Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2022/C 154/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Hrušovský lepník“

EÚ č.: PGI-SK-02474 – 8.6.2018

CHOP ( ) CHZO (x)

1.   Názov (názvy) [CHOP alebo CHZO]

„Hrušovský lepník“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Slovensko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 2.3. Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky, čajové pečivo a iné pekárske výrobky

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Hrušovský lepník je okrúhly alebo napoly preložený koláč s priemerom 25 – 35 cm z kysnutého chlebového zemiakového cesta s náplňou vnútri alebo na povrchu, pečený v kamennej peci.

Druhy Hrušovského lepníka:

Hrušovský lepník slaný potretý roztopeným maslom alebo rastlinným olejom, alebo masťou s cesnakovou náplňou.

Hrušovský lepník sladký potretý roztopeným maslom alebo rastlinným olejom, alebo masťou s lekvárovou náplňou (slivkový, čerešňový).

Hrušovský lepník s náplňou vo vnútri plnený kapustovou náplňou a na povrchu potretý roztopeným maslom alebo rastlinným olejom, alebo masťou.

Hrušovský lepník s náplňou na povrchu potretý roztopeným maslom alebo rastlinným olejom, alebo masťou a s tvarohovo-zemiakovou náplňou posypanou mletou škoricou a cukrom alebo vanilkovým cukrom, alebo vanilínovým cukrom, alebo škoricovým cukrom.

Vlastnosti:

Vzhľad: tenký okrúhly koláč s priemerom 25 – 35 cm alebo napoly preložený

Farba:	zlatisto prepečená
Vôňa:	s jemnou vôňou kvásku, dreva a popola, jemne dymová
Chuť:	intenzívne a zároveň citlivé spojenie jednotlivých prísad vďaka pečeniu v peci, a špecifická chuť v závislosti od náplne
Konzistencia:	mäkké, kompaktné a vláčne s jemnou štruktúrou, vlhké, nie vysušené cesto

Hmotnosť cesta v surovom stave: 350 – 450 g

Hrúbka cesta po upečení: minimálne 0,5 cm

Na výrobu kysnutého chlebového zemiakového cesta sa používa:

Pšeničná alebo ražná, alebo špaldová múka, varené zemiaky, soľ, kvások. Na 1 kg múky sa použije cca 100 g varených pretlačených zemiakov.

Kvások: pekárske droždie, vlažná voda, mlieko, kryštálový cukor.

Na výrobu náplní sa používa:

maslo alebo rastlinný olej, alebo masť (bravčová, kačacia, husacia), cesnak, lekvár (slivkový, čerešňový), kyslá kapusta, cibuľa, čierne mleté korenie, soľ, bravčové škvarky alebo pražená údená slanina, varené pretlačené zemiaky, tvaroh, vajce, mletá škorica, kryštálový cukor, vanilkový cukor alebo vanilínový cukor, alebo škoricový cukor.

Náplne:

Cesnaková náplň: roztlačený cesnak, soľ, voda

Lekvárová náplň: lekvár (slivkový, čerešňový)

Tvarohovo-zemiaková náplň: tvaroh, varené pretlačené zemiaky, vajce, kryštálový cukor a na posypanie mletá škorica s kryštálovým cukrom alebo škoricovým cukrom, alebo vanilkovým cukrom, alebo vanilínovým cukrom. Pomer tvarohu a zemiakov je 1: 2. Hmotnosť náplne v surovom stave je 30 % – 45 % hmotnosti cesta, tzn., že hmotnosť výrobku je navýšená o hmotnosť náplne.

Kapustová náplň: rastlinný olej alebo masť, cibuľa, kryštálový cukor, kyslá kapusta, soľ, mleté čierne korenie, bravčové škvarky alebo pražená údená slanina. Hmotnosť náplne v surovom stave je 15 % – 25 % hmotnosti cesta, tzn., že hmotnosť výrobku je navýšená o hmotnosť náplne.

