriť jednotný európsky informačný priestor a posilniť ustanovenia týkajúce sa užívateľov so zdravotným postihnutím, aby sa dosiahla inkluzívna informačná spoločnosť. |
(4) |
S vedomím, že internet je veľmi dôležitý pre vzdelávanie a praktické uplatňovanie slobody prejavu a práva na prístup k informáciám, by akékoľvek obmedzenie týchto základných práv malo byť v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Komisia by mala otvoriť širokú verejnú diskusiu o týchto otázkach. |
(5) |
Cieľom je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, pričom v konečnom dôsledku by sa elektronické komunikácie mali spravovať výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ukladali, len ak neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž. |
(6) |
Pri skúmaní fungovania rámcovej smernice a špecifických smerníc by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, stanovenej v článkoch 8 až 13a smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a v článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť a doplniť alebo zrušiť. |
(7) |
S cieľom zabezpečiť primeraný prístup prispôsobovaný rozličným podmienkam v oblasti hospodárskej súťaže národné regulačné orgány by mali byť schopné vymedzovať trhy na nižšej ako celoštátnej úrovni a zrušiť regulačné povinnosti na trhoch a/alebo v geografických oblastiach, kde existuje skutočná hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry. |
(8) |
V záujme dosiahnutia cieľov lisabonskej agendy je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových vysokorýchlostných sietí, ktoré budú podporovať inovácie internetových služieb s bohatým obsahom a posilnia medzinárodnú konkurencieschopnosť Európskej únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Európskej únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja takýchto sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž a rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti. |
(9) |
V oznámení z 20. marca 2006 s názvom Preklenutie širokopásmových rozdielov Komisia uznala, že z pohľadu územia existujú v Európskej únii rozdiely, pokiaľ ide o prístup k vysokorýchlostným širokopásmovým službám. Ľahší prístup k rádiovému frekvenčnému spektru uľahčí rozvoj vysokorýchlostných širokopásmových služieb vo vzdialených oblastiach. Napriek celkovému nárastu širokopásmového pripojenia obmedzujú prístup v rozličných regiónoch vysoké náklady v dôsledku nízkej hustoty obyvateľstva a odľahlosti. S cieľom zabezpečiť investovanie do nových technológií v regiónoch s menším rozvojom regulácia v oblasti elektronických komunikácií by mala byť v súlade s ostatnými politikami, ako napríklad politikou štátnej pomoci, kohéznou politikou alebo cieľmi širšie zameranej priemyselnej politiky. |
(10) |
Verejné investovanie do sietí by sa malo uskutočňovať v súlade so zásadou nediskriminácie. Podpora by sa preto mala poskytovať otvorenými, transparentnými a súťažnými postupmi. |
(11) |
V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v rámcovej smernici a špecifických smerniciach, najmä v súvislosti s interoperabilitou medzi koncovými bodmi, rozsah pôsobnosti rámcovej smernice by sa mal rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na niektoré aspekty rádiových zariadení a telekomunikačných koncových zariadení, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (10), ako aj na spotrebiteľské digitálne televízne zariadenia, aby sa uľahčil prístup užívateľom so zdravotným postihnutím. |
(12) |
Určité vymedzenia pojmov by sa mali objasniť alebo zmeniť, aby sa zohľadnil vývoj na trhu a technologický vývoj a aby sa odstránili nejednoznačnosti zistené pri vykonávaní regulačného rámca. |
(13) |
Mala by sa posilniť nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel by vnútroštátne právo malo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol národný regulačný orgán, ktorý je zodpovedný za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi, pri plnení svojich úloh chránený pred zásahmi zvonka alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. Na tento účel by sa mali vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. Je dôležité, aby národné regulačné orgány zodpovedné za reguláciu trhu ex ante mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa tento rozpočet mal každoročne zverejňovať. |
(14) |
S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne, a najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Dočasné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia národného regulačného orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a keď to vyžaduje vyváženosť záujmov. |
(15) |
Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Spoločenstva mali uplatňovať spoločné normy. Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci zhromažďovať informácie o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých regulačnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a odovzdávať tieto informácie Komisii. |
(16) |
V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých má operátor významný vplyv, a ktoré preto regulujú národné regulačné orgány. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. |
(17) |
Vnútroštátna konzultácia ustanovená v článku 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala uskutočniť pred konzultáciou na úrovni Spoločenstva ustanovenou v článkoch 7 a 7a uvedenej smernice, aby v konzultácii na úrovni Spoločenstva bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Spoločenstva v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnej konzultácie. |
(18) |
Právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a BEREC zamerané na vnútorný trh. |
(19) |
Mechanizmus Spoločenstva, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a určenia operátorov, ktorí majú významný vplyv na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na operátorov vzťahuje. Monitorovanie trhu Komisiou, a najmä skúsenosti s postupom podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení, a to i v prípade podobných podmienok na trhu, by mohla oslabiť vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia sa preto môže podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení prijatím stanovísk k návrhom opatrení predkladaným národnými regulačnými orgánmi. Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia a/alebo stanoviska poradiť s BEREC. |
(20) |
Je dôležité, aby sa regulačný rámec vykonal včas. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa mala stanoviť lehota, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota. |
(21) |
Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Spoločenstva by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napr. v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti na účely racionalizácie postupov v niektorých prípadoch. |
(22) |
V súlade s cieľmi Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci užívatelia vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý prístup k veľmi kvalitným a cenovo dostupným službám. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 95 zmluvy inštitúcie Spoločenstva zohľadňujú potreby osôb so zdravotným postihnutím. |
(23) |
Konkurencieschopný trh poskytne užívateľom veľký výber, pokiaľ ide o obsah, aplikácie a služby. Národné regulačné orgány by mali podporovať možnosti užívateľov dostať sa k informáciám, šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby. |
(24) |
Rádiové frekvencie by sa mali považovať za vzácny verejný zdroj, ktorý má vysokú verejnú i trhovú hodnotu. Je preto vo verejnom záujme, aby sa toto spektrum spravovalo z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska čo najefektívnejšie a najúčinnejšie a aby sa pritom zohľadňovala dôležité úloha rádiového frekvenčného spektra pre elektronické komunikácie, ciele v kultúrnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti. Prekážky jeho efektívneho využívania by sa preto mali postupne odstraňovať. |
(25) |
Činnosti politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve by mali byť bez toho, aby sa dotkli opatrení prijatých na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom Spoločenstva, aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, a právom členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového frekvenčného spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany. |
(26) |
Zohľadňujúc odlišnú situáciu v rôznych členských štátoch, prechodom z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie by sa vďaka vyššej prenosovej účinnosti digitálnej technológie uvoľnilo významné spektrum v Spoločenstve, tzv. digitálna dividenda. |
(27) |
Predtým ako sa podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (11) navrhne konkrétne harmonizačné opatrenie, Komisia by mala vykonať posúdenie vplyvu, v ktorom zhodnotí náklady na navrhované opatrenie a jeho výhody, ako sú napríklad úspory z rozsahu alebo interoperabilita služieb v prospech spotrebiteľov, vplyv na efektívnosť využívania frekvenčného spektra alebo dopyt po harmonizovanom používaní v rozdielnych častiach Európskej únie. |
(28) |
