11.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/40

1.1

Pre globálny kontext, v ktorom belgické predsedníctvo požiadalo o preskúmanie priemyselných zmien v oblasti zamestnanosti vyvolaných bojom proti otepľovaniu klímy, je charakteristický trojnásobný neúspech, alebo miernejšie povedané, tri negatívne scenáre odohrávajúce sa počas kolosálnej hospodárskej krízy.

1.2

EÚ musí reálne prispieť k celosvetovému znižovaniu objemu skleníkových plynov a zároveň rozvíjať svoje hospodárstvo a svoj pracovný trh tak, aby v novom desaťročí splnila Lisabonské ciele, ktorými je dosiahnuť konkurencieschopnosť vo svetovom meradle a odstrániť v Európe masovú nezamestnanosť.

1.3

Výbor a v rámci neho CCMI vypracovali v posledných rokoch viacero príspevkov, ktorými reagovali na výzvy v oblasti energetiky a ochrany klímy, trvalej udržateľnosti, priemyselných zmien a zamestnanosti. Ide okrem iného o stanoviská CCMI/002, 024, 027, 029, 045, 052 a 053; ECO/267; NAT/392, 440 a 453; TEN/401. Toto stanovisko pristupuje k problematike horizontálne, no na konkretizáciu myšlienok, ktoré sú v ňom prezentované, najmä v oblasti zamestnanosti, sú samozrejme potrebné aj regionálne a odvetvové štúdie.

1.4

Stratégia Európa 2020 bude musieť zareagovať na neúspech Lisabonskej stratégie. Pokiaľ sa v nej posilní určujúca úloha MSP, mohla by teda predstavovať novú šancu. EHSV navrhuje zintenzívniť hospodársku spoluprácu na európskej úrovni a šíriť nový spoločný koncept konkurencieschopnosti.

1.5

EÚ potrebuje v rámci svojich inštitúcií lepšie hospodárske riadenie (t. j. potrebuje reflexiu o prenose suverenity v niektorých oblastiach hospodárskej politiky na existujúce európske inštitúcie), s cieľom podporiť priemyselné zmeny, ktoré povedú k vytvoreniu ekologickejšieho európskeho hospodárstva a udržateľných pracovných miest.

1.6

Otázky ako demografický vývoj, environmentálne problémy v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, nedostatok pitnej vody v mnohých krajinách a boj proti klimatickým zmenám zvyšujú celosvetový dopyt po ekologických výrobkoch a technológiách a podporujú vytváranie udržateľných pracovných miest. Takisto treba zohľadniť skutočnosť, že dosiaľ objavené zásoby surovín, z ktorých sa energia vyrába, nie sú neobmedzené.

1.7

Stratégia zamestnanosti v duchu trvalo udržateľného hospodárstva môže vychádzať z poznatkov a know-how, ktoré sú v členských štátoch už dobre rozvinuté. EÚ, ktorá potrebuje kvalifikované pracovné miesta, by mala tieto výsledky propagovať. Preto musia členské štáty viac investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a okrem iného podporovať aj vedu, technológiu a engineering. EHSV považuje podiel verejných investícií, ktorý sa v súčasnosti vynakladá na vzdelávanie a ktorý by mal zodpovedať ucelenej stratégii celoživotného vzdelávania, za úplne nedostatočný.

1.8

EÚ a jej členské štáty musia prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí taký vývoj hospodárstva, ktorý nebude ohrozovať ich ciele v oblasti zachovania pracovných miest a ich vytvárania.

1.9

Ekologické hospodárstvo s výskumom na vysokej úrovni a uplatňovaním nových poznatkov a zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti by malo ovplyvniť trh práce a vytvoriť viac kvalifikovaných a stabilných pracovných miest, čím by sa znížilo riziko neistoty. Preto by mali členské štáty viac investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

1.10

Verejný sektor zohráva, najmä vďaka daňovým nástrojom, dôležitú úlohu pri podpore výskumu aj pokiaľ ide o efektívne využívanie nových ekologických technológií a zlepšovanie existujúcich a účinných ekologických technológií. Preto si pokrok v oblasti hospodárstva, v sociálnej sfére a v oblasti životného prostredia vyžaduje zdravý verejný sektor s primeranou kvalifikáciou. Ak sa tento sektor oslabí privatizáciou všetkých hospodárskych aktivít, všeobecný hospodársky záujem by tým mohol v niektorých prípadoch utrpieť. EHSV sa nazdáva, že bude potrebné zrevidovať regulačný rámec liberalizovaných trhov s energiou, aby sa zabezpečil všeobecný záujem.

