52018AE0464

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018AE0464 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018AE0464

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rámci monitorovania obehového hospodárstva [COM(2018) 29 final]

EESC 2018/00464

Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, p. 97–102 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/97

[COM(2018) 29 final]

(2018/C 367/19)

Spravodajca:	Cillian LOHAN
Pomocná spravodajkyňa:	Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

Konzultácia	Európska komisia, 12. februára 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	19. septembra 2017
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	26. júna 2018
Prijaté v pléne	11. júla 2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	172/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie o monitorovaní realizácie obehového hospodárstva ako významné opatrenie nadväzujúce na akčný plán pre obehové hospodárstvo tak, ako sa odporúča v dokumente NAT/676.

1.2.

Toto oznámenie je dobrým východiskovým bodom, chýba mu však niekoľko relevantných a dôležitých ukazovateľov:

—	ekodizajn,

—	rozvoj nových obchodných modelov,

—	kolaboratívne hospodárstvo,

—	sociálne ukazovatele,

—	údaje o emisiách.

1.3.

EHSV konštatuje, že hoci je poradným orgánom inštitúcií EÚ, neviedli sa s ním konzultácie počas konzultačného procesu na vypracovanie týchto ukazovateľov.

1.4.

Obehové hospodárstvo je spojené s nízkouhlíkovým hospodárstvom a cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja, a preto by ukazovatele monitorovania mali odrážať túto skutočnosť.

1.5.

Monitorovanie by malo upustiť od nadmerného zamerania na odpad.

1.6.

Definícia „odvetví obehového hospodárstva“ je reštriktívna a mala by sa ďalej rozšíriť, keďže má vplyv na viaceré ukazovatele.

1.7.

Neexistujúce údaje v konkrétnej oblasti by nemali byť dôvodom na vylúčenie. Bolo by vhodné výslovne poukázať na chýbajúce údaje a určiť stratégie na odstraňovanie týchto nedostatkov. Ak sa budeme naďalej obmedzovať na tradičné staré údaje, nebude možné presne merať prechod na nový hospodársky model.

1.8.

V politikách a predpisoch existujú nezrovnalosti, ktoré obchodnému sektoru prekážajú pri prechode na model obehového hospodárstva. Tieto nezrovnalosti by sa mali mapovať ako súčasť rámca monitorovania.

1.9.

Využívanie verejných finančných prostriedkov by sa malo monitorovať prostredníctvom vlastných ukazovateľov. Investície do konkrétnych iniciatív v oblasti obehového hospodárstva by mali zahŕňať údaje, ktoré by sa mohli využiť na vývoj tohto ukazovateľa. Takisto je dôležité sledovať „vynaložené peniaze“, ako aj „investované peniaze“.

1.10.

Európska platforma pre obehové hospodárstvo by sa mala využívať ako prostriedok, ktorého cieľom je zabezpečiť zapojenie aktívnych zainteresovaných strán v tejto oblasti. Na tento účel by sa mala vypracovať a realizovať spoločná komunikačná stratégia s konkrétnymi cieľmi.

1.11.

V záujme lepšieho pochopenia úlohy spotrebiteľa v obehovom hospodárstve a v rámci materiálových tokov by sa malo pristúpiť k meraniu zvyšovania informovanosti a vzdelávania na úrovni spotrebiteľa a užívateľa. Mala by sa stimulovať a merať podpora infraštruktúry, ktorá umožňuje zlepšovať správanie spotrebiteľov, pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, ako aj aktivity na podporu premeny „spotrebiteľa“ na „užívateľa“.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta oznámenie Komisie. Monitorovanie pokroku pri dosahovaní zámerov a cieľov akčného plánu pre obehové hospodárstvo je dôležitou súčasťou tohto procesu.

2.2.

Konzultácia o rozvoji rámca monitorovania sa sústredila na zainteresované strany. Do konzultácie mal byť zapojený aj EHSV vzhľadom na jeho úlohu poradného orgánu, ktorá je zakotvená v zmluvách, a na členstvo v mnohých príslušných skupinách zainteresovaných strán.

2.3.

Je nevyhnutné, aby sa parametre vo všetkých monitorovacích systémoch opierali o spoľahlivé údaje, ktoré sú porovnateľné medzi jednotlivými členskými štátmi.

2.4.

Monitorovanie pokroku v dosahovaní obehového hospodárstva je veľmi náročná úloha. Zásadný význam bude mať meranie všetkých prvkov prechodu na obehové hospodárstvo a bude potrebné dbať na to, aby sa jasne určili nedostatky v oblasti údajov.

2.5.