Hoci správa frekvenčného spektra zostáva v právomoci členských štátov, strategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Spoločenstva môže pomôcť zabezpečiť, aby užívatelia frekvenčného spektra požívali úplné výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Európskej únie. Na tieto ciele by sa mali podľa potreby vytvoriť legislatívne viacročné programy politiky rádiového frekvenčného spektra, ktoré stanovia politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Spoločenstve. Tieto politické orientácie a ciele sa môžu týkať dostupnosti a účinného využívania rádiového frekvenčného spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, a kde je to vhodné, môžu sa týkať aj harmonizácie postupov poskytovania všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií, keď je potrebné prekonávať prekážky vnútorného trhu. Tieto politické orientácie a ciele by mali byť v súlade s touto smernicou a špecifickými smernicami. |
(29) |
Komisia vyjadrila zámer zmeniť a doplniť pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice rozhodnutie Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002, ktorým sa ustanovuje Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (12), aby vytvorila mechanizmus pre Európsky parlament a Radu, na základe ktorého by mohli od Skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra (Radio Spectrum Policy Group – RSPG) vyžadovať ústne a písomné stanoviská alebo správy o politike v oblasti frekvenčného spektra v súvislosti s elektronickou komunikáciou a na základe ktorého by RSPG poskytovala Komisii poradenstvo pri návrhu obsahu programov pre politiku rádiového frekvenčného spektra. |
(30) |
Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou frekvenčného spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového frekvenčného spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunications Union, ďalej len „ITU“) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“), aby sa zabezpečila účinná správa a harmonizácia využívania frekvenčného spektra v celom Spoločenstve a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU. |
(31) |
Správa rádiových frekvencií by sa mala vykonávať tak, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie by sa preto mala správne vymedziť, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu. |
(32) |
Súčasný systém správy a distribúcie frekvenčného spektra je vo všeobecnosti založený na administratívnych rozhodnutiach, ktoré nie sú dostatočne pružné na to, aby reagovali na technologický a hospodársky vývoj, najmä na rýchly rozvoj bezdrôtovej technológie a rastúci dopyt po širokopásmovom pripojení. Nadmerná fragmentárnosť jednotlivých vnútroštátnych politík vedie k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre užívateľov frekvenčného spektra a spomaľuje inovácie na úkor vnútorného trhu, spotrebiteľov a hospodárstva ako celku. Navyše sa podmienky prístupu k rádiovým frekvenciám a ich používania môžu líšiť v závislosti od druhu operátora, zatiaľ čo elektronické služby, ktoré títo operátori poskytujú, sa čoraz väčšmi prekrývajú, čo vytvára napätie medzi držiteľmi práv, nesúlad v nákladoch spojených s prístupom k frekvenčnému spektru a potenciálne deformácie vo fungovaní vnútorného trhu. |
(33) |
Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra čoraz menej relevantné. Fragmentárnosť riadenia prístupu k právam na frekvenčné spektrum obmedzuje investície a inovácie a nedovoľuje operátorom a výrobcom zariadení dosahovať úspory z rozsahu, čo brzdí rozvoj vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb využívajúcich rádiové frekvenčné spektrum. |
(34) |
Pružnosť správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru by sa mala zvýšiť prostredníctvom povolení dodržiavajúcich neutralitu technológie a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušných vnútroštátnych plánoch na prideľovanie frekvencií v súlade s právom Spoločenstva (ďalej len „zásady neutrality technológií a služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať, ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu. |
(35) |
Obmedzenia zásady neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva. |
(36) |
Užívatelia frekvenčného spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú prostredníctvom frekvenčného spektra ponúkať, s výhradou prechodných opatrení na zaobchádzanie s právami nadobudnutými v minulosti. Na druhej strane by sa mali umožniť opatrenia, ktoré vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a úmerné. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Spoločenstva, by výnimky nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ale namiesto toho by sa mali uprednostniť do tej miery, ako je to možné, aby v tom istom pásme mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie. |
(37) |
Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov. |
(38) |
Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie. |
(39) |
V záujme pružnosti a efektívnosti národné regulačné orgány môžu povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Týmto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra. Vzhľadom na to, že národné regulačné orgány majú právomoc zabezpečovať účinné využívanie frekvenčného spektra, mali by prijímať opatrenia na to, aby sa obchodovaním nenarušila hospodárska súťaž, ak frekvenčné spektrum zostane nevyužité. |
(40) |
Zavedenie neutrality technológií a služieb a obchodovania do existujúcich práv na používanie frekvenčného spektra môže vyžadovať prechodné pravidlá vrátane opatrení na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, keďže nový systém by mohol určitým užívateľom frekvenčného spektra umožniť, aby začali konkurovať tým užívateľom frekvenčného spektra, ktorí nadobudli svoje práva na frekvenčné spektrum na základe náročnejších podmienok. Naopak, ak boli práva udelené v rámci výnimky zo všeobecných pravidiel alebo podľa kritérií odlišných od objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných kritérií s cieľom splniť ciele všeobecného záujmu, situácia držiteľov takých práv by sa nemala zlepšiť na úkor ich nových konkurentov za hranicu toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov všeobecného záujmu. |
(41) |
S cieľom podporiť fungovanie vnútorného trhu a rozvoj cezhraničných služieb by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie technických vykonávacích opatrení v oblasti číslovania. |
(42) |
Povolenia vydávané podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových sieťových prvkov. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môžu preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práva vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Národné regulačné orgány by mali byť schopné koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich internetových stránkach príslušné informácie. |
(43) |
Je potrebné posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práva vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti operátora s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepšiť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí. Národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať, aby držitelia práv na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, takéto zariadenia alebo majetok používali spoločne (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) s cieľom podporovať efektívne investície do infraštruktúry a inovácie. Takéto opatrenia spoločného používania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov za spoločné používanie zariadenia alebo majetku a malo by sa nimi zabezpečiť, aby bolo riziko rozdelené medzi dotknuté podniky primeraným spôsobom. Národné regulačné orgány by mali mať najmä možnosť ukladať spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác. Príslušné orgány, najmä miestne orgány, by mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto vytvoriť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktorých súčasťou môžu byť postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie týkajúce sa príslušných verejných zariadení alebo majetku, ako aj prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné používanie čo najviac uľahčilo. |
(44) |
Spoľahlivé a bezpečné oznamovanie informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí je čoraz dôležitejšie pre celé hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti. Zložitosť systému, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytujú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Národné regulačné orgány by preto mali zaistiť zachovanie integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí. Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) (13) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe. Agentúra ENISA i národné regulačné orgány by mali mať prostriedky nevyhnutné na plnenie svojich povinností vrátane právomocí získavať informácie postačujúce na to, aby mohli posúdiť úroveň bezpečnosti sietí alebo služieb, ako aj úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová záležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie, poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb by mali mať povinnosť prijímať opatrenia na zaručenie ich integrity a bezpečnosti v súlade s posúdenými rizikami, pričom by mali prihliadať na najnovší stav takýchto opatrení. |
(45) |
Členské štáty by mali pred prijatím konkrétnych opatrení nechať primeranú lehotu na verejnú konzultáciu a tak zabezpečiť, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, mohli prijať potrebné technické a organizačné opatrenia a dokázali náležite zvládať riziká pre bezpečnosť sietí a služieb alebo zabezpečiť integritu svojich sietí. |
(46) |