1.11

Nové pracovné miesta vzniknú v súkromnom sektore, najmä v MSP. Verejný sektor bude mať za úlohu vytvoriť tiež stabilný a konštruktívny celoeurópsky rámec, v ktorom sa budú môcť podniky čo najlepšie transformovať smerom k ekologickejšiemu a výkonnejšiemu hospodárstvu, plnému udržateľných pracovných miest.

1.12

EHSV navrhuje, aby sa zriadil osobitný európsky fond, z ktorého by sa podporovali priemyselné zmeny a najmä výskum, vývoj a aplikácia ekologických technológií – či už technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo nových technológií na zníženie emisií v energeticky náročných priemyselných odvetviach.

1.13

Výbor pripomína, že EÚ bude potrebovať pevnú priemyselnú bázu, pretože tá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľnej zamestnanosti. Mnoho pracovných miest, dokonca aj v službách, závisí od úspechu európskeho priemyslu. Preto sa priemyselné zmeny líšia v závislosti od odvetvia a regiónu a musia prebiehať postupne, bez negatívnych dopadov na pracovný trh a bez toho, aby sa ohrozila existencia nevyhnutnej priemyselnej siete. Snahou nie je potláčať environmentálne opatrenia, ale riadiť ich sociálne udržateľným spôsobom.

1.14

EHSV odporúča, aby sa pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 prihliadalo na význam poľnohospodárstva a aby táto reforma prispela k rozvoju potrebných synergií s ostatnými politikami Spoločenstva v oblasti výskumu, nových technológií a modernizácie priemyslu.

1.15

Členské štáty by mali dospieť k dohode o zdaňovaní finančných operácií. Príjem z tejto dane by sa mal využiť na zníženie deficitov v rozpočtoch členských štátov, čím by štáty získali väčší priestor napríklad pre lepšie financovanie svojich vzdelávacích systémov.

1.16

Priemyselné zmeny smerom k ekologickému hospodárstvu si vyžadujú úplne novú koncepciu rastu a konkurencieschopnosti. EHSV sa už vyslovil za nový prístup pri meraní hospodárskeho a sociálneho pokroku. Opätovne vyjadruje presvedčenie, že priemyselné zmeny a zamestnanosť možno skĺbiť s cieľmi trvalej udržateľnosti len vtedy, ak sa EÚ a svet zhodnú na inej koncepcii rastu. Návrh, ktorý predložila Komisia v stratégii Európa 2020, nepostačuje.

1.17

EHSV sa nazdáva, že úlohou európskych inštitúcií je usilovať sa vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých vo svetovom meradle, a tak predchádzať relokáciám (či dokonca úpadku celých odvetví), ktoré škodia zamestnanosti a životnému prostrediu.

1.18

EHSV sa ako inštitucionálny zástupca európskej občianskej spoločnosti a ako významný orgán štruktúrovaného dialógu zasadzuje za demokratickú účasť európskych občanov v dôležitých diskusiách na témy priemyselných zmien, ich vplyvu na pracovný trh, ako aj ich priebehu a globálnych sociálnych dôsledkov.

2.1

Belgické predsedníctvo Rady EÚ vyjadrilo požiadavku, aby bol tento dokument politický a aby sa v ňom navrhli nové smery reflexie. Podľa zástupcov belgického predsedníctva by sa tento text nemal problematikou zaoberať sektorovo, ale prierezovo a všeobecne. Nemal by predstavovať štúdiu, ale politickú stratégiu. Belgické predsedníctvo bude o tomto stanovisku rokovať na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre energetiku.

2.2

Za ekologické a klimatické výzvy sa považujú výzvy, ktorým sa venujú vyhlásenia Európskej rady týkajúce sa kodanského summitu. Energetická výzva má viacero rozmerov. Prístup Európanov k energetickým zdrojom by sa mal zabezpečiť v rámci medzinárodnej politiky EÚ a jej členských štátov. Týmto aspektom sa toto stanovisko nezaoberá. Venuje sa energetickým výzvam v rámci priemyselných zmien, ktoré vyplývajú z boja proti klimatickým zmenám a zaoberá sa nimi najmä vo vzťahu k tomu, ako ovplyvňujú zamestnanosť v Európe.

