30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 404/26

(1)

Existuje široká paleta živín a iných prísad, ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín, medzi ktoré patria okrem iného vitamíny, minerálne látky vrátane stopových prvkov, aminokyseliny, esenciálne mastné kyseliny, vláknina, rozličné rastliny a výťažky z bylín. Ich pridávanie do potravín sa v členských štátoch riadi rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi, ktoré bránia voľnému pohybu týchto výrobkov, nevytvárajú rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a tým priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Je preto nevyhnutné prijať predpisy Spoločenstva, ktorými sa zosúladia vnútroštátne ustanovenia o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín.

(2)

Cieľom tohto nariadenia je regulovať pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a regulovať používanie niektorých ďalších látok alebo zložiek s obsahom iných látok ako sú vitamíny alebo minerálne látky, ktoré sa pridávajú do potravín alebo používajú pri ich výrobe za podmienok, v dôsledku ktorých dochádza ku značne zvýšenému príjmu týchto látok v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo, ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať potenciálne riziko. V prípade, že neexistujú osobitné predpisy Spoločenstva o zákaze alebo obmedzení používania látok alebo prísad, ktoré obsahujú iné látky ako vitamíny alebo minerálne látky podľa tohto nariadenia alebo podľa iných osobitných predpisov Spoločenstva, môžu sa uplatňovať príslušné vnútroštátne predpisy bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy.

(3)

Niektoré členské štáty vyžadujú, aby sa niektoré vitamíny a minerálne látky pridávali do bežných potravín povinne z dôvodov vyplývajúcich z ohľadov na verejné zdravie. Tieto dôvody sa vyskytujú na vnútroštátnej alebo dokonca regionálnej úrovni, ale v súčasnosti by nemohli odôvodniť zosúladenie povinného pridávania živín v celom Spoločenstve. Ak by to však bolo vhodné, takéto ustanovenia by sa mohli prijať na úrovni Spoločenstva. Zatiaľ by bolo užitočné zozbierať informácie o týchto vnútroštátnych opatreniach.

(4)

Vitamíny a minerálne látky môžu výrobcovia pridávať do potravín dobrovoľne alebo ich musia pridať ako výživové látky, ako stanovujú osobitné právne predpisy Spoločenstva. Môžu sa pridávať aj z technologických príčin ako prísady, farbivá, príchute alebo na iné účely vrátane povolených enologických postupov a procesov, ktoré stanovujú príslušné právne predpisy Spoločenstva. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby ním boli dotknuté osobitné predpisy Spoločenstva týkajúce sa pridávania alebo používania vitamínov a minerálnych látok v určitých výrobkoch alebo skupinách výrobkov, alebo pridávania na iné účely, ako na tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(5)

Vzhľadom na to, že podrobné predpisy týkajúce sa potravinových doplnkov, ktoré obsahujú vitamíny a minerálne látky, sa prijali v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (3), ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú vitamínov a minerálnych látok by sa nemali uplatňovať na potravinové doplnky.

(6)

Výrobcovia pridávajú vitamíny a minerálne látky do potravín na rôzne účely vrátane obnovenia ich obsahu, ak sa tento znížil počas výrobných, skladovacích alebo manipulačných postupov, alebo s cieľom zabezpečiť, aby sa ich výživová hodnota priblížila výživovej hodnote potravín, ktoré majú nahrádzať.

(7)

Primeraná a pestrá strava môže za bežných okolností poskytovať všetky živiny potrebné na normálny vývoj a udržanie zdravého života v množstvách ako sú stanovené a odporučené na základe všeobecne uznávaných vedeckých údajov. Z prieskumov však vyplýva, že tento ideálny stav sa nedosahuje pri všetkých vitamínoch ani minerálnych látkach ani u všetkých skupín obyvateľstva v Spoločenstve. Zdá sa, že potraviny, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, predstavujú značný podiel príjmu týchto živín a ako také ich možno považovať za pozitívny príspevok v rámci celkového príjmu potravy.

(8)

V Spoločenstve sú v súčasnosti dokázateľné niektoré výživové nedostatky, aj keď nie sú veľmi častým javom. Zmeny sociálno-hospodárskej situácie v Spoločenstve a spôsob života rozličných skupín obyvateľstva viedli k rôznym požiadavkám na výživu a k zmene stravovacích návykov. Toto zase viedlo k zmenám požiadaviek na energetickú hodnotu a živiny u jednotlivých skupín obyvateľstva a k ich príjmu niektorých vitamínov a minerálnych látok, ktorý je nižší, ako je odporúčané množstvo v jednotlivých členských štátoch. Pokrok vo vedeckom výskume okrem toho ukazuje, že príjem niektorých živín na udržanie optimálneho zdravotného stavu a životných podmienok by mohol byť vyšší, ako sa v súčasnosti odporúča.

(9)

Povolené by malo byť len pridávanie tých vitamínov a minerálnych látok do potravín, ktoré sa bežne vyskytujú a konzumujú v strave, a ktoré sa považujú za základné živiny, čo však neznamená, že ich pridávanie do potravín je potrebné. Je potrebné vyhnúť sa možným sporom o identite týchto základných živín. A preto je potrebné vytvoriť pozitívny zoznam vitamínov a minerálnych látok.

(10)

Chemické látky využívané ako zdroje vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín, by mali byť bezpečné a mali by byť taktiež biologicky dostupné, t. j. dostupné na využitie organizmom. Z tohto dôvodu by sa mal vypracovať pozitívny zoznam týchto látok. Takéto látky, ktoré schválil Vedecký výbor pre potraviny vo svojom stanovisku z 12. mája 1999 na základe uvedených kritérií bezpečnosti a biologickej dostupnosti, a ktoré sa môžu používať pri výrobe potravín určených pre dojčatá a malé deti, potravín na osobitné výživové účely alebo potravinových doplnkov, by mali byť súčasťou pozitívneho zoznamu látok. Napriek tomu, že chlorid sodný (kuchynská soľ) nie je medzi látkami tohto zoznamu, môže sa aj naďalej používať ako prísada pri príprave potravín.

(11)

S cieľom udržiavať krok s vedeckým a technickým vývojom je v prípade potreby dôležité tieto zoznamy bezodkladne revidovať. Takéto revízie by predstavovali vykonávacie opatrenia technického charakteru a ich prijímaním by sa mala poveriť Komisia, aby sa daný postup zjednodušil a urýchlil.

(12)

Potraviny, do ktorých sa pridávajú vitamíny a minerálne látky, vo väčšine prípadov propagujú výrobcovia a spotrebitelia ich môžu vnímať ako výrobky, ktoré majú priaznivejší výživový, fyziologický alebo iný zdravotný účinok ako podobné alebo iné výrobky, do ktorých takéto živiny nie sú pridané. Spotrebiteľov to môže viesť k takému výberu, ktorý by mohol byť v inom prípade nežiaduci. S cieľom zabrániť takémuto možnému nežiaducemu vplyvu je potrebné uložiť určité obmedzenia na výrobky, do ktorých sa môžu pridať vitamíny a minerálne látky, okrem tých, ktoré sú prirodzeným výsledkom technologických činiteľov, alebo ktoré sa z bezpečnostných dôvodov ukážu ako nevyhnutné, ak sa pre takéto výrobky stanovia najvyššie normy obsahu vitamínov a minerálnych látok. Obsah určitých látok vo výrobku, napríklad alkoholu, by v tejto súvislosti predstavoval vhodné kritérium na to, aby sa doňho nemohli pridávať vitamíny a minerálne látky. Každá výnimka zo zákazu pridávania vitamínov a minerálnych látok do alkoholických nápojov by sa mala obmedziť na ochranu tradičných vínnych receptúr, pričom príslušné výrobky sa oznámia Komisii. Nemali by sa uvádzať žiadne tvrdenia o výživových alebo zdravotných výhodách vyplývajúcich z takéhoto pridávania. S cieľom zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov v súvislosti s prirodzenou výživovou hodnotou čerstvých potravín, by sa nemalo povoliť pridávať do nich vitamíny a minerálne látky.

(13)

Toto nariadenie sa nemá vzťahovať na používanie vitamínov a minerálnych látok v stopových množstvách ako značka pravosti s cieľom boja proti podvodom.

(14)

Nadmerný príjem vitamínov a minerálnych látok môže mať nepriaznivé účinky na zdravie, a preto je potrebné stanoviť ich maximálne množstvá pri prípadnom pridávaní do potravín. Tieto množstvá musia zabezpečiť, aby bolo bežné používanie týchto výrobkov pri dodržiavaní pokynov na použitie uvedených výrobcom a v kontexte pestrej výživy pre spotrebiteľa bezpečné. Tieto množstvá by mali byť maximálne bezpečné množstvá vitamínov a minerálnych látok prítomných v potravinách v prirodzenej forme a/alebo po doplnení z akéhokoľvek vrátane technologického použitia.

