25.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 264/13

(1)

Cieľom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia je okrem iného prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k ochrane ľudského zdravia a tak podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

(2)

Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) zdôrazňuje dôležitosť poskytovania primeraných informácií o životnom prostredí a účinných príležitostí na účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, čím sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispieva sa k povedomiu verejnosti a podpore prijímaných rozhodnutí. Okrem toho tak ako predchádzajúce programy (4) podporuje účinnejšie vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia vrátane vynucovania pravidiel Spoločenstva a podnikania krokov proti porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

(3)

Dňa 25. júna 1998 Spoločenstvo podpísalo Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Spoločenstvo schválilo Aarhuský dohovor 17. februára 2005 (5). Ustanovenia práva Spoločenstva by mali byť v súlade s uvedeným dohovorom.

(4)

Spoločenstvo už prijalo súbor právnych predpisov, ktoré sa vyvíjajú a prispievajú k dosahovaniu cieľov Aarhuského dohovoru. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie požiadaviek Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(5)

Je vhodné zaoberať sa tromi piliermi Aarhuského dohovoru, a to prístupom k informáciám, účasťou verejnosti na rozhodovacom procese a prístupom k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v jednom právnom predpise a stanoviť spoločné ustanovenia týkajúce sa cieľov a definícií. Toto prispieva k racionalizácii právnych predpisov a zvýšeniu transparentnosti vykonávania opatrení prijatých s ohľadom na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(6)

Ako všeobecná zásada sú práva, ktoré zaručujú tri piliere Aarhuského dohovoru, prístupné verejnosti bez diskriminácie na základe občianstva, štátnej príslušnosti alebo bydliska.

(7)

Aarhuský dohovor široko definuje orgány verejnej moci, základnou koncepciou je, že bez ohľadu na to, kde sa verejná moc vykonáva, by mali existovať práva pre jednotlivcov a ich organizácie. Je preto potrebné, aby sa inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, definovali rovnako širokým a funkčným spôsobom. Podľa Aarhuského dohovoru môžu byť inštitúcie a orgány Spoločenstva vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto dohovoru, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc. Pre konzistentnosť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (6) by sa však ustanovenia o prístupe k informáciám o životnom prostredí mali uplatňovať na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc.

(8)

Definícia informácie o životnom prostredí v tomto nariadení zahŕňa informáciu o stave životného prostredia v akejkoľvek podobe. Táto definícia, ktorá bola zosúladená s definíciou prijatou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (7), má rovnaký obsah ako definícia uvedená v Aarhuskom dohovore. Definícia „dokumentu“ v nariadení (ES) č. 1049/2001 zahŕňa informáciu o životnom prostredí, ako je definovaná v tomto nariadení.

(9)

Je vhodné, aby toto nariadenie ustanovilo definíciu plánov a programov so zohľadnením ustanovení Aarhuského dohovoru a súčasne v súlade s prístupom k záväzkom členských štátov, ktoré vyplývajú z platného práva ES. „Plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“ by sa mali definovať vo vzťahu k tomu, ako prispievajú k dosahovaniu cieľov a priorít environmentálnej politiky Spoločenstva, alebo vo vzťahu k ich možnému významnému vplyvu na dosiahnutie cieľov a priorít environmentálnej politiky Spoločenstva. Na obdobie desiatich rokov, ktoré sa začína 22. júla 2002, stanovuje šiesty environmentálny akčný program ciele environmentálnej politiky Spoločenstva a činnosti plánované na dosiahnutie týchto cieľov. Na konci tohto obdobia by sa mal prijať nasledujúci environmentálny program.

(10)

Vzhľadom na skutočnosť, že právo životného prostredia sa stále vyvíja, by definícia práva životného prostredia mala odkazovať na ciele environmentálnej politiky Spoločenstva uvedené v zmluve.

(11)

Správne akty individuálneho určenia by mali byť otvorené prípadnému vnútornému preskúmaniu, ak vyvolávajú právne záväzné a vonkajšie účinky. Podobne by mala byť pokrytá nečinnosť, ak podľa práva životného prostredia existuje povinnosť prijať správny akt. Ak môžu byť vylúčené akty prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva pri výkone súdnej alebo zákonodarnej moci, potom by sa to isté malo uplatňovať na iné vyšetrovacie postupy, ak inštitúcie alebo orgány Spoločenstva konajú ako orgán správneho preskúmavania na základe ustanovení zmluvy.

