Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha mladých ľudí v zelenej transformácii

(prieskumné stanovisko na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2023/C 184/03)

Spravodajkyňa:

Nicoletta MERLO

Žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ	list zo 14. novembra 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	8. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/00/01

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je presvedčený, že mladí ľudia môžu a musia zohrávať kľúčovú úlohu v kontexte zelenej transformácie. Domnieva sa, že je nevyhnutný nový model riadenia, ktorý je inkluzívnejší a schopný zabezpečiť aktívne zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov a prekonať existujúce prekážky.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mládežnícke organizácie zohrávali vedúcu úlohu v rozhodovacom procese a pri príprave a šírení projektov týkajúcich sa udržateľnosti a životného prostredia, a to aj tým, že im bude zaručená potrebná finančná podpora.

1.3.

EHSV považuje za nevyhnutné neprestajne monitorovať účinky, ktoré verejné investície vrátane investícií súvisiacich so zelenou transformáciou majú a v budúcnosti budú mať na mladých ľudí, a to prostredníctvom posúdenia hospodárskeho, politického a sociálneho vplyvu politík, ktoré sa majú realizovať, pomocou ukazovateľov pred ich schválením, počas schvaľovania a po ich schválení.

1.4.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli opatrenia a mechanizmy s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie názorov mládeže vo všetkých oblastiach politiky a vytvoriť priestor, ktorý je schopný zaručiť aktívnu účasť mladých ľudí prostredníctvom úplného prijatia Mládežníckeho testu EÚ.

1.5.

EHSV považuje za kľúčové prepojiť iniciatívy a politiky, ktoré budú prijaté v rámci Európskeho roka zručností, s témou zelenej transformácie, udržateľného rozvoja a výzvami, ktorým mladí ľudia čelia v rýchlo sa meniacom svete.

1.6.

EHSV považuje za nevyhnutné zvážiť vzdelávanie a rozvoj zručností, ktoré mladí ľudia v tejto oblasti očakávajú, s využitím prierezového prístupu, ktorý je schopný poskytnúť teoretické a praktické zručnosti, a to aj prostredníctvom zavádzania a zlepšovania prechodu zo školy do zamestnania a odbornej učňovskej prípravy, ako aj zapojenia sociálnych partnerov. Odborná príprava o týchto témach by mala byť takisto štrukturálna, a to tak, že sa bude navrhovať a rozvíjať na základe území a ich potrieb v širšom rámci na vnútroštátnej úrovni.

1.7.

EHSV považuje za potrebné začať vyučovať problematiku udržateľnosti a ochrany životného prostredia už od útleho veku, a to prijatím inovatívnych vzdelávacích nástrojov, ktoré zohľadňujú ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj a dosahovanie súvisiacich cieľov. Kľúčom k tomu je kvalitné vzdelávanie pre všetkých a dôstojná práca pre tých, ktorí ho poskytujú.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa školy zapájali do témy zelenej transformácie v súčinnosti s miestnymi samosprávami a mimoškolskými aktivitami, najmä s mládežníckymi organizáciami a organizovanou občianskou spoločnosťou, čím by sa zvýšila informovanosť a účasť bežných občanov. EHSV v tejto súvislosti kladne hodnotí skúsenosti s projektom Zelený Erasmus a teší sa na jeho realizáciu.

1.9.

EHSV sa domnieva, že je dôležité investovať do učenia sa na pracovisku a podporovať odbornú prípravu na pracovisku, kvalitné stáže a učňovskú prípravu, ktoré sú schopné vytvoriť účinný dialóg medzi potrebami trhu a individuálnymi zručnosťami mladých ľudí s cieľom vybaviť mladších aj starších pracovníkov schopnosťami umožňujúcimi riadiť inovácie, ktoré priniesla zelená transformácia. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie môžu v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu.

1.10.

EHSV považuje za nevyhnutné disponovať holistickými politikami v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú integrované s priemyselnými politikami, koordinované s inými stratégiami rozvoja a podrobne naplánované na územnej a miestnej úrovni v úzkom kontakte so sociálnymi partnermi, aby sa zabezpečilo, že zelená transformácia bude spravodlivou transformáciou, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne.

1.11.

EHSV sa domnieva, že rodová rovnosť musí byť neoddeliteľnou súčasťou zelenej transformácie, aby sa zabezpečila primeraná účasť žien v odvetviach spojených so zelenou transformáciou. Členské štáty by mali investovať viac zdrojov do kariérového poradenstva pre mladých ľudí v školách a do ich podpory pri nástupe do práce prostredníctvom účinných verejných služieb zamestnanosti, ktoré sú primerane prepojené s výrobnou štruktúrou danej oblasti.