2.3

Termínom „ekologický“ sa v stanovisku označujú statky alebo výrobné metódy, ktoré zodpovedajú zásadám trvalej udržateľnosti a prispievajú tak k napĺňaniu cieľov EÚ v boji proti globálnemu otepľovaniu. EHSV je zástancom ekologizácie európskeho hospodárstva a zasadzuje sa za to, aby sa na pracovnom trhu vytvorilo čo najviac ekologických pracovných miest, t. j. miest (vrátane odbornej prípravy/kvalifikácie) potrebných na dosiahnutie tohto cieľa, ktoré majú požadovanú kvalitu pokiaľ ide o úroveň kvalifikácie, ako aj o to, nakoľko môžu podporiť sociálne začleňovanie (pozri stanovisko TEN/401 na tému „Podpora udržateľných ekologických pracovných miest v rámci balíka opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a energetiky“, kde sa cituje definícia „ekologických pracovných miest“, ktorú navrhol riaditeľ Oddelenia MOP pre hospodársku analýzu a analýzu trhov práce v reakcii na nedávnu iniciatívu Európskej komisie). V tejto súvislosti EHSV pripomína svoje stanovisko z októbra 2009 na tému „flexiistota“ (1).

3.1

V krátkosti pripomenieme celkovú situáciu, v ktorej belgické predsedníctvo predložilo túto žiadosť. Možno ju zhrnúť do troch navzájom úzko prepojených neúspechov.

3.2

Lisabonská stratégia, ktorá bola oficiálne definovaná v záveroch Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000, mala za cieľ vytvoriť do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou“.

3.3

Začiatkom roka 2010 musel výbor skonštatovať, že tieto ciele boli síce správne stanovené a nevyhnutné, avšak bohužiaľ sa ich nepodarilo splniť. V oblasti zamestnanosti je bilancia obzvlášť nepriaznivá. Podľa Lisabonskej stratégie sa okrem iného očakávalo, že konkurencieschopnejšie hospodárstvo pozitívne ovplyvní aj zamestnanosť.

3.4

Hospodársky rozkvet a rast, ktorý nastal v rokoch 2005 až 2008, sa vysvetľoval viacerými faktormi: európske krajiny zamerané na vývoz priemyselných výrobkov využívali vysoký dopyt v ázijských krajinách, najmä v Číne. Iné európske krajiny zasa zaznamenali rast v oblasti špekulácií vo finančnom a realitnom sektore, o ktorom dnes vieme, že bol nezdravý. Dosiahnutý pokrok totiž spočíval jednak vo vonkajšom dopyte a jednak v silných špekuláciách s nehnuteľnosťami. Tento rast v EÚ bol preto trvalo neudržateľný. Na dosiahnutie trvalo udržateľného rastu a vybudovanie silných pracovných trhov je potrebný vývoz a vnútorný dopyt.

3.5

Všetky nádeje na úspech Lisabonskej stratégie napokon zmietla svetová finančná kríza. Lisabonská stratégia bola celkovo neúspešná. Nezamestnanosť v Európe stúpa a koniec krízy je v nedohľadne. Vedomostná spoločnosť sa nestala skutočnosťou, ako možno konštatovať, ak sa pozrieme na problémy vzdelávacích systémov v mnohých členských štátoch a na to, aká časť HDP sa venuje na výskum EÚ – tento podiel je v priveľa krajinách vzdialený od lisabonských cieľov. Dlhy verejných financií a v niektorých prípadoch aj súkromných financií dosahujú v EÚ taký objem, že vyvstávajú obavy o úpadok niektorých členských štátov. Riešenie týchto problémov na strane príjmov aj na strane výdavkov by nemalo byť prekážkou vysokých investícií.

3.6

Európska rada v Göteborgu pridala k Lisabonskej stratégii 15. a 16. júna 2001 stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, čím jej dodala nový rozmer. V súbore opatrení sa plánovalo hodnotiť hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky európskych politík a hovorilo sa najmä o celoplanetárnom rozmere klimatických zmien.

