This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52017IR3214
Opinion of the European Committee of the Regions — A European strategy for industry: the role and perspective of regional and local authorities
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska priemyselná stratégia: úloha a hľadisko miestnych a regionálnych orgánov
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska priemyselná stratégia: úloha a hľadisko miestnych a regionálnych orgánov
COR 2017/03214
Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, p. 38–42
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
13.7.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 247/38 |
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska priemyselná stratégia: úloha a hľadisko miestnych a regionálnych orgánov
(2018/C 247/07)
|
POLITICKÉ ODPORÚČANIA
EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV
|
1. |
víta oznámenie Komisie (1) ako ďalší dôležitý krok a vyzýva Komisiu, aby na jeho základe vypracovala ambicióznu priemyselnú politiku EÚ tak, ako to žiadali Európska rada (2), Európsky parlament (3), Rada (konkurencieschopnosť) (4), VR (5) a skupina „priateľov priemyslu“ (6); |
|
2. |
nalieha, aby stratégia v oblasti priemyselnej politiky na európskej úrovni bola prispôsobená dnešným a budúcim výzvam, príležitostiam a faktorom priemyselnej konkurencieschopnosti v globálnom kontexte. Zastáva názor, že túto stratégiu treba vytvoriť na základe jasnej vízie pre európsky priemysel pre strednodobý časový horizont a so zameraním na rok 2030 a ďalej; |
|
3. |
nalieha, aby sa do tejto stratégie začlenil silný územný rozmer, v ktorom sa zohľadnia regionálne inteligentné špecializácie. Pripomína spoločnú a priebežnú úlohu dosiahnuť účinnú európsku priemyselnú politiku, uvedenú v článku 173 ZFEÚ, a vyjadruje v tejto súvislosti svoje odhodlanie podporovať Komisiu, Radu a Parlament ako partner, predovšetkým so zreteľom na to, že uplatňovanie tejto politiky si bude vyžadovať spoločnú angažovanosť a spoločné úsilie všetkých aktérov na všetkých úrovniach; |
|
4. |
žiada horizontálne založenú priemyselnú stratégiu s cieľmi, strategickými opatreniami a ukazovateľmi, dôkladnejším posúdením vplyvu, ako aj s vhodným rámcom pre monitorovanie a riadenie. Žiada špecifické opatrenia zamerané na odvetvia, v ktorých prebiehajú hospodárske zmeny, ako aj na odvetvia s vysokým potenciálom rastu. Zdôrazňuje, že v stratégii by sa mali vyzdvihnúť najmä inovácia, kľúčové podporné technológie, dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, digitalizácia a MSP, a to pre svoj prierezový význam; |
Priemysel Európy v novej ére
|
5. |
zdôrazňuje, že priemysel má zásadný význam pre regióny a mestá Európy, a to ako zdroj 50 miliónov pracovných miest, exportu a inovácie, a že zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v rýchlo sa meniacom globálnom kontexte bude rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o vyvážený a udržateľný rozvoj; |
|
6. |
upozorňuje, že z hľadiska vytvárania HDP má relatívne veľký význam zahraničný obchod (83,05 % v roku 2015) (7). Na základe toho žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala podpore domácej spotreby, ktorá zabezpečí stabilné fungovanie priemyslu EÚ a urýchli rast; |
|
7. |
domnieva sa, že na zabezpečenie sociálneho zmieru musí byť na každom mieste možné dosiahnuť endogénny rast, aby sa všetky regióny – vrátane vidieckych oblastí – mohli podieľať na tvorbe hodnôt a dostali možnosť vytvárať a udržiavať na mieste kvalifikované pracovné miesta; |
|
8. |
zasadzuje sa za vytvorenie prostredia, ktoré podporuje inovácie a súčasne vyzýva, aby sa riešili hospodárske výzvy, čo by zlepšilo akceptovanie priemyselnej činnosti na všetkých úrovniach spoločnosti, a to od materských škôl cez podniky až po verejnú správu; |
|
9. |
dáva na zváženie, že zmeny obchodných modelov spôsobené pokračujúcou digitalizáciou sa čoraz viac stávajú stredobodom budúceho vývoja, takže v budúcnosti by sa malo v prípade národnej činnosti rozlišovať aj podľa obchodných modelov, nielen podľa odvetvia; |