1.12.

Mladí podnikatelia môžu zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji inovácií, a to aj v oblasti zelenej transformácie. EHSV sa domnieva, že týchto mladých ľudí treba povzbudzovať prostredníctvom špecifického vzdelávania a podpory inovatívnych projektov a zabezpečením primeranej finančnej podpory.

1.13.

EHSV považuje za prioritu, aby členské štáty investovali značné zdroje počnúc zdrojmi z národných plánov obnovy a odolnosti, do podpory podnikov, ktoré potrebujú zmeniť svoje činnosti, do nového zaradenia prepustených pracovníkov a do podpory podnikateľov, najmä mladých podnikateľov, ktorí majú v úmysle investovať do ekologických podnikov, aby sa zabezpečilo, že zelená transformácia bude zároveň spravodlivou transformáciou a že sa predíde zatváraniu spoločností s následnou stratou pracovných miest.

2.   Kontext stanoviska

2.1.

Toto prieskumné stanovisko si vyžiadalo švédske predsedníctvo Rady EÚ s cieľom preskúmať úlohu mladých ľudí v zelenej transformácii.

2.2.

„Zelená transformácia“ znamená prechod hospodárstva a spoločnosti EÚ smerom k dosiahnutiu klimatických a environmentálnych cieľov najmä prostredníctvom politík a investícií v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, v ktorom sa stanovuje povinnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, s Európskou zelenou dohodou a Parížskou dohodou, ktoré zabezpečia, že táto transformácia bude spravodlivá a inkluzívna pre všetkých.

2.3.

Vzhľadom na tieto veľké výzvy je dôležité poznamenať, že generáciou, ktorá je najcitlivejšia a uvedomuje si potrebu konať v záujme dosiahnutia environmentálnej udržateľnosti, je práve generácia mladých ľudí. Ak dnes existuje nejaká otázka, ktorá dokáže vytvoriť účinné prepojenie medzi citlivosťou a hodnotami mladých ľudí a otvorenými otázkami našej doby, s vysokým inovačným potenciálom, pokiaľ ide o modely výroby a spotreby, tak je to práve otázka životného prostredia, podpory zdravia a ochrany biodiverzity planéty.

2.4.

V posledných rokoch zmobilizovali opatrenia v oblasti klímy veľký počet mladých ľudí v celej Európe a na územnej, vnútroštátnej a európskej úrovni vyrástlo množstvo environmentálnych a sociálnych hnutí, ktoré tvoria mladí ľudia, ktorí demonštrujú a požadujú hmatateľné opatrenia od vlád a tvorcov politík s cieľom chrániť životné prostredie a dosiahnuť klimatickú neutralitu.

2.5.

Rok 2022 bol vyhlásený za Európsky rok mládeže nielen preto, aby oslávil a podporil mladých ľudí, generáciu, ktorá je najviac nepriaznivo ovplyvnená pandémiou, a vzbudil v nich novú nádej, silu a vieru v budúcnosť, ale aj ako príležitosť poukázať na to, ako zelená a digitálna transformácia ponúkajú nové vyhliadky a príležitosti.

3.   Zapojenie mládeže do zelenej transformácie

3.1.

Na dosiahnutie spravodlivej zelenej transformácie je nevyhnutná implementácia Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom Európskej zelenej dohody, a to aj zavedením nového modelu riadenia, ktorý je inkluzívnejší a schopný aktívne zapájať mladých ľudí do rozhodovacích procesov.

3.2.

Rozhodnutia, ktoré dnes politickí lídri prijmú v súvislosti so zmenou klímy a inými environmentálnymi otázkami, budú mať dôsledky najmä na dnešnú mladú generáciu a budúce generácie. Mladí ľudia majú právo vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa ich týkajú, ako sa uvádza v Agende 2030, ktorá v rámci svojich cieľov udržateľného rozvoja uznáva mladých ľudí ako „rozhodujúcich činiteľov zmeny“.

3.3.

Hoci sa čoraz viac uznáva úloha mladých ľudí pri budovaní udržateľnejšieho, inkluzívnejšieho a ekologickejšieho sveta a napriek vyhláseniu roka venovaného mládeži je zrejmé, že v skutočnosti je pre mladých ľudí stále ťažké byť aktívnou súčasťou rozhodovacích orgánov.

3.4.