Mali by sa vyčleniť zdroje na odstránenie nedostatkov v oblasti údajov a je naliehavo potrebné určiť kritériá a zhromažďovať údaje s cieľom stanoviť východiskové údaje. Odporúča sa vykonávať nepretržitý výskum a monitorovanie kritérií, meraní a ukazovateľov.

2.6.

Definícia „odvetví obehového hospodárstva“ je dosť reštriktívna a mohla by sa rozšíriť. Táto definícia je v konečnom dôsledku obmedzujúca, pokiaľ ide o parametre používané na posúdenie hospodárskej činnosti, tvorby pracovných miest, inovácie a iných ukazovateľov.

Obrázok 1 – Materiálové toky v hospodárstve (EÚ 28, 2014)

Obrázok 1: Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/web/circular-economy/material-flow-diagram

2.7.

Zo všeobecného prehľadu o materiálových tokoch vyplýva, že na výrobu energie a produktov sa v EÚ každoročne spracuje 8 miliárd ton materiálu. Kým 0,6 miliardy ton materiálu je následne vyvezená, veľká väčšina zostáva pod kontrolou subjektov v rámci EÚ. Táto analýza je však selektívna, pokiaľ ide o príslušné materiály, nezahŕňa napríklad dôležité toky, ako sú potraviny a textil. Mal by sa zohľadniť vplyv výroby vo vzťahu k účinku spotreby a preskúmať spôsob a predmet našej výroby, vývozu a dovozu.

2.8.

Oznámenie by malo zohľadniť skutočnosť, že podľa autorov výskumu číselné údaje týkajúce sa recyklácie sú optimistické a aktuálnu situáciu v teréne pravdepodobne zveličujú.

2.9.

Prepojenie obehového hospodárstva s nízkouhlíkovým hospodárstvom má zásadný význam. Rámec monitorovania by mal zahŕňať toto prepojenie s cieľom posilniť účinok opatrení a zabrániť duplicite, pokiaľ ide o vynakladané úsilie, a zlepšiť efektívnosť prechodu.

2.10.

Oznámenie sa vo veľkej miere zameriava na odpad. Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že údaje týkajúce sa odpadu sú jasné, konzistentné a porovnateľné. Každé budúce monitorovanie však musí prekročiť rámec odpadu a recyklácie a zamerať sa na navrhovanie, výrobu a spotrebu.

2.11.

V záujme lepšieho pochopenia úlohy spotrebiteľa v obehovom hospodárstve a v rámci materiálových tokov by sa malo pristúpiť k meraniu zvyšovania informovanosti a vzdelávania na úrovni spotrebiteľa a užívateľa. Mali by sa zaviesť praktické riešenia založené na faktoch, pričom zapojenie občianskej spoločnosti zohráva dôležitú úlohu a veľký význam má kultúra obehovosti, ktorá si vyžaduje zmenu zmýšľania o hodnotách a zmenu súčasných modelov spotreby.

2.12.

Treba vytvoriť nový slovník definícií týkajúcich sa obehového hospodárstva, ktorý schváli EÚ. Súčasné monitorovanie odvetví obehového hospodárstva je príliš reštriktívne a nemôže efektívne podchytiť typ systémovej zmeny navrhovaný v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo a požadovaný spoločnosťou. Takisto treba opätovne vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom „odpad“.

3. Desať ukazovateľov

3.1.

V rubrikách týkajúcich sa výroby a spotreby, odpadového hospodárstva, druhotných surovín, konkurencieschopnosti a inovácie sa uvádza desať ukazovateľov.

3.2.

Neexistujú ukazovatele na meranie emisií vo vzduchu vrátane skleníkových plynov, ktoré by boli prepojené so súčasným lineárnym modelom. Toto je mimoriadne dôležité pre prepojenie obehového hospodárstva s nízkouhlíkovým hospodárstvom, cieľmi EÚ v oblasti klímy a energetiky a Parížskou dohodou.

3.3.

Týchto desať ukazovateľov sa vo veľkej miere zameriava na odpad. Mala by existovať širšia analýza s cieľom zahrnúť celý hodnotový reťazec produktov a materiálov vrátane ekodizajnu, nových obchodných modelov, zmien v obchodných systémoch a priemyselnej symbiózy, ako aj nových druhov spotrebných modelov.

3.4.

Ukazovatele by vo všeobecnosti mali na jednej strane merať výsledky a výhody obehového hospodárstva a na druhej strane skúmať obehovosť zdrojov.

3.5.

Aj keď by sa v obehovom hospodárstve mali uprednostňovať kratšie a menšie cykly, zameranie na sebestačnosť, nezávisle od ostatných parametrov, nie je ukazovateľom obehovosti. Sebestačnosť možno zvýšiť prostredníctvom miery opätovného získavania surovín a využívania druhotných surovín. Zameranie na sebestačnosť ako ukazovateľa vytvára riziko, že sa stane cieľom, čo však nie je zámerom. Takýto prístup môže neúmyselne viesť k tomu, že pozornosť sa odvráti od najefektívnejšieho využívania surovín a produktov. Treba myslieť systémovo.

