Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

2013/C 293/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

„HÖRI BÜLLE“

ES č.: DE-PGI-0005-01040-28.09.2012

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov

„Höri Bülle“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Názov Höri Bülle (= cibuľa, lat. cibolla) označuje v obchodnom styku a bežnom jazyku červenú cibuľu s charakteristickým tvarom a farbou, ktorá sa po stáročia pestuje na polostrove Höri.

Höri Bülle, botanicky Allium cepa, patrí k rodu cesnak (Allium).

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Všetky kroky pestovania cibule od zasiatia po čistenie a sušenie zozbieraných cibúľ sa uskutočňujú v označenej zemepisnej oblasti. Používa sa výhradne osivo vlastnej generácie z tejto oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Na všetkých stupňoch obchodovania sa musí označovať ako „Höri Bülle“. Ďalej sa na označení musí uvádzať názov a adresa výrobcu a/alebo jeho registračné číslo v združení na ochranu výrobcov s cieľom zaručiť vysledovateľnosť.

Ďalej sa musí použiť logo združenia na ochranu výrobcov s nápisom „Höri Bülle“ a so štylizovaným zobrazením cibule. Uvedené sa vzťahuje aj na výrobcov, ktorí nie sú členmi združenia na ochranu výrobcov.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Na západnom konci Bodamského jazera sa medzi mestami Stein am Rhein a Radolfzell nachádza polostrov s názvom Höri, hovorovo nazývaný aj „Zwiebelhöri“. Z historického i hospodárskeho hľadiska ho treba vnímať ako jeden celok, ktorý je na severovýchode ohraničený jazerom Zeller See a na juhovýchode jazerom Untersee. Zemepisná oblasť zahŕňa katastrálne územie obcí Gaienhofen, Moos a Öhningen krajinského bádensko-württemberského okresu Kostnica, ako aj susednú časť obce Bohlingen v rámci mesta Singen (Hohentwiel).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Pomerne mierne teploty vzduchu a pôdy počas hlavného vegetačného obdobia, podmienené bezprostrednou blízkosťou Bodamského jazera, ktoré pôsobí ako akumulátor tepla, podporujú pestovanie zeleniny. Sprašové pôdy podobné černozemiam a tmavé slatinné pôdy vytvárajú vhodné predpoklady na pestovanie zeleniny, ktoré je aj v súčasnosti výrazným krajinotvorným prvkom. Najmä pestovanie cibule má v zemepisnej oblasti viac ako tisícročnú históriu, prvé preukázané písomné zmienky pochádzajú z 8. storočia [Zimmermann, J. (1967): Vom Zwiebelbau am Bodensee seit 1 200 Jahren — Das Zwiebel — oder Bölleland „Höri“, Zwiebelmärkte in Konstanz, Rorschach und Schaffhausen. (1 200 rokov pestovania cibule pri Bodamskom jazere – kraj cibule alebo Bölleland„Höri“, cibuľové trhy v mestách Kostnica, Rorschach a Schaffhausen.) In: Hegau. Zeitschrift für Geschichte, Volksmund und Naturgeschichte des Gebietes zwischen Rhein, Donau und Bodensee. (Časopis o histórii, ľudových tradíciách a prírodopise oblasti medzi Rýnom, Dunajom a Bodamským jazerom.) číslo 1/2 (23/24): 283]. Know-how miestnych obyvateľov o uchovávaní a ošetrovaní osiva i pestovaní cibule „Höri Bülle“ sa odovzdávalo z generácie na generáciu a zohráva významnú úlohu pre neskoršie vlastnosti výrobku.

Cibuľa „Höri Bülle“ je pre túto krajinu charakteristický poľnohospodársky výrobok, ktorý sa využíva v cestovnom ruchu pri propagácii oblasti. Polostrov má odveký ľudový názov „Zwiebelhöri“: „Maličký kúsok zeme, sotva hodinku a pol dlhý a na žiadnom mieste širší ako trištvrte hodinku, medzi Schienerbergom a jazerom Untersee, má odpradávna zvláštny názov Höry, Bischofshöri, Zwiebelhöri (…)“ [pozri Bader, J. (vydavateľ) (1840): Badenia oder das badische Land und Volk. (Badenia alebo bádenská krajina a jej ľud.) Kunst-Verlag, Karlsruhe. s. 248].

