29.10.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/9

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 318/02

Spravodajkyňa: Laure BATUT

Európska komisia sa 24. januára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

„Podpora digitálnej gramotnosti, digitálnych zručností a digitálneho začlenenia“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza z 13. júla 2011) prijal 136 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Nerovný prístup k digitálnym technológiám je pokračovaním hospodárskej a sociálnej nerovnosti. Rozvoj rastu a zamestnanosti, ako i úspešné prekonanie krízy je v tejto súvislosti naliehavosťou.

1.2   Kriticky ovládať obsah všetkých mediálnych nosičov znamená pre KAŽDÉHO občana 1. byť on-line; 2. vedieť zaobchádzať s technickým vybavením; 3. ovládať technológiu; 4. byť vyškolený; 5. byť súčasťou digitálnej spoločnosti.

1.3   Pri digitálnom začlenení sa musí uplatňovať globálny prístup a zaručiť nezávislosť každého jednotlivca bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti. EHSV sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty by mali zaručiť digitálny prístup prostredníctvom celoživotného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností na vykonávanie profesionálnej činnosti a/alebo pre vlastnú potrebu a v záujme občianstva.

1.4   Prístup k infraštruktúre a nástrojom sa musí považovať za základné právo.

1.5   EHSV vyjadruje želanie, aby sa inštitúcie EÚ a národné a miestne orgány stretli so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti prostredníctvom štruktúr dialógu, v rámci ktorých presnejšie určia skutočné potreby.

1.6   Kvalita, inovácie, transparentnosť a dostupnosť, ktoré možno očakávať od služieb všeobecného záujmu, orgánov EÚ a orgánov členských štátov, sú základy digitálneho začlenenia.

1.7   Keďže podniky (1) sú vo veľkej miere v kontakte s digitálnymi technológiami a iba 30 % domácností malo v roku 2010 (2) prístup na internet, EHSV sa domnieva, že úlohou EÚ by malo byť ponúknuť stimuly a pomoc, ktoré zaručia občanom rovnosť príležitostí. EÚ by mala zároveň bezodkladne zaviesť harmonizovaný prístup pre členské štáty, ktorého súčasťou bude požiadavka ochrany na zabezpečenie postupov a údajov. EHSV odporúča koordináciu EÚ s členskými štátmi zameranú na podporu digitálneho začlenenia:

—

starších osôb: — využitím roku aktívneho starnutia (2012) na to, aby EÚ vyzdvihla úlohu, ktorú IKT zohrávajú pri spájaní generácií, aby si osoby, ktoré ešte nie sú tak staré, zachovali aktívny spôsob života a aby sa starí ľudia vyhli izolácii a žili v pohodlí, — usmerňovaním starších ľudí v oblasti digitálneho vzdelávania formou školení a pomoci na miestnej úrovni, — stanovením dostupných cieľov a zabezpečením vybavenia a softvéru s cieľom podnietiť záujem a potom potrebu, — rozvíjaním miestnych projektov v oblasti elektronického zdravotníctva, obnovením kolektívnej pamäte napríklad v mestských častiach a nezávislosti, aby sa opätovne nastolili sociálne väzby.

—

osôb so zdravotným postihnutím: — zabezpečením ich účasti na živote spoločnosti na nediskriminačnom základe pomocou IKT, ktoré budú dostupné a pre užívateľov zrozumiteľné, — zavedením – prostredníctvom Európskej komisie – požiadavky týkajúcej sa dizajnu pre všetkých, a to vo vzťahu k priemyselným odvetviam, návrhárom a výrobcom, alebo dokonca zavedením doložky o povinnosti sprístupniť vybavenie a softvér na dovozných trhoch a prijatím opatrení vyžadujúcich sprístupnenie IKT v domácnostiach, vo verejnej a v súkromnej doprave, v staviteľstve atď.

—

osôb s nízkym príjmom: — podporovaním výroby softvéru, ktorý bude dostupný menšinovým skupinám obyvateľstva a ktorý im bude prispôsobený, — podporovaním verejných služieb v oblasti bezplatného prístupu k internetu v citlivých mestách a znevýhodnených mestských častiach, — poskytovaním príležitostí učiť sa a získať kvalifikáciu prostredníctvom elektronického vzdelávania, — uľahčením využívania otvorených údajov 2.0 („open data“) a bezplatných softvérov,

—

osôb bez základného vzdelania: — sprístupnením verejných prostriedkov centrám, ktorých úlohou je pomôcť namieste užívateľom pri používaní počítačov, — požadovaním od operátorov, aby poskytovali cenovo dostupný prístup k telefonickým linkám a médiám ako podporu pri odbornom vzdelávaní, — propagovaním zábavno-náučného aspektu IKT, aby sa podporilo ich používanie: vzdelávacie počítačové hry („serious games“), softvér s náučným obsahom, používanie sociálnych sietí, — zabezpečením pomoci miestnym subjektom,

—	menšín: — podporou vhodných viacjazyčných on-line projektov (napr. zdravotná výchova, elektronické zdravotníctvo, elektronické vzdelávanie) a — poskytnutím prístupu k bezplatným verejným internetovým centrám, elektronickému vzdelávaniu a vzdelávaniu v školách.

1.8   Vo všeobecnosti sa EHSV domnieva, že treba:

—	uplatňovať digitálne začlenenie vo všetkých oblastiach politiky na úrovni EÚ a členských štátov,

—	urýchlene dokončiť infraštruktúru sietí (vzdialené oblasti, širokopásmové pripojenie atď.),

—	vypracovať verejné politiky rozvoja na európskej, národnej a miestnej úrovni už od začiatku tak, aby sa v nich uplatňovali zásady začlenenia a nediskriminácie,

—	podporovať používanie počítačového vybavenia a softvérov, ktoré sú technologicky mierne zastarané,

—	poskytnúť prostriedky na digitálne začlenenie žien.

