1.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 31/4

1.

Keď vnútroštátny súd konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky týkajúcej sa úroku z omeškania, musí z toho podľa smernice Rady 93/13/EHS (1) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a najmä podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tejto smernice s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a používateľov v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity vyvodiť dôsledok spočívajúci v neplatnosti akejkoľvek sadzby úroku z omeškania vrátane tej, ktorá môže vyplývať z doplňujúceho uplatnenia vnútroštátneho ustanovenia, akým môže byť článok 1 108 Občianskeho zákonníka (Código Civil), druhé prechodné ustanovenie zákona 1/2013 v spojení s článkom 114 hypotekárneho zákona (Ley Hipotecaria) alebo článok 4 RDL 6/2012, a to bez toho, aby musel zohľadniť prepočet, ktorý predajca alebo dodávateľ prípadne urobil v súlade s druhým prechodným ustanovením zákona 1/2013?

2.

Má sa druhé prechodné ustanovenie zákona 1/2013 vykladať v tom zmysle, že nemôže predstavovať prekážku ochrany záujmu spotrebiteľa?

3.

Keď vnútroštátny súd konštatuje existenciu nekalej podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti, musí z toho podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a najmä podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 tejto smernice s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a používateľov v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity odvodiť, že táto podmienka nebola dohodnutá, a vyvodiť dôsledky, ktoré s tým súvisia, a to aj vtedy, ak predajca alebo dodávateľ čakal, kým uplynie minimálna lehota stanovená vo vnútroštátnom predpise?