El acceso al Derecho de la Unión Europea
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">Más sobre el rincón de las funciones experimentales</a>
Elija las funciones experimentales que desea probar
EUR-Lex
El acceso al Derecho de la Unión Europea

Este documento es un extracto de la web EUR-Lex

Está usted aquí
Utilice comillas para buscar una "expresión exacta". Trunque con un asterisco (*) el término de búsqueda para encontrar variantes del mismo (transp*, 32019R*). Sustituya alguno de los caracteres por un signo de interrogación para encontrar variantes (ca?a da como resultado casa, caja, cada).
Consejos de búsqueda
¿Necesita más opciones de búsqueda? Utilice la Búsqueda avanzada

Documento 52017IR6121

    Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Preskúmanie ESF v polovici trvania v rámci prípravy návrhu na obdobie po roku 2020

    COR 2017/06121

    Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, p. 11/15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    13.7.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 247/11

    Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Preskúmanie ESF v polovici trvania v rámci prípravy návrhu na obdobie po roku 2020

    (2018/C 247/03)

    Spravodajkyňa:

    Catiuscia Marini (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria

    POLITICKÉ ODPORÚČANIA

    EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

    Politika súdržnosti

    1.

    		 upozorňuje na význam regionálnej politiky súdržnosti ako základnej politiky Európskej únie, keďže je zameraná na dosahovanie cieľov Únie tak, ako sú vytýčené v zmluvách EÚ tým, že vyžaduje účasť a zodpovednosť všetkých úrovní štátnej správy a berie ohľad na územné špecifiká;

    2.

    		 zdôrazňuje, že politika súdržnosti je jednou z najviac monitorovaných a hodnotených európskych politík, čo sa dá ľahko doložiť mnohými vykonanými posúdeniami a zisteniami zo správ o súdržnosti, ktoré pravidelne vypracúva Európska komisia a o ktorých sa diskutuje na mnohých fórach;

    3.

    		 upriamuje pozornosť na prenikavú povahu tejto politiky, ktorá má za následok, že je všeobecne známa u občanov, čím prispieva k tomu, aby pozitívne vnímali Európu v historickom období, v ktorom EÚ veľmi potrebuje zlepšiť svoj imidž;

    4.

    		 považuje za dôležité, aby bol vytvorený nový, právne záväzný spoločný strategický rámec, ktorý by zahŕňal všetky oblasti politiky EÚ, pričom by sa zachovali existujúce územné nástroje poskytovania pomoci financované z viacerých fondov (miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície); považuje takisto za dôležité rozsiahle nariadenie o spoločných ustanoveniach pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, keďže má zásadný význam na zabezpečenie potrebnej súčinnosti medzi politikami, ktoré sledujú komplementárne ciele;

    5.

    		 odkazuje na svoje nedávne stanoviská o budúcnosti politiky súdržnosti (1) (prijaté v máji 2017) a o zjednodušení (2) (prijaté vo februári 2018), v ktorých sa uvádzajú hlavné usmernenia pre ďalšie zlepšenie tejto politiky, najmä pokiaľ ide o výraznejšiu orientáciu na výsledky a väčšie zjednodušenie;

    6.

    		 uvedomuje si však, že výsledky a vplyv politiky súdržnosti nie sú dostatočne sprostredkované, čo, keďže nevedú k náležitému doceneniu tejto politiky, občas negatívne ovplyvňuje verejnú mienku o štrukturálnych fondoch;

    7.

    		 preto požaduje, aby sa vyvinul mechanizmus dôraznejšej a inkluzívnejšej komunikácie, ktorý by teda dokázal vytvoriť pozitívny a príťažlivý obraz, pokiaľ ide o využívanie fondov.

