15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/95

1.1

EHSV víta iniciatívu Komisie prepracovať smernicu o sprostredkovaní poistenia a návrh hodnotí vo všeobecnosti pozitívne. Ciele, ktoré návrh sleduje, sú odôvodnené a návrh je v podstate primeraný.

1.2

Niektoré aspekty návrhu však boli nedostatočne skúmané a vyžadujú ďalšie zváženie pred tým, než sa budú môcť realizovať. V niektorých prípadoch je potrebné presnejšie vymedzenie pojmov, aby bolo možné predpisy účinne uplatňovať.

1.3

Požiadavky na informácie pre zákazníkov stanovené v návrhu sú vo všeobecnosti primerané a pre spotrebiteľa prospešné.

1.4

Podľa návrhu majú sprostredkovatelia poistenia a poisťovne prijať všetky náležité opatrenia na identifikáciu konfliktov záujmov, ktoré môžu vznikať počas sprostredkovávania poistných produktov, a informovať o tom zákazníka. EHSV to považuje za dôležité a schvaľuje zámer návrhu, zastáva však názor, že niektoré aspekty návrhu by sa mohli zlepšiť, ako sa uvádza v ďalších bodoch tohto stanoviska.

1.5

Výbor víta, že v súvislosti s kúpou produktov investičného poistenia sa kladú ďalšie osobitné požiadavky na ochranu spotrebiteľa. Často ide o dôchodkové sporenie, ktoré má pre spotrebiteľa vysokú finančnú hodnotu a týka sa dlhého časového úseku. Takéto produkty sú často komplexné a je ťažké sa vopred orientovať v rozdielnych obsahoch a podmienkach a posúdiť ich. Preto má ochrana záujmov spotrebiteľa pri tejto kategórii poistných produktov oveľa väčší význam ako pri jednoduchých poistných produktoch menšieho hospodárskeho významu.

2.1

Smernica o sprostredkovaní poistenia (IMD1) je jediným právnym predpisom EÚ, ktorým sa upravuje predaj poistných produktov s cieľom zabezpečiť práva spotrebiteľa. Smernica bola prijatá v roku 2002 a členské štáty ju mali transponovať do vnútroštátneho práva najneskôr do januára 2005. Cieľom tejto smernice je pomocou určitých všeobecných zásad zabezpečiť minimálnu harmonizáciu, pričom v jednotlivých členských štátoch sa vykonáva podstatne odlišnými spôsobmi. Potreba jej revízie bola uznaná už počas kontroly vykonávania, ktorú Komisia uskutočnila v rokoch 2005 – 2008.

2.2

Turbulencie na finančných trhoch okrem toho zdôraznili význam zabezpečenia účinnej ochrany spotrebiteľa vo všetkých finančných sektoroch. V roku 2010 skupina G20 požiadala OECD a ostatné príslušné medzinárodné organizácie, aby vypracovali spoločné zásady v oblasti finančných služieb na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Predkladaný návrh prepracovaného znenia smernice o sprostredkovaní poistenia je potrebné vnímať aj v tomto kontexte.

2.3

Cieľom návrhu prepracovanej smernice (IMD2) je zlepšiť reguláciu trhu s poistením zabezpečením rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov predaja poistných produktov a zlepšením ochrany poistencov.

2.3.1

Ústrednými cieľmi sú nenarušená hospodárska súťaž, ochrana spotrebiteľa a integrácia trhu. Majú sa identifikovať, riešiť a odstrániť konflikty záujmov. Odborné znalosti predajcov by mali zodpovedať zložitosti predávaných produktov. Majú sa zjednodušiť postupy pri cezhraničných činnostiach.

2.3.2

Návrh rozširuje rozsah pôsobnosti smernice z predaja výlučne cez sprostredkovateľa poistenia ako medzičlánku na viac-menej celý predaj poistných produktov.

2.3.3

Komisia považuje tento návrh za nástroj „minimálnej harmonizácie“, ktorý členským štátom ponecháva dostatočný priestor na stanovenie prísnejších požiadaviek v záujme ochrany spotrebiteľov.

3.1

EHSV víta iniciatívu Komisie prepracovať smernicu o sprostredkovaní poistenia a návrh hodnotí vo všeobecnosti pozitívne. Ciele, ktoré návrh sleduje, sú odôvodnené a návrh je v podstate primeraný. Výbor súhlasí s návrhom aj preto, lebo sa v ňom stanovuje, že preskúmanie smernice by sa malo vykonať päť rokov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Niektoré aspekty návrhu však boli nedostatočne skúmané a vyžadujú ďalšie zváženie pred tým, ako sa budú môcť realizovať.