Na potretie každého lepníka hneď po upečení sa používa: roztopené maslo alebo rastlinný olej, alebo masť.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Neexistujú žiadne obmedzenia na pôvod surovín.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výrobný postup sa uskutočňuje v nasledujúcich etapách:

—	ručná výroba cesta,

—	ručná príprava náplní,

—	pečenie v kamennej peci z lomového kresaného kameňa,

—	potieranie roztopeným maslom alebo rastlinným olejom, alebo masťou,

—	následné rozotieranie náplní na povrch koláča.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť zahŕňa obec Hrušov. Obec Hrušov sa nachádza v Banskobystrickom kraji na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej planiny v trojuholníku miest Veľký Krtíš, Krupina a Šahy, na území niekdajšej Hontianskej stolice.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Príčinná súvislosť je založená na know-how výrobcov z danej zemepisnej oblasti, dobrej povesti a tradíciách výrobku Hrušovský lepník.

Vymedzená zemepisná oblasť je charakteristická roztrúsenými lazníckymi usadlosťami. Izolovanosť územia, odľahlosť obcí a lazov nútili obyvateľov k sebestačnosti. Ľudia si všetko potrebné pre život vyrábali svojpomocne z prírodných materiálov, stavali kamenné pece z lomového kresaného kameňa, v ktorých kúrili drevom vyskytujúcim sa v ich okolí (agát, buk, dub, hrab), zhotovovali náradie a pomôcky bežnej potreby z dostupných materiálov, napr. drevené sádzacie lopaty, husacie alebo kačacie krídlo na ometenie popola, ohrablo (archaicky názov – lopatovitý nástroj na prehŕňanie popola v peci) na zisťovanie teploty pece (iskrenie po potiahnutí ohrablom) a zhŕňanie uhlíkov alebo omelo (drôtom zviazané šúpolie na dlhšej palici) na utieranie pece.

Príprava cesta a náplní na výrobu výrobku Hrušovský lepník sa uskutočňuje výlučne ručným spôsobom. Rozvaľkanie cesta do kruhového tvaru spôsobuje, že cesto je po upečení tenké, kompaktné a vláčne a má jemnú štruktúru. Veľkosť koláča súvisí s veľkosťou sádzacej lopaty, využíva sa celá jej plocha.

Pôvodne sa na výrobu lepníka používali suroviny z domácich zdrojov, čo súviselo s odľahlosťou obcí a lazov. V súčasnosti sa kladie dôraz na výlučne ručnú prípravu cesta a náplní a pečenie výrobku v kamennej peci.

Hrušovský lepník sa pečie v kamennej peci pri teplote nad 300 °C. Pec sa vykúri tvrdým drevom (agát, buk, dub, hrab). Kamenná pec je dostatočne vykúrená vtedy, keď sa z kameňa v peci potiahnutím ohrabla iskrí. Po dohorení dreva sa uhlíky zhrnú ohrablom do zadnej časti pece a mokrým omelom sa poutiera popol vo zvyšnej časti pece. Lepníky sa pečú poukladané vedľa seba a počas pečenia sa posúvajú ohrablom, aby sa upiekli zo všetkých strán. Neplnené lepníky sa v peci pečú cca 5 min. a plnené lepníky cca 7 - 10 min.

Vďaka ručnej príprave cesta a náplní a pečeniu v kamennej peci pri vysokej teplote sa výrobok nevysušuje, zostáva mäkký, vláčny a vlhký, s jemnou vôňou kvásku, dreva a popola, ktoré sa pri pečení vzájomne prepoja. Charakteristickú chuť výrobku dopĺňajú náplne, a to buď sladkej alebo slanej chuti.

Zručnosti a šikovnosť ľudí z vymedzenej zemepisnej oblasti vyrábajúcich Hrušovský lepník sa vyvíjali vďaka vedomostiam a skúsenostiam prenášaným z generácie na generáciu, čo sa odráža na kvalite konečného výrobku. Vďaka príprave kvásku, cesta, náplne, času na vyhriatie kamennej pece, ale aj používaniu tradičných pomôcok, ako napr. husacie alebo kačacie krídlo, ohrablo, omelo, má „Hrušovský lepník“ svoju charakteristickú vôňu a chuť.