(15)

Z tohto dôvodu by sa mali schváliť takéto najvyššie množstvá, a ak to bude potrebné, všetky ostatné podmienky obmedzujúce pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín, pričom by sa mali zohľadniť ich najvyššie bezpečné množstvá stanovené na základe vedeckého hodnotenia rizika, ktoré vychádza zo všeobecne uznávaných vedeckých údajov a ich možného príjmu z ostatných potravín. Okrem toho je potrebné riadne zohľadniť aj referenčný príjem vitamínov a minerálnych látok u obyvateľstva. V prípade potreby stanoviť pre niektoré vitamíny a minerálne látky obmedzenia v súvislosti s potravinami, do ktorých sa môžu pridať (napr. pridávanie jódu do soli), pričom by sa mali uprednostniť účely obnovenia ich obsahu, ak sa tento znížil počas výrobných, skladovacích alebo manipulačných postupov, a zabezpečenia toho, aby sa ich výživová hodnota priblížila výživovej hodnote potravín, ktoré majú nahrádzať.

(16)

Výsledkom pridávania vitamínov a minerálnych látok do potravín by malo byť určité minimálne množstvo týchto živín v potravinách. V opačnom prípade by ich veľmi malé alebo zanedbateľné množstvo v týchto obohatených potravinách neprinášalo spotrebiteľovi žiaden úžitok a bolo by zavádzajúce. Rovnaká zásada stojí za požiadavkou, aby boli tieto živiny obsiahnuté v potravinách vo významnom množstve, aby sa mohli uviesť v označení výživovej hodnoty. Preto by bolo vhodné, aby boli najnižšie množstvá vitamínov a minerálnych látok v potravinách, do ktorých sa tieto vitamíny a minerálne látky pridali, rovnaké ako významné množstvá tých živín potrebné na to, aby sa uviedli v označení výživovej hodnoty, pokiaľ príslušné výnimky neustanovujú inak.

(17)

Prijatie najvyšších množstiev a všetkých podmienok použitia týchto látok, ktoré vychádzajú z uplatňovania zásad a kritérií uvedených v tomto nariadení, a schválenie najnižších množstiev predstavuje vykonávacie opatrenia technického charakteru a vzhľadom na zjednodušenie a urýchlenie postupu by sa ich schválením mala poveriť Komisia.

(18)

Všeobecné ustanovenia o označovaní a vymedzenia pojmov týkajúce sa označovania sú uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (4). Toto nariadenie by sa preto malo obmedziť na nevyhnutné doplňujúce ustanovenia. Tieto doplňujúce ustanovenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (5).

(19)

Vzhľadom na výživový význam výrobkov, do ktorých sú pridané vitamíny a minerálne látky, a ich možný vplyv na stravovacie návyky a celkový príjem živín by spotrebiteľ mal mať možnosť zhodnotiť ich celkovú výživovú kvalitu. Odchylne od článku 2 smernice Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín (6), by preto označovanie výživovej hodnoty malo byť povinné.

(20)

Bežná a pestrá strava obsahuje mnoho prísad, ktoré zase obsahujú mnoho látok. Príjem týchto látok alebo prísad, ktorý vyplýva z ich bežného a tradičného použitia v bežnej strave nevzbudzuje obavy a nemusí byť predmetom právnych úprav. Niektoré látky, iné ako vitamíny a minerálne látky alebo prísady, v ktorých sú obsiahnuté, sa pridávajú do potravín ako extrakty alebo koncentráty a výsledkom môže byť oveľa vyšší príjem týchto látok ako v rámci primeranej a pestrej stravy. Bezpečnosť takýchto postupov je v niektorých prípadoch závažne sporná a ich prínos je nejasný; preto je ich potrebné právne upraviť. V takýchto prípadoch je vhodné, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za bezpečnosť potravín, ktoré uvádzajú na trh, prijali dôkazné bremeno o ich bezpečnosti.

(21)

Vzhľadom na osobitý charakter potravín, do ktorých sa pridávajú vitamíny a minerálne látky, by mali byť k dispozícii doplňujúce prostriedky okrem tých, ktoré zvyčajne využívajú kontrolné orgány, na účinné monitorovanie týchto výrobkov.