3.2.1

Článkom 1 návrhu sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti v porovnaní so súčasným právnym stavom. Pojem „sprostredkovanie poistenia“ sa v návrhu rozširuje a zahŕňa už nielen samostatných sprostredkovateľov, ale aj zamestnancov poisťovní. To môže byť vyslovene pozitívne, pretože na celý poistný trh sa tak vzťahujú rovnaké predpisy. Smernica sa vzťahuje aj na banky, pokiaľ ich sortiment produktov obsahuje aj poistné produkty.

3.2.2

Podľa názoru EHSV je veľmi dôležité, aby sa podmienky predaja stanovili bez ohľadu na to, ktorá profesijná kategória vo finančnom sektore predaj uskutočňuje. Preto je prekvapujúce, že sa v návrhu výslovne uvádza profesionálna správa poistných udalostí a odhad škôd.

3.3.1

EHSV rozhodne víta, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sprostredkovatelia poistenia, ako aj zamestnanci poisťovní sprostredkujúci poistenie neustále aktualizovali svoje znalosti a schopnosti v tejto oblasti. V tejto súvislosti treba zdôrazniť zodpovednosť zamestnávateľov za zabezpečenie toho, aby sa ich zamestnanci mohli zúčastňovať školení, ktoré sú potrebné na efektívne a uspokojivé vykonávanie ich úloh.

3.3.2

V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že by bolo žiaduce všetkým sprostredkovateľom poistenia (tak zamestnancom, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám) právne stanoviť povinnosť preukázať príslušné odborné vzdelanie.

3.3.3

Podľa článku 8 ods. 2 osoba priamo vykonávajúca činnosti sprostredkovania poistenia nesmie mať záznamy v registri trestov v súvislosti s trestnými činmi proti majetku alebo trestnými činmi súvisiacimi s finančnými aktivitami. Podľa názoru výboru by príslušnú kontrolu mali vykonávať oficiálne štátne orgány, aby bola zaručená integrita a zabránilo sa zložitým a nákladným postupom. Problémom v tejto súvislosti môže byť, že kritéria týkajúce sa záznamov v registri trestov sú v členských štátoch rozdielne, preto tento predpis môže mať v jednotlivých krajinách odlišný účinok.

3.4.1

V návrhu sa stanovuje, že všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie musia byť jasné a nezavádzajúce. Z predložených podkladov musí vyplývať, či sa týkajú marketingu alebo iných informácií. Sprostredkovateľ poistenia musí zákazníka informovať o tom, do akej miery ide o poradenstvo týkajúce sa ponúkaných poistných produktov. Malo by byť jasné, či sprostredkovateľ koná v mene poisťovne alebo vykonáva samostatnú činnosť a od koho poberá odmenu. Návrh je podľa názoru EHSV o všeobecnosti primeraný a pre spotrebiteľa prospešný.

3.4.2

Existuje možné riziko, že sa sprostredkovateľ pokúsi zbaviť zodpovednosti za poradenstvo tým, že zákazníkovi oznámi, že sa žiadne poradenstvo neuskutoční. Navrhované ustanovenie tak môže spôsobiť problémy vo výklade. Ak sa má toto ustanovenie zachovať, musí byť doplnené o pravidlo, že ak sa nakoniec ukáže, že sprostredkovateľ naozaj poskytol poradenstvo o sprostredkovaných produktoch, nemalo by to mať vplyv na možnosť, aby bol zákazník za nedbalé poradenstvo odškodnený.

3.4.3

Mnohé jednoduché poistné produkty sa predávajú bez poradenstva, napríklad cez internet. Predaj bez poradenstva je predmetom článku 18. V článku 18 ods. 1 písm. b) sa stanovuje, že sprostredkovateľ poistenia zákazníkovi oznámi dôvody všetkých odporúčaní o konkrétnom poistnom produkte, hoci sa článok týka situácií, keď sa poradenstvo neposkytuje. Formulácia je protirečivá, a preto sa návrh na tomto mieste musí spresniť.

3.4.4

V článku 20 sa stanovuje formálna požiadavka, že informácie, ktoré majú byť zákazníkovi poskytnuté, musia byť oznámené na papieri. Počet výnimiek svedčí o tom, že sotva ešte ide o základné pravidlo. Namiesto toho by bolo lepšie poskytnúť na papieri základnú informáciu o produkte, ktorej súčasťou budú odkazy na zdroje ďalších informácií.

3.5.1

Podľa návrhu majú sprostredkovatelia poistenia a poisťovne prijať všetky náležité opatrenia na identifikáciu konfliktov záujmov, ktoré môžu vzniknúť počas sprostredkovania poistných produktov, a informovať o tom zákazníka. EHSV to považuje za dôležité a schvaľuje zámer návrhu, zastáva však názor, že niektoré aspekty návrhu by sa mohli zlepšiť nasledovne.