1.8.1   Pokiaľ ide o financovania činností, je nevyhnutné:

—	podporovať financovanie univerzálneho prístupu prostredníctvom verejných dotácii členských štátov a zdrojov EÚ,

—	rozvíjať investície do služieb orientovaných na verejnosť (ESF, FEDER), zabezpečením prostriedkov z rozpočtu na vývoj a výskum na úrovni 3 % európskeho HDP a znížením škrtov vo verejných rozpočtoch,

—	vyčleniť rezervný fond na túto mimoriadne dôležitú úlohu, aby sa zachovali poznatky a zmiernili dôsledky krízy,

—	stanoviť otázku digitálnych technológií za prioritu (ESF) v programe miestnych orgánov a poskytnúť prostriedky organizáciám občianskej spoločnosti na pomoc pre skupiny, ktoré sú vylúčené z digitálneho začlenenia,

—	prispôsobiť zásadu doplnkovosti štrukturálnych fondov určených na digitálne začlenenie,

—	využívať európske dlhopisy v prípade potreby na rozsiahle projekty budovania infraštruktúry,

—	podporovať verejno-súkromné partnerstvá vo vhodnom európskom rámci,

—	podporovať zásadu zdaňovania finančných transakcií na úrovni EÚ a vyčlenením takto získaných príjmov na digitálne začlenenie,

—	začať rokovania medzi podnikmi špecializujúcimi sa na komerčné hry a verejnými aktérmi (oblasť vzdelávania), aby sa opätovne a za nižšiu cenu využili ich už mierne zastarané technológie,

—	podporovať rozvoj mikrofinancovania projektov v oblasti odbornej prípravy,

—	podporovať systémy priamej pomoci jednotlivcom v prístupe k základným nástrojom (hardvér a softvér) a

—	hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti IKT za posledných päť rokov (vytvorené pracovné miesta), aby sa určili skutočné potreby aktérov.

1.8.2   Pokiaľ ide o získavanie zručností, je nevyhnutné:

—	vytvoriť sektorovú poradenú službu, ktorej úlohou bude vypracovať európsky referenčný rámec,

—	vytvoriť európsky referenčný rámec pre odbornú prípravu a nové pracovné odbory v oblasti IKT alebo príbuzné pracovné odvetvia a stanovením kritérií pre získanie diplomu, ktorý bude uznaný v rámci celej Európy,

—	vytvoriť viacjazyčný európsky vzdelávací modul pre rýchle získavanie nevyhnutných vedomostí a zručností,

—	využiť tento európsky rámec na zviditeľnenie a lepšie finančné ohodnotenie pracovných miest v oblasti IKT a profesionalizáciou elektronického vzdelávania (aktualizácia pracovných odborov v oblasti informatiky) v záujme zvýšenia počtu osôb vykonávajúcich takého povolanie a ich rekvalifikácie,

—	vytvoriť „európsky digitálny pas“ nevyhnutný pre založenie podniku.

1.8.3   Pokiaľ ide o bezpečný internet pre zraniteľné skupiny, je nevyhnutné:

—	vymedziť základný obsah internetu bez toho, aby sa všetko ponechalo na trh (EÚ a členské štáty),

—	vymedziť normy „proti znečisťovaniu“ internetových stránok, vyučovať počítačovú bezpečnosť už v školách,

—	zabezpečiť, aby všetky internetové stránky obsahovali prvky, ktoré môžu ľuďom pomôcť pripomenúť základné bezpečnostné opatrenia,

—	stanoviť a rešpektovať práva užívateľov siete,

—

a na tento účel zostaviť kódex práv užívateľov IKT, ktorý bude v súlade so zásadami Základnej charty ľudských práv Európskej únie a s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorý zaručí aspoň dodržiavanie ich slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, práva byť zabudnutý a práva na ochranu mladistvých,

1.8.4   Pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, je nevyhnutné:

—	rozvíjať s početnými existujúcimi štruktúrami sociálny a občiansky dialóg o všetkých uvedených otázkach, aby sa objasnili potreby a aby sa digitálne zručnosti zmenili na pracovné miesta a príležitosti v oblasti hospodárskeho, sociálneho a osobného rozvoja,

—	podporovať odbornú prípravu zamestnancov podnikov v digitálnych zručnostiach, aby mohli pracovať čo najdlhšie a aby pomáhali zvyšovať produktivitu podniku.

1.8.5   V oblasti inkluzívneho vzdelávania pre všetkých EHSV odporúča Európskej komisii, aby:

—	podporovala rovnaký prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu vo všetkých školách,

—	podporovala budúce digitálne začlenenie už v predškolskom veku bez diskriminácie,

—	podporovala elektronickú odbornú prípravu rodičov a učiteľov a aby upravila pracovné podmienky učiteľov,

—

podporovala samozrejme pod dohľadom učiteľa počítačové aktivity detí, najmä tých, ktoré majú slabý prospech v škole, najmä zábavno-náučnou formou (3), čo by viedlo ku kontrolovanému používaniu obrazu, ktoré si vyžiada nové formy výučby a vyjadrovania, najmä zábavno-náučnou formou (používanie inteligentných telefónov v triedach, vzdelávacie počítačové hry, tabletové počítače, digitálne knihy, sociálne siete atď.),

—	podporovala prístup na trh práce pre všetkých získaním všeobecných a základných digitálnych zručností.

2.   Súvislosti

2.1   Cieľom stratégie Európa 2020 je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast ako prostriedok na prekonanie krízy. „Digitálna agenda pre Európu“ (4) označuje za hlavné prekážky nedostatočné digitálne zručnosti, riziko malej dôvery v siete, počítačovú kriminalitu a nevyužité príležitosti v súvislosti so zmenami v spoločnosti.

2.2   EHSV považuje tento cieľ za nevyhnutný. Žiadny občan by nemal byť vylúčený z digitálneho začlenenia, pričom digitálne začlenenie by malo v prvom rade umožniť jeho osobný rozvoj, účasť na živote v spoločnosti a nezávislosť (5).

3.   Vymedzenia pojmov

3.1   Digitálne začlenenie

Podľa vyhlásenia z Rigy (6) digitálnym začlenením rozumieme informačné technológie a súčasne ich používanie na dosiahnutie širších cieľov týkajúcich sa začlenenia prostredníctvom zapojenia všetkých jednotlivcov a samospráv do všetkých aspektoch informačnej spoločnosti.

3.2   Adresáti opatrení

Občania sú rozdelení do kategórií, aby sa mohla stanoviť pomoc, ktorá im je určená. Pri digitálnom začlenení sa však musí uplatňovať globálny prístup. Z ľudského hľadiska nesmie byť na začiatku digitálneho začlenenia žiadne stigmatizovanie osôb ich zaradením do kategórií, zo sociálneho hľadiska musí zohľadniť kolektívny prístup a z hľadiska priemyslu a obchodu musí uplatňovať koncepciu dizajnu pre všetkých od štádia vývoja až po konečné použitie.

3.3   Digitálna gramotnosť

Štandardne sa digitálna gramotnosť, ktorá sa považuje za spojenie medzi ľuďmi, stala nevyhnutným prostriedkom, ako využívať to, čo predtým predstavovalo kultúru v širšom zmysle. Bez tohto nástroja máme obmedzené možnosti spoznávať druhých a získavať nové poznatky.

Gramotnosť, zručnosti a začlenenie sú neoddeliteľné a vyžadujú si holistický a nediskriminačný prístup k digitálnemu začleneniu platný pre celú spoločnosť.

3.3.1   Predpokladom začlenenia jednotlivca je splnenie týchto nevyhnutných podmienok:

—	byť on-line: prístupnosť digitálnych technológií je kľúčovým aspektom,

—	vedieť zaobchádzať s technickým vybavením,

—	ovládať technológiu: byť vyškolený, mať digitálne zručnosti nevyhnutné pre používanie všetkých softvérov ako napr. Mac, Windows, Linux, internet, mobilný telefón atď.,

—	osvojiť si informácie pre kritické vyhodnotenie obsahu všetkých mediálnych nosičov v záujme aktívneho občianstva.

3.3.2   K osobám, ktoré sú vylúčené z digitálneho začlenenia, patria staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím, v niektorých prípadoch osoby starajúce sa o iné osoby, osoby s nízkym príjmom, osoby s nízkym vzdelaním. V skupine staršieho obyvateľstva je časť, ktorá je vzdelaná a používa internet hneď od jeho vzniku a v niektorých členských štátoch predstavuje skutočnú hnaciu silu hospodárstva. EHSV sa domnieva, že pomocou digitálnej technológie musíme zaistiť nezávislosť každého jednotlivca bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti, pričom sa musia uplatniť špecifické prístupy spolu s globálnym prístupom, ktorý by bol hospodárnejší a zjednocujúcejší.

3.3.3   EHSV zastáva názor, že digitálne začlenenie nie je ani zďaleka stabilné alebo lineárne. Technológie sa neustále vyvíjajú, rastie nestabilita a pružnosť zamestnania a kariéra je roztrieštená. Digitálne vylúčenie sa často spája s viacerými príčinami. Odborné vzdelávanie a získavanie nových zručností sú základnými faktormi začlenenia.

3.3.4   Týka sa to podnikov, ktoré majú finančné ťažkosti a nedostatok zručných pracovníkov a/alebo času. Podľa názoru EHSV si digitálne začlenenie vyžaduje budúce plánovanie, aby IKT čo možno najviac udržiavali krok s vývojom príčin vylúčenia.

3.4   Digitálne zručnosti odborníkov

Celoživotné vzdelávanie má rozhodujúci význam. Získavanie digitálnych zručností (7) sa stretlo so skutočným nadšením zo strany mladej generácie, avšak tento pracovný odbor je v pozadí a platy v ňom sú menej atraktívne. Naliehavo treba opäť motivovať budúcich odborníkov posilnením ich postavenia, zvýšením miezd a zlepšením pracovných podmienok, aby sa vyriešil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a nedostatočné vhodné odborné vzdelávanie a aby sa prihliadlo i na osoby v ťažkostiach. Odborníci z oblasti digitálnych technológií privádzajú nových užívateľov.

4.   Nástroje

4.1   Univerzálny prístup

4.1.1   Aby sa odstránili rozdiely v prístupe k IKT a podporilo digitálne začlenenie, zaviedla EÚ v roku 2002 univerzálnu službu a práva užívateľov týkajúcich sa sietí a služieb v oblasti elektronickej komunikácie (8). Pripojenie na verejné elektronické komunikačné siete a služby si vyžaduje dostatočnú šírku pásma, aby sa zabezpečil funkčný a cenovo dostupný prístup na internet. Nejde o odstránenie trhu alebo spravodlivej hospodárskej súťaže, ale o rovnováhu medzi hospodárskymi cieľmi a naliehavými sociálnymi potrebami. EHSV už viackrát uviedol, že trh nie je cieľom samým osebe, ale prostriedkom na zlepšenie života občanov.

4.1.2   Kvalita, inovácie, transparentnosť a dostupnosť, ktoré možno očakávať od služieb všeobecného záujmu v Európe a v členských štátoch, sú samotné základy digitálneho začlenenia. Ide o záležitosť sociálnej účinnosti z dlhodobého hľadiska, kľúčový prvok „výkonnosti“ v oblasti začlenenia. Celý paradox problematiky digitálneho začlenenia spočíva v tom, že na jednej strane sociálna účinnosť služieb všeobecného záujmu a sociálnych služieb všeobecného záujmu, ako i dlhodobé verejné iniciatívy sú rozhodujúce pre dosiahnutie výsledkov v oblasti začlenenia a na druhej strane ide o oblasť, kde je rozhodujúce konať rýchlo. Usilovať sa vyriešiť tento paradox je úlohou verejných orgánov.

4.2   Rovnaký prístup pre všetkých

4.2.1   Pokrytie celého územia Európy sieťami, rozvoj širokého pásma umožňujúceho vysokú rýchlosť a používanie digitálnej dividendy (9) sa musia dokončiť čo možno najskôr, aby sa zabezpečila univerzálna služba.

4.2.2   Je zjavné, že rozdiely v prístupe k IKT a v ich používaní pretrvávajú a odrážajú už predtým existujúce hospodárske a sociálne nerovnosti. Občania, ktorí sú digitálne začlenení, sú najčastejšie občania, ktorí majú prostriedky na získanie potrebnej logistiky a nevyhnutných zručností.

5.   Získanie základných digitálnych zručností

Digitálna gramotnosť

Digitálnu gramotnosť cieľových skupín umožňuje kombinácia troch faktorov – potreba, záujem a prostriedky (finančné a iné).

5.1   Staršie osoby

5.1.1   Najstaršia skupina obyvateľstva (10), ktorej počet rastie, používa IKT najmenej.

—	, avšak potrebujú si svoje vedomosti doplniť. EHSV sa domnieva, že v záujme toho, aby sa opätovne začlenili alebo udržali na trhu práce, by miestne orgány v spolupráci s podniky mohli prostredníctvom sociálneho dialógu navrhnúť vzdelávanie prispôsobené týmto osobám.

—

. Musia prekonať nedostatok záujmu, získať sebadôveru a dôveru iných a naučiť sa zaobchádzať s novými nástrojmi, či už z pracovných dôvodov alebo preto, aby im tieto nástroje uľahčili rodinný a spoločenský život. EHSV sa domnieva, že v tejto súvislosti by technológie a odborníci z danej oblasti mali zohľadniť nové skutočnosti. Týmto osobám treba poskytnúť 1. pomoc, 2. softvér s ľahkým ovládaním, 3. dostupné vybavenie, 4. vhodné ciele, ktoré vyvolajú záujem a neskôr potrebu, ako vytvorenie projektov v oblasti elektronického zdravotníctva, obnovovanie kolektívnej pamäti na miestnej úrovni, opätovné nadväzovanie sociálnych vzťahov a nadobúdanie nezávislosti.

5.1.2   Pre osamelo žijúce osoby môžu digitálne technológie predstavovať životne dôležité spojenie s vonkajším svetom. Napríklad širšie používanie cenovo dostupných telefonických/pohotovostných služieb aktivovaných jednoduchým stlačením tlačidla môže byť skutočným poslaním sociálnych služieb všeobecného záujmu, ktoré zachraňuje osoby v núdzi. Stále väčšiu úlohu (11) bude zohrávať elektronické zdravotníctvo. Všetky zásady, ktoré by sa podľa EHSV mali dodržiavať vo vzťahu k užívateľom digitálnych technológií, majú univerzálny charakter a sú uplatniteľné na oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

5.1.3   EÚ musí využiť európsky rok aktívneho starnutia (2012) a jeho inovatívne partnerstvá na to, aby vyzdvihla inkluzívnu úlohu IKT pri spájaní generácií (vzdelávanie), predchádzaní izolácii starších osôb a zabezpečovaní ich pohodlia.

5.2   Osoby so zdravotným postihnutím

IKT môžu umožniť osobám so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na živote spoločnosti rovnakým spôsobom ako ostatné osoby (12). Ide o tie isté otázky ako v prípade iných skupín obyvateľstva: vymedzenie cieľov, pomoc pri vzdelávaní, dostupný a vhodný softvér a vybavenie, dostupné a ľahko použiteľné prístroje a najmä inteligentné dopravné systémy (13). Úloha digitálnej gramotnosti ako služby všeobecného záujmu je v prípade osôb so zdravotným postihnutím ešte výraznejšia. Poskytnutie pomoci pri všetkým druhoch postihnutia môže viesť k lepšiemu sociálnemu začleneniu. Úloha mimovládnym organizácií sa musí uznať a ich činnosť sa musí koordinovať s činnosťou verejných orgánov. Univerzálny prístup, ktorý v čo najväčšej miere zohľadňuje potreby všetkých typov užívateľov, je vhodnejší než špecializovaný prístup zameraný iba na osoby so zdravotným postihnutím.

5.3   Osoby s nízkym príjmom

5.3.1   Nerovnosti v prístupe k digitálnym technológiám sú pokračovaním hospodárskych a sociálnych nerovností: muži/ženy, domácnosti/slobodné ženy, mestá/vidiek alebo ostrovné oblasti, bohaté krajiny/menej vyspelé krajiny. Musia sa samozrejme potláčať, aby sa začlenenie týkalo čo najväčšieho počtu ľudí.

5.3.1.1   Prisťahovalci alebo príslušníci menšín sú dokonca ešte viac znevýhodnení. Softvér, ktorý by ich zaujímal, sa nevyrába.

5.3.2   EHSV sa domnieva, že zabezpečenie bezplatného verejného prístupu na internet na citlivých miestach v mestách a prístupu k voľným údajom 2.0, ako i k voľným zdrojom by umožnilo jednotlivcom hľadať si zamestnanie a komunikovať. Pevné linky sú naďalej užitočné ako pomoc pri vzdelávaní. Ide o úlohu, ktorú by mali spoločne plniť verejné orgány, prevádzkovatelia a združenia.

5.3.3   Prístup k infraštruktúre a nástrojom sa musí považovať za základné právo. Vzdelávanie a prenos vedomostí a skúseností sú pre digitálnu gramotnosť mimoriadne dôležité v každom veku a vo všetkých životných situáciách.

5.4   Osoby s nízkym vzdelaním

5.4.1   EHSV sa domnieva, že u týchto osôb treba vzbudiť záujem o digitálne technológie vďaka špecializovanej pomoci, počínajúc telefónom a médiami.

5.4.2   Kombinácia prístroja a učiteľa a využitie zábavno-náučného aspektu digitálnych technológií na začiatku umožní vzbudiť ich záujem. EHSV sa domnieva, že deťom so slabým prospechom v škole by mohli pri vyrovnávaní rozdielov pomôcť inteligentné telefóny, ktoré by boli považované za tzv. novodobé ceruzky. So získavaním základných vedomostí by sa mohlo začať pomocou vzdelávacích počítačových hier, podobných hrám rozvíjajúcim myslenie, a to tak v prípade detí, ako i dospelých za pomoci softvéru s náučným obsahom.

5.4.3   Pre dosiahnutie digitálneho začlenenia potrebuje EÚ internet s kultúrnym obsahom. Kultúra je to, čo Európania považujú za svoju najdôležitejšiu spoločnú črtu. EÚ musí uplatniť túto kultúrnu rozmanitosť vo všetkých iniciatívach týkajúcich sa digitálnej agendy (14). Digitalizácia kultúrnych predmetov môže uľahčiť najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup k poznatkom, ktoré sú užitočným prostriedkom pre sociálne začlenenie a osobný rozvoj, najmä v materinskom jazyku jednotlivca.

5.5   Menšiny

5.5.1   EHSV by si prial, aby možnosť digitálneho začlenenia mali aj menšiny, či už ide o prisťahovalcov alebo iné menšiny, ako sú Rómovia. Tieto menšiny nie sú negramotné, ale neovládajú jazyk ani kultúru ich hostiteľskej krajiny. Nemajú ľahký prístup k počítaču. Ženy sú často najmenej informované a viac znevýhodnené.

5.5.2   Viacjazyčná on-line aplikácia IMI (15), ktorú vyžívajú vnútroštátne orgány EÚ pre ľahšiu komunikáciu, je príkladom, ktorý môže slúžiť ako základ pre sociálne aplikácie určené na rozvoj vzdelávania občanov EÚ a osôb žijúcich v EÚ a takto im umožniť prístup k elektronickému vzdelávaniu.

5.5.3   Úloha sociálnych sietí, pokiaľ je pod kontrolou, môže mať mimoriadny význam pre všetky skupiny uvedené v bode 5. Okrem toho internetové kaviarne, ktoré zohrávajú významnú úlohu v rozvíjaní záujmu mladých ľudí o digitálne technológie a digitálne zručnosti, by mohli byť cenovo dostupnejšie, ak by napríklad miestne orgány vydávali poukážky za prijateľnejšie ceny.

5.6   Podniky

5.6.1   Malé a stredné podniky môžu byť vylúčené z digitálneho začlenenia, ak sa ich hlavná činnosť netýka digitálnych technológií. Nedostatok času na získanie zručností, váha tradícií, finančné ťažkosti alebo zastaraný prístup k správe informačných technológií môže nepriaznivo ovplyvniť riadenie podnikov, ich postupy a zamestnancov. Často preto nemôžu využiť „cloud computing“ (16), ktorý ponúka riešenia riadenia informačných technológií. Keďže to môže ovplyvniť produktivitu týchto podnikov, treba hľadať prostriedky na ich začlenenie.

6.   Rozvíjanie digitálnych zručností všetkých občanov na vyriešenie sociálnych a spoločenských problémov

6.1   Vzdelávanie a odborná príprava  (17)

6.1.1   Budúce začlenenie sa začína už od predškolského veku. Rovnosť prístupu k vzdelávaniu v oblasti digitálnych technológií vo všetkých školách a pre všetky deti, vrátane deti so zdravotným postihnutím, izolované deti a deti pochádzajúce z rodín s ťažkosťami, zvýši ich nezávislosť v dospelom veku. Širšie využívanie počítačových vzdelávacích hier, tabletových počítačov a digitálnych kníh pod dohľadom učiteľov a používanie sociálnych sietí by mohlo vďaka novým formám výučby, ktoré ponúkajú, umožniť začlenenie žiakov, ktorí majú najväčšie ťažkosti v škole.

6.1.2   Získavanie kvalifikácií a diplomov a výber zamestnania v oblasti digitálnych technológií by sa mali opierať o európsky rámec odborného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o nové pracovné odbory spojené s informačnou spoločnosťou. Niektoré profesie sú rekvalifikované staré profesie, v prípade iných to tak nie je. Mohol by sa zostaviť otvorený európsky zoznam digitálnych zručností, aby sa stanovili podmienky udeľovania európskych diplomov na uľahčenie mobility tých, ktorý majú o to záujem. EHSV sa domnieva, že nezáujem o odbory týkajúce sa digitálnych technológií by mohli spomaliť opatrenia, ktoré umožnia európskym študentom získať kvalitné postavenie v spoločnosti a v práci.

6.1.3   Úsilie EÚ sa musí vzťahovať na všetky typy vzdelávania v oblasti digitálnych technológií na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a musí zahŕňať odbornú prípravu rodičov a učiteľov, ktorých pracovné podmienky sa musia prehodnotiť.

6.2   Celoživotné vzdelávanie, celoživotné elektronické vzdelávanie

6.2.1   Na niektoré skupiny sa treba zamerať pomocou cielených kampaní. V prípade osôb vylúčených z digitálneho začlenenia je dôležitý prenos experimentálnych poznatkov a participatívne metódy, ktoré spolu s výučbou teórie znamenajú rozvoj potenciálu a zároveň možnosť začlenenia. Týka sa to zvlášť nezamestnaných, osôb v produktívnom veku, starších osôb a sociálne vylúčených osôb, ktoré chcú pracovať a potrebujú sa pracovne a sociálne začleniť.

6.2.2   Činnosť podnikov

V budúcnosti by sa pri založení podniku mohlo požadovať získanie „pasu pre elektronickú ekonomiku“, a to po ukončení štandardného školenia v oblasti IKT, ktoré by bolo absolvované v obchodnom prostredí.

Interné školenie zamestnancov podnikov v oblasti IKT by sa malo rozšíriť prostredníctvom interných dohôd, pretože prispieva k ich digitálnemu začleneniu, umožňuje im pokračovať v zamestnaní dlhšie a zvyšuje produktivitu podniku.

6.2.3   Činnosť verejných orgánov

Politiky rozvoja na európskej, národnej a miestnej úrovni musia byť už od začiatku formulované tak, aby sa v nich uplatňovali zásady začlenenia a nediskriminácie.

Používanie štrukturálnych fondov: verejné orgány by mali stanoviť, ktoré inovatívne činnosti sú pre spoločnosť ako celok dôležité, môžu sa podporovať a navrhnúť všetkým zainteresovaným stranám za výhodnejšiu cenu.

EÚ a členské štáty by mali navrhnúť európsky rámec rozvoja profesionalizácie v odbore informatiky.

6.3   Práca na obsahu

6.3.1   Obsah je natoľko dôležitý, že jeho vymedzenie, pokiaľ ide o školenia, vzdelávanie a kultúru, sa nesmie neponechať na trh.

6.3.2   Verejné orgány štátov by mali definovať základný obsah, uľahčiť vzdelávanie na diaľku a v spolupráci s EÚ stanoviť kritériá udeľovania diplomov uznávaných na európskej úrovni. Pre zistenie skutočných potrieb užívateľov je rozhodujúce vypočuť ich.

6.3.3   Prispôsobivé obsahy a multimédiá sú nevyhnutné na to, aby sa užívateľom digitálneho prostredia zaistila kontinuita („vzdelaný internet“), pričom treba zabezpečiť prístup pre osoby so zdravotným postihnutím.

6.3.4   Ľudia, ktorých jazykom sa mimo ich krajiny hovorí len zriedka, sú znevýhodnení, pokiaľ ide o ponuku na internete. EÚ a členské štáty by mali dohliadnuť na dodržiavanie ich kultúry a šírenie skutočného obsahu v ich jazyku.

6.3.5   Obsah sociálnych sietí vytvárajú užívatelia. Týmto nástrojom možno prilákať všetkých užívateľov, ktorí majú ťažkosti s používaním digitálnych technológií, pričom treba dodržiavať ich užívateľské práva.

7.   Väčšia bezpečnosť pre väčšiu dôveru

A.

Používanie digitálnych technológií si vyžaduje čo najväčšiu opatrnosť (18), pokiaľ si človek nie je istý sám sebou alebo dokonale neovláda systém a pokiaľ mu relatívna neznalosť počítačovej bezpečnosti bráni vopred sa pripraviť (19). Osobám vylúčeným z digitálneho začlenenia alebo osobám, ktoré sa práve digitálne začleňujú, hrozí ešte väčšie riziko.

B.

Používanie digitálnych technológií mení spôsob myslenia ľudí a spoločnosti: treba chrániť transparentnosť alebo intimitu? Vo všeobecnosti akýkoľvek prístup k digitálnemu začleneniu musí zohľadňovať skutočnosť, že tento nástroj sám osebe predstavuje vysoký stupeň narušenia súkromia (20) a to so súhlasom či bez súhlasu. V prípade nesprávneho používania môže mať katastrofálne dôsledky pre každého užívateľa a najmä pre zraniteľné skupiny. Zintenzívnenie boja proti zneužívaniu a digitálnej kriminalite musí prispieť k ďalšiemu zvýšeniu dôvery užívateľov.

C.	Úlohy, ktoré súvisia s digitálnou agendou a očakávaniami občanov, možno zobraziť v troch sústredných kruhoch.

7.1   Práva užívateľov

7.1.1   EHSV vyzýva, aby boli prijaté opatrenia, ktoré dodajú dôveru a poskytnú bezpečnosť všetkým skupinám občanov, digitálnemu prostrediu a on-line operáciám, ako to predpokladá siedmy rámcový program pre výskum a vývoj (21).

7.1.2   Mohla by sa preskúmať možnosť (22) zabudovať do internetových stránok prvky, ktoré by užívateľom pripomenuli jednoduché opatrenia pre vlastnú ochranu. Oboznámenie sa na začiatku druhého stupňa základnej školy s krátkymi sprievodcami ako je sprievodca „eYou Guide – To your rights online“ (23) (Elektronický sprievodca spotrebiteľa – vaše práva na internete), ktorý uverejnila Európska komisia, by významne pomohlo pri zvyšovaní informovanosti mladých ľudí, ktorí sú tiež zraniteľní, o získavaní reflexov pre bezpečné používanie digitálnych technológií.

7.1.3   EHSV sa domnieva, že občania by mali byť lepšie oboznámení s úlohou európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov, ktorú upravuje článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s úlohou skupiny G29.

7.1.4   EHSV vyslovuje želanie, aby dôstojnosť užívateľov bola chránená prostredníctvom európskych právnych predpisov (24) v súlade so zásadami Charty základných práv s cieľom zaručiť tieto práva a slobody:

—	sloboda prejavu, právo na informácie, najmä v materinskom jazyku,

—	právo na ochranu súkromného života a osobných údajov (doklady totožnosti, zdravotné záznamy atď.),

—	právo byť zabudnutý,

—	právo na ochranu mladistvých.

7.1.5   Výbor tiež pripomína, že už existujú rôzne národné a medzinárodné charty (25) spotrebiteľov, ktoré sa zaoberajú ochranou základných práv užívateľov digitálnych technológií. Európsky parlament takúto chartu požaduje tiež. Výbor si želá, aby sa rýchlo začal dialóg so spotrebiteľskými organizáciami a tiež s európskymi sociálnymi partnermi o kódexe EÚ upravujúcom práva v on-line prostredí, ktorého prípravu oznámila Európska komisia vo svojom oznámení o digitálnej stratégii (26).

7.2   Európsky parlament si praje, aby sa uznala tzv. piata sloboda, ktorá umožní voľný pohyb obsahu a vedomostí na sieťach. Podľa názoru EHSV by mala zaručovať bezpečnosť užívateľov a duševné vlastníctvo. Hospodárske a priemyselné údaje musia byť tiež chránené. Siete a technológia „cloud computing“, ktoré zároveň aktivujú niekoľko subjektov v oblasti digitálnych technológií, si vyžadujú špecifické postupy ochrany, ktoré musia byť k dispozícii podnikom, najmä však mikropodnikom.

7.3   Zrýchlenie elektronizácie verejnej správy (27) v záujme zjednodušenia administratívnych postupov by mohlo prispieť k ich väčšej bezpečnosti, a to hlavne v prípade starších osôb. Treba však zobrať do úvahy skutočnosť, že elektronická demokracia môže byť inkluzívna, ale nesmie poškodzovať demokraciu z krátkodobého hľadiska a že jej využívanie musí podliehať uvedeným zásadám.

8.   Vytváranie pracovných miest

8.1   Od digitálneho začlenenia všetkých sa očakáva zvýšenie objemu zamestnanej pracovnej sily a rast. Kríza, demografická situácia, rastúca nezamestnanosť a nestálosť v zamestnaní nepôsobia priaznivo na rozvoj zručností tak z hľadiska zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Boj proti nestálosti v zamestnaní a izolácii je jednou z podmienok, aby ľudia získali kvalifikáciu, najmä v oblasti digitálnych technológií, čo im umožní prístup na inkluzívny trh práce (28), pretože rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou pracovnou silou rastú. Koordinácia sociálneho dialógu, najmä sektorového (29), a verejných politík je nevyhnutná na zvýšenie a premenu digitálnych zručností skupín, ktoré sú znevýhodnené na trhu práce.

8.2   O nové pracovné odbory sa zaujímajú skupiny, ktoré sa vzdelávajú v oblasti digitálnych technológií, aby sa opätovne začlenili na trh práce. Pracovné agentúry v členských štátoch by mali byť schopné na tieto nové pracovné odbory upozorniť každý sektor, aby ich EÚ mohla uznať.

8.3   Činnosť orgánov zodpovedných za inšpekciu práce sa musí prehodnotiť v každom členskom štáte.

8.4   Zohľadnenie otázky digitálneho začlenenia vo všetkých oblastiach politiky EÚ a súčinnosť opatrení EÚ budú rozhodujúce pre úspech v tejto oblasti. Väčšina digitálnych prístrojov konečných užívateľov sa do EÚ dováža a Európania nemajú informácie o spôsobe ich výroby. Pre občana prístupnosť závisí od technológie vybavenia, ktoré má doma, predovšetkým v prípade znevýhodnených skupín a konkrétne starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Musíme podporovať dizajn a funkčnosť, ktoré budú prístupné vo veľkej miere, a softvér s vhodným obsahom, aby sa stali prínosmi inkluzívnej digitálnej kultúry, a to podľa európskeho prístupu rešpektujúceho celosvetové normy. Súčasťou obchodných dohôd musia byť tiež príslušné dodatky.

8.5   To si vyžaduje investície do všetkých oblastí, zvlášť do verejných služieb. Ak to neurobia Európania, urobia to iní, a podniky EÚ prídu o trhy a pracovné miesta. Súčasným cieľom EÚ je investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja. EHSV sa domnieva, že EÚ musí tento svoj cieľ naliehavo zrealizovať. Všetky znevýhodnené skupiny čakajú na výsledky.

9.   Financovanie činností

9.1   Budúce politické opatrenia musia zabezpečiť, aby digitálne začlenené osoby zostali aj naďalej digitálne začlenené. Rozpočty určené na túto úlohu, ktorá je pre EÚ mimoriadne dôležitá, sa musia plánovať dlhodobo, to znamená od začiatku (výskum, vývoj, inovácie) až po koniec reťazca (koncoví užívatelia), pričom finančné rezervy musia umožniť zmierniť dôsledky kríz. Keď už sú možnosti národných rozpočtov vyčerpané z dôvodu znižovania výdavkov, každé ďalšie percento môže byť dôležité.

9.2   Prístup všetkých skupín vylúčených z informačnej spoločnosti možno rozvíjať vytvorením štruktúrovaného európskeho trhu s podpornými technológiami, prípadne v podobe osobitnej skupiny, ktorá by priniesla veľké úspory.

9.3   Financovanie sa týka vybudovania infraštruktúry na celom území EÚ, technologického výskumu a inovácií, obsahu, sociálnych inovácií pre vylúčené skupiny, elektronického vzdelávania, premeny zručností na pracovné miesta, činností občianskej spoločnosti, podnikov a verejných orgánov na národnej, miestnej a regionálnej úrovni.

9.4   Kombinácia rôznych druhov pomoci by mala odstrániť príčiny vylúčenia, ktoré sú vo svojej podstate kumulatívne, a pokryť energetické náklady, priestory, vymedzenie obsahu, vývoj vhodného vybavenia a vymedzenie vhodného typu vzdelávania.

9.5   Opatrenia týkajúce sa digitálneho vylúčenia (riadenie, činnosti, kontrola) by sa podľa názoru EHSV mali uviesť vo výročnej správe Európskej komisie a malo by sa o nich diskutovať so sociálnymi partnermi. Opatrenia, ktorých cieľom je nasmerovať občanov k možnostiam digitálneho začlenenia, by sa mali v širokej miere popularizovať.

9.5.1   Regionálne a miestne subjekty, ktoré sú v popredí pri uskutočňovaní politiky štátu, musia 1. ako prioritu zaradiť do svojich programov problematiku digitálnych technológií a využívať ESF, 2. zvýšiť informovanosť vedúcich predstaviteľov o potrebách sociálnych skupín v oblasti digitálnych technológií, 3. zvýšiť informovanosť cieľových skupín prostredníctvom miestnych prostriedkov ako je miestna televízia, 4. konzultovať tieto cieľové skupiny o ich potrebách prostredníctvom stretnutí so zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti.

9.5.1.1   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sociálny a občiansky dialóg tak na európskej, ako i národnej úrovni nie je dostatočne štruktúrovaný, pokiaľ ide o oblasť informačnej spoločnosti, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje spôsob života, pričom znevýhodnené skupiny potrebujú dlhodobú stabilitu, konzistentnosť, záruky a decentralizované opatrenia.

9.6   Podniky musia mať možnosť rozvíjať sa prostredníctvom digitálnych technológií a zvýšiť informovanosť vývojových pracovníkov a konštruktérov o svojich potrebách a o všetkých druhov postihnutí, ktoré treba zohľadniť (dizajn pre všetkých, vrátane dostupnosti digitálnych technológií).

9.7   Spôsoby financovania

9.7.1   Európsky sociálny fond (ESF): na obdobie 2014 – 2020 Európska komisia (kľúčové opatrenia 11 a 12) plánuje vyčleniť pre členské štáty prostriedky z ESF na realizáciu cieľov v oblasti digitálneho začlenenia. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné usilovať sa o súčinnosť všetkých rozpočtových položiek.

9.7.1.1   EHSV sa zamýšľa nad tým, či je zásada doplnkovosti opodstatnená v prípade vyčleňovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov vzhľadom na takúto budúcu úlohu v čase, keď mnohé verejné subjekty čelia vážnym finančným problémom a keď už nie je možné odkladať opatrenia, ktoré treba prijať na zníženie rozdielov v oblasti digitálneho začlenenia. Výbor žiada, aby sa preskúmala možnosť priameho prideľovania.

9.7.2   Výbor navrhuje, aby sa na dosiahnutie digitálneho začlenenia hľadali nové spôsoby financovania:

—	medzi súkromným a verejným sektorom v oblasti IKT vo všeobecnosti a konkrétne s podnikmi špecializujúcimi sa na komerčné hry (ktoré majú vysoké zisky) s cieľom opätovne použiť ich špičkové technológie za nižšie ceny,

—	pre infraštruktúru v oblasti IKT a inú infraštruktúru v rámci iniciatívy Európskej komisie týkajúcej sa dlhopisov určených na financovanie projektov infraštruktúry v rámci stratégie Európa 2020, pokiaľ bude úspešná (30),

—	účasti zameranej na elektronické vzdelávanie pre poskytovateľov prístupu, prevádzkovateľov, dodávateľov vybavenia,

—	zdaňovania finančných transakcií (31) na úrovni EÚ s vyčlenením časti takto získaných príjmov na digitálne začlenenie.

9.7.3   Vo všetkých prípadoch bude na zabezpečenie účinnosti pomoci nevyhnutná kontrola (32) používania prostriedkov. Na rôznych formách kontroly by sa mali zúčastňovať sociálni partneri. ESF má už teraz monitorovací výbor. Verejno-súkromné partnerstvá, ktoré možno vytvárať vo vhodnom európskom rámci, by mohli uplatňovať nové spôsoby monitorovania konečných finančných nákladov hradených daňovými poplatníkmi i užívateľmi, tak ako je v prípade pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného záujmu, služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a sociálnych služieb všeobecného záujmu. Verejno-súkromné partnerstvá možno vytvárať iba vo vhodnom európskom rámci (33).

9.7.4   EHSV sa domnieva, že nestačí zabezpečiť rozsiahly prístup a prispôsobiť rýchlosť prenosu univerzálnej služby technologickému pokroku a opakuje svoje návrhy (stanovisko CESE 1915/2008):

—	zaoberať sa okrem zemepisného vylúčenia aj sociálnym vylúčením, ktoré je spojené s nedostatkom prostriedkov a zručností znevýhodnených skupinám užívateľov, a rozšíriť univerzálnu službu, ktorá umožní prístup všetkým užívateľom bez ohľadu na ich postavenie,

—	podporovať financovanie univerzálnej služby (34) prostredníctvom štátnych dotácií a fondov Spoločenstva, čo predstavuje jediný vhodný prostriedok pre krajiny, v ktorých finančná záťaž spojená s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu predstavuje pre operátora privysoké náklady,

—	podporovať projekty digitálneho začlenenia, najmä mikrofinancovanie vzdelávacích projektov organizovaných miestnymi verejnými centrami a budovanie interaktívnych panelov poskytujúcich bezplatný prístup na internet na verejných miestach,

—	vyzvať členské štáty, aby vyčlenili finančnú pomoc rodinám alebo osobám, pre ktoré sú základné vybavenie (počítač, softvér, modem), pripojenie a poskytované služby cenovo nedostupné.

---

(1)  Ú. v. ES C 116, 20.4.2001, s. 30; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60 a s. 63; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 69; Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 116; Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72; Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 58; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 44 a s. 58; Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.

(2)  Pozri Eurostat-STAT10/193, 14.12.2010.

(3)  Anglický výraz „edutainement“.

(4)  KOM (2010) 245 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011.

(5)  Vyhlásenie ministrov EÚ, Malmö, Švédsko, 18. novembra 2009.

(6)  Vyhlásenie ministrov EÚ o IKT a inkluzívnej spoločnosti, Riga, Lotyšsko, 11. júna 2006, s. 4.

(7)  Podľa INSTEAD, „The school of the world“, citované GR pre priemysel, pán Richier, verejná diskusia z 28.3.2011.

(8)  DIR 2002/22/CE.

(9)  Ú. v. EÚ C 94, 18.4.2002; Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006; Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010; Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011; Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011; Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 53.

(10)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 17; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 115; Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, s. 44.

(11)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 84.

Pozri EHTEL (Európske združenie zdravotnej telematiky).

(12)  KOM(2010) 636 v konečnom znení; Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, /UE/23.12.2010.

(13)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85.

(14)  Dohovor UNESCO týkajúci sa podpory prejavov kultúrnej rozmanitosti z 20. októbra 2005, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2005; uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 na tému novej digitálnej agendy pre Európu, 2015.eu.

(15)  IMI, KOM(2011) 75 v konečnom znení, 21.2.2011 – Spolupráca a Európa/Hospodársky rozvoj a zamestnanosť, www.ec.europa.eu/imi-net.

(16)  „ Cloud computing “ využívanie informačných technológií na účely poskytovania produktov, služieb a riešení v oblasti riadenia prostredníctvom internetu v reálnom čase, a to buď v rámci podniku (súkromne), externe (verejne) alebo oboma spôsobmi. Pripravované stanovisko CESE (TEN/452).

(17)  Elektronické vzdelávanie: používanie nových technológií, multimédií a internetu na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy pomocou prístupu k zdrojom a službám, ako i k výmene a spolupráci na diaľku. (definícia Európskej komisie – elektronické vzdelávanie).

(18)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130.

(19)  Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 58 a KOM (2010) 521 v konečnom znení.

(20)  Alex Türk, predseda Commission Nationale de l'informatique et des libertés (Národný výbor pre informatiku a slobody), Francúzsko, in: „La vie privée en péril, des citoyens sous contrôle“ (Súkromný život v nebezpečenstve, občania pod kontrolou), O. Jacob, 2011; práce skupiny G29 združujúcej zástupcov nezávislého úradu na ochranu národných údajov (článok 29, smernica z 24. októbra 1995).

(21)  Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj na obdobie 2007 – 2013, rozhodnutie č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006.

(22)  Stanovisko 5/2009 skupiny G29 o on-line sociálnych sieťach, 12. 6.2009, časť 5, bod 8: vyvinúť štandardné parametrické technológie na dodržiavanie súkromného života.

(23)  www.ec.europa.eu/eyouguide.

(24)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu bod 29, mnohé členské štáty do dnešného dňa neratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite.

(25)  Dokument č. 3708 INFOSOC, marec 2008 – charta práv spotrebiteľov v digitálnom svete.

(26)  KOM(2010) 245 v konečnom znení, opatrenie 4.

(27)  Vyhlásenie z Malmö, 2009.

(28)  Rámcová dohoda medzi ETUC-BUSINESS.EUROPE, CEEP, UEAPME, 2010.

(29)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie (2008/C 111/01).

(30)  Konzultácie prebiehajú do 2. mája 2011.

(31)  Európsky parlament, správa pani Podimatovej o zdaňovaní finančných operácií – 529 hlasov za, 127 hlasov proti, 18 sa zdržalo hlasovania (8. – 9. marca 2011).

(32)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(33)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72.

(34)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8.

---