3.6.

Je pochopiteľné, že pri výbere desiatich ukazovateľov sa zohľadnila dostupnosť údajov. Mali by sa však jasne a výslovne určiť nedostatky v údajoch. Mal by sa urýchlene vypracovať plán na riešenie týchto nedostatkov ako súčasť rámca monitorovania.

3.7.

Súčasný plán na zlepšenie vedomostnej základne je naďalej vo veľkej miere zameraný na odpad a mal by sa rozšíriť s cieľom zahrnúť aj iné aspekty obehového hospodárstva.

3.8.

Európska platforma pre obehové hospodárstvo, ktorá je spoločnou iniciatívou Európskej komisie a EHSV, by sa mala využívať ako zdroj, pokiaľ ide o zisťovanie nedostatkov v údajoch, pochopenie trendov medzi zainteresovanými stranami a pomoc pri určovaní prekážok brániacich prechodu.

4. Počiatočné zistenia

4.1. Výroba a spotreba

4.1.1.

Ukazovatele výroby a spotreby sa príliš zameriavajú na odpad.

4.1.2.

Sebestačnosť v zásobovaní surovinami sa meria bez relevantných údajov. Sebestačnosť sama osebe nie je ukazovateľom obehového hospodárstva (pozri bod 3.4). Mal by sa objasniť rozdiel medzi prírodnými, druhotnými alebo terciárnymi surovinami. Užitočné by bolo tiež monitorovať vývoj na základe dôslednejšieho členenia, napríklad prostredníctvom merania využívania obnoviteľných, resp. neobnoviteľných zdrojov, obnovy kritických zdrojov ako sú vzácne kovy, ako aj účinku výroby, dovozu a vývozu (pozri bod 2.8).

4.1.3.

Zelené verejné obstarávanie je dobrým ukazovateľom využívania verejných finančných prostriedkov a môže byť hybnou silou obehovosti. Vykonávanie plánov v oblasti zeleného verejného obstarávania v členských štátoch by sa mohlo uľahčiť prostredníctvom jasnej komunikácie a vyčlenenia zdrojov na odbornú prípravu o prepojení zeleného verejného obstarávania a obehovosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a cieľmi Parížskej dohody v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva.

4.1.4.

V rámci hodnotenia národných plánov pre zelené verejné obstarávanie by sa malo zabezpečiť monitorovanie vzdelávacích programov pre obstarávateľov a výmena informácií. Treba riešiť otázky vyplývajúce z nedostatočného chápania zjavných rozporov medzi verejným obstarávaním podľa ekologických zásad alebo zásad obehového hospodárstva a pravidlami jednotného trhu.

4.1.5.

Zásadný význam majú nástroje v oblasti plytvania potravinami, ktoré sa používajú na skúmanie komplexnej otázky, kde v rámci potravinového dodávateľského reťazca dochádza k plytvaniu. Nepostačuje len podchytiť plytvanie potravinami na úrovni spotrebiteľa, pretože tento mimoriadne veľký problém treba riešiť prostredníctvom systémovej zmeny.

4.1.6.

Plytvanie potravinami je však iba jedným z aspektov zavádzania obehovosti do agropotravinárskeho odvetvia. Sú potrebné jasné definície s cieľom určiť, ktoré poľnohospodárske postupy zodpovedajú zásadám obehového hospodárstva. Je naliehavo potrebné, aby sa tieto definície vypracovali na základe konzultácií so zainteresovanými stranami (pozri bod 2.13). Plytvanie potravinami by sa malo monitorovať ako súčasť jedného systému s cieľom zohľadniť vzájomnú závislosť medzi výrobou potravín, plytvaním potravinami a inými sektormi ako je energetika, mobilita a hospodárenie s vodou.

4.1.7.

Ide o kľúčové aspekty prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré tu nie sú podchytené a ktoré by mali byť súčasťou rubriky výroba a spotreba v rámci monitorovania. Tieto aspekty zahŕňajú ekodizajn, nové modely vlastníctva, dobrovoľné dohody, informovanie spotrebiteľov, správanie spotrebiteľov, podpornú infraštruktúru, mapovanie dotácií, ktoré môžu podporovať aktivity brániace obehovému hospodárstvu, prepojenie na nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele trvalo udržateľného rozvoja.

4.2. Odpadové hospodárstvo

4.2.1.

Pre obehové hospodárstvo má zásadný význam opätovné vymedzenie nakladania s odpadom, opätovné vymedzenie odpadu, podpora výskumu a inovácie v oblasti recyklácie, nové obchodné modely, nové hodnotové reťazce a prístup presahujúci recykláciu. Mal by sem patriť prechod z odpadového hospodárstva na hospodárenie so zdrojmi.