V posledných rokoch sme aj napriek vysokej miere aktivizmu mládeže v problematike zmeny klímy svedkami narastajúcej nespokojnosti a straty dôvery mladých ľudí voči politickým inštitúciám, čo sa premieta do poklesu ich aktívnej účasti v politických stranách a rastúcej neúčasti v politických voľbách ako voličov aj ako kandidátov. Predstavuje to hrozbu pre demokratický systém a prekážku pre rozvoj politík zameraných na budúcnosť, začínajúc tými, ktoré sú potrebné na zvládnutie výziev v oblasti zmeny klímy a ktoré sú schopné reagovať na rôzne citlivé otázky a potreby. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že prioritou by mala byť podpora účasti mládeže na politickom dianí a iných rozhodovacích procesoch a že by sa mali preskúmať všetky možnosti v záujme realizovateľnosti účinnosti na všetkých úrovniach.

3.5.

Ako východiskový bod by bolo dôležité identifikovať a prekonať sociálne, ekonomické a kultúrne prekážky plnej účasti mladých ľudí, ktoré môžu byť spôsobené aj nedostatočnou informovanosťou alebo ťažko dostupnými informáciami o mechanizmoch účasti a zastupovania mládeže. Ďalší aspekt, ktorý by sa mal zdôrazniť, sa týka nových, často neformálnych spôsobov, akými sa dnes mladí ľudia zapájajú a vedú dialóg, často prostredníctvom využívania technológií a sociálnych médií, a ktoré by sa mali brať do úvahy, pretože sú schopné mobilizovať celé generácie.

3.6.

Udržateľnosť je hlboko zakorenená v pohľade mladých ľudí na svet a ich rozhodovacích procesoch, no s veľkou dávkou pragmatizmu. Mládežnícke organizácie, ktoré zastupujú záujmy a cítenie miliónov mladých ľudí v Európe, môžu preto zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby mladšia generácia mala nielen svoj hlas v inštitúciách a občianskej spoločnosti, ale aby mala aj príležitosť zmysluplne a kvalifikovane prispieť k rozhodovaciemu procesu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni (1).

3.7.

Z týchto dôvodov EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť príležitosti pre všetky najreprezentatívnejšie mládežnícke organizácie počnúc tými, ktoré zastupujú najzraniteľnejších mladých ľudí a tých, ktorí žijú v najokrajovejších a vidieckych oblastiach, aby sa mohli zapojiť do tvorby politiky a rozvíjať nápady v otázkach udržateľnosti.

3.8.

Mládežnícke organizácie môžu plniť mnohé funkcie a zohrávať kľúčovú úlohu pri šírení a realizácii projektov týkajúcich sa životného prostredia a udržateľnosti. Z tohto dôvodu EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby týmto združeniam poskytli štrukturálnu finančnú podporu prostredníctvom primeraných a špecifických zdrojov, aby mali mládežnícke organizácie vhodné podmienky na zabezpečenie a rozvoj zapojenia mladých ľudí do zelenej transformácie.

3.9.

Samotné zapojenie však nestačí. Všetky verejné politiky musia zohľadniť vplyv, ktorý budú mať na mladých ľudí a ich očakávania vrátane očakávaní budúcich generácií. Preto sa musí vykonať ex ante, in itinere a ex post hodnotenie všetkých investícií vrátane tých, ktoré súvisia so zelenou transformáciou, aby sa pomocou ukazovateľov s istotou stanovili hospodárske, politické a sociálne vplyvy týchto investícií na mladé generácie.

3.10.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli opatrenia a mechanizmy s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie názorov mládeže vo všetkých oblastiach politiky a súčasne vytvoriť priestor, aby mohli mladí ľudia koherentne a na základe kompetencií prispieť k riešeniu výziev, ktorým čelia, prostredníctvom úplného prijatia Mládežníckeho testu EÚ (2).

3.11.

Pre planétu aj pre ďalší rozvoj našich členských štátov je potrebné posilniť postavenie mladých ľudí v rámci štyroch pilierov: zapojenie do procesov zmeny; možnosť zohrávať aktívnu úlohu uplatňovaním zodpovednosti pri individuálnych a kolektívnych rozhodnutiach; zlepšenie vedomostí o prebiehajúcich transformáciách a nevyhnutných dôsledkoch zelenej a digitálnej transformácie a rozvoj zručností s cieľom kvalifikovane zasahovať.

4.   Zelená transformácia vo vzdelávaní a na trhu práce

4.1.

Rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok zručností. EHSV považuje za kľúčové prepojiť iniciatívy a politiky, ktoré budú prijaté v tomto kontexte, s témou zelenej transformácie, udržateľného rozvoja a výzvami, ktorým mladí ľudia čelia v rýchlo sa meniacom svete.

4.2.