Pre výnimočné vlastnosti výrobku dané ručným spôsobom prípravy a spôsobom pečenia sa stal tento výrobok veľmi obľúbeným a vyhľadávaným a usporiadatelia gastronomických podujatí a výstav pozývajú výrobcov na svoje podujatia s požiadavkou autentickej ukážky prípravy cesta, náplní a pečenia výrobku. Príprava a výroba výrobku Hrušovský lepník sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti a je historicky spojená s týmto územím.

O dobrej povesti a 300-ročnej tradícií výrobku Hrušovský lepník svedčí udelenie certifikátu na používanie značky „Regionálny produkt HONT“ z roku 2014 ako jedinečnému výrobku v regióne, ktorý využíva tradičné postupy s vysokým podielom ručnej práce.

Od roku 1996 sa v obci Hrušov pravidelne koná folklórny festival Hontianska paráda. Festival približuje dávno zabudnuté práce v roľníctve, pečenie chleba a hrušovských lepníkov (https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Hontianska_par%C3 %A1da).

Zmienky o dobrej povesti výrobku sa šíria aj prostredníctvom televíznych programov, napr. „Nebíčko v papuľke“ alebo „Slovensko v obrazoch“ atď.

Živnostenské noviny z roku 2015 píšu o tradičných slovenských remeslách, pri predvádzaní ktorých mohli návštevníci ochutnať aj Hrušovský lepník, podobne ako na podujatí „Dni majstrov ÚĽUV 2015“.

Príprava výrobku Hrušovský lepník vychádza z historických receptúr z vymedzenej zemepisnej oblasti. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Profesor J. Botík v publikácii HONT Tradície ľudovej kultúry uvádza: „Jeho najarchaickejší variant pôvodne hňetľi resp. miesili z nekvaseného cesta a v slabo vykúrenej peci ho piekli na štedrovečernú večeru.“ Ešte v prvých desaťročiach nášho storočia, najmä pred rozšírením pečenia chleba, spomínanú chlebovinu poznali a pravidelne piekli na celom území Hontu.

Názov výrobku „Hrušovský lepník“ je odvodený od názvu obce Hrušov, ktorý je historicky spojený s pečením lepníkov. Druhú časť názvu „lepník“ (archaicky ľepňik – názov z predspisovného obdobia) tvorí názov, ktorý sa používa v miestnom dialekte na označovanie druhu okrúhleho koláča pečeného v kamennej peci. Uvedený názov sa v tejto oblasti začal používať v prvej polovici 18. storočia a používa sa dodnes. Ako uvádza profesor J. Botík: „Gazdiné z remeselníckych rodín v dedine však na lepníky umiesené z chlebového cesta často natierali varené zemiaky, lekvár, tvaroh alebo bryndzu. ...tento variant zmenený na koláč volali aj naďalej ľepňik. ...túto archaickú chlebovinu vzali so sebou slovenskí kolonisti, ktorí sa v 18. storočí presídlili na Dolnú zem...“.

Lepník bol v prvých desaťročiach minulého storočia obradovým jedlom. Bol najrozšírenejším koláčom. Piekol sa v kamennej peci na štedrovečernú večeru a jedol z neho každý člen rodiny, ale aj všetky domáce zvieratá. Svoje miesto mal aj v pôstnych dňoch, na páračkách, na priadkach, na Veľkú noc. Neskôr sa piekol jedenkrát týždenne pred pečením chleba. Chlieb sa piekol vždy v sobotu, aby bol čerstvý k nedeli a bol ako zásoba na celý týždeň. Vždy sa pieklo viac chlebov 4 až 6, podľa veľkosti rodiny. Na vzdialených hrušovských lazníckych usadlostiach sa lepníky piekli a pečú doteraz.

Život v odľahlých oblastiach a na lazoch súvisí so zachovávaním tradícií. Hrušovský lepník bol pochúťkou pred mnohými rokmi, a tak je tomu aj dnes.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/specifikacie_op_oz/Hrusovsky%20lepnik.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.