(22)

Cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie efektívneho fungovanie vnútorného trhu pokiaľ ide o pridávanie vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7),

a)

potravín na osobitné výživové účely a v prípade, že osobitné ustanovenia neexistujú, požiadaviek na zloženie takých výrobkov, ktoré sú potrebné na základe konkrétnych požiadaviek na výživu osôb, ktorým sú určené;

b)

nových potravín a nových zložiek potravín;

c)

geneticky modifikovaných potravín;

d)

prídavných látok do potravín a aróm;

e)

povolených enologických postupov a procesov.

1.

„Úrad“ je Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (8);

2.

„Ďalšia látka“ je látka iná než vitamín alebo minerálna látka, ktorá má výživový alebo fyziologický účinok.

a)

nedostatok jedného alebo viacerých vitamínov a/alebo minerálnych látok u obyvateľstva alebo u špecifických skupín obyvateľstva, ktorý sa dá preukázať klinickými alebo subklinickými záznamami nedostatku alebo určiť na základe očakávanej nízkej úrovne príjmu živín; alebo

b)

potenciál zlepšenia výživovej situácie obyvateľstva alebo špecifických skupín obyvateľstva a/alebo nápravu možných nedostatkov príjmu vitamínov alebo minerálnych látok v potrave prostredníctvom zmien stravovacích návykov; alebo

c)

prehĺbenie všeobecne uznávaných vedeckých poznatkov o úlohe vitamínov a minerálnych látok vo výžive a o následných účinkoch na zdravie.

a)

nespracovaných potravín vrátane ovocia, zeleniny, mäsa, mäsa z hydiny a rýb, ale nielen tam;

b)

nápojov s množstvom alkoholu vyšším ako 1,2 % obj., okrem, a odchylne od článku 3 ods. 2, výrobkov:

a za predpokladu, že nie sú sprevádzané výživovým alebo zdravotným tvrdením.

a)

horné bezpečné množstvá vitamínov a minerálnych látok stanovené na základe vedeckého hodnotenia rizík vychádzajúceho z všeobecne uznávaných vedeckých údajov, prípadne s prihliadnutím na rôznu úroveň citlivosti jednotlivých skupín spotrebiteľov; a

b)

príjem vitamínov a minerálnych látok z iných zdrojov potravy.

a)

prínos jednotlivých výrobkov pre celkovú výživu obyvateľstva ako takého alebo jeho podskupín;

b)

nutričný profil výrobku určený podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006.

a)

ak bol identifikovaný škodlivý účinok na zdravie, látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku, sa:

b)

ak sa identifikujú možné škodlivé účinky na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, látka sa zaradí do časti C prílohy III.

a)

vitamíny a minerálne látky, ktoré sa môžu pridávať do potravín, uvedené v prílohe I;

b)

formy vitamínov a minerálne látky, ktoré sa môžu pridávať do potravín, uvedené v prílohe II;

c)

maximálne a minimálne množstvá vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín a akékoľvek súvisiace podmienky ustanovené v súlade s článkom 6;

d)

informácie o vnútroštátnych predpisoch o povinnom pridávaní vitamínov a minerálnych látok uvedených v článku 11;

e)

akékoľvek obmedzenia pridávania vitamínov a minerálnych látok uvedené v článku 4;

f)

látky, ku ktorým bola predložená dokumentácia, ako je ustanovené v článku 17 ods. 1 písm. b);

g)

informácie o látkach uvedených v prílohe III a dôvody ich zaradenia do nej;

h)

informácie o látkach uvedených v prílohe III časť C, ktorých použitie je všeobecne povolené, ako je uvedené v článku 8 ods. 5.

a)

povinnom pridávaní vitamínov a minerálnych látok do určených potravín alebo kategórií potravín; alebo

b)

zákaze alebo obmedzení používania niektorých iných látok pri výrobe určených potravín;

a)

sa daná látka používa na pridávanie do potravín predávaných v rámci Spoločenstva v 19. januári 2007; a

b)

úrad na základe dokumentácie, ktorá podporuje používanie danej látky a ktorú členské štáty musia predložiť Komisii najneskôr 19. januára 2010, nevydal záporné stanovisko k používaniu danej látky, ani k jej používaniu v danej forme pri výrobe potravín.