3.5.2

Článok 17 ods. 1 písm. d) až g) obsahuje ustanovenia o informáciách, ktoré sa musia zákazníkovi poskytnúť o tom, aký druh odmeny vo vzťahu k poistnej zmluve sprostredkovateľ prijme. EHSV súhlasí s tým, aby sa poskytovali informácie o tom, ako je odmena stanovená, obáva sa však, že príliš presný údaj o výške odmeny, ako sa stanovuje v písmene f), by mohol zákazníka pri rozhodovaní zavádzať. Je dôležité, aby zákazník poznal presnú celkovú sumu v súvislosti s produktom, sumu, ktorá sa má sprostredkovateľovi zaplatiť, ako aj výšku prípadnej odmeny sprostredkovateľa od poisťovne.

3.5.3

Článok 17 ods. 4 obsahuje ustanovenie o zverejňovaní informácií o odmeňovaní sprostredkovateľa v prípadoch, ak zákazník uskutoční akúkoľvek platbu v rámci poistnej zmluvy po jej uzavretí. Vzhľadom na automatizované možnosti platby, ktoré sú pri dlhodobých poistných zmluvách bežné (napr. trvalé platobné príkazy), sa návrh javí ako nadmerná regulácia. Informovať zákazníka o odmene pre sprostredkovateľa stačí raz za rok.

3.5.4

EHSV víta článok 21 návrhu, ktorý sa zaoberá krížovým predajom. Stanovuje sa v ňom, že sprostredkovateľ poistenia musí zákazníka informovať o tom, či je možné rôzne zložky ponúkaného balíka kúpiť oddelene.

3.5.5

Zavedenie všeobecnej zásady rovnakých podmienok pre všetky distribučné kanály je veľmi dôležité pre vyvážené informovanie a transparentnosť bez rizika narušenia hospodárskej súťaže.

3.6.1

Výbor víta, že v súvislosti s kúpou produktov investičného poistenia sa kladú ďalšie osobitné požiadavky na ochranu spotrebiteľa. Medzi jednoduchými poistnými produktmi a poistnými produktmi investičnej povahy sú veľké rozdiely. Často ide o dôchodkové sporenie, ktoré má pre spotrebiteľa vysokú finančnú hodnotu a týka sa dlhého časového úseku. Tak fáza sporenia, ako aj fáza vyplácania môže trvať veľa desaťročí. Takéto produkty sú často komplexné a spotrebiteľ niekedy nie je schopný sa vopred orientovať v rozdielnych obsahoch a podmienkach a posúdiť ich. Preto má ochrana záujmov spotrebiteľa pri tejto kategórii poistných produktov oveľa väčší význam ako pri jednoduchých poistných produktoch menšieho hospodárskeho významu.

3.6.2

Výbor sa vyslovuje za presnejšie určenie možných produktov. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu, v článku 2 ods. 4 návrhu sa odkazuje na nariadenie o dokumentoch s kľúčovými informáciami o investičných produktoch. Toto vymedzenie je podľa názoru výboru príliš vágne, vzhľadom na to, že vo vzťahu k týmto prípadom sprostredkovania sa v návrhu stanovujú špecifickejšie požiadavky na ochranu zákazníkov, a v tejto súvislosti je dôležité presne a vecne vytýčiť rozsah pôsobnosti týchto ustanovení, aby sa v praxi dosiahla žiaduca ochrana zákazníkov (1).

3.6.3

Keď sprostredkovateľ poistenia informuje zákazníka, že jeho poradenstvo o poistných produktoch je nezávislé, nesmie podľa článku 24 ods. 5 písm. b) prijať poplatky, provízie, ani iné peňažné výhody vyplatené alebo poskytované akoukoľvek treťou stranou. EHSV tento návrh víta vzhľadom na to, že v takejto situácii je ochrana spotrebiteľa obzvlášť potrebná.

3.7.1

Podľa článku 13 členské štáty zabezpečujú pre zákazníkov vytvorenie vhodných, účinných, nestranných a nezávislých postupov urovnania sporov. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby takéto inštitúty mali skutočné možnosti skúmania a aby pri ústnom pojednávaní bola príležitosť na skúmanie otázok dokazovania, aby boli splnené požiadavky smernice. Výbor okrem toho zdôrazňuje, že súčasne musia byť zaručené aj možnosti súdneho urovnania sporov, aby zákazníci neboli odkázaní výlučne na alternatívnu formu urovnania sporov.

3.8.1

Podľa článku 26 členské štáty zabezpečujú, aby boli ich administratívne sankcie a opatrenia uložené v prípade porušenia účinné, primerané a odradzujúce. Výbor s týmto cieľom súhlasí.

