Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EMIR) o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov“

COM(2011) 652 final – 2011/0296 (COD)

2012/C 143/14

Hlavný spravodajca: pán IOZIA

Rada 25. novembra 2011 a Európsky parlament 15. novembra 2011 sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie [EMIR] o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov“

COM(2011) 652 final – 2011/0296 (COD).

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 25. októbra 2011 odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán IOZIA rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 478. plenárnom zasadnutí 22. a 23. februára 2012 (schôdza z 22. februára) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal hlasmi 99 za, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV oceňuje návrh nariadenia Komisie a dúfa, že bude urýchlene prijatý, aby sa zefektívnila ochrana sporiteľov a zaviedli rovnaké zásady, ktoré sú v ňom obsiahnuté, pre všetky finančné nástroje (1).

1.2   EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia si kladie za cieľ:

1.3   Toto nariadenie presadzuje zvýšenie transparentnosti na trhu a prijíma niekoľko opatrení, ktoré znižujú jeho roztrieštenosť. Jednotným uplatňovaním právnych predpisov sa predchádza riziku regulačnej arbitráže, ktoré je na finančných trhoch veľmi vysoké, a tým by koneční užívatelia mali profitovať zo zníženia nákladov transakcií (aspoň teoreticky).

1.4   Komisia by mala v legislatívnych návrhoch jasne zdôrazniť výhody pre jednotlivé zainteresované subjekty: súkromných používateľov finančných služieb, malé a stredné podniky, účastníkov trhu, verejnú správu.

1.5   Všeobecným aspektom, ktorý by Komisia mala s presvedčením presadzovať, je program finančného vzdelávania. EHSV pripomenul túto problematiku v jednom zo svojich stanovísk z vlastnej iniciatívy (2).

1.6   Hoci sa náklady vyplývajúce z nového nariadenia nezdajú byť také vysoké, EHSV vyjadruje isté rozpaky, pokiaľ ide o možný vplyv na makroekonomické náklady, ktoré sa týkajú finančného systému a ktoré sa nezdajú byť dostatočne zohľadnené v hodnotení vplyvu. V tejto súvislosti už dlhší čas a pri mnohých príležitostiach EHSV požadoval „vykonať hĺbkovú analýzu kumulatívnych regulačných iniciatív, aby sa dali prijať potrebné opatrenia pre finančný systém a kapitálový trh. Stabilný a efektívny systém by mal viesť k väčšej finančnej stabilite a dostatku likvidity v reálnej ekonomike“ (3). EHSV oceňuje, že Komisia sa rozhodla vypracovať takúto štúdiu, ktorá je nevyhnutná na pochopenie celkového vplyvu všetkých regulačných opatrení, a dúfa, že táto štúdia bude čoskoro zverejnená.

1.7   EHSV upozorňuje na problém, ktorým je nesúlad článku 40 nariadenia týkajúceho sa delegovaných aktov s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Počet, obsah a podmienky delegovaných aktov nie sú v súlade s ustanoveniami zmluvy a priveľa zásadných tém nariadenia vynímajú z riadneho legislatívneho postupu. EHSV odporúča, aby sa pozorne zvážil tento aspekt s cieľom nastoliť plný súlad medzi ustanoveniami ZFEÚ a článkom 40.

2.   Návrh nariadenia

2.1   V uplynulých rokoch sa finančné trhy podstatne zmenili. Objavili sa nové produkty a miesta obchodovania a technologické inovácie ako vysokofrekvenčné obchodovanie (High Frequency Trading – HFT) vniesli do tejto sféry revolučnú zmenu.

2.2   Cieľom návrhov je zvýšiť účinnosť, odolnosť a transparentnosť trhov, ako aj posilniť ochranu investorov. Nový regulačný rámec udeľuje regulačným orgánom väčšie právomoci v oblasti dohľadu a vymedzuje jasné pravidlá fungovania pre všetky obchodné činnosti.

2.3   Hlavné prvky návrhu

2.4   Zvýšenie transparentnosti: zavedenie kategórie organizovaných obchodných systémov (OTF) zvýši transparentnosť obchodnej činnosti na kapitálovom trhu, vrátane dark pools (objemov resp. likvidity, ktoré nie sú k dispozícii na verejných platformách). Výnimky budú udelené jedine v presne stanovených prípadoch. Okrem toho sa zavedie nový režim transparentnosti pre iné ako akciové trhy (dlhopisy, štruktúrované finančné produkty a deriváty). Okrem toho nová povinnosť zhromažďovať všetky údaje o trhových činnostiach na jednom mieste umožní investorom získať celkový prehľad o všetkých obchodných činnostiach v EÚ a prijímať informovanejšie rozhodnutia.

2.5   Posilnenie právomocí v oblasti dohľadu a prísnejší rámec pre trhy s komoditnými derivátmi. Pomocou navrhnutých opatrení sa posilní úloha a právomoci regulačných orgánov. Za presne vymedzených okolností a v koordinácii s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) môžu orgány dohľadu zakázať určité produkty, služby alebo postupy, ktoré by mohli ohroziť ochranu investorov, finančnú stabilitu alebo riadne fungovanie trhov.

2.6   Väčšia ochrana investorov: nová smernica MiFID vytvára jednotný súbor platných pravidiel a zavádza prísnejšie požiadavky pre správu portfólia, poskytovanie investičného poradenstva a ponuku komplexných finančných produktov, ako napr. štruktúrovaných finančných produktov. S cieľom predísť možným konfliktom záujmu sa nezávislým poradcom a správcom portfólia zakáže prijímať od tretích strán platby alebo iné finančné zvýhodnenia resp. im takéto platby alebo zvýhodnenia poskytovať. Napokon sa zavádzajú pravidlá správy a riadenia spoločnosti a zodpovednosti riadiacich pracovníkov platné pre všetky investičné spoločnosti.

3.   Pripomienky a úvahy

3.1   Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie sa nominálna hodnota obchodovaných derivátov zvýšila zo 601 046 miliárd dolárov v decembri 2010 na 707 569 miliárd dolárov v júni 2011 (BIS QuarterlyReview, december 2011).

3.2   Cieľom nového návrhu je zvýšiť úroveň účinnosti, integrity a transparentnosti trhov, najmä tých menej regulovaných, a tým posilniť ochranu investorov.

3.3   V uplynulých 20 rokoch sme boli svedkami prudkého nárastu objemov globálnych transakcií, ktoré na finančné trhy vniesli obrovské množstvo likvidity. Sprievodným úkazom a oporou tohto bezprecedentného nárastu podmieneného hlavne krátkodobou špekuláciou však nebol zodpovedajúci rast reálneho hospodárstva, trhu práce a zvýšenie platov. EHSV sa nazdáva, že návrh nariadenia je potrebný a vhodný krok, ktorý prispeje k zmierneniu takýchto účinkov na trhy.

3.4   Pôvodná funkcia finančných trhov je podporovať hospodársky rozvoj znižovaním informačnej asymetrie, a tým podporovať účinné prideľovanie zdrojov. Ako sa už skonštatovalo, kríza poukázala na chybný mechanizmus fungovania trhov, kde sa aktéri riadili inou logikou než logikou ekonómie informácií a využívali finančné trhy jedine na extrémne krátkodobé a krátkodobé špekulatívne účely.

3.5   Naše trhy boli teda v extrémne krátkom čase zaplavené likviditou, pričom chýbali (a doteraz chýbajú) stimuly, ktoré by podporovali skôr odvetvia reálneho hospodárstva, než finančné odvetvia. Toto správanie ešte viac uvoľňuje prirodzené väzby medzi priemyslom a finančnými trhmi, ktoré vytvárajú čoraz neprehľadnejšie, abstraktnejšie a komplexnejšie nástroje.

3.6   Špekulácia je súčasťou logiky trhu a je s ním bytostne spätá, pričom zaručuje likviditu a upozorňuje na anomálie, avšak extrémne krátkodobá špekulácia je naopak z hospodárskeho i sociálneho hľadiska neužitočná a prispieva rozhodujúcou mierou k vytváraniu finančných bublín. Je naliehavo potrebné zvrátiť súčasný trend a upriamiť pozornosť investorov na reálny rast.

3.7   V tomto kontexte ponúka návrh nariadenia určite účelné opatrenia a nástroje, s cieľom čeliť zrejmým slabinám a nerovnováhe nášho systému.

3.8   Nový právny rámec pre organizované obchodné systémy zavádza pre všetky obchodné činnosti explicitnejšie pravidlá fungovania. Služby správy portfólia, poradenstvo v oblasti investovania do akcií a ponuka finančných produktov podliehajú prísnym pravidlám. Nové legislatívne ustanovenia teda tým, že zavádzajú nové požiadavky týkajúce sa zodpovednosti riadiacich pracovníkov a revíziu správy a riadenia spoločností, vyžadujú od sprostredkovateľov dôležité zásahy na reorganizáciu podnikovej štruktúry. EHSV pokladá povinnosti, ktoré ukladá nová právna úprava, za vhodné a v súlade s cieľmi nariadenia napriek tomu, že sú nákladné.

3.9   Návrhom nariadenia sa zavádzajú organizované obchodné systémy (Organized Trading Facilities – OTF). EHSV víta tieto plány, keďže umožňujú zlúčiť rôzne obchodné systémy používané rôznymi protistranami. Tento systém pomôže trhu ako celku a zvýrazní možnosť používať rôzne, navzájom si konkurujúce nástroje, ktoré však naďalej musia dodržiavať zásadu „najlepšieho výkonu transakcií“ (best execution).

3.10   Ďalej sa upravuje aj oblasť výhradných právomocí [dozorných] orgánov a udeľujú sa im osobitné právomoci vo veci predaja produktov a služieb, ktoré by mohli vážne ohroziť záujmy investorov, ako aj stabilitu trhov.

3.11   Okrem toho sa zásada transparentnosti neuplatňuje len na trhy, ale aj na príslušné orgány. Príslušné orgány si môžu vymieňať obchodné údaje, a tým zabrániť obávaným potenciálnym prípadom zneužívania trhu. EHSV sa k týmto aspektom návrhu stanoviska stavia veľmi pozitívne, keďže ide o výrazné kroky na posilnenie ochrany investorov.

3.12   Podľa názoru vplyvných účastníkov trhu má nová právna úprava zásadný význam a zmení štruktúru európskych finančných trhov. Existuje napríklad neoddeliteľne skryté systémové riziko, ktoré treba zohľadniť a ktoré sa prejavilo počas nedávnej finančnej krízy. Úpadok banky môže ohroziť splácanie dlhopisov prevzatých v mimoburzových transakciách, a teda rozšíriť riziko na jej protistrany a ďalšie subjekty. Nové právne predpisy znižujú riziko protistrán na trhu s nástrojmi obchodovanými mimo burzy. Návrh nariadenia povedie k značnému zníženiu objemu transakcií vykonávaných mimo burzy.

3.13   Ďalším cieľom nového nariadenia, ktorú EHSV jednoznačne oceňuje, je zámer sústrediť všetky obchodné údaje o transakciách na mimoburzovom trhu (OTC), a nielen tie, ktoré si zvolia metódu prístupu k centrálnej protistrane. Informácie budú k dispozícii orgánom dohľadu, ktoré tak budú môcť účinne monitorovať trh. Túto činnosť v súčasnosti nemožno vykonávať, pretože chýbajú údaje. Pokiaľ ide o tieto aspekty, nariadenie načrtáva otvorenú štruktúru, ktorá nie je vopred vymedzená. Napríklad sa prenecháva účastníkom trhu alebo ESMA rozhodnutie stanoviť, ktoré kategórie derivátov budú nasmerované na centrálnu protistranu. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti ešte nedá konkrétne odhadnúť, ktoré zo súčasných obchodných transakcií budú podliehať tomuto postupu.

3.14   Ďalším dôležitým aspektom je skutočnosť, že budúce európske nariadenie neobsahuje žiadnu zmienku o štruktúre trhu budúcich centrálnych protistrán. Preto by mohlo dôjsť buď k posilneniu štruktúr existujúcich v jednotlivých krajinách, ako napr. zúčtovací a záručný fond talianskej burzy Cassa di compensazione e garanzia, alebo budeme svedkami vzniku pár veľkých európskych subjektov. Nariadenie sa o tom nezmieňuje, ide len o hypotetické úvahy. Odhliadnuc od výslednej konkrétnej štruktúry však treba opakovane zdôrazniť, že má zásadný význam spôsob, akým sa bude riadiť činnosť pri rizikovom manažmente a účinnosť mechanizmov dohľadu, aby sa predišlo ďalším katastrofickým úpadkom.

3.15   Okrem toho proces štandardizácie obchodných transakcií by mal viesť k zníženiu nákladov tým, že budú podliehať centrálnym protistranám. Aj proces sústredenia by mal nepochybne mať tento efekt, ale v tejto súvislosti nie je nič isté. Ak budú nové predpisy zavedené do praxe správne, umožnia lepšie odhadnúť riziká, ktoré v minulosti sprostredkovatelia úverov často podceňovali v snahe dosiahnuť v krátkom čase väčší objem a zisk.

4.   Niektoré problematické prvky

4.1   Jedným z dôvodov znepokojenia sú náklady na realizáciu tohto nariadenia, ktoré sa zdajú byť podhodnotené a prichádzajú v čase, keď na finančné inštitúcie už dolieha ťarcha predpisov, rentability i nákladov. Finančné inštitúcie musia byť efektívne a podporovať hospodárstvo, ale aj udržať si primeranú úroveň ziskovosti: vznikajú teda obavy, že jedinou možnosťou bude preniesť tieto náklady na investorov a klientov. EHSV sa nazdáva, že sa v tomto zmysle musia chrániť užívatelia a podniky, najmä malé a stredné podniky.