(12)

Aarhuský dohovor vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí buď na základe žiadosti, alebo aktívnym šírením informácií orgánmi, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa vzťahuje na Európsky parlament, Radu a Komisiu, ako aj na agentúry a podobné orgány zriadené právnym aktom Spoločenstva. Ustanovuje pre tieto inštitúcie pravidlá, ktoré sú do značnej miery v súlade s pravidlami ustanovenými v Aarhuskom dohovore. Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 treba rozšíriť na všetky ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(13)

Najmä s ohľadom na zhromažďovanie a šírenie informácií o životnom prostredí je potrebné zaoberať sa ustanoveniami Aarhuského dohovoru, ktoré nie sú úplne alebo sú iba čiastočne obsiahnuté v nariadení (ES) č. 1049/2001.

(14)

Dobrá kvalita informácií o životnom prostredí je nevyhnutná pre účinné právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. Preto je vhodné zaviesť pravidlá, ktoré zaväzujú inštitúcie a orgány Spoločenstva, aby takúto kvalitu zabezpečovali.

(15)

Ak nariadenie (ES) č. 1049/2001 ustanovuje výnimky, mali by sa rovnako uplatňovať, s výhradou podrobnejších ustanovení v tomto nariadení, na žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí. Dôvody zamietnutia s ohľadom na prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali vykladať reštriktívnym spôsobom, zohľadňujúc verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži, a či sa požadované informácie týkajú emisií v životnom prostredí. Výraz „obchodné záujmy“ sa vzťahuje na dohody o utajení uzavreté inštitúciami alebo orgánmi konajúcimi ako banky.

(16)

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (8), bola už na úrovni Spoločenstva s pomocou Komisie zriadená sieť na podporu spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu a kontrolu mnohých prenosných ochorení v Spoločenstve. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (9) bol prijatý akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, ktorý dopĺňa vnútroštátne politiky. Zlepšovanie informácií a vedomostí pre rozvoj verejného zdravia a zlepšenie schopnosti reagovať rýchlo a koordinovaným spôsobom na ohrozenia zdravia, ktoré sú prvkami tohto programu, sú ciele, ktoré sú úplne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 2119/98/EHS a rozhodnutie č. 1786/2002/ES.

(17)

Aarhuský dohovor vyžaduje, aby strany dohovoru prijali opatrenia na účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia. Takéto ustanovenia majú obsahovať primeraný časový rámec na informovanie verejnosti o danom rozhodovaní o životnom prostredí. Aby bola účasť verejnosti účinná, mala by sa uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď sú všetky možnosti otvorené. Inštitúcie a orgány Spoločenstva by mali pri stanovovaní ustanovení o účasti verejnosti určiť verejnosť, ktorá sa môže zúčastniť. Aarhuský dohovor tiež požaduje, aby sa strany vo vhodnom rozsahu usilovali poskytovať príležitosti na účasť verejnosti pri príprave politík, ktoré sa týkajú životného prostredia.

(18)

Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným preskúmavacím konaniam na účely napadnutia konania a nečinnosti súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré porušujú ustanovenia práva životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k spravodlivosti by mali byť v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti je vhodné, aby toto nariadenie riešilo iba konanie a nečinnosť orgánov verejnej moci.

(19)

Aby sa zabezpečili primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane tých, ktoré sú dostupné pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev na základe príslušných ustanovení zmluvy, je vhodné, aby inštitúcia alebo orgán Spoločenstva, ktorý vydal akt, ktorý sa má napadnúť, alebo ktorý v prípade údajnej správnej nečinnosti nekonal, mal príležitosť prehodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutie alebo v prípade nečinnosti konať.

(20)

Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré spĺňajú určité kritériá určené najmä na zabezpečenie toho, že sú nezávislými a zodpovednými organizáciami, ktoré preukázali, že ich prvoradým cieľom je podpora ochrany životného prostredia, by mali byť oprávnené na úrovni Spoločenstva žiadať vnútorné preskúmanie prijatých aktov alebo nečinnosti inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva v oblasti práva životného prostredia s cieľom ich prehodnotenia dotknutou inštitúciou alebo orgánom.