V prípadoch, keď je potrebné dohodnúť sa na spoločnom súbore bezpečnostných požiadaviek, by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie technických vykonávacích opatrení na dosiahnutie primeranej úrovne bezpečnosti elektronických komunikačných sietí a služieb na vnútornom trhu. Agentúra ENISA by mala prispieť k harmonizácii náležitých technických a organizačných bezpečnostných opatrení poskytovaním odborného poradenstva. Národné regulačné orgány by mali mať právomoc vydávať záväzné usmernenia týkajúce sa technických vykonávacích opatrení prijatých na základe smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). V záujme vykonávania svojich povinností by mali mať právomoc vyšetrovať prípady nedodržiavania povinností a ukladať sankcie. |
(47) |
Aby sa zabezpečilo, že sa nenaruší ani neobmedzí hospodárska súťaž na trhu s elektronickými komunikáciami, národné regulačné orgány by mali mať možnosť zaviesť nápravné opatrenia, aby zabránili silnému vplyvu trhovej sily z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Malo by byť jasné, že podnik so silným vplyvom na prvom trhu môže byť označený za podnik so silným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v odporúčaní o relevantných trhoch výrobkov a služieb (14). |
(48) |
Aby sa účastníkom trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Časový rámec by mal zohľadňovať, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, môže tým ohroziť vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov nemusia včas priniesť želaný účinok. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov. |
(49) |
Z dôvodu vysokej miery technologických inovácií a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií existuje potreba rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Spoločenstva, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca Európskej únie môžu vytvárať prekážky rozvoja vnútorného trhu. |
(50) |
Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený BEREC, je prijať vo vhodných prípadoch stanoviská v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch zohľadniť všetky stanoviská BEREC. |
(51) |
Skúsenosti s vykonávaním regulačného rámca Európskej únie naznačujú, že súčasné ustanovenia splnomocňujúce národné regulačné orgány ukladať pokuty nevytvorili dostatočnú motiváciu na dodržiavanie regulačných požiadaviek. Adekvátne právomoci na presadzovanie práva môžu prispieť k včasnému vykonávaniu regulačného rámca Európskej únie, a teda podporiť právnu istotu, ktorá je dôležitou hnacou silou pre investície. Nedostatok účinných právomocí v prípade nedodržiavania povinností sa týka celého regulačného rámca. Zavedením nového ustanovenia do smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), ktorým sa budú riešiť prípady porušenia povinností, ktoré vyplývajú z rámcovej smernice a špecifických smerníc, by sa preto malo zabezpečiť, že na presadzovanie práva a ukladanie sankcií sa v celom regulačnom rámci Európskej únie budú uplatňovať jednotné a koherentné zásady. |
(52) |
Súčasný regulačný rámec Európskej únie zahŕňa určité ustanovenia na uľahčenie prechodu od starého regulačného rámca z roku 1998 k novému rámcu z roku 2002. Tento prechod sa skončil vo všetkých členských štátoch a tieto opatrenia by sa mali zrušiť, pretože už sú zbytočné. |
(53) |
Účinné investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, objem inovácií a možnosti výberu pre spotrebiteľov. |
(54) |
Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky účinnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou tam, kde je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Účinná úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov. |
(55) |
Pri ukladaní prístupových povinností novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Okrem toho vnútroštátne regulačné orgány by mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. Tieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Spoločenstva a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať účinnú hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky. |
(56) |
Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány zohľadnia rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu. |
(57) |
Pri ukladaní opatrení na kontrolu cien by sa vnútroštátne regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Môžu sa vyskytnúť predovšetkým riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú výrobky, pri ktorých v čase investovania dopyt nie je istý. |
(58) |
Každé rozhodnutie na základe článku 19 ods. 1 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať podrobnosti, ktoré bežne musia zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno primerane očakávať podobný účinok. Toto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu. |
(59) |
V prílohe I k smernici 2002/21/ES (rámcová smernica) sa uvádza zoznam trhov, ktoré sa majú zahrnúť do odporúčania o relevantných trhoch produktov a služieb, ktoré si môžu vyžadovať reguláciu ex ante. Táto príloha by sa mala zrušiť, pretože už splnila svoj účel slúžiť ako podklad vypracovania úvodnej verzie odporúčania o relevantných trhoch výrobkov a služieb. |
(60) |
Pre nové subjekty na trhu nemusí byť z ekonomického hľadiska vhodné, aby v primeranom časovom období zduplikovali celú miestnu prístupovú sieť tradičného operátora alebo jej časť. Povinnosť operátorov s významným vplyvom na trhu poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu alebo jeho úseku môže v tomto kontexte uľahčovať vstup subjektov na trh a zintenzívniť hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu. Ak uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu alebo jeho úseku nie je technicky ani ekonomicky realizovateľný, možno uplatniť príslušné povinnosti týkajúce sa poskytovania nefyzického alebo virtuálneho prístupu k sieti s rovnocennou funkčnosťou. |
(61) |
Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného operátora vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo oddelené obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým operátorom (vrátane jeho vlastných oddelení), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia. |
(62) |
Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením. |
(63) |
Plynulá integrácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb si vyžaduje lepšiu koordináciu pri uplatňovaní regulácie ex ante ustanovenej v regulačnom rámci Európskej únie pre elektronické komunikácie. |
(64) |
Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému operátorovi s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so smernicou 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernicou 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe). Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na tento účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie. |
(65) |
Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti operátorom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi. |
(66) |
Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie vykonávacích opatrení s cieľom prispôsobiť podmienky prístupu k službám digitálnej televízie a rádia uvedené v prílohe I vývoju na trhu a technologickému vývoju. Týka sa to aj minimálneho zoznamu položiek v prílohe II, ktoré sa musia zverejniť, aby sa splnili požiadavky kladené na transparentnosť. |
(67) |
Uľahčenie prístupu účastníkov trhu k zdrojom rádiových frekvencií prispeje k odstráneniu prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitých frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych práv na používanie. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach, pokiaľ nie je s prihliadnutím na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne práva s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčného spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom. |
(68) |
Zavedenie požiadaviek na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie by spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi malo viesť k väčšej slobode a väčšiemu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetkých okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné. |
(69) |
Vzhľadom na to, že neobchodovateľnými individuálnymi právami na používanie sa obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, ich platnosť by mala byť časovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, príslušné vnútroštátne orgány by mali najprv vykonať preskúmanie vrátane verejnej konzultácie, pričom zohľadnia vývoj trhu, pokrytia a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom mali pravidelne preskúmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by príslušné vnútroštátne orgány mali vyvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekvenčného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné. |
(70) |
Menšie zmeny práv a povinností sú také zmeny, ktoré sú najmä administratívnej povahy, nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a jednotlivých vlastníckych práv, a teda nemôžu spôsobiť pomernú výhodu iným podnikom. |
(71) |
Príslušné vnútroštátne orgány by mali mať právomoc zabezpečovať účinné využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostanú nevyužité, podnikať kroky na zabránenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh. |
(72) |
Národné regulačné orgány by mali mať možnosť podnikať účinné kroky na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo práv na používanie vrátane právomoci ukladať účinné peňažné alebo správne sankcie v prípade porušenia uvedených podmienok. |
(73) |