4.2.2.

Najdôležitejšou otázkou, ktorú si treba položiť v súvislosti s monitorovaním komunálneho odpadu a percentuálnym podielom jeho recyklácie, je, v ktorej fáze reťazca sa uskutočňuje meranie – pred triedením alebo po ňom. Na tento bod sa odkazuje v pracovnom dokumente útvarov Komisie, no nie výslovne v oznámení. EHSV dôsledne zastával postoj, že najpresnejším bodom merania je fáza po triedení.

4.2.3.

Monitorovanie komunálneho odpadu by malo zahŕňať aj odpadové vody. Odpad pochádzajúci od ľudí je veľmi dobrým zdrojom energie, ak sa spracúva v anaeróbnych digestoroch. Môže prispieť aj k zníženiu úrovne emisií z iných zdrojov energie.

4.3. Druhotné suroviny

4.3.1.

Dynamický a funkčný trh s druhotnými surovinami zohráva dôležitú úlohu ako súčasť obehového hospodárstva.

4.3.2.

V obehovom hospodárstve musí koncepcia materiálových tokov presahovať rámec recyklácie a zahŕňať toky materiálov v oblasti obnovy a opätovného použitia vrátane činností spojených s repasovaním. Aj tu majú zásadný význam definície, keďže odpad z jedného odvetvia by mal byť potenciálnym zdrojom pre iné odvetvie.

4.3.3.

Malo by sa uznať rozlišovanie medzi koncom životnosti produktu (čím sa myslí koniec funkčnosti produktu) a koncom životnosti komponentov a materiálov použitých pri jeho výrobe.

4.3.4.

Materiálové toky v rámci obehového hospodárstva by mali sledovať aj zmenu vlastníctva v rámci obchodného modelu založeného na službách.

4.3.5.

Tento oddiel sa sústreďuje na nakladanie s aktuálne vyprodukovaným odpadom a vyzdvihuje príležitosť vyrábať z neho druhotné suroviny. Táto iniciatíva je vítaná, no jej prínos je obmedzený, keďže z hodnotenia sú vylúčené rozsiahle materiálové toky vrátane potravín a textilu.

4.3.6.

Treba monitorovať dizajn spoločenských statkov, aby sa zabezpečilo, že suroviny použité v tomto priestore budú po skončení funkčnosti alebo potrebnosti daného statku opätovne použiteľné. Potenciál riadenia materiálových tokov by sa tým viac ako zdvojnásobil. Užitočným sprostredkovateľom tohto monitorovania môže byť digitalizácia.

4.3.7.

V oznámení by sa mohla zlepšiť transparentnosť a jednoznačnosť, pokiaľ ide o to, ktoré materiály sú zaradené medzi spoločenské statky a ako sú merané a monitorované.

4.4. Konkurencieschopnosť a inovácia

4.4.1.

Inovácia, investície a obchod sú hlavnými operáciami, prostredníctvom ktorých podniky prispievajú k pokroku smerujúcemu k obehovému hospodárstvu. Keďže obehové hospodárstvo sa týka všetkých obchodných sektorov a, čo je rozhodujúce, vyžaduje si spoluprácu medzi nimi, treba k nemu zaujať širší prístup.

4.4.2.

Mal by sa monitorovať vývoj v oblasti ekodizajnu, ako aj rozvoj nových obchodných modelov založených na službách a možnosti flexibilného vlastníctva. Vhodné by bolo napr. monitorovať vypracovanie a prijatie noriem týkajúcich sa ekodizajnu, ktoré sú relevantné pre obehové hospodárstvo.

4.4.3.

Existujú spoločnosti, ktoré prechádzajú do oblasti repasovania a ovládajú významnú časť trhu. Tieto spoločnosti by mali byť súčasťou rámca monitorovania.

4.4.4.

Využívanie verejných finančných prostriedkov by sa malo monitorovať aj prostredníctvom vlastných ukazovateľov. Investície, ktoré boli konkrétne realizované v rámci iniciatív v oblasti obehového hospodárstva, by sa mali opierať o údaje, ktoré by sa mohli využiť na vývoj tohto ukazovateľa, aby sa okrem vynaložených peňazí meral aj dosiahnutý účinok.

4.4.5.

Pri prechode na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo zohrávajú kľúčovú úlohu aj súkromné investície. Investičný, poisťovnícky a bankový sektor už vyvinul nástroje a modely hodnotenia. V systéme monitorovania by sa mali vyčísliť tak súkromné investície, ako aj verejné finančné prostriedky.

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

Top

Choose the experimental features you want to try