3.8.2

Súčasne sa v článku 28 ods. 2 písm. f) uvádza, že fyzickej osobe je možné uložiť administratívnu peňažnú sankciu do výšky 5 000 000 EUR. Túto sumu považuje EHSV za príliš vysokú, aj keď ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť uložená vo forme administratívnej peňažnej sankcie. Toto ustanovenie je možné spochybniť najmä preto, lebo ide o administratívnu sankciu, a nie o náhradu škody pre poškodeného na základe súdneho rozhodnutia.

3.9.1

V článku 30 sa stanovuje, že je potrebné zabezpečiť účinný systém oznamovania porušení. V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje, že zamestnanci musia mať možnosť oznamovať príslušným orgánom dohľadu prípadné porušenia predpisov bez toho, aby to malo pre nich pracovnoprávne alebo iné dôsledky. Je to dôležité z hľadiska právnej istoty, nenarušenej hospodárskej súťaže a samozrejme ochrany spotrebiteľa. Musí byť daná aj možnosť oznamovať podozrenie z porušenia platných právnych predpisov. Nestačí odkazovať zamestnancov poisťovní a sprostredkovateľov poistenia len na vnútropodnikové postupy oznamovania nezrovnalostí.

4.1

Je veľmi dôležité definovať produkty investičného poistenia, pretože pre tieto produkty platia prísnejšie predpisy, než pre ostatné poistné produkty. Preto je definícia v príslušnom článku – „zmluva o poistení, ktorú by bolo možné klasifikovať“ – nešťastne formulovaná. Pripúšťa totiž rozdielny výklad toho, čo môže byť produktom investičného poistenia.

4.2

Definícia „poradenstva“ je podľa názoru výboru nejasná. Na viacerých miestach návrhu sú rôzne pokusy vymedziť pojem „poradenstvo“. V článku 2 ods. 9 sa poradenstvo definuje ako poskytovanie odporúčaní zákazníkovi. Je to veľmi zoširoka poňaté vymedzenie pojmu „poradenstvo“ a nie je jasné, či sprostredkovanie poistných produktov bez poradenstva je vôbec možné.

4.2.1

Návrh zároveň obsahuje na inom mieste ďalší pokus o vymedzenie „poradenstva“. V kapitole VI, článok 17 ods. 1 písm. c) sa uvádza, že zákazník musí byť informovaný o tom, či sa poradenstvo poskytuje na základe nestrannej analýzy. V článku 18 ods. 3 sa vysvetľuje, ako vyzerá poradenstvo, ktoré sa opiera o nestrannú analýzu. Takéto poradenstvo sa musí poskytovať „na základe analýzy dostatočne veľkého počtu poistných zmlúv dostupných na trhu, ktorá im [sprostredkovateľovi poistenia resp. poisťovni] umožní urobiť odporúčanie, v súlade s odbornými kritériami, o tom, ktorá poistná zmluva bude primeraná potrebám zákazníka“.

4.2.2

Znenie v článku 24 ods. 3 a 5 je iné. Tu sa hovorí o „poradenstve na nezávislom základe“. Podľa návrhu môže byť toto poradenstvo na nezávislom základe založené na „širokej alebo obmedzenejšej analýze trhu“.

4.2.3

Súhrnne možno konštatovať, že v návrhu sa hovorí o viacerých rozličných situáciách v oblasti sprostredkovania:

4.2.4

Ako sa uvádza vyššie, poradenstvo na nezávislom základe musí vyhovovať aj príslušným požiadavkám na jeho formu. Je však nejasné, či tieto požiadavky na formu musia byť splnené tak pri širokej analýze trhu, ako aj pri obmedzenejšej analýze trhu.

4.3.1

Výbor súhlasí s tým, že pre spotrebiteľa je dôležité, aby sa odhalili konflikty záujmov a že v súvislosti s formami odmien musí existovať určitá transparentnosť. Dôraz by sa však nemal klásť iba na transparentnosť v otázkach odmien, ale aj na systémy riadenia výkonnosti, na ktorých sa zakladajú tak pohyblivé odmeny, ako aj vývoj pevných platov. Konflikty záujmov môžu vzniknúť aj bez akejkoľvek formy pohyblivej odmeny, a to v prípadoch, keď sprostredkovateľ musí splniť operačné ciele. Často tu môže ísť o predajné ciele pri určitom produkte, ale aj o nepriame ciele. Za takýmito cieľmi sa môže skrývať riziko konfliktu záujmov medzi cieľmi stanovenými poisťovňou a potrebou zákazníka týkajúcou sa obstarania vhodného poistného produktu.