    Úloha Európskeho sociálneho fondu

    8.

    		 pripomína, že Európsky sociálny fond (ESF) bol zriadený Rímskou zmluvou (1957) ako prvý nástroj finančnej pomoci EÚ a zostáva naďalej hlavným nástrojom Európskej únie zameraným priamo na občanov, v súvislosti s politikou v oblasti práce, sociálneho začlenenia a vzdelávania, a zohráva významnú úlohu pri reforme verejnej správy a súdnictva. Ako taký podporuje plnú zamestnanosť, prispieva k zlepšeniu produktivity práce a rovnosti príležitostí, podporuje sociálne začlenenie, znižuje rozdiely v mierach zamestnanosti medzi európskymi regiónmi, ako aj v rámci regiónov a medzi rôznymi mestami a vidieckymi oblasťami;

    9.

    		 zdôrazňuje pozitívne účinky vykonávania programov financovaných z ESF: odhaduje sa, že v období od roku 2007 do roku 2014 si vďaka podpore ESF 9,4 milióna Európanov našlo prácu a 8,7 milióna získalo odbornú kvalifikáciu (3);

    10.

    		 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty znížili spolufinancovanie opatrení ESF, často v dôsledku politiky fiškálnej konsolidácie, a preto žiada členské štáty, aby zabezpečili dostatočné štátne spolufinancovanie;

    11.

    		 zdôrazňuje však úlohu ESF ako automatického stabilizátora (posilnenú v posledných rokoch predchádzajúceho programového obdobia) pri podpore opatrení európskeho plánu na oživenie hospodárstva počas hospodárskej krízy, čím preukázal náležitú pružnosť v úsilí zachovať verejné investície v regiónoch, ktoré zasiahli asymetrické hospodárske otrasy, a to zvýšením miery spolufinancovania EÚ a moduláciou predbežného financovania, ako aj pri reagovaní na výzvy a zakročil v prospech najzraniteľnejších a najohrozenejších skupín;

    12.

    		 požaduje užšiu prepojenosť medzi podielom sociálne vylúčených ľudí a prideľovaním prostriedkov. Zdôrazňuje, že viac územne zameraný a výraznejšie lokálne založený prístup k využívaniu fondov by zvýšil efektívnosť prideľovania prostriedkov i účinnosť pomoci;

    13.

    		 tiež trvá na tom, že úloha ESF so zreteľom na celkový podiel verejných investícií v oblasti sociálnej politiky je čím ďalej, tým dôležitejšia, keďže v EÚ sa chýbajúce investície do sociálnej infraštruktúry odhadujú najmenej na 100 – 150 miliárd EUR ročne, čo v období rokov 2018 – 2030 bude predstavovať celkový rozdiel vo výške viac ako 1,5 bilióna EUR. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) kompenzuje tento rozdiel len v obmedzenej miere, keďže v súčasnosti iba 4 % schváleného financovania podporuje projekty v oblasti sociálnej infraštruktúry. Zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu a zabrániť duplicite plánovaných investícií do sociálneho kapitálu spolufinancovaných z ESF a investícií do sociálnej oblasti, zručností a ľudského kapitálu v rámci prípadného budúceho fondu InvestEU;

    14.

    		 víta opatrenia, ktoré sa zaviedli v období rokov 2014 – 2020 s cieľom posilniť úlohu ESF, tak pre aktívne politiky trhu práce, ako aj pre sociálne začlenenie, ako napríklad zavedenie zaručeného minimálneho podielu pre ESF, konkrétne intervenčné opatrenia pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), zameranie na výsledky a efektívnosť;

    15.

    		 vyzdvihuje pozitívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli v rámci súčasného programového obdobia, ako vyplýva zo strategickej správy za rok 2017: opatrenia na uľahčenie prístupu na trh práce sa týkali 4,2 milióna nezamestnaných a 2,1 milióna neaktívnych osôb; 14,6 mld. EUR sa investovalo do vzdelávania a odbornej prípravy, pričom 700 000 ľudí si zlepšilo svoje zručnosti; 634 000 ľuďom so zdravotným postihnutím sa pomohlo získať zamestnanie;

    16.

