7.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 93/3

(1)

Podľa smernice 2005/32/ES má Komisia stanoviť požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, ktoré predstavujú významný objem odbytu, majú významný vplyv na životné prostredie a predstavujú významný potenciál zlepšenia vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov.

(2)

V článku 16 ods. 2 smernice 2005/32/ES sa stanovuje, že v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 3 a kritériami vymedzenými v článku 15 ods. 2 a po porade s konzultačným fórom Komisia vo vhodných prípadoch zavedie vykonávacie opatrenia zamerané na kancelárske vybavenie a spotrebnú elektroniku.

(3)

Kancelárske vybavenie a spotrebná elektronika sú často zásobované externými zdrojmi napájania (EZN), ktoré menia frekvenciu elektriny dodávanej z hlavného energetického sieťového zdroja. Účinnosť zmeny frekvencie elektrickej energie externých zdrojov napájania je dôležitým aspektom energetickej účinnosti takýchto výrokov, preto sú externé zdroje napájania jednou z prioritných skupín výrobkov, pre ktoré by sa mali stanoviť požiadavky na ekodizajn.

(4)

Komisia vypracovala prípravnú štúdiu zameranú na analýzu technických, environmentálnych a ekonomických aspektov externých zdrojov napájania. Štúdia sa pripravovala spolu so zúčastnenými subjektmi a zainteresovanými stranami zo Spoločenstva a tretích krajín a výsledky boli sprístupnené verejnosti.

(5)

V prípravnej štúdii sa uvádza, že externé zdroje napájania sa uvádzajú na trh Spoločenstva vo veľkým množstvách s tým, že ich ročná spotreba energie vo všetkých štádiách životnosti je najdôležitejším environmentálnym hľadiskom a ich ročná spotreba elektrickej energie z dôvodu strát na konverziu napätia a v stave bez záťaže predstavuje 17 TWh, čo zodpovedá 6,8 miliónom ton emisií CO2. V prípade, že nebudú prijaté žiadne opatrenia, sa podľa predpokladov táto spotreba zvýši na 31 TWh v roku 2020. Komisia dospela k záveru, že spotrebu energie počas životnosti a spotrebu elektrickej energie počas fázy používania možno podstatne zlepšiť.

(6)

Zlepšenia v spotrebe elektrickej energie externých zdrojov napájania by sa mali dosiahnuť uplatňovaním existujúcich nepatentovaných nákladovo efektívnych technológií, ktoré môžu znížiť celkové náklady na nákup a prevádzku externých zdrojov napájania.

(7)

Požiadavkami na ekodizajn by sa mali harmonizovať požiadavky na spotrebu elektrickej energie v stave bez záťaže a priemernú účinnosť v aktívnom režime externých zdrojov napájania v celom Spoločenstve a tým prispieť k fungovaniu vnútorného trhu a zlepšovaniu environmentálnych vlastností týchto výrobkov.

(8)

Požiadavky na ekodizajn by nemali mať negatívny vplyv na funkčnosť výrobku a nemali by negatívne vplývať na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Najmä prínosy v oblasti znižovania spotreby elektrickej energie počas fázy používania by mali viac ako vykompenzovať potenciálne dodatočné environmentálne vplyvy počas výrobnej fázy.

(9)

Nadobudnutie účinnosti požiadaviek na ekodizajn v dvoch etapách by malo poskytnúť výrobcom primeraný čas na prepracovanie konštrukčného riešenia výrobkov. Etapy by sa mali načasovať tak, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na funkčnosť zariadení na trhu a aby sa zohľadnil dosah na výrobcov, najmä na malé a stredné podniky, z hľadiska nákladov, pri súčasnom zabezpečení včasného dosiahnutia cieľov tohto nariadenia. Merania spotreby elektrickej energie by sa mali vykonávať vzhľadom na všeobecne uznávaný súčasný stav technológií. Výrobcovia môžu používať harmonizované normy ustanovené v súlade s článkom 10 smernice 2005/32/ES.

(10)

Týmto nariadením by sa malo zvýšiť prenikanie na trh technológií, ktoré zlepšujú environmentálny vplyv externých zdrojov napájania počas celej ich životnosti, čo by malo viesť k predpokladanej úspore energie počas životnosti vo výške 118 PJ a úspore elektrickej energie vo výške 9 TWh do roku 2020 v porovnaní so situáciou, v ktorej neboli zohľadnené žiadne opatrenia.

(11)

V súlade s článkom 8 smernice 2005/32/ES by v tomto nariadení malo byť stanovené, že uplatniteľnými postupmi posudzovania zhody sú vnútorná kontrola návrhu, ktorá je vymedzená v prílohe IV k smernici 2005/32/ES, a systém riadenia, ktorý je vymedzený v prílohe V k smernici 2005/32/ES.