4.2   Podľa Komisie sa jednorazové náklady na dodržiavanie súladu budú pohybovať vo výške od 512 mil. EUR do 732 mil. EUR a priebežné náklady od 312 mil. EUR do 586 mil. EUR. Tieto náklady sa zdajú byť podhodnotené: napríklad už len prevádzkové náklady na vytvorenie technologických infraštruktúr na splnenie požiadaviek súvisiacich s oznamovaním údajov o transakciách sú diskutabilné a len samy osebe zrejme presiahnu uvedenú celkovú sumu. Komisia konečne začala s vypracovaním štúdie na posúdenie celkového vplyvu kumulatívnych nákladov nových regulačných iniciatív, ktorú požadoval a podnecoval EHSV už dlhší čas, a ktorá by mala byť ukončená a zverejnená čo najskôr, aby sa dal naplno pochopiť vplyv nariadenia, pokiaľ ide o lehoty a náklady.

4.3   Keďže celkové zmeny a doplnenia predpisov zvyšujú náklady a komplexnosť vo finančných inštitúciách, vyprovokuje to niekoľkých dôležitých otázok finančných inštitúcií, napríklad o tom, ktoré oblasti ich obchodnej činnosti musia byť prerušené, alebo či musia presunúť svoju jurisdikciu.

4.4   Zatiaľ čo mnohí uvítajú zásadu zníženia rizika vďaka väčšej transparentnosti, je potrebné lepšie pochopiť, aký bude celkový dosah právnych predpisov na schopnosť Európy obstáť v konkurenčnom boji na svetových trhoch s finančnými službami.

4.5   Stále so zreteľom na väčšiu transparentnosť vyplývajúcu z novej právnej úpravy by bolo vhodné položiť si otázku, kto bude priamo a skutočne ťažiť z nových opatrení. Z väčšej informovanosti majú určite úžitok investičné banky a zaisťovacie fondy (hedge funds), ale dá sa to tvrdiť aj o obchodných trhoch?

4.6   EHSV si kladie otázku, či striktne normatívna právna úprava so zreteľom na dark pools môže ohroziť aj schopnosť spoločností spravujúcich úspory obchodovať optimálnym spôsobom v mene svojich klientov (v konečnom dôsledku retailových klientov).

4.7   Jedným z cieľov návrhu nariadenia je zjednotiť, harmonizovať a integrovať finančné trhy. Retailoví investori často nedostatočne poznajú finančné nástroje, ktoré majú k dispozícii na svojom referenčnom trhu. Preto EHSV na jednej strane síce podporuje zásadu konsolidácie rôznych obchodných platforiem, ale zároveň na druhej strane odporúča Komisii, aby s istým dôrazom presadzovala programy finančného vzdelávania. Výbor sa nazdáva, že bez primeranej prípravy a informovanosti investorov hrozí, že zavádzaný proces harmonizácie neprinesie očakávané výsledky.

4.8   Okrem toho je jedným z dôležitých dôsledkov nového nariadenia rozšírenie kategórií aktív, na ktoré sa vzťahuje: zámerom je uplatniť nariadenie nielen na akcie, ale v rovnakom čase aj na všetky ostatné finančné nástroje. Snaha nariadenia o konkurencieschopné obchodovanie založené na zúčtovaní kótovaných derivátov bude mať, ak sa zrealizuje, veľmi vážne dôsledky pre štruktúru trhu. Niektoré trhy s pevným výnosom, ktoré už pôsobia na elektronických platformách, sú zrejme najpravdepodobnejšími kandidátmi na rýchly pokrok v tomto zmysle.

4.9   V článku 40 návrhu nariadenia je uvedený dlhý zoznam delegovaných aktov, ktoré môže Komisia prijímať. Obsah týchto aktov je pomerne rozsiahly (ako príklady možno uviesť upresnenie kotácií typu „ponuka – dopyt“, rozsah a druh pokynov, podrobné údaje, ktoré musia regulované trhy, investičné spoločnosti sprístupňovať verejnosti pre každú triedu finančných nástrojov atď.). EHSV upozorňuje na problém, ktorým je nesúlad článku 40 s článkom 290 ZFEÚ v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou. Podľa ustanovení zmluvy „legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“. Po analýze aspektov návrhu nariadenia, ktoré môžu byť delegované, sa EHSV nazdáva, že ich možno považovať za zásadné, a nie nepodstatné prvky. Preto sa nazdáva, že zoznam delegovaných aktov uvedený v článku 40 nariadenia je redundantný, nadmerne rozsiahly a v rozpore so ZFEÚ.

(1)  Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s.44.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 29. októbra 2011, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ C 107, 6. apríla 2011, s.21.