    		 poukazuje na vysokú európsku pridanú hodnotu ESF v predchádzajúcom a súčasnom programovom období, keďže intervenčné opatrenia ESF mali v mnohých členských štátoch a regiónoch hmatateľný a merateľný vplyv na riešenie otázok, ako je vysoká miera nezamestnanosti, demografický pokles a chudoba, ktoré boli označené za európske priority v rámci stratégie Európa 2020;

    17.

    		 poukazuje na dôležitú skutočnosť, že podstatná časť zdrojov bola určená pre opatrenia na posilnenie a budovanie kapacít miestnych a územných orgánov verejnej správy s cieľom pomôcť im zaviesť štrukturálne reformy aj v súlade s plánom reforiem každého členského štátu;

    18.

    		 vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreniami vo vykonávaní opatrení zameraných na podporu integrácie vidieckych a okrajových oblastí, a požaduje, aby sa viac pozornosti venovalo podpore sociálneho začlenenia v najupadnutejších mestských a vidieckych oblastiach, najmä pokiaľ ide o spoločenskú a ekonomickú integráciu mladých ľudí.

    Sociálny rozmer v európskych politikách

    19.

    		 považuje Európsky pilier sociálnych práv za dôležitý pre príspevok EÚ k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, boju proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, k pomoci občanom prispôsobiť sa potrebám trhu práce, umožniť im využiť digitálnu revolúciu a k ich ochrane pred prehlbujúcimi sa hrozbami a neistotami v rámci svojich hraníc i mimo nich;

    20.

    		 opakovane zdôrazňuje, že v prípade hraničných regiónov je dôležité podporovať skutočnú cezhraničnú mobilitu pracovných síl odstránením prekážok v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia (odstránenie daňových prekážok, umožnenie prenosu dávok v nezamestnanosti a prevodu dôchodkových nárokov). Takisto znovu pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v oblasti poradenstva pre dochádzajúcich pracovníkov s využitím služieb Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES) alebo existujúcich cezhraničných štruktúr (4);

    21.

    		 z tohto dôvodu považuje za mimoriadne dôležitý prínos Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý kladie sociálny rozmer do centra európskej agendy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať stratégie a ciele, ktoré by mali existovať medzi sociálnym pilierom a ESF (5), a vyzýva, aby spomedzi 20 hlavných zásad stanovených v pilieri boli tie, ktoré sú relevantné, zohľadnené v rámci programov podporovaných z ESF;

    22.

    		 navrhuje, aby sa zásady sociálneho piliera v rámci programovania ESF uplatňovali s náležitým ohľadom na potrebu zavádzať integrované opatrenia, ktoré by odrážali územné špecifiká a strednodobé tendencie na trhu práce EÚ, tak ako ich sprostredkujú orgány verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj pracovné vyhliadky v Európskej únii;

    23.

    		 poukazuje na výraznú integráciu medzi oblasťami sociálneho piliera a politiky súdržnosti vzhľadom na to, že politika súdržnosti prostredníctvom svojho jedinečného modelu viacúrovňového riadenia môže zosúladiť realizáciu projektov „európskeho formátu“ s dodržiavaním „sociálnych zmlúv“ typických pre každý členský štát;

    24.

    		 domnieva sa, že je potrebné, aby diskusiu o sociálnom pilieri sprevádzalo prvé hodnotenie procesu a výsledkov vykonávania tematického cieľa 9 (sociálne začlenenie a boj proti chudobe) na európskej úrovni interpretované vo vzťahu k vlastným modelom sociálneho zabezpečenia rôznych členských štátov a krízam/transformáciám, ktorými prechádzajú, keďže by mohlo byť ťažké pochopiť prínos k pilieru, ak by sa takto nepoukázalo na realitu;

    25.

    		 varuje pred možnými duplicitami medzi budúcim programom štrukturálnych reforiem a možnými oblasťami podpory štrukturálnych reforiem z európskych štrukturálnych a investičných fondov prostredníctvom tematického zamerania, ktoré sa v súčasnosti zakladá na cieľoch stratégie Európa 2020 a neskôr bude založená na cieľoch jej nástupníckej stratégie. Na tento účel treba vymedziť rozsah štrukturálnych reforiem EÚ oprávnených na podporu na základe spôsobilostí a pridanej hodnoty EÚ, ako aj jasné odlišovanie medzi podporou oprávnenou na základe politiky súdržnosti (článok 175) a podporou oprávnenou na základe administratívnej spolupráce (článok 197).

    Odporúčania na obdobie po roku 2020

    26.

    		 dúfa, že návrh budúceho viacročného finančného rámca (VFR) sa začne vymedzovať v dostatočnom predstihu, aby sa umožnilo primerané zapojenie občanov a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom vyhnúť sa oneskoreniam pri prijímaní nariadení a usmernení, ktoré spôsobili oneskorený začiatok súčasného programového obdobia;

    27.

    		 vychádzajúc zo štúdie VR na tému „Súčasný stav a budúce výzvy Európskeho sociálneho fondu pri podpore sociálnej súdržnosti v európskych mestách a regiónoch“ pripomína, že ESF má v nadchádzajúcich rokoch zohrávať stále dôležitejšiu úlohu, najmä s ohľadom na výzvy, ktoré predstavujú: dlhodobá nezamestnanosť, začlenenie mladých ľudí do trhu práce, starnutie obyvateľstva a marginalizácia vnútorných odľahlých a pohraničných oblastí, vyľudňovanie vidieckych oblastí, demografické zmeny v dôsledku migrácie, integrácia utečencov a migrantov, boj proti sociálnemu vylúčeniu v mestských oblastiach, nedostatok špecifických zručností a prispôsobovanie všeobecného, odborného a vyššieho vzdelávania technologickému vývoju, boj proti sociálnemu vylúčeniu znevýhodnených skupín, podpora vzdelávania, od predškolského veku po starších ľudí, ako aj opatrenia pre dospelých s nízkou úrovňou znalostí a zručností, ako aj prispôsobenie vzdelávacích noriem potrebám trhu práce v EÚ;

    28.

    		 trvá na komplementárnosti medzi EGF a ESF ako súčasti európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), keďže EGF je mechanizmom, ktorý poskytuje krátkodobú pomoc, zatiaľ čo dlhodobé opatrenia, ktoré sú podporované z EŠIF môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v rámci EGF;

    29.

    		 zdôrazňuje bezprecedentný rozsah prebiehajúcej digitálnej revolúcie a jej účinky, ktoré sa prejavujú a budú v ešte väčšej miere prejavovať v budúcnosti v podobe výrazného „premiešania“ pracovného trhu, pričom poukazuje na výzvy, ktoré tento jav predstavuje pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska schopnosti prispôsobiť sa novým požiadavkám na zručnosti a rozširovať príležitosti vzdelávania pre všetkých občanov na všetkých úrovniach, tak všeobecného, ako aj odborného a vyššieho vzdelávania;

    30.

    		 odporúča, aby sa v rámci ESF v budúcnosti vypracoval taký balík základných opatrení, ktorými sa zabezpečí, že mladí ľudia pochádzajúci zo znevýhodnených prostredí budú mať prístup k minimálnej úrovni vzdelania a k dispozícii príslušné prostriedky potrebné na osvojenie si zručností na primeranej úrovni;

    31.

    		 považuje za veľmi relevantné zabezpečiť potrebnú flexibilitu na prispôsobenie programovania ESF novým výzvam, ktoré by sa mohli objaviť;

    32.

    		 pripomína potrebu podporovať túto digitálnu revolúciu uľahčovaním integrácie medzi investíciami v digitálnej oblasti na jednej strane a opatreniami zameranými na osoby na strane druhej, vrátane tých, ktoré pôsobia v miestnych a regionálnych verejných organizáciách;

    33.

    		 domnieva sa, že úspešné zvládnutie výziev, ktoré so sebou prináša potreba prispôsobiť sa technologickému vývoju a globalizácii, si vyžaduje integrované využívanie rôznych európskych nástrojov podpory a pomoci, ktoré treba používať súčinne pri spĺňaní cieľov stanovených v príslušných stratégiách pre inteligentnú špecializáciu;

    34.

    		 je presvedčený, že na zvládnutie týchto výziev by mal ESF zostať neoddeliteľnou súčasťou EŠIF a základným prvkom regionálnej politiky súdržnosti, aby sa využili všetky možné synergie z integrácie s opatreniami financovanými v rámci ostatných štrukturálnych fondov, ako aj fondov pre rozvoj vidieka. ESF musí účinne interagovať s inými štrukturálnymi fondmi, predovšetkým s EFRR, v záujme dosiahnutia regionálnej politiky, ktorá by bola integrovaná prostredníctvom spoločných opatrení štrukturálnych fondov;

    35.

    		 ďalej je presvedčený, že musí zostať zachovaná možnosť, aby ESF bol fondom so zdieľaným hospodárením, a preto dôrazne odmieta akýkoľvek návrh na transformáciu ESF na model priameho riadenia Európskou komisiou, rovnako ako odmieta akýkoľvek návrh na jeho centralizáciu v rámci výhradnej zodpovednosti členských štátov, pokiaľ to nevyhnutne nevyplýva z inštitucionálneho usporiadania daného členského štátu;

    36.

    		 domnieva sa, že dôležitým faktorom úspechu pri implementácii ESF je prístup zdola nahor, ktorý umožňuje, aby sa opatrenia lepšie prispôsobili potrebám príjemcov, a to uplatnením metódy partnerstva medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi aktérmi na daných územiach;

    37.

    		 žiada, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni zaviedli konkrétne mechanizmy na koordináciu medzi ESF a ďalšími európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a nástrojmi. Mali by umožniť komplementárnosť na úrovni operácií vrátane možností podpory z rôznych zdrojov financovania v rámci jednej operácie;

    38.

    		 súhlasí s návrhom začleniť do ESF iné fondy, ktoré pôsobia v sociálnej oblasti a v rámci politiky zamestnanosti (ESF+ alebo zastrešujúci fond), za predpokladu, že tento krok povedie k dosiahnutia jasných synergií a že sa aj na tieto fondy bude vzťahovať model zdieľaného hospodárenia. Obzvlášť zrejmé by boli synergie s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ktorý funguje podľa modelu zdieľaného hospodárenia;

    39.

    		 poukazuje na to, že ESF bude na regionálnej a miestnej úrovni aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri riešení problematiky predčasného ukončovania školskej dochádzky a prechodu od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu a pri budovaní kapacít vzdelávacieho systému na riešenie týchto problémov;

    40.

    		 upriamuje pozornosť na skutočnosť, že regionálnym prispôsobením ESF možno dosiahnuť pokrytie dopytu podnikov po zručnostiach v rôznych regiónoch, a to prostredníctvom primeraných opatrení v oblasti odbornej prípravy a skontaktovaním uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov. ESF má zásadný význam pre opatrenia na rozvoj zručností na regionálnej úrovni s cieľom vytvoriť ponuku kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako je dôležitý pre transformáciu niektorých odvetví, ktoré čelia napríklad závažným problémom v súvislosti s digitalizáciou;

    41.

    		 zároveň vyjadruje obavy, že vytvorenie zastrešujúceho ESF by mohlo viesť k celkovému zníženiu zdrojov vyčlenených na zamestnanosť a sociálne začlenenie, ako aj k oslabeniu úlohy územných samospráv pri plánovaní a spravovaní týchto fondov;

    42.

    		 súhlasí s nevyhnutnosťou väčšmi zviditeľniť ESF vo VFR a domnieva sa, že je žiaduce, aby boli v rámci hlavy venovanej politike súdržnosti vytvorené jednotlivé časti pre hospodársku, územnú i sociálnu súdržnosť, pričom by vo všeobecnosti uvítal väčšiu transparentnosť štruktúry VFR s cieľom umožniť európskym občanom lepšie rozpoznať priority Európskej únie;

    43.

    		 vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne oznámenie Európskej komisie na tému „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (6) neobsahuje informácie o tom, ako by mal budúci VFR riešiť sociálne výzvy pre Európsku úniu a ponecháva len malý priestor pre zainteresované strany, aby formovali návrh Európskej komisie týkajúci sa budúceho VFR, ktorý má byť predložený 2. mája 2018;

    44.

    		 opätovne zdôrazňuje, že uskutočňovanie cieľov hospodárskeho rozvoja, ako aj sociálneho začlenenia si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup, ktorý možno najlepšie dosiahnuť implementáciou programov, na ktoré prispieva viacero fondov, alebo jeden fond so širokým a flexibilným rozsahom pôsobnosti. Preto uznáva význam nástrojov územného rozvoja financovaných z viacerých fondov, ako sú operačné programy financované z viacerých fondov, integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou a odmieta akýkoľvek pokus zaviesť povinnosť financovať programy len z jedného fondu;

    45.

    		 preto vyzýva na ďalšiu harmonizáciu, ako aj zefektívnenie nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa rozdiely, medzery a duplikácie v prevádzkových pravidlách fondov obmedzili na minimum a aby sa pravidlá vymedzili jednoduchým a transparentným spôsobom ponechávajúc dostatočnú pružnosť pre individuálne prispôsobené riešenia, ktoré sa vypracujú na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vrátane rozšírenia nástrojov „platby na základe metodiky hodnotenia výsledkov“, ako aj spoločných akčných plánov a zjednodušeného vykazovania nákladov. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenia pre používanie zjednodušeného vykazovania nákladov na všetkých úrovniach bez akéhokoľvek obmedzenia či požiadaviek na ich minimálne prahové hodnoty;

    46.

    		 pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európsky sociálny fond pri riešení usmernení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pričom by uvítal lepšie prepojenie medzi reformovaným európskym semestrom a politikou súdržnosti. Európsky semester by mal skutočne prejsť ďalšou demokratizáciou na európskej a štátnej úrovni, byť lepšie vymedzený z hľadiska európskej pridanej hodnoty a v súvislosti s právomocami EÚ a mal by sa viac zameriavať na pocit spolupatričnosti, k čomu by mohlo prispieť prijatie kódexu správania stanovujúceho normy pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj zavedenie „štrukturálneho dialógu o stave súdržnosti v Európe“, ktorý by sa začlenil do procesu európskeho semestra;

    47.

    		 preto odmieta jednoduché podriadenie politiky súdržnosti európskemu semestru, čo by spochybnilo jej postavenie zakotvené v zmluvách, a namiesto toho by uvítal štruktúrované zapojenie miestnych a regionálnych orgánov ako partnerov v procese európskeho semestra, začlenenie územnej analýzy do celého procesu a podľa možnosti zavedenie špecifických územných odporúčaní;

    48.

    		 navrhuje, aby sa v súlade s jeho stanoviskami Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP a Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020 preskúmala možnosť využívať okrem HDP aj ukazovatele, ktoré zohľadňujú demografické, sociálne a environmentálne údaje, ako napríklad index regionálneho sociálneho pokroku EÚ (EU-SPI).

    V Bruseli 22. marca 2018

    Predseda Európskeho výboru regiónov

    Karl-Heinz LAMBERTZ

    (1)  COR 1814/2016.

    (2)  COR 4842/2017.

    (3)  Pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení ex post programov ESF na obdobie rokov 2007 – 2013 [SWD(2016) 452 final].

    (4)  COR 1319/2014.

    (5)  COR-03141/2017.

    (6)  COM(2018) 98 final, uverejnený 14. februára 2018.

    Arriba