(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou sa rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“) a Východného partnerstva. Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Úniou a Ukrajinou nadobudla účinnosť 1. marca 1998. Bilaterálny politický dialóg a ekonomická spolupráca sa ďalej rozvíjali v rámci programu pridruženia EÚ – Ukrajina, ktorý bol prijatý 23. novembra 2009. Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (ďalej len „dohoda o pridružení“) vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) bola prerokovaná v rokoch 2007 až 2011 a parafovaná v roku 2012. Dňa 21. novembra 2013 kabinet ministrov Ukrajiny rozhodol o pozastavení podpisu dohody o pridružení. Po odstúpení ukrajinskej vlády vo februári 2014 však súčastná ukrajinská vláda vyhlásila, že je ochotná v blízkej budúcnosti podpísať dohodu o pridružení. Európska rada 6. marca 2014 vyjadrila vo svojom vyhlásení o Ukrajine záväzok podpísať vo veľmi krátkom čase všetky politické kapitoly dohody o pridružení a jednostranne prijať opatrenia, ktoré Ukrajine umožnia podstatným spôsobom využívať DCFTA.

Komisia na tento účel prijala 11. marca 2014 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady.

(2)

Súčasná politická kríza má veľmi škodlivý vplyv na už zložitú hospodársku a finančnú stabilitu Ukrajiny. Ukrajina čelí veľmi slabej a rýchle sa zhoršujúcej platobnej bilancii a fiškálnej situácii a hospodárstvo sa znova dostáva do recesie. De facto prerušenie pomoci zo strany Ruska v rámci jeho balíka 15 miliárd USD a ohlásené ukončenie aplikácie znížených cien plynu predtým poskytovaných spoločnosťou Gazprom od apríla 2014 túto situáciu ešte zhorší. Za týchto okolností čelí Ukrajina v blízkej budúcnosti závažnému riziku platobnej neschopnosti.

(3)

Po odstúpení predchádzajúcej vlády vymenoval ukrajinský parlament 22. februára 2014 nového dočasného prezidenta a 27. februára 2014 novú vládu. Hoci sa obnovila ukrajinská ústava z roku 2004 a ohlásili sa prezidentské voľby na 25. máj 2014, Ukrajine sa nepodarilo obnoviť politickú stabilitu, keďže jej zvrchovanosť a územná celistvosť boli nedávno narušené zo strany Ruskej federácie.

(4)

V tejto súvislosti Ukrajina potrebuje neodkladnú finančnú pomoc prostredníctvom medzinárodných veriteľov a darcov. Ak by rozhodnutie poskytnúť takú finančnú pomoc bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou a v súlade s článkom 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v rámci riadneho legislatívneho postupu, nebolo by možné rýchlo uvoľniť makrofinančnú pomoc Únie Ukrajine (ďalej len „makrofinančná pomoc Únie“) v prvej polovici roka 2014 a riešiť tak naliehavé finančné potreby Ukrajiny. Preto je opodstatnené poskytnúť makrofinančnú pomoc Únie na základe rozhodnutia Rady prijatého podľa článku 213 ZFEÚ.

(5)

Naliehavosť pomoci súvisí s tým, že Ukrajina okamžite potrebuje ďalšie finančné prostriedky ako doplnok k finančným prostriedkom, ktoré poskytnú iné medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší bilaterálni darcovia, a k makrofinančnej pomoci podľa rozhodnutia Rady 2002/639/ES (1) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 646/2010/EÚ (2).

(6)

Súčasná kríza na Ukrajine odôvodňuje výnimočné použitie naliehavého postupu podľa článku 213 ZFEÚ. Týmto rozhodnutím o poskytnutí makrofinančnej pomoci Ukrajine nie sú dotknuté iné budúce operácie makrofinančnej pomoci.

(7)

Od odstúpenia ukrajinskej vlády Únia pri viacerých príležitostiach vyhlásila, že je odhodlaná podporovať novú ukrajinskú vládu pri jej snahe o stabilizáciu situácie a pri pokračovaní v reformách. Únia tiež vyhlásila, že je pripravená plne podporiť snahy medzinárodného spoločenstva a medzinárodných finančných inštitúcií, najmä Medzinárodného menového fondu (MMF), v súvislosti s balíkom medzinárodnej pomoci určeným na riešenie naliehavých potrieb Ukrajiny podmieneným jasným záväzkom Ukrajiny uskutočňovať reformy. Finančná podpora Únie Ukrajine je v súlade s politikou Únie stanovenej v rámci európskej susedskej politiky a Východného partnerstva.