Posilnenie priemyslu Európy
|
10. |
žiada, aby sa aj po roku 2020 zachoval strategický cieľ týkajúci sa 20 % podielu priemyslu na HDP; |
|
11. |
nazdáva sa, že možnosť Európy zachovať a ďalej rozvíjať globálne konkurencieschopný priemysel spočíva vo vlastnej technologickej nezávislosti; |
|
12. |
žiada, aby sa aj pre technológie, ktoré majú pre Európu strategický význam (napr. mikroelektronika, batériové články), vytvorili a zachovali rovnaké podmienky v európskej i celosvetovej hospodárskej súťaži; |
|
13. |
pripomína, že rámcové podmienky z iných oblastí regulácie, ktoré majú obmedzujúci vplyv len na podniky v EÚ (napr. niektoré ustanovenia týkajúce sa regulácie používania určitých látok), majú za následok ukončenie aktivity alebo presúvanie niektorých podnikateľských činností do tretích krajín, čo by mohlo ovplyvniť celý reťazec tvorby hodnôt v EÚ; |
|
14. |
zdôrazňuje strategický význam dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Vyzýva Komisiu, aby dôsledne využila potenciál, ktorý z toho vyplýva. Víta návrh Komisie vytvoriť strategické fóra na prípravu a zlepšiť tak medzinárodnú koordináciu zainteresovaných strán. Žiada dôsledný a čo najskorší ďalší rozvoj koncepcie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ako aj zohľadnenie nadobudnutých skúseností; |
|
15. |
víta vyjadrenia Komisie týkajúce sa obranného priemyslu. Zasadzuje sa za koordinovaný strategický prístup, najmä z dôvodu vysokého hospodárskeho, technologického a bezpečnostno-politického významu tohto priemyslu. Európsky obranný fond by sa mal dať využiť aj na výskum a mal by mať vlastnú rozpočtovú položku; |
|
16. |
zdôrazňuje význam odvetví námorného priemyslu pri zvládaní výziev v oblasti modrého hospodárstva a plnom využívaní jeho celého potenciálu a víta úspechy, napríklad v oblasti osobných lodí a obnoviteľných morských zdrojov energie. Žiada, aby bolo po skončení iniciatívy LeaderSHIP 2020 možné vytvoriť prostredníctvom zapojenia všetkých oblastí európskej politiky plán na podporu námorného priemyslu; |
Prehĺbený spravodlivejší vnútorný trh: posilnenie postavenia ľudí a podnikov
|
17. |
súhlasí s názorom, že dobre fungujúci vnútorný trh s tovarom a službami môže uľahčiť integráciu podnikov do globálnych reťazcov tvorby hodnôt a preto je nevyhnutný pre úspech európskeho priemyslu; |
|
18. |
pripomína, že európsky trh má pre regióny väčší význam než globálny trh a vyzýva, aby sa realizovala stratégia jednotného trhu (8), účinne presadzovali právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu a rozhodne postupovalo proti bilaterálnym opatreniam na vylúčenie z trhu v rámci EÚ (napr. bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ). Zdôrazňuje, že konkurencieschopné služby pre podniky sú čoraz dôležitejším spojivom a súčasťou produktivity a nákladovej konkurencieschopnosti spracovateľského priemyslu; |
|
19. |
žiada zvýšiť flexibilitu verejného obstarávania, aby tak obstarávanie verejných orgánov mohlo byť priaznivejšie naklonené inovácii a otvorenejšie technológiám; |
|
20. |
víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, zdôrazňuje však, že je potrebné doplniť ho o silný európsky sociálny program, ktorý by okrem iného otvoril cestu konvergencii reálnych miezd v súlade s prírastkami produktivity; |
|
21. |
zdôrazňuje, že odborní a vedúci pracovníci, ktorí svoju kvalifikáciu získali prostredníctvom pracovného vzdelávania, sú produktívnou kostrou mnohých podnikov, najmä aj MSP. Pripomína, že vysoké požiadavky na kvalifikáciu, ako aj vyvážený pomer praktickej a teoretickej odbornej prípravy, sú rozhodujúce pre vysokošpecializované priemyselné sektory s vysokými nárokmi na technológiu a poznatky; |
|
22. |
pripomína úlohu, ktorá prislúcha národnej a regionálnej úrovni, vypracovať stratégie na získanie a zachovanie kľúčových kompetencií; |
Modernizácia priemyslu z hľadiska digitálneho veku
|
23. |
zdôrazňuje, že základnou požiadavkou digitálnej budúcnosti musí byť zabezpečiť, aby priemysel a spoločnosť boli celkovo nadčasovejšie; |
|
24. |