3.7

OSN sa 7. – 18. decembra 2009 v Kodani usilovala dosiahnuť celosvetovú dohodu v snahe zintenzívniť boj proti klimatickým zmenám, ktoré sú podľa analýz väčšiny vedcov spôsobené emisiami skleníkových plynov. 192 krajín, ktoré v roku 1997 ratifikovali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, sa márne pokúšalo nájsť spoločnú reč a uzavrieť medzinárodný dohovor, ktorý by nahradil Kjótsky protokol, platný od roku 2005.

3.8

Klimatické zmeny a znečisťovanie životného prostredia, najmä v mestách, jednoznačne spôsobujú vážne problémy. Okamžite konať navyše musíme aj kvôli celosvetovému demografickému vývoju. Deväť miliárd ľudí môže prežiť len vtedy, ak dokážu využívať zdroje udržateľnejším spôsobom a spravodlivejšie. Ak naše spoločnosti nenájdu inteligentné odpovede kým nebude neskoro, otázka nedostatku energie a jej dostupnosti bude vyvstávať čoraz častejšie. V tejto situácii je potrebné využívať existujúce technológie a riešenia, napríklad tie, ktoré umožňujú zlepšiť energetickú účinnosť existujúcich budov. Okrem toho nevyhnutne potrebujeme aj nové technológie, najmä v priemyselných odvetviach, ktoré spotrebúvajú najviac energie. Zároveň sa však musí v mysliach ľudí vytvoriť nové povedomie o verejných statkoch ako je voda (ktorú musíme lepšie využívať a najmä ju dokázať lepšie zachovať). Prístup k vode by sa mal zakotviť ako ľudské právo.

3.9

Táto problematika má značný celosvetový rozmer, pretože poskytuje možnosti na vytvorenie inovatívneho európskeho priemyslu, ktorý sa už dnes môže pochváliť vysokou konkurencieschopnosťou na trhu s ekologickými produktmi a službami. Ak bude EÚ pragmaticky v medzinárodných rokovaniach obhajovať túto pozíciu, môže reálne prispieť k znižovaniu celosvetového objemu emisií skleníkových plynov a zároveň rozvíjať svoje hospodárstvo a svoj pracovný trh, a plniť tak Lisabonské ciele.

3.10

Výbor a v rámci neho CCMI predložili v posledných rokoch viacero príspevkov, ktoré reagujú na výzvy v oblasti energetiky a ochrany klímy, trvalej udržateľnosti, priemyselných zmien a zamestnanosti. Tieto dôležité práce sa v stanovisku zohľadňujú. Nové prvky zaradené do stanoviska vyplývajú z úvah, ktoré nasledovali po trojitom neúspechu opísanom vyššie (Lisabonská stratégia, pravidlá finančného trhu a konferencia v Kodani).

3.11

EHSV už skoršie zdôraznil potrebu „spojiť konkurencieschopnosť s trvalo udržateľným rozvojom a územnou a sociálnou súdržnosťou“ (2).

3.12

EHSV vyjadril názor, že stratégia zamestnanosti sa pritom „nesmie hodnotiť oddelene od makroekonomických rámcových podmienok“ (3).

3.13

EHSV pripomenul, že „politickým rozhodnutím zainteresovaných štátov a Európskeho spoločenstva bola prijatá hypotéza antropogénnej príčiny globálnej zmeny klímy v dôsledku nárastu obsahu skleníkových plynov v atmosfére“ (4).

3.14

CCMI sa okrem toho zaoberala témou trvalo udržateľného rozvoja a priemyselných zmien a usilovala sa „posúdiť, ako trvalo udržateľný rozvoj podľa definície Gro Harlem Brundtlandovej môže pôsobiť ako katalyzátor postupných a proaktívnych priemyselných zmien“ (5). Definícia trvalo udržateľného rozvoja, ktorú v roku 1987 predložila Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj v Brundtlandovej správe, je zároveň základom tohto stanoviska.

3.15

Výbor prijal stanovisko, v ktorom konštatuje, že „čelíme novej hospodárskej revolúcii, ktorá posúva do popredia rozvoja kvalitu života a životného prostredia“ (6).