Podmienky, ktoré môžu byť pripojené k povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť užívateľom so zdravotným postihnutím a potrebu verejných orgánov a pohotovostných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich. S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať takisto možnosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv. |
(74) |
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke (15) sa ukázalo ako účinné v úvodnej fáze otvárania trhu. Smernica 2002/21/ES (rámcová smernica) vyžaduje od Komisie, aby monitorovala prechod od regulačného rámca z roku 1998 k rámcu z roku 2002 a vo vhodnom čase predložila návrhy na zrušenie uvedeného nariadenia. Podľa rámca z roku 2002 sú národné regulačné orgány povinné analyzovať trh pre veľkoobchodný predaj uvoľneného prístupu k metalickým účastníckym vedeniam alebo k ich úsekom na účely poskytovania širokopásmových a hlasových služieb, ako sú vymedzené v odporúčaní o relevantných trhoch produktov a služieb. Keďže všetky členské štáty analyzovali tento trh najmenej raz a náležité povinnosti vyplývajúce z rámca z roku 2002 sa už uplatňujú, nariadenie (ES) č. 2887/2000 sa stalo zbytočným, a preto by sa malo zrušiť. |
(75) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a smernice 2002/20/ES (smernica o povolení) by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16). |
(76) |
Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo vykonávacích opatrení týkajúcich sa oznámení podľa článku 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), harmonizácie v oblasti frekvenčného spektra a prideľovania čísel, ako aj vo veciach spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, identifikácie nadnárodných trhov, vykonávania noriem a harmonizovaného uplatňovania ustanovení regulačného rámca. Tiež by mala byť splnomocnená na prijímanie vykonávacích opatrení na aktualizáciu príloh I a II k prístupovej smernici na základe vývoja na trhu a technologického vývoja. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky uvedených smerníc okrem iného ich doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny a doplnenia smernice 2002/21/ES (rámcová smernica)
Smernica 2002/21/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
2. |
Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:
|
4. |
Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:
|
5. |
V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby poskytovali všetky informácie vrátane finančných informácií, ktoré národné regulačné orgány potrebujú na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a špecifických smerníc alebo s rozhodnutiami prijatými podľa tejto smernice a špecifických smerníc. Národné regulačné orgány majú právomoc požadovať od takýchto podnikov, aby poskytovali najmä informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby, ktoré ponúkajú konkurentom. Od podnikov s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sa môže tiež vyžadovať, aby odovzdávali účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s danými veľkoobchodnými trhmi. Podniky musia takéto informácie poskytovať na požiadanie a v súlade s časovým harmonogramom a s takou úrovňou podrobností, aké vyžaduje národný regulačný orgán. Informácie požadované národným regulačným orgánom musia byť primerané plneniu danej úlohy. Národný regulačný orgán uvedie dôvody svojej žiadosti o informácie a s informáciami zaobchádza podľa odseku 3.“ |
6. |
Články 6 a 7 sa nahrádzajú takto: „Článok 6 Mechanizmus konzultácií a transparentnosti S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 9, článok 20 alebo článok 21, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány majú v úmysle prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc alebo ustanoviť obmedzenia v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4, ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrení v primeranej lehote pripomienky. Národné regulačné orgány uverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy. Členské štáty zabezpečia vytvorenie jediného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup k všetkým prebiehajúcim konzultáciám. Národný regulačný orgán zverejní výsledky konzultačného postupu s výnimkou dôverných informácií v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom o obchodnom tajomstve. Článok 7 Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií 1. Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice a špecifických smerníc národné regulačné orgány zohľadňujú ciele stanovené v článku 8 do takej miery, v akej sa týkajú fungovania vnútorného trhu. 2. Národné regulačné orgány vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc vo všetkých členských štátoch. Na tento účel najmä spolupracujú s Komisiou a BEREC s cieľom určiť druhy nástrojov a nápravných opatrení, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie konkrétnych druhov situácií na trhu. 3. Ak odporúčania alebo usmernenia prijaté podľa článku 7b neustanovujú inak a ak národný regulačný orgán po skončení konzultácií uvedených v článku 6 zamýšľa prijať opatrenie:
súčasne v súlade s článkom 5 ods. 3 sprístupní Komisii, BEREC a národným regulačným orgánom v ostatných členských štátoch návrh opatrenia spolu s odôvodnením, z ktorého opatrenie vychádza, a oznámi to Komisii, BEREC a ostatným národným regulačným orgánom. Národné regulačné orgány, BEREC a Komisia môžu dotknutému národnému regulačnému orgánu predložiť pripomienky len do jedného mesiaca. Lehotu jedného mesiaca nemožno predĺžiť. 4. Ak je zamýšľané opatrenie, na ktoré sa vzťahuje odsek 3, zamerané na:
a pokiaľ by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a Komisia oznámila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku jednotného trhu, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva, a najmä s cieľmi uvedenými v článku 8, navrhované opatrenie sa nesmie prijať počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Túto lehotu nemožno predĺžiť. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady ostatným národným regulačným orgánom. 5. V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môže:
Komisia pred prijatím rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko BEREC. K tomuto rozhodnutiu priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia. 6. Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 5, ktorým národný regulačný orgán požiada, aby vzal späť návrh opatrenia, národný regulačný orgán návrh opatrenia zmení alebo vezme späť do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s postupmi uvedenými v článku 6 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 3. 7. Dotknutý národný regulačný orgán v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky ostatných národných regulačných orgánov, BEREC a Komisie a môže okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 a odsek 5 písm. a), prijať výsledný návrh opatrenia, pričom ho v takom prípade oznámi Komisii. 8. Národný regulačný orgán oznámi Komisii a BEREC všetky prijaté konečné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 3 písm. a) a b). 9. Za výnimočných okolností, keď sa národný regulačný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom chrániť hospodársku súťaž a záujmy užívateľov, môže odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihneď prijať primerané a predbežné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a BEREC. Na rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predĺži ich platnosť, sa vzťahujú ustanovenia odsekov 3 a 4.“ |
7. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 7a Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení 1. Ak cieľom zamýšľaného opatrenia podľa článku 7 ods. 3 je uloženie, zmena a doplnenie alebo zrušenie povinnosti prevádzkovateľa pri uplatňovaní článku 16 v spojení s článkom 5 a článkami 9 až 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) a článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe), Komisia môže v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 7 ods. 3 tejto smernice oznámiť príslušnému národnému regulačnému orgánu a BEREC dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie by tvorilo prekážku jednotného trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Spoločenstva. V takomto prípade sa navrhované opatrenie nemôže prijať ďalšie tri mesiace od oznámenia Komisie. Ak sa neuskutočnilo takéto oznámenie, príslušný národný regulačný orgán môže navrhované opatrenie prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie, BEREC alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu. 2. V rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 Komisia, BEREC a príslušný národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 8, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu. 3. BEREC, ktorý koná v mene väčšiny svojich členov, vydá do šiestich týždňov od začiatku trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 1, pričom naznačí, či sa domnieva, že navrhované opatrenie by sa malo zmeniť alebo stiahnuť, a podľa potreby predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Stanovisko sa musí zdôvodniť a zverejniť. 4. Ak sa BEREC vo svojom stanovisku stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, úzko spolupracuje s príslušným národným regulačným orgánom, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 národný regulačný orgán môže:
5. Keď sa BEREC nestotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie alebo nevyjadrí svoje stanovisko, alebo keď národný regulačný orgán zmení alebo ponechá svoje navrhované opatrenie podľa odseku 4, Komisia môže do jedného mesiaca po skončení trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 a pri čo najväčšom zohľadnení stanoviska BEREC, ak bolo vyjadrené:
6. Príslušný národný regulačný orgán oznámi Komisii a BEREC konečné prijaté opatrenie do jedného mesiaca od vydania odporúčania Komisie podľa odseku 5 písm. a) alebo od stiahnutia jej výhrad podľa odseku 5 písm. b). Túto lehotu možno predĺžiť, aby národný regulačný orgán mohol uskutočniť verejnú konzultáciu podľa článku 6. 7. Keď sa národný regulačný orgán rozhodne nezmeniť alebo nestiahnuť navrhované opatrenie na základe odporúčania vydaného podľa odseku 5 písm. a), uvedie dôvody. 8. Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu navrhované opatrenie vziať späť. Článok 7b Vykonávacie ustanovenia 1. Po verejnej konzultácii a konzultácii s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko BEREC, Komisia môže v súvislosti s článkom 7 prijať odporúčania a/alebo usmernenia, ktorými sa vymedzí forma a obsah oznámení požadovaných podľa článku 7 ods. 3, ako aj úroveň podrobností, ktoré sa majú v týchto oznámeniach uviesť, okolnosti, za ktorých sa oznámenia nebudú požadovať, a počítanie lehôt. 2. Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijmú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.“ |
8. |
Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:
|
9. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 8a Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového frekvenčného spektra 1. Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve. Na tieto účely zohľadňujú okrem iného aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov rádiového frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu. 2. Členské štáty vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou podporujú koordináciu prístupov v rámci politiky rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve a prípadné harmonizované podmienky týkajúce sa dostupnosti rádiového frekvenčného spektra a jeho efektívneho využívania na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií. 3. Komisia môže Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy na zriadenie viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko Skupiny politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPG) ustanovenej rozhodnutím Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002 o zriadení Skupiny politiky rádiového frekvenčného spektra (19). Tieto programy určia politickú orientáciu a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v súlade s ustanoveniami tejto smernice a špecifických smerníc. 4. Ak si to vyžaduje zabezpečenie účinnej koordinácie záujmov Európskeho spoločenstva v medzinárodných organizáciách príslušných v záležitostiach rádiového frekvenčného spektra, Komisia môže navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade ciele spoločnej politiky, pričom čo najviac zohľadňuje stanovisko RSPG. |
10. |
Článok 9 sa nahrádza takto: „Článok 9 Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby 1. Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách. Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane rádiokomunikačného poriadku ITU a môžu zohľadniť verejné záujmy. 2. Členské štáty podporujú harmonizáciu používania rádiových frekvencií v celom Spoločenstve v súlade s potrebou zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie, a to aj v rámci úsilia o dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov, ako sú napríklad úspory z rozsahu alebo interoperabilita služieb. Konajú pritom v súlade s článkom 8a a s rozhodnutím č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre). 3. Pokiaľ nie je v druhom pododseku ustanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy technológií používaných pre elektronické komunikačné služby mohli využívaťv rádiových frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v ich národných plánoch frekvenčného spektra v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty však môžu pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie používané pre elektronické komunikačné služby ustanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia, ak je to potrebné s cieľom:
4. Pokiaľ nie je v druhom pododseku ustanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy elektronických komunikačných služieb mohli poskytovaťv rádiových frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v ich národných plánoch frekvenčného spektra v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty však môžu pre elektronické komunikačné služby, ktoré sa majú poskytovať, ustanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia vrátane prípadného plnenia požiadaviek rádiokomunikačného poriadku ITU. Opatrenia, ktorými sa požaduje, aby sa elektronická komunikačná služba poskytovala v konkrétnom pásme dostupnom pre elektronické komunikačné služby, musia byť odôvodnené s cieľom zabezpečiť plnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva, ako napríklad:
Opatrenie, ktorým sa zakazuje poskytovať akúkoľvek inú elektronickú komunikačnú službu v konkrétnom pásme, sa môže zaviesť len v prípadoch odôvodnených potrebou chrániť služby zabezpečujúce ochranu života. Členské štáty môžu výnimočne aj rozšíriť takéto opatrenie s tým, aby sa plnili aj iné ciele všeobecného záujmu, ako ich vymedzia členské štáty v súlade s právom Spoločenstva. 5. Nevyhnutnosť obmedzení uvedených v odsekoch 3 a 4 členské štáty pravidelne preskúmavajú a výsledky takýchto preskúmaní zverejňujú. 6. Odseky 3 a 4 sa vzťahujú na frekvenčné spektrum pridelené elektronickým komunikačným službám, vydané všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie rádiových frekvencií udelené po 25. máji 2011. Na pridelené časti frekvenčného spektra, všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie, ktoré existovali do 25. mája 2011, sa vzťahuje článok 9a. 7. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia špecifických smerníc, a zohľadňujúc relevantné vnútroštátne okolnosti, členské štáty môžu ustanoviť pravidlá s cieľom predchádzať nadmernému hromadeniu frekvenčného spektra najmä stanovením prísnych lehôt na účinné využívanie práv na používanie ich držiteľmi a uplatňovaním sankcií vrátane pokút alebo odňatia práv na používanie v prípade nedodržania takýchto lehôt. Tieto pravidlá sa musia tvoriť a uplatňovať primeraným, nediskriminačným a transparentným spôsobom.“ |
11. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 9a Preskúmavanie obmedzení existujúcich práv 1. Členské štáty môžu počas piatich rokov počnúc 25. májom 2011 povoliť, aby držitelia práv na používanie rádiových frekvencií, ktoré im boli udelené pred uvedeným dátumom a ktoré zostanú platné najmenej päť rokov po uvedenom dátume, predložili príslušnému vnútroštátnemu orgánu žiadosť o nové posúdenie obmedzení ich práv v súlade s článkom 9 ods. 3 a 4. Príslušný vnútroštátny orgán pred prijatím svojho rozhodnutia oznámi držiteľovi práva, že obmedzenia znovu posúdil, pričom uvedie rozsah práva po novom posúdení a poskytne mu primeranú lehotu, aby mohol svoju žiadosť vziať späť. Pokiaľ držiteľ práva svoju žiadosť vezme späť, zostane právo nezmenené až do skončenia jeho platnosti alebo do konca päťročného obdobia, podľa toho, čo nastane skôr. 2. Po skončení päťročného obdobia uvedeného v odseku 1 členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na všetky zostávajúce všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie a na časti frekvenčného spektra používané pre elektronické komunikačné služby, ktoré existovali k 25. máju 2011, vzťahoval článok 9 ods. 3 a 4. 3. Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty prijmú vhodné opatrenia na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže. 4. Opatrenia prijaté na základe tohto článku nepredstavujú udelenie nových práv na používanie, a preto nepodliehajú príslušným ustanoveniam článku 5 ods. 2 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení). Článok 9b Prevod alebo prenájom individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií 1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky mohli v súlade s podmienkami spojenými s právami na využívanie rádiových frekvencií a v súlade s vnútroštátnymi postupmi previesť na iné podniky alebo prenajímať iným podnikom individuálne práva na využívanie rádiových frekvencií v pásmach, pre ktoré je to ustanovené vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa článku 3. Takisto v prípade iných pásem členské štáty môžu stanoviť, aby podniky prevádzali individuálne užívacie práva na rádiové frekvencie na iné podniky alebo im ich prenajímali v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Podmienky súvisiace s individuálnymi právami na používanie rádiových frekvencií zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv, pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán neustanoví inak. Členské štáty môžu tiež určiť, že ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, keď podnik pôvodne získal individuálne užívacie právo na rádiové frekvencie bezplatne. 2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zámer podniku previesť práva na používanie rádiových frekvencií, ako aj ich skutočný prevod oznámil v súlade s vnútroštátnymi postupmi príslušnému vnútroštátnemu orgánu zodpovednému za udeľovanie individuálnych práv na používanie a aby sa zverejnil. Ak je používanie rádiovej frekvencie harmonizované prostredníctvom uplatňovania rozhodnutia č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) alebo iných opatrení Spoločenstva, každý takýto prevod musí byť v súlade s takýmto harmonizovaným používaním. 3. Komisia môže prijať vhodné vykonávacie opatrenia s cieľom identifikovať pásma, v prípade ktorých si podniky môžu medzi sebou prevádzať alebo prenajímať práva na používanie rádiových frekvencií. Tieto opatrenia sa nevzťahujú na frekvencie, ktoré sa používajú na vysielanie. Tieto technické vykonávacie opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3.“ |