V kontexte stavu núdze v oblasti klímy a životného prostredia by sa vzdelávanie o udržateľnosti malo stať prioritou škôl. Pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby študenti boli klimaticky gramotní a mali vedomosti a zručnosti potrebné na to, aby sa mohli zapojiť do zeleného hospodárstva. Existuje mnoho prístupov, ktoré môžu učitelia a školy použiť na preskúmanie týchto otázok so študentmi, ale to si vyžaduje aj kvalitné vzdelávanie pre všetkých a dôstojnú prácu pre tých, ktorí ho poskytujú. EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť primerané financovanie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom poskytnúť podporu projektom a iniciatívam na podporu a realizáciu výučby a vzdelávania v oblasti životného prostredia a udržateľnosti.

4.3.

Téma zelenej transformácie a stratégie udržateľného rozvoja sú absolútne prierezové. Preto je potrebné zvážiť vzdelávanie a rozvoj zručností, ktoré mladí ľudia v tejto oblasti očakávajú, s využitím prierezového prístupu, ktorý je schopný poskytnúť teoretické a praktické zručnosti, a to aj prostredníctvom zavádzania a zlepšovania prechodu zo školy do zamestnania a odbornej učňovskej prípravy. Odborná príprava o týchto témach by mala byť takisto štrukturálna, a to tak, že sa bude navrhovať a rozvíjať na základe území a ich potrieb v širšom rámci na vnútroštátnej úrovni a so zreteľom na celoživotné vzdelávanie.

4.4.

Výučba detí o otázkach udržateľnosti a ochrany životného prostredia by sa mala začať už v ranom veku, a to v predškolskom veku, a pokračovať v špecializovaných programoch počas celého štúdia. Je preto dôležité, aby aj učitelia absolvovali špecifickú prípravu a aby mali zaručené možnosti priebežne aktualizovať svoje zručnosti.

4.5.

Zavedenie spôsobov zelenej a kultúrnej transformácie do vzdelávacích procesov znamená opätovné potvrdenie výchovno-vzdelávacej úlohy škôl, ktorým je zverená úloha podporovať občianske smerovanie schopné naučiť študentov obývať svet novým a udržateľným spôsobom. Študenti sa tak stávajú protagonistami zmeny, ktorá ich nasmeruje k novému modelu spoločnosti, ktorý kladie životné prostredie do stredobodu pozornosti a umožňuje im experimentovať a šíriť nové životné štýly, ktoré sú v rovnováhe s prírodou.

4.6.

Súčasný kontext, ktorý sa neprestajne a rýchlo mení, si vyžaduje inovatívne vzdelávacie nastavenia vytvorením novej ekologickej abecedy, ktorá je v súlade s cieľmi Agendy 2030 a sústreďuje sa na metódy zavádzania obehového hospodárstva a nástroje, ktoré ponúka filozofia zohľadňovania životného cyklu (3) prihliadajúca na ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj a dosahovanie súvisiacich cieľov.

4.7.

EHSV zdôrazňuje, že na boj proti zmene klímy každý potrebuje vedomosti, najmä pokiaľ ide o všetky aspekty udržateľnej spotreby a výroby, zodpovedný výber potravín, znižovanie plytvania potravinami a využívanie udržateľnej energie. Vzdelávanie mladých ľudí by sa malo podporovať celoživotným vzdelávaním rodičov a občianskym vzdelávaním (4).

4.8.

Úspech zelenej transformácie bude preto závisieť od schopnosti škôl spolupracovať v súčinnosti s miestnymi samosprávami a mimoškolskými aktivitami, najmä s mládežníckymi organizáciami a organizovanou občianskou spoločnosťou, čím sa zvýši informovanosť a účasť bežných občanov. EHSV v tejto súvislosti kladne hodnotí skúsenosti s projektom Zelený Erasmus a teší sa na jeho realizáciu.

4.9.

Informovanosť, vedomosti a pozitívne vedenie v otázkach ochrany životného prostredia majú ešte väčší ohlas medzi mladšou generáciou, t. j. generáciou Z alebo „Gen Z“ (mladší ako 25 rokov), a osobami s vyšším vzdelaním a silnejšími kultúrnymi nástrojmi. Znamená to, že informovanosť a kvalifikované informácie sa budú nevyhnutne zvyšovať a upevňovať, ale aj to, že potrebné pozitívne reakcie možno posilniť zlepšením vzdelávania mladých ľudí a posilnením ich ľudského kapitálu v sociálnej a ekonomickej oblasti. Naopak, nízke vzdelanie a zložitý vstup do sveta práce nielen spomaľujú príspevok k súčasnému rastu krajiny, ale aj oslabujú úlohu mladých ľudí ako aktívnych účastníkov nových procesov rastu, ktoré väčšmi zodpovedajú výzvam doby, v ktorej žijú.