(8)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, pričom by sa malo podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho rázne okamžité korekčné opatrenia a štrukturálne reformné opatrenia určené na zlepšenie platobnej bilancie v krátkodobom horizonte.

(9)

Očakáva sa, že ukrajinské orgány a MMF v krátkej dobe dospejú k dohode o hospodárskom programe, ktorý bude podporený dohodou o financovaní s MMF.

(10)

Komisia vzhľadom na výrazne sa zhoršujúci stav platobnej bilancie na Ukrajine oznámila 5. marca 2014 podporný balík, ktorého súčasťou je aj navrhovaná makrofinančná pomoc Únie. Tento balík bol schválený na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 6. marca 2014. Uvedený balík zahŕňa finančnú pomoc vo výške 11 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 vrátane celkovej sumy 1,565 miliardy EUR vo forme grantov na rovnaké obdobie poskytovaných v rámci nástroja európskeho susedstva, investičného nástroja európskej susedskej politiky, nástroja na podporu stability a mieru a rozpočtu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Vyplácanie makrofinančnej pomoci, ktoré sa uvádza v rozhodnutí 2002/639/ES a rozhodnutí č. 646/2010/EÚ sa môže začať hneď po zavedení programu MMF.

(11)

Vzhľadom na to, že Ukrajina je krajinou, na ktorú sa vzťahuje ESP, je oprávnená na prijatie makrofinančnej pomoci Únie.

(12)

Vzhľadom na to, že sa očakáva, že drasticky sa zvyšujúca potreba vonkajšieho financovania vo výraznej miere presiahne zdroje, ktoré Ukrajine poskytne MMF a ďalšie multilaterálne inštitúcie, naliehavá makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Ukrajine, sa za súčasných výnimočných podmienok považuje za vhodnú reakciu na žiadosť Ukrajiny o podporu stabilizácie hospodárstva. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Ukrajiny zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(13)

Cieľom makrofinančnej pomoci Únie by mala byť podpora obnovy udržateľného stavu vonkajších financií Ukrajiny, a tým aj podpora jej hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(14)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe predbežného odhadu zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Ukrajiny, pričom sa zohľadňuje aj jej schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa zohľadňuje aj potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov. Do úvahy sa berie aj predchádzajúce využitie iných nástrojov Únie na vonkajšie financovanie v Ukrajine a pridaná hodnota celkového zapojenia Únie.

(15)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne zosúladená s kľúčovými zásadami, cieľmi a opatreniami prijatými v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatnými relevantnými politikami Únie.

(16)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Ukrajine. Útvary Komisie a európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operáciách makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali a zabezpečili jednotnosť vonkajšej politiky Únie.

(17)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Ukrajiny chrániť hodnoty, ktoré vyznáva spoločne s Úniou vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jej záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(18)

Podmienkou na poskytnutie makrofinančnej pomoci by malo byť to, že Ukrajina musí rešpektovať účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a zásad právneho štátu a dodržiavať ľudské práva. Špecifickými cieľmi makrofinančnej pomoci Únie by okrem toho malo byť zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti systémov hospodárenia s verejnými financiami v Ukrajine a presadzovanie štrukturálnych reforiem zameraných na podporu udržateľného rastu a fiškálnej konsolidácie. Plnenie podmienok, ako aj dosahovanie týchto cieľov by mala pravidelne monitorovať Komisia.

(19)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s makrofinančnou pomocou Únie by mala Ukrajina prijať vhodné opatrenia, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezrovnalostiam spojeným s touto pomocou a boj proti nim. Okrem toho by sa mali prijať ustanovenia, ktorými sa Komisii umožňuje uskutočňovať kontroly a Dvoru audítorov vykonávať audity.

(20)

Uvoľnením tejto makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady.

(21)

Sumy potrebné na poskytnutie makrofinančnej pomoci by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(22)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3),