(12)

S cieľom uľahčiť kontroly zhody by sa od výrobcov malo požadovať, aby v technickej dokumentácii, na ktorú sa odkazuje v prílohách IV a V k smernici 2005/32/ES, poskytovali informácie o priemernej účinnosti v aktívnom režime a o spotrebe elektrickej energie v stave bez záťaže.

(13)

Je potrebné identifikovať referenčné hodnoty pre technológie dostupné v súčasnosti s vysokou účinnosťou v aktívnom režime a nízkou spotrebou energie v stave bez záťaže. Toto pomôže zabezpečiť všeobecnú dostupnosť informácií a ľahký prístup k nim, najmä pre malé a stredné podniky a veľmi malé firmy, čo ešte viac uľahčí integráciu technológií s najlepším konštrukčným riešením na zníženie spotreby energie.

(14)

Požiadavky na ekodizajn pre nízkonapäťové externé zdroje napájania v stave bez záťaže sa vzťahujú na rovnaký parameter vplyvu na životné prostredie ako požiadavky na ekodizajn pre elektrické a elektronické domáce a kancelárske zariadenia v stave vypnutia uvádzané na trh s nízkonapäťovým externým zdrojom napájania. Keďže požiadavky na ekodizajn pre externé zdroje napájania v stave bez záťaže by mali byť prísnejšie ako požiadavky na ekodizajn pre elektrické a elektronické domáce a kancelárske zariadenia v stave vypnutia, uvádzané na trh s nízkonapäťovým externým zdrojom napájania, požiadavky nariadenia Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (2), by sa nemali uplatňovať na elektrické a elektronické domáce a kancelárske zariadenia, ktoré sa uvádzajú na trh s nízkonapäťovým externým zdrojom napájania. Nariadenie (ES) č. 1275/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveným v článku 19 ods. 1 smernice 2005/32/ES,

a)

konvertory napätia;

b)

neprerušiteľné zdroje zásobovania energiou;

c)

nabíjačky batérií;

d)

konvertory halogénového osvetlenia;

e)

externé zdroje napájania pre lekárske zariadenia;

f)

externé zdroje napájania uvedené na trh najneskôr 30. júna 2015 ako príslušenstvo alebo náhradná súčiastka pre totožný externý zdroj napájania, ktorý bol uvedený na trh najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, pod podmienkou, že na tomto príslušenstve alebo na tejto náhradnej súčiastke alebo na ich balení sa zreteľne uvádza primárny spotrebič alebo primárne spotrebiče, s ktorými sa táto náhradná súčiastka alebo toto príslušenstvo majú používať.

1.

„Externý zdroj napájania“ znamená zariadenie, ktoré spĺňa všetky nasledujúce kritériá:

2.

„Nízkonapäťový externý zdroj napájania“ znamená externý zdroj napájania s menovitým výstupným napätím menej ako 6 V a menovitým výstupným prúdom vyšším ako 550 miliampérov alebo rovnajúcim sa tejto hodnote.

3.

„Konvertor halogénového osvetlenia“ znamená externý zdroj napájania používaný s nízkonapäťovými volfrámovými halogénovými žiarovkami.

4.

„Neprerušiteľný zdroj napájania“ znamená zariadenie, ktoré automaticky dodáva záložnú energiu, keď elektrická energia z hlavného energetického sieťového zdroja klesne na neprijateľnú úroveň napätia.

5.

„Nabíjačka batérií“ znamená zariadenie, ktoré sa pripája priamo k odnímateľnej batérii na svojom výstupnom rozhraní.

6.

„Konvertor napätia“ znamená zariadenie, ktoré konvertuje výstupnú elektrickú energiu z hlavného energetického sieťového zdroja s napätím 230 V na výstupnú elektrickú energiu s napätím 110 V s podobnými charakteristikami, ako má elektrická energia v hlavnom energetickom sieťovom zdroji.

7.

„Menovitý výstupný výkon“ (PO) znamená výstupný výkon podľa špecifikácií výrobcu.

8.

„Stav bez záťaže“ znamená stav, v ktorom vstup externého zdroja napájania je pripojený k hlavnému energetickému sieťovému zdroju, ale výstup nie je pripojený k žiadnemu primárnemu spotrebiču.

9.

„Aktívny režim“ znamená stav, v ktorom je vstup externého zdroja napájania pripojený k hlavnému energetickému sieťovému zdroju a výstup je pripojený k primárnemu spotrebiču.

10.

„Účinnosť v aktívnom režime“ znamená pomer medzi výkonom poskytnutým externým zdrojom napájania v aktívnom režime a príkonom, ktorý je potrebný na jeho vytvorenie.

11.

„Priemerná účinnosť v aktívnom režime“ znamená priemer účinností v aktívnom režime pri 25 %, 50 %, 75 % a 100 % menovitého výstupného výkonu.

1.

Do článku 1 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Toto nariadenie sa nevzťahuje na elektrické a elektronické domáce a kancelárske zariadenia uvádzané na trh s nízkonapäťovým externým zdrojom napájania.“

2.

Do článku 2 sa dopĺňa tento bod 9: