9.11.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 371/28

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie z 22. júna 2015, „ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka [oznámené pod číslom C(2015) 4076] (1)“ v rozsahu, v akom vylúčilo z financovania Európskou úniou výdavky uskutočnené v rámci priamych pomocí oddelených od produkcie pre roky žiadosti 2009, 2010 a 2011 a v rámci podmienenosti pre žiadosti v roku 2011, a keďže nestanovilo vrátenie Helénskej republike sumy vo výške 1 0 4 60  620,42 eura na základe rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-632/11, zo 6. novembra 2014, Helénska republika/Európska komisia, v súlade s tým, čo sa uviedlo v žalobe v súvislosti so skutkovými okolnosťami a žalobnými dôvodmi smerujúcimi k zrušeniu a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je uplatnený v rámci paušálnej opravy vo výške 25 % uloženej za nedostatky v definícii a kontrole stálych pastvín pre roky 2009, 2010 a 2011 a týka sa nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 2 ods. 2 nariadenia č. 796/2004 (2) [teraz článok 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009 (3)].

2.

Druhý žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je tiež uplatnený v rámci paušálnej opravy vo výške 25 % uloženej za nedostatky v definícii a kontrole stálych pastvín pre roky 2009, 2010 a 2011 a týka sa nesprávneho výkladu a uplatnenia pokynov, pokiaľ ide o to, či boli splnené predpoklady pre uloženie finančnej opravy vo výške 25 %, nedostatku odôvodnenia, nedodržania hraníc diskrečnej právomoci Komisie a zároveň porušenia zásady proporcionality.

3.

Tretí žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je uplatnený v rámci paušálnej opravy vo výške 5 % uloženej za nedostatky v systéme evidencie pôdy (LPIS) v prvom roku jeho uplatňovania (2009) a týka sa nesprávneho výkladu a uplatnenia pokynov, nedodržania hraníc diskrečnej právomoci Komisie a zároveň porušenia zásady proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu je uplatnený v rámci paušálnych oprav uložených za nedostatky v kontrolách na mieste, a konkrétnejšie v súvislosti s opravou vo výške 2 % uloženou z dôvodu neúčinnej analýzy rizík pre rok žiadosti 2010 a týka sa nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1122/2009 (4) a článku 27 nariadenia č. 796/2004, ako aj porušenia zásady legitímnej dôvery.

Okrem toho, pokiaľ ide o ostatné spochybňované časti napadnutého vykonávacieho rozhodnutia, Helénska republika uvádza tieto dva žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu.

5.

Piaty žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu sa vzťahuje na paušálnu finančnú opravu vo výške 2 % uloženú v rámci režimu podmienenosti pre rok žiadosti 2001 a týka sa nesprávneho uplatnenia a výkladu článku 11 nariadenia č. 885/2006 (5) a článku 31 nariadenia č. 1290/2005 (6), nedostatku odôvodnenia a skutkového omylu týkajúceho sa paušálnej opravy vo výške 2 % pre rok žiadosti 2011.

6.

Šiesty žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu sa vzťahuje na sumu, ktorá musí byť vrátená Helénskej republike na základe rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-632/11, zo 6. novembra 2014, a týka sa porušenia článkov 266 a 280 ZFEÚ vo veci povinnosti Komisie prijať opatrenia vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora a neuvedenia odôvodnenia pre nevrátenie Helénskej republike sumy 1 0 4 60  620,42 eura v nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok Všeobecného súdu.