pripomína úlohu, ktorá je v rukách regionálnych a miestnych samospráv, ďalej rozvíjať so zameraním na budúcnosť všetku infraštruktúru potrebnú pre digitalizáciu, pritom zostať otvorený všetkým technickým riešeniam a dbať na dobrú vyváženosť systémov širokopásmového pripojenia, frekvenčného spektra a digitálneho riadenia, ako aj na ich kompatibilitu; |
|
25. |
pripomína, že dobré príklady výpočtu pomeru nákladov a efektívnosti môžu pomôcť znížiť prekážky brániace zavedeniu a využívaniu digitálnych technológií v etablovaných podnikoch a môžu podporiť zmenu obchodných modelov. Žiada, aby sa pri digitalizácii (Digital Innovation Hubs) podporovali infraštruktúry na podporu MSP; |
|
26. |
vyzýva Komisiu, aby vedúcu úlohu európskeho priemyslu zakotvila aj v 9. rámcovom programe pre výskum a inovácie ako cieľ. Nabáda, aby sa zvýšilo úsilie zamerané na dosiahnutie cieľa vynaložiť na VaV 3 % HDP a aby sa schopnosť premeny a inovácie priemyslu posilnila prostredníctvom ďalších tematických platforiem na priemyselnú modernizáciu, ako napr. partnerstvo pre nové výrobné postupy, udržateľná výroba, tlač 3D, priemysel 4.0; |
Budovanie vedúceho postavenia Európy v nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve
|
27. |
súhlasí s názorom Komisie, Parlamentu a Rady, že vedúcu úlohu Európy v nízkouhlíkovom obehovom hospodárstve treba ďalej rozvíjať a výrazne tak prispieť k uplatňovaniu Parížskej klimatickej dohody. Pripomína svoju požiadavku vytvoriť na európskej a národnej úrovni nástroje environmentálnej, klimatickej a energetickej politiky, ktoré nebudú neprimerane negatívne vplývať na hospodárske odvetvia, ktorých výroba je náročná na energiu a ktoré sú závislé od vonkajšieho obchodu, alebo ohrozovať ich medzinárodnú konkurencieschopnosť; |
|
28. |
žiada cielenú podporu domáceho ťažobného priemyslu pri prieskume a ťažbe, ako aj pri využívaní primárnych surovín, pri komplexnom zmysluplnom uzatváraní obehu látok a nahrádzaní s cieľom zmenšiť závislosť od dovozu surovín. Žiada zlepšiť európsku spoluprácu v oblasti efektívneho využívania zdrojov a aditívnej výroby a žiada, aby sa funkčné a kolaboratívne obchodné modely podporovali prevažne prostredníctvom pozitívnych stimulov; |
|
29. |
súhlasí s názorom, že vývoj a výroba systémov na uskladnenie energie je rozhodujúcim faktorom pre fungovanie nízkouhlíkového hospodárstva EÚ. Žiada, aby sa tomuto rozvíjajúcemu sa sektoru v Európe nekládli do cesty žiadne prekážky. Upozorňuje, že treba zachovať rovnováhu medzi cieľmi znižovania emisií CO2 a bezpečnosťou zásobovania; |
Podpora priemyselnej inovácie v praxi
|
30. |
víta koncepciu inteligentnej špecializácie, ktorú vypracovala Komisia, a žiada, aby sa reagovalo na nové potenciály, napríklad prostredníctvom krížovej inovácie, keďže medzinárodnosť, interdisciplinárnosť a rôznorodosť perspektív sú základnými stavebnými prvkami komplexných inovačných procesov; |
|
31. |
pripomína, že regionálne a nadregionálne siete, ako napríklad klaster MERGE pôsobiaci v oblasti ľahkých konštrukcií alebo iniciatíva Vanguard, môžu zvrátiť negatívnu špirálu úniku mozgov, hroziaceho nedostatku kvalifikovaných pracovných síl a rozdrobeného hospodárstva, posilniť imidž regiónu ako miesta podporujúceho inovácie, zvýšiť stimuly na zakladanie podnikov a ich prilákanie, ako aj podnietiť vytváranie nových reťazcov tvorby hodnôt; |
|
32. |
pripomína zjednodušenia navrhnuté pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (startupy a scaleupy) (9); |
|
33. |
uznáva rozsiahlu reformu pravidiel štátnej pomoci z roku 2014, ktorá viedla k značnému zjednodušeniu postupov pre podniky aj miestne a regionálne samosprávy. Žiada však, aby sa výrazne zlepšila podpora klastrových iniciatív (článok 28 nariadenia GBER) zvýšením miery podpory. Žiada tiež, aby sa v budúcnosti zvýhodňovali aj cezhraničné klastre a siete klastrov, ako aj zmiešané financovanie, a to najmä v prípade pilotnej infraštruktúry a demonštračných projektov; |
Medzinárodný rozmer
|
34. |