Mnohé dôkazy, ako napr. tradičné cibuľové trhy začiatkom 20. storočia v susedných mestách Kostnica, Singen, Radolfzell i v švajčiarskych mestách Rorschach a Schaffhausen, svedčia o rozvinutom tradičnom obchode s cibuľou. Úrodný polostrov na západnom konci Bodamského jazera medzi mestami Stein am Rhein a Radolfzell, ktorého vrch Schienerberg má výšku 708 m, sa okrem toho spája s menami významných nemeckých maliarov a básnikov.

5.2.   Špecifickosť výrobku

Odroda cibule „Höri Bülle“ patrí medzi staré vidiecke odrody a nie je chránenou národnou odrodou, ani odrodou chránenou v rámci Spoločenstva. Cibuľa „Höri Bülle“ sa rozmnožuje výlučne vlastným potomstvom. Semená sa nepredávajú. Cibuľa „Höri Bülle“ sa od iných červených druhov cibule líši predovšetkým svojím charakteristickým tvarom a farbou. Tenká a mäkká vonkajšia šupka má skôr svetlú hnedočervenú farbu, ktorá na rozdiel od tmavočervených druhov nefarbí. V priereze sú viditeľné svetločervené deliace vrstvy medzi jednotlivými šupkami cibule. Typický plochý, bruchatý tvar cibule „Höri Bülle“ je vhodný najmä na zapletanie do tradičných cibuľových vrkočov. Vďaka mierne mäkšej konzistencii je cibuľa veľmi šťavnatá, ale aj citlivá na tlak a vyžaduje si mimoriadnu pozornosť pri tradičnom ručnom zbere. Plne mechanizovaný zber bežným vyorávačom preto nie je možný. Skôr sa používa mechanický kultivátor na odkrytie cibúľ.

Chuť cibule „Höri Bülle“ dotvára najmä jemná aróma a ľahká, nenásilná štipľavosť. Počas dusenia sa jej štipľavosť rozvinie bez toho, aby sa pritom stratila jej charakteristická červená farba. Cibuľa „Höri Bülle“ je v zemepisnej oblasti i za jej hranicami veľmi známa a vysoko uznávaná, čo je podmienené jej pôvodom. Na základe jej výnimočne dobrých chuťových vlastností a trvalo udržateľnej metódy pestovania (napr. osivo vlastnej generácie, tradičný ručný zber, zachovanie kultúrnej krajiny Höri) ju združenie Slow Food Deutschland e.V. zaradilo do zoznamu „archy chutí“.

V regionálnej literatúre možno nájsť mnohé básne ospevujúce cibuľu „Höri Bülle“, ako napr. Chválospev na Höri Bülle, básničky hovorového štýlu Anny Schreiber Bähr alebo báseň „Uf em Markt“ (Na trhu) z pera maliara a básnika Bruna Epplea. Vďaka dielam a menám umelcov z polostrova Höri sa cibuľa „Höri Bülle“ preslávila aj za hranicami regióna.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Znalosti a stáročná tradícia pestovania cibule sú zárukou charakteristických vlastností cibule „Höri Bülle“ a odôvodňujú vysoké uznanie výrobku. Spätosť regiónu so stáročnou tradíciou pestovania cibule i jeho vysoké ocenenie sa premietajú do mnohých oblastí miestneho života. Prejavuje sa okrem iného vo veľkom význame cibule „Höri Bülle“ v regionálnej kuchyni [obec Moos (vydavateľ) (1996): Kleines Bülle Brevier (Malý breviár Bülle). Text: Erwin Keller. 2. vydanie obec Moos. s. 26 – 52].

Cibuľa „Höri Bülle“ sa spomína pri mnohých slávnostiach a zvykoch ako napr. počas „slávností Bülle“, ktoré sa organizujú od roku 1976 každoročne vždy v 1. októbrovú nedeľu v obci Moos, ktorých stredobodom sú špeciality z cibule „Höri Bülle“. Pri tejto slávnosti sa zapletajú cibuľové vrkoče z „Höri Bülle“ čiastočne zmiešaných so žltými cibuľami (Stuttgarter Riesen), pričom plochý tvar Höri Bülle je do vrkočov mimoriadne vhodný. Občerstvenie je prevažne z cibuľových výrobkov: cibuľová polievka, cibuľový koláč, Dinelle (cibuľový posúch) a podobne.

V obci Moos v zemepisnej oblasti sa tradične od roku 1953 počas fašiangovej veselice používa lokálne zvolanie „Rätich, Bülla und Salot — gnua, gnua, gnua!“, okrem toho existuje tradičný cech bláznov s názvom „Büllebläri“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)]

http://register.dpma.de/DPMAregister/geo/detail.pdfdownload/32550

(1)  Ú. v EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Porovnaj poznámku pod čiarou 2.