(21)

Ak boli predchádzajúce žiadosti o vnútorné preskúmanie neúspešné, dotknutá mimovládna organizácia by mala mať možnosť začať súdne konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(22)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ako sú uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej článku 37,

a)

zaručením práva na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktoré dostávajú, vypracúvajú a majú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, a stanovením základných podmienok a praktických postupov na výkon tohto práva;

b)

zabezpečením, aby sa informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali a šírili verejnosti s cieľom dosiahnuť ich najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky;

c)

zabezpečovaním účasti verejnosti na plánoch a programoch, ktoré sa týkajú životného prostredia;

d)

zaručením prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na úrovni Spoločenstva za podmienok stanovených týmto nariadením.

a)

„žiadateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada informácie o životnom prostredí;

b)

„verejnosť“ je jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb a združenia, organizácie alebo skupiny takýchto osôb;

c)

„inštitúcia alebo orgán Spoločenstva“ je verejná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zriadená zmluvou alebo na jej základe s výnimkou prípadov, keď vykonáva súdnu alebo zákonodarnú moc. Na inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc, sa však vzťahujú ustanovenia hlavy II;

d)

„informácie o životnom prostredí“ sú akékoľvek informácie v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej forme o:

e)

„plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“ sú plány a programy:

Všeobecné environmentálne akčné programy sa tiež považujú za plány a programy týkajúce sa životného prostredia.

Táto definícia nezahŕňa finančné ani rozpočtové plány a programy, a to programy, ktoré ustanovujú, ako by sa mali financovať konkrétne projekty alebo činnosti, alebo ktoré súvisia s navrhovaným ročným rozpočtom, vnútorné pracovné programy inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, ani núdzové plány a programy určené výlučne na účely civilnej ochrany;

f)

„právo životného prostredia“ sú právne predpisy Spoločenstva, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov environmentálnej politiky Spoločenstva, ako je stanovené v zmluve: zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia, ochrana zdravia ľudí, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia;

g)

„správny akt“ je akékoľvek opatrenie individuálneho určenia podľa práva životného prostredia, prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ktoré má právne záväzný a vonkajší účinok;

h)

„správna nečinnosť“ je akákoľvek neschopnosť inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva prijať správny akt definovaný v písm. g).

a)

článkov 81, 82, 86 a 87 zmluvy (pravidlá hospodárskej súťaže);

b)

článkov 226 a 228 zmluvy (konania o porušení);

c)

článku 195 zmluvy (konania ombudsmana);

d)

článku 280 zmluvy (konania OLAF-u).

a)

znenia medzinárodných zmlúv, dohovorov alebo dohôd, právnych predpisov Spoločenstva o životnom prostredí alebo s ním súvisiace a politík, plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia;

b)

správy o pokroku v súvislosti s vykonávaním položiek uvedených v písmene a), ak ich inštitúcie alebo orgány Spoločenstva pripravili alebo ich majú v elektronickej podobe;

c)

kroky uskutočnené v konaní o porušení práva Spoločenstva od vydania odôvodneného stanoviska podľa článku 226 ods. 1 zmluvy;

d)

správy o stave životného prostredia uvedené v odseku 4;

e)

údaje alebo prehľady údajov získané z monitorovania činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie;

f)

povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a environmentálne dohody alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať;

g)

štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizika týkajúce sa zložiek životného prostredia alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať.

a)

predbežnom návrhu, ak je k dispozícii;

b)

informáciách o životnom prostredí alebo hodnotení, ktoré súvisia s pripravovaným plánom alebo programom, ak sú k dispozícii, a

c)

praktických postupoch účasti vrátane:

a)

je nezávislou neziskovou právnickou osobou v súlade s vnútroštátnym právom alebo zvyklosťami členského štátu;

b)

jej prvoradým uvedeným cieľom je presadzovaťe ochranu životného prostredia v rámci práva životného prostredia;

c)

existuje viac ako dva roky a aktívne plní cieľ uvedený v písmene b);

d)

predmet, kvôli ktorému sa žiada o vnútorné preskúmanie, je pokrytý jej cieľom a činnosťami.