12. |
Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:
|
13. |
Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:
|
14. |
Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12 Spoločné umiestnenie a spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov poskytovateľov elektronických komunikačných sietí 1. Ak má podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete podľa vnútroštátnych právnych predpisov právo inštalovať zariadenia na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním alebo ak môže využívať postup na vyvlastnenie alebo využívanie majetku, národné regulačné orgány môžu pri plnom zohľadnení zásady proporcionality uložiť spoločné používanie takýchto zariadení alebo majetku vrátane budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht a rozvodných skríň. 2. Členské štáty môžu požadovať, aby držitelia práv uvedení v odseku 1 spoločne používali zariadenia alebo majetok (vrátane fyzického spoločného umiestnenia) alebo prijali opatrenia na uľahčenie koordinácie verejných prác s cieľom chrániť životné prostredie, verejné zdravie alebo verejnú bezpečnosť alebo s cieľom splniť ciele urbanistického a územného plánovania, ale až po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej všetky zainteresované strany musia dostať príležitosť vyjadriť svoje stanovisko. Takéto prípravné opatrenia na spoločné používanie alebo koordináciu môžu zahŕňať pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné využívanie zariadenia alebo majetku. 3. Členské štáty zabezpečia vnútroštátnym orgánom právomoc nariadiť po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej musia dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanoviská, aby držitelia práv uvedení v odseku 1 a/alebo majiteľ elektroinštalácie spoločne využívali elektroinštaláciu vnútri budov alebo po prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač, keď je umiestnený mimo budovy, ak je to odôvodnené skutočnosťou, že duplicita takejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná. Takéto režimy spoločného využívania alebo koordinácie môžu zahŕňať pravidlá rozdelenia nákladov za spoločné užívanie zariadenia alebo majetku podľa potreby prispôsobené riziku. 4. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány mohli vyžadovať, aby podniky poskytovali na požiadanie príslušných orgánov informácie, ktoré takéto orgány spolu s národnými regulačnými orgánmi potrebujú na to, aby mohli vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy zariadení uvedených v odseku 1 a sprístupniť ho zainteresovaným stranám. 5. Opatrenia prijaté národným regulačným orgánom v súlade s týmto článkom musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. V náležitých prípadoch sa tieto opatrenia vykonávajú koordinovane s miestnymi orgánmi.“ |
15. |
Vkladá sa táto kapitola: „KAPITOLA IIIa BEZPEČNOSŤ A INTEGRITA SIETÍ A SLUŽIEB Článok 13a Bezpečnosť a integrita 1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, prijali primerané technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj musia takéto opatrenia zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať ich vplyv na užívateľov a vzájomne prepojené siete. 2. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete, podnikli všetky vhodné kroky na zabezpečenie integrity svojich sietí a aby tak zaručili kontinuitu dodávok služieb poskytovaných prostredníctvom týchto sietí. 3. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, informovali príslušný národný regulačný orgán o narušení bezpečnosti alebo strate integrity, ktoré malo významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. V prípade potreby dotknutý národný regulačný orgán informuje národné regulačné orgány v ostatných členských štátoch a Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Ak dotknutý národný regulačný orgán usúdi, že zverejnenie narušenia je vo verejnom záujme, môže o ňom informovať verejnosť alebo to uloží ako povinnosť podnikom. Dotknutý národný regulačný orgán raz za rok predkladá Komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom. 4. Komisia môže prijať primerané technické vykonávacie opatrenia na účely harmonizácie opatrení uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 vrátane opatrení, ktoré upravujú okolnosti, formát a postupy týkajúce sa požiadaviek na oznamovanie, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko agentúry ENISA. Takéto technické vykonávacie opatrenia budú v čo najväčšej miere vychádzať z európskych a medzinárodných noriem, pričom nesmú členským štátom brániť v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele ustanovené v odsekoch 1 a 2. Tieto vykonávacie opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3. Článok 13b Vykonávanie a presadzovanie 1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné národné regulačné orgány mali na účely vykonávania článku 13a právomoc vydávať záväzné usmernenia vrátane usmernení o lehotách na vykonanie pre podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby. 2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné národné regulačné orgány mali právomoc vyžadovať od podnikov, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby, aby:
3. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali všetky právomoci potrebné na vyšetrenie prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť a integritu sietí. 4. Týmito ustanoveniami nie je dotknutý článok 3 tejto smernice.“ |
16. |
V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Ak má podnik významný vplyv na konkrétnom trhu (prvý trh), môže sa tiež označiť za podnik s významným vplyvom na blízkom príbuznom trhu (druhý trh), ak sú prepojenia medzi týmito dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z prvého trhu na druhý trh, a tým sa posilní vplyv podniku na trhu. Preto možno na druhom trhu uplatňovať nápravné opatrenia podľa článkov 9, 10, 11 a 13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica) zamerané na predchádzanie takémuto prenosu vplyvu, a ak takéto nápravné opatrenia nestačia, možno uložiť nápravné opatrenia podľa článku 17 smernice 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe).“ |
17. |
Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:
|
18. |
Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:
|
19. |
Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:
|
20. |
Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:
|
21. |
Článok 19 sa nahrádza takto: „Článok 19 Harmonizačné postupy 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 tejto smernice a články 6 a 8 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), ak Komisia zistí, že odlišnosti vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach jednotlivými národnými regulačnými orgánmi môžu tvoriť prekážky vnútornému trhu, môže vydať odporúčanie alebo rozhodnutie týkajúce sa harmonizovaného uplatňovania ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc v snahe podporiť plnenie cieľov ustanovených v článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadňuje stanovisko BEREC. 2. Ak Komisia vydáva odporúčanie podľa odseku 1, koná v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri plnení svojich úloh takéto odporúčania v čo najväčšej miere zohľadňovali. Ak sa národný regulačný orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. 3. Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 môžu zahŕňať iba identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu na účely riešenia týchto otázok:
4. Rozhodnutie uvedené v odseku 1, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 22 ods. 3. 5. BEREC môže na vlastný podnet poradiť Komisii, či by sa malo prijať opatrenie podľa odseku 1.“ |
22. |
V článku 20 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo zo špecifických smerníc vznikne spor medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/alebo prepojením podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor v čo najkratšom čase, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát požiada všetky strany, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.“ |
23. |
Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Riešenie cezhraničných sporov 1. V prípade, že cezhraničný spor medzi stranami z rôznych členských štátov, ktorý vyplýva z uplatňovania tejto smernice alebo špecifických smerníc, patrí do právomoci národných regulačných orgánov z viacerých členských štátov, uplatňujú sa ustanovenia odsekov 2, 3 a 4. 2. Ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutým národným regulačným orgánom. Príslušné národné regulačné orgány koordinujú svoje úsilie a majú právo konzultovať BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 8. Akékoľvek povinnosti, ktoré národné regulačné orgány uložia podnikom ako súčasť riešenia sporu, musia byť v súlade s touto smernicou a osobitnými smernicami. Každý národný regulačný orgán, do ktorého právomoci patria takéto spory, môže požiadať BEREC, aby prijal stanovisko, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú v súlade s ustanoveniami rámcovej smernice a/alebo špecifických smerníc prijať na vyriešenie sporu. Ak sa BEREC predložila takáto žiadosť, každý národný regulačný orgán s právomocou v akomkoľvek aspekte sporu počká pred podniknutím krokov na jeho vyriešenie na stanovisko BEREC. Týmto nie je dotknutá možnosť národných regulačných orgánov prijímať v prípade potreby neodkladné opatrenia. Všetky povinnosti, ktoré podniku uloží národný regulačný orgán v rámci riešenia sporu, sa riadia ustanoveniami tejto smernice alebo špecifických smerníc a v čo najväčšej miere zohľadňujú stanovisko, ktoré prijal BEREC. 3. Členské štáty môžu ustanoviť, že príslušné národné regulačné orgány môžu spoločne odmietnuť riešenie sporu, ak existujú iné mechanizmy vrátane mediácie, ktoré by lepšie prispeli k včasnému vyriešeniu sporu v súlade s ustanoveniami článku 8. Bezodkladne o tom informujú príslušné strany. Ak sa spor do štyroch mesiacov nevyrieši a ak strana žiadajúca nápravu nepredložila spor súdu, národné regulačné orgány, ak o to niektorá zo strán požiada, koordinujú svoje úsilie s cieľom vyriešiť spor v súlade s ustanoveniami článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadňujú akékoľvek stanoviská, ktoré prijal BEREC. 4. Postup uvedený v odseku 2 nebráni žiadnej strane podať na súd návrh na začatie konania.“ |
24. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 21a Sankcie Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenia vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a špecifických smerníc a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 25. mája 2011 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa týka týchto ustanovení.“ |
25. |
Článok 22 sa mení a dopĺňa takto:
|
26. |
Článok 27 sa vypúšťa. |
27. |
Príloha I sa vypúšťa. |
28. |
Príloha II sa nahrádza takto: „PRÍLOHA II Kritériá používané národnými regulačnými orgánmi pri hodnotení spoločného dominantného postavenia v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom V zmysle článku 14 dva alebo viaceré podniky sa môžu nachádzať v spoločnom dominantnom postavení, a to aj v prípade absencie ich štrukturálnych alebo iných vzájomných prepojení, ak pôsobia na trhu, ktorý charakterizuje nedostatočne efektívna hospodárska súťaž a na ktorom nemá významný vplyv žiadny podnik. V súlade s uplatniteľným právom Spoločenstva a judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o spoločnom dominantnom postavení takýto prípad pravdepodobne nastane, ak je trh koncentrovaný a vykazuje niekoľko vlastností, z ktorých v kontexte elektronických komunikácií môžu byť najdôležitejšie tieto:
Uvedený zoznam je orientačný a nie je vyčerpávajúci a kritériá nie sú kumulatívne. Je to skôr zoznam príkladov dôkazov, ktoré sa môžu použiť na podporu tvrdení týkajúcich sa existencie spoločného dominantného postavenia.“ |
Článok 2
Zmeny a doplnenia smernice 2002/19/ES (prístupová smernica)
Smernica 2002/19/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:
|
2. |
V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Operátori verejných komunikačných sietí majú právo, a ak ich o to požiadajú iné podniky, ktoré sú na to oprávnené podľa článku 4 smernice 2002/20/ES (smernica o povolení), povinnosť dohodnúť prepojenie na účely poskytovania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie a interoperabilita služieb v Spoločenstve. Operátori ponúkajú iným podnikom prístup a prepojenie za podmienok, ktoré sú v súlade s povinnosťami, ktoré uložil národný regulačný orgán podľa článkov 5 až 8.“ |
3. |
Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:
|
4. |
V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Na základe vývoja na trhu a technologického vývoja môže Komisia prijať vykonávacie opatrenia na zmenu prílohy I. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 14 ods. 3.“ |
5. |
Článok 7 sa vypúšťa. |
6. |
Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:
|
7. |
Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:
|
8. |
Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:
|
9. |
V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 8 uložiť povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov a kontroly cien vrátane povinností týkajúcich sa nákladovej orientácie cien a povinností týkajúcich sa systémov účtovania nákladov za poskytovanie špecifických typov prepojenia a/alebo prístupu v situáciách, keď analýza trhu ukazuje, že nedostatok efektívnej hospodárskej súťaže znamená, že dotknutý operátor by mohol na škodu koncových užívateľov držať ceny na neprimerane vysokej úrovni alebo by mohol uplatňovať stláčanie marže. S cieľom podporovať investície operátora vrátane investícií do sietí novej generácie národné regulačné orgány zohľadňujú investície uskutočnené operátorom a umožňujú mu primeranú mieru návratnosti adekvátneho vloženého kapitálu, berúc do úvahy všetky riziká špecifické pre konkrétny nový sieťový investičný projekt.“ |
10. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 13a Funkčné oddelenie 1. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že príslušné povinnosti uložené podľa článkov 9 až 13 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a že v súvislosti s určitými trhmi produktov, ku ktorým je veľkoobchodný prístup, existujú vážne a pretrvávajúce problémy s hospodárskou súťažou a/alebo že príslušné trhy zlyhávajú, môže v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 3 druhým pododsekom ako výnimočné opatrenie uložiť vertikálne integrovaným podnikom povinnosť umiestniť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov do nezávisle prevádzkovaného obchodného subjektu. Takýto obchodný subjekt dodáva prístupové produkty a služby všetkým podnikom vrátane ostatných obchodných subjektov v rámci materskej spoločnosti na základe rovnakých lehôt a podmienok, a to aj pokiaľ ide o úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov. 2. Ak národný regulačný orgán zamýšľa uložiť povinnosť funkčného oddelenia, predloží Komisii návrh, ktorý obsahuje:
3. Návrh opatrenia obsahuje tieto prvky:
4. Po tom, ako Komisia v súlade s článkom 8 ods. 3 rozhodne o návrhu opatrenia, národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Na základe svojho hodnotenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). 5. Na podnik, ktorému bolo uložené funkčné oddelenie, sa môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 9 až 13 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 8 ods. 3. Článok 13b Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaným podnikom 1. Ak podniky, ktoré boli v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označené za podniky s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, zamýšľajú previesť aktíva tvoriace ich miestnu prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemajú majetkovú účasť, alebo založiť samostatný obchodný subjekt, ktorý bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom vrátane ich vlastných maloobchodných divízií úplne rovnocenné prístupové produkty, vopred a včas o tom informujú národný regulačný orgán, aby mohol posúdiť vplyv zamýšľanej transakcie. Podniky tiež informujú národný regulačný orgán o všetkých zmenách tohto svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia. 2. Národný regulačný orgán posúdi vplyv zamýšľanej transakcie na existujúce regulačné povinnosti podľa smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Na tento účel národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). 3. Na právne a/alebo prevádzkovo samostatný obchodný subjekt sa môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 9 až 13 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) označený ako podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 8 ods. 3.“ |
11. |
Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:
|
12. |
Príloha II sa mení a dopĺňa takto:
|
Článok 3
Zmeny a doplnenia smernice 2002/20/ES (smernica o povolení)
Smernica 2002/20/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. |
V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmu: ‚všeobecné povolenie‘ je právny rámec ustanovený členským štátom, zaručujúci práva na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a ukladajúci osobitné odvetvové povinnosti, ktoré sa môžu vzťahovať na všetky alebo na osobitné druhy elektronických komunikačných sietí a služieb, v súlade s touto smernicou.“ |
2. |
V článku 3 ods. 2 sa pridáva tento pododsek: „Podniky poskytujúce cezhraničné elektronické komunikačné služby podnikom sídliacim vo viacerých členských štátoch podliehajú najviac jednému postupu oznamovania v príslušnom členskom štáte.“ |
3. |
Článok 5 sa nahrádza takto: „Článok 5 Práva na používanie rádiových frekvencií a čísel 1. Členské štáty uľahčujú používanie rádiových frekvencií na základe všeobecných povolení. Členské štáty môžu v prípade potreby udeľovať individuálne práva na používanie s cieľom:
2. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade so smernicou 2002/21/ES (rámcová smernica). Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva, sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Pri poskytovaní práv na používanie členské štáty určia, či ich držiteľ môže preniesť a za akých podmienok. V prípade rádiových frekvencií sa musí zabezpečiť súlad takéhoto ustanovenia s článkami 9 a 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Ak členský štát udelí práva na používanie na obmedzený čas, ich trvanie musí byť úmerné dotknutej službe vzhľadom na sledovaný cieľ a potrebné investície, pričom sa náležite zohľadní potreba poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií. V prípade, že individuálne práva na používanie rádiových frekvencií sa udelili na desať alebo viac rokov a podniky nemôžu tieto práva prevádzať ani prenajímať podľa článku 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), príslušný vnútroštátny orgán zabezpečí, aby sa uplatnili a počas platnosti licencie dodržiavali kritériá na udeľovanie individuálnych práv na používanie, najmä na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa práva. Ak sa prestanú uplatňovať tieto kritériá, individuálne právo na používanie sa zmení na všeobecné povolenie používať rádiové frekvencie za podmienky, že sa vopred oznámi, a po uplynutí primeraného obdobia alebo na právo, ktoré možno prevádzať alebo prenajímať medzi podnikmi v súlade s článkom 9b smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). 3. Rozhodnutia o udelení práv na používanie sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli v rámci národného číslovacieho plánu pridelené na osobitné účely, a do šiestich týždňov v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli v rámci národného plánu frekvenčného spektra pridelené na používanie elektronickými komunikačnými službami. Lehota šiestich týždňov sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiových frekvencií alebo orbitálnych pozícií. 4. Ak sa po konzultácii so zainteresovanými stranami podľa článku 6 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) rozhodlo, že práva na používanie čísel s výnimočnou ekonomickou hodnotou sa majú udeliť prostredníctvom súťažných alebo porovnávacích výberových konaní, členské štáty môžu predĺžiť maximálnu lehotu troch týždňov až o ďalšie tri týždne. Pokiaľ ide o súťažné alebo porovnávacie výberové konania pre rádiové frekvencie, uplatňuje sa článok 7. 5. Členské štáty neobmedzia počet práv na používanie, ktoré sa majú udeliť, okrem prípadov, kde je to potrebné na zabezpečenie efektívneho používania rádiových frekvencií v súlade s článkom 7. 6. Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia účinné a efektívne používanie rádiových frekvencií v súlade s článkom 8 ods. 2 a článkom 9 ods. 2 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica). Zabezpečia, aby sa akýmkoľvek prevodom alebo hromadením práv na používanie rádiových frekvencií nenarušila hospodárska súťaž. Členské štáty môžu na takéto účely prijať vhodné opatrenia, ako je nariadenie predaja alebo prenájmu práv na používanie rádiových frekvencií.“ |
4. |
Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:
|
5. |
Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:
|
6. |
Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:
|
7. |
Článok 11 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:
|
8. |
Článok 14 sa nahrádza takto: „Článok 14 Zmena práv a povinností 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na používanie alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, prihliadajúc podľa vhodnosti na osobitné podmienky vzťahujúce sa na prevoditeľné práva na používanie rádiových frekvencií. Okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé a boli dohodnuté s držiteľom práv alebo všeobecného povolenia, sa zámer urobiť takéto zmeny primeraným spôsobom oznámi a zainteresovaným stranám vrátane užívateľov a spotrebiteľov sa poskytne dostatočná lehota na vyjadrenie stanovísk k navrhovaným zmenám, ktorá nesmie byť okrem mimoriadnych okolností kratšia ako štyri týždne. 2. Členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené a uplatniteľné v súlade s prílohou a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.“ |
9. |
V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky relevantné informácie o právach, podmienkach, postupoch, poplatkoch, tarifách a rozhodnutiach týkajúcich sa všeobecných povolení, práv na používanie a práv na inštalovanie zariadení uverejňovali a neustále aktualizovali primeraným spôsobom, tak aby všetky zainteresované strany mali k takýmto informáciám ľahký prístup.“ |
10. |
V článku 17 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto: „1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica), členské štáty uvedú všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie, ktoré už existujú k 31. decembru 2009, do súladu s článkami 5, 6 a 7 tejto smernice a prílohou k tejto smernici, a to najneskôr do 19. decembru 2011. 2. Ak má uplatňovanie odseku 1 za následok obmedzenie práv alebo rozšírenie už existujúcich všeobecných povolení a individuálnych práv na používanie, členské štáty môžu predĺžiť platnosť týchto povolení a práv najviac do 30. septembra 2012, a to za predpokladu, že tým nebudú dotknuté práva ostatných podnikov na základe práva Spoločenstva. Členské štáty oznámia takéto predĺženie vrátane jeho dôvodov Komisii.“ |
11. |
Príloha sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici. |
Článok 4
Zrušovacie ustanovenie
Nariadenie (ES) č. 2887/2000 sa týmto zrušuje.
Článok 5
Transpozícia
1. Členské štáty prijmú a do 25. mája 2011 uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.
Tieto opatrenia uplatňujú od 26. mája 2011.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 6
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 7
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 25. novembra 2009
Za Európsky parlament
predseda
J. BUZEK
Za Radu
predsedníčka
Å. TORSTENSSON
(1) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 51.
(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. septembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady zo 16. februára 2009 (Ú. v. EÚ C 103 E, 5.5.2009, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu zo 6. mája 2009, rozhodnutie Rady z 20. novembra 2009 a legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2009.
(4) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.
(5) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.
(6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.
(7) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.
(8) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(9) Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.
(10) Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.
(11) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 1.
(12) Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49.
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 1).
(14) Odporúčanie Komisie z 11. februára 2003 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronickej komunikácie umožňujúcich reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. EÚ L 114, 8.5.2003, s. 45).
(15) Ú. v. ES L 336, 30.12.2000, s. 4.
(16) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(17) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.“;
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.“
(19) Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49.“
(20) Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 1.
(21) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.“;
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad.“
(23) Dostupnosť týchto informácií môže byť v záujme verejnej bezpečnosti obmedzená len na zainteresované strany.“
PRÍLOHA
Príloha k smernici 2002/20/ES (smernica o povolení) sa mení a dopĺňa takto:
1. |
Prvý odsek sa nahrádza týmto nadpisom: „Podmienky uvedené v tejto prílohe predstavujú maximálny zoznam podmienok, ktoré možno spájať so všeobecnými povoleniami (časť A), právami na používanie rádiových frekvencií (časť B) a právami na používanie čísel (časť C), ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 a článku 11 ods. 1 písm. a), v rámci obmedzení povolených podľa článkov 5, 6, 7, 8 a 9 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica)“. |
2. |
Časť A sa mení a dopĺňa takto:
|
3. |
Časť B sa mení a dopĺňa takto:
|
4. |
V časti C sa bod 1 nahrádza takto:
|
VYHLÁSENIE KOMISIE O NEUTRALITE INTERNETU
Komisia prikladá veľký význam ochrane otvorenej a neutrálnej povahy internetu a v plnej miere zohľadňuje vôľu spoluzákonodarcov v súčasnosti zakotviť neutralitu internetu ako politický cieľ a regulačný princíp, ktorý majú podporovať vnútroštátne regulačné orgány (1), a to spolu so sprísňovaním súvisiacich požiadaviek na transparentnosť (2) a poskytnutím bezpečnostných právomocí vnútroštátnym regulačným orgánom, aby predišli zhoršeniu poskytovaných služieb a zabránili vzniku prekážok alebo spomaleniu prenosu dát vo verejných sieťach (3). Komisia bude pozorne sledovať zavádzanie týchto ustanovení v členských štátoch, pričom osobitnú pozornosť vo svojej výročnej správe o pokroku predkladanej Európskemu parlamentu a Rade bude venovať spôsobu, akým sa európskym občanom zaručujú tzv. internetové slobody. Medzitým bude Komisia monitorovať dosahy trhového a technologického vývoja na tzv. internetové slobody, pričom do konca roka 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či sú potrebné dodatočné usmernenia, a takisto uplatní svoje platné právomoci v oblasti právnych predpisov o hospodárskej súťaži, tak aby sa vyriešili všetky eventuálne postupy narúšajúce hospodársku súťaž.
(1) Článok 8 ods. 4 písm. g) rámcovej smernice.
(2) Článok 20 ods. 1 písm. b) a článok 21 ods. 3 písm. c) a d) smernice o univerzálnej službe.
(3) Článok 22 ods. 3 smernice o univerzálnej službe.