uvedomuje si, že integrácia európskeho priemyslu do globálneho reťazca tvorby hodnôt má obrovský význam a že len obchodné dohody, vzájomné uznávanie noriem a odstránenie colných aj necolných prekážok obchodu zabezpečí slobodný a spravodlivý prístup na svetové trhy; |
|
35. |
víta predovšetkým posilnenie nástrojov na ochranu obchodu, ktorých cieľom je vytvoriť v svetovom obchode spravodlivé východiskové podmienky, najmä pre tradičné priemyselné odvetvia ako je oceliarsky priemysel (10); |
|
36. |
žiada, aby sa v prípade krajín, ktoré sú signatármi dohovoru COP, dbalo na to, aby dohodnuté ciele zníženia v plnej miere a urýchlene preniesli do národných noriem a očakáva, že sa všetci zainteresovaní budú zasadzovať za to, aby sa zabránilo environmentálnemu dumpingu a všetkým jeho negatívnym vplyvom; |
|
37. |
žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do vytyčovania strategických oblastí, ktoré majú význam, pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií; |
Partnerstvo s členskými štátmi, regiónmi, mestami a súkromným sektorom
|
38. |
zdôrazňuje, že regióny a regionálne ekosystémy, v ktorých dobre funguje dialóg medzi MSP, univerzitami a výskumnými centrami ako aj miestnymi orgánmi, majú zásadný význam pre priemyselnú modernizáciu a žiada, aby v európskej priemyselnej politike bola lokálne zameraná koncepcia. Zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy disponujú dôležitými právomocami a kompetenciami v oblastiach politiky, akými sú výskum a inovácie, vzdelávanie a kvalifikácia, podpora exportu, infraštruktúra, MSP a regulácia; |
|
39. |
považuje sa za aktívneho partnera Komisie, Parlamentu a Rady. Víta návrh Komisie usporiadať každoročne Deň priemyslu, a predovšetkým jeho plánované tematické zameranie v roku 2018 na kľúčové podporné technológie a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Víta návrh Komisie založiť diskusné fórum na vysokej úrovni na tému priemyselnej politiky a žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy intenzívne zapojené do diskusie o definícii kľúčových podporných technológií, ktoré majú pre Európu strategický význam. Žiada, aby boli aktívne zapojené regionálne zainteresované strany, ako sú podnikatelia, sociálni partneri a občianska spoločnosť. Víta pilotné opatrenia, ktorými sa v rámci partnerstva na miestnej úrovni podporujú regióny pri zvládaní výziev spojených so štrukturálnymi zmenami. |
V Bruseli 23. marca 2018
Predseda Európskeho výboru regiónov
Karl-Heinz LAMBERTZ
(1) Oznámenie Komisie Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ [COM(2017) 479 final]
(2) Závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 22. a 23. júna 2017.
(3) Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP)).
(4) Závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, Rada pre konkurencieschopnosť, 29. mája 2017 (283/17); Závery o aktualizovanej stratégii pre priemyselnú politiku EÚ, Rada pre konkurencieschopnosť, 30. novembra 2017 (705/17).
(5) Stanovisko VR z 11. apríla 2013 na tému Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva.
Stanovisko VR z 15. júna 2016 na tému Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, COR-2016-01726-00-00-PAC-TRA.
(6) Spoločné varšavské vyhlásenie pri príležitosti štvrtej ministerskej konferencie „priateľov priemyslu“, Varšava, 22. apríla 2016.
Spoločné berlínske vyhlásenie k priemyselnej politike pri príležitosti piatej ministerskej konferencie „priateľov priemyslu“, 30. júna 2017, Berlín.
(7) Údaje Svetovej banky, Obchod (v % HDP), [https://data.worldbank.org/indicator/NE.TRD.GNFS.ZS], 7.1.2018.
(8) Stanovisko Európskeho výboru regiónov Zlepšovanie jednotného trhu, apríl 2016 (spravodajca: Alessandro Pastacci (IT/SES)); Stanovisko Európskeho výboru regiónov Balík predpisov o službách: Hospodárstvo služieb, ktoré je prínosom pre Európanov, október 2017 (spravodajca: Jean-Luc Vanreas (BE/ALDE)).
(9) Podporiť začínajúce a rozširujúce sa podniky (startupy a scaleupy) v Európe: miestne a regionálne hľadisko, COR-2017-00032-00-01-AC-TRA.
(10) Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, jún 2016, spravodajkyňa: Isolde Ries (DE/SES).