4.10.

Transformácia nemôže existovať bez zručností. Je nevyhnutné vybaviť mladších aj starších pracovníkov zručnosťami umožňujúcimi riadiť inovácie spôsobené zelenou transformáciou, ktorá má a v budúcnosti nevyhnutne bude mať významný vplyv na svet práce. EHSV sa domnieva, že je dôležité investovať do učenia sa na pracovisku. Učenie sa na pracovisku, t. j. súbor postupov odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré sa odohrávajú v pracovných kontextoch, najmä vo forme učňovskej prípravy, predstavuje rozhodujúci prínos pre (znovu)nadobudnutie technických aj prierezových zručností. Odborná príprava na pracovisku, stáže a učňovská príprava sú tri formy, ktoré svojím vlastným a rôznorodým spôsobom pomáhajú vytvárať účinný dialóg medzi potrebami trhu a individuálnymi zručnosťami mladých ľudí. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

4.11.

Zelená transformácia musí byť spravodlivou transformáciou, ktorá zabezpečí rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov a kvalitné pracovné miesta pre všetkých, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne. Z tohto dôvodu považuje EHSV za nevyhnutné, aby politiky v oblasti odbornej prípravy boli holistické, integrované s priemyselnými politikami, koordinované s inými stratégiami rozvoja a podrobne naplánované na územnej a miestnej úrovni v úzkom kontakte so sociálnymi partnermi.

4.12.

V súčasnosti existujú dôkazy o nedostatku takéhoto holistického prístupu a o slabom šírení zelených zručností, a v dôsledku toho aj zelených pracovných miest, najmä medzi osobami, ktoré majú nižšie vzdelanie a nižšiu úroveň zručností. Hrozí riziko vytvorenia novej polarizácie: medzi tými, ktorí majú zelené zručnosti, a teda majú vynikajúcu zamestnateľnosť v scenároch otvorených zelenou transformáciou, a tými, ktorí namiesto toho zostávajú vylúčení z týchto procesov odbornej prípravy, majú obmedzené zručnosti a často vykonávajú prevádzkové úlohy, ktorým hrozí, že zaniknú v dôsledku kombinovaného efektu zelenej transformácie a priemyselnej automatizácie.

4.13.

Neoddeliteľnou súčasťou stratégií zeleného hospodárstva musí byť aj rodová rovnosť. Mladé ženy sú nedostatočne zastúpené v technologických a vedeckých oblastiach, pretože si s menšou pravdepodobnosťou zvolia špecializované vzdelávanie v týchto odvetviach z dôvodu rodových stereotypov, podľa ktorých sa určité zamestnania považujú za čisto mužské. Aby sa zabezpečila primeraná účasť žien v odvetviach, ktoré prechádzajú a v blízkej budúcnosti prejdú veľkým vývojom v dôsledku zelenej transformácie, je potrebné odstrániť tieto stereotypy, pričom môže kľúčovú úlohu zohrávať kariérové poradenstvo v škole. EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali investovať viac zdrojov do ponuky kariérového poradenstva pre mladých ľudí v školách a do ich podpory pri nástupe do práce prostredníctvom účinných verejných služieb zamestnanosti, ktoré sú primerane prepojené s výrobnou štruktúrou danej oblasti.

4.14.

Rozvoj inovácií je kľúčom k úspechu zelenej transformácie. Povzbudzovanie mladých ľudí s podnikateľským duchom v inovačnom procese prostredníctvom špecifického vzdelávania a podpory inovatívnych projektov a zabezpečením primeranej finančnej podpory je preto kľúčovým aspektom, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov.

4.15.

Zelená transformácia v Európskej únii by mohla do roku 2030 vytvoriť 1 milión nových pracovných miest, ale podľa posúdenia vplyvu (5) Európskej environmentálnej agentúry by 500 000 až 2 milióny ľudí mohli prísť o zamestnanie. EHSV považuje za prioritu, aby členské štáty investovali značné zdroje počnúc zdrojmi z národných plánov obnovy a odolnosti, do podpory podnikov, ktoré potrebujú zmeniť svoje činnosti, do nového zaradenia prepustených pracovníkov a do podpory podnikateľov, najmä mladých podnikateľov, ktorí majú v úmysle investovať do ekologických podnikov.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44).

(2)  Stanovisko EHSV na tému Mládežnícky test EÚ (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 46).

(3)  https://www.lifecycleinitiative.org/starting-life-cycle-thinking/what-is-life-cycle-thinking/.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 38).

(5)  https://www.eea.europa.eu/policy-documents/swd-2020-176-final-part.