3.16

EHSV zdôraznil, že európskemu sociálnemu modelu je nutné dodať pevný priemyselný základ. Varuje, že „možné presídlenie energeticky náročných odvetví mimo EÚ by značne znížilo príťažlivosť lokalizácie priemyslu v Európe, viedlo k zníženiu hospodárskeho rastu a zamestnanosti“ (7). V tejto súvislosti bude EHSV so záujmom sledovať uplatňovanie hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Priemyselná politika vo veku globalizácie“.

3.17

EHSV vychádza z hypotézy, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) ako ukazovateľ „pri riešení výziev 21. storočia nepostačuje na orientáciu pri tvorbe politiky“ (8). Výbor schválil stanovisko, v ktorom odporúča, aby sa Komisia zaviazala začleniť do stratégie Európa 2020 nové opatrenia, pričom „cieľom by malo byť disponovať v roku 2011 rámcom, na základe ktorého by bolo možné pripraviť jasné návrhy porovnateľných akcií v celosvetovom meradle pre svetový summit udržateľného rozvoja, ktorý OSN zvoláva na rok 2012“ (9).

3.18

Pokiaľ ide o stratégiu Európa 2020 (10), výbor vyzval, aby sa pozornosť venovala v prvom rade vytváraniu nových pracovných miest.

3.19

EHSV kritizoval Komisiu za to, že väčšmi nerozvinula svoju analýzu hlavných tém budúcnosti, najmä „nízkouhlíkového hospodárstva, ochrany biodiverzity, vodstva a iných prírodných zdrojov, podporu sociálneho začlenenia a posilnenie medzinárodného rozmeru trvalo udržateľného rozvoja“ (11). Aby stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ dosiahla stanovené ciele, potrebuje „úplne novú štruktúru riadenia“ (12). EHSV vyjadril názor, že pokrok prosperity ľudstva by sa mal merať inak než doteraz.

3.20

EHSV napokon vyzval, aby najrozvinutejšie priemyselné krajiny sveta do roku 2050 znížili svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 80 %.

3.21

Stratégia Európa 2020 bude musieť reagovať na neúspech Lisabonskej stratégie. Európska komisia vydala 3. marca 2010 oznámenie, v ktorom načrtla túto novú filozofiu socio-ekonomického vývoja EÚ (KOM(2010) 2020). Komisia vyhlasuje, že chce vypracovať stratégiu, pomocou ktorej vytvoríme z EÚ „inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré nám zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti“. EHSV konštatuje, že sa upustilo od superlatívov, ktoré boli použité v roku 2000 pri formulácii predchádzajúcej stratégie. EÚ by podľa Komisie mala podporovať ekologickejšie hospodárstvo a okrem iného sa usilovať, aby investície do výskumu a vývoja dosiahli 3 % HDP, aby bolo zamestnaných 75 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov a, čo je významné v kontexte tohto stanoviska, znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 20 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Komisia chce skvalitniť vzdelávanie, aby sme dosiahli inteligentný rast založený na lepšej konkurencieschopnosti „voči našim hlavným obchodným partnerom pomocou vyššej produktivity“. EÚ by si mala udržať svoju úlohu hnacej sily na trhu s ekologickými technológiami, avšak výhody týchto technológií „ohrozujú hlavní konkurenti, najmä Čína a Severná Amerika“.

3.22

Z prvých reakcií vyplýva určité sklamanie v porovnaní s tým, čo európski občania očakávajú od svojich vlád a s tým, čo vo vzťahu ku kompetenciám a právomociam európskych inštitúcií očakávajú od európskeho riadenia. Podľa zástupcov skupín v Európskom parlamente je stratégia Komisie málo ambiciózna a nepostačuje na to, aby EÚ mohla reagovať na súčasné a budúce výzvy.

3.23

EHSV zastáva predovšetkým názor, že v stratégii Európa 2020 treba osobitne posilniť rozhodujúcu úlohu MSP, keďže práve malé a stredné podniky vytvárajú v Európe najviac pracovných miest a nepochybne sú hnacou silou priemyselných zmien. EHSV preto vyzýva aj Európsku komisiu, aby intenzívnejšie uplatňovala systém ochrany duševného vlastníctva, ktorý by mal prospieť najmä malým a stredným podnikom, keďže tieto často nemajú prostriedky na ochranu svojich vynálezov.

3.24

EHSV navrhuje zintenzívniť hospodársku spoluprácu na európskej úrovni a šíriť nový spoločný koncept konkurencieschopnosti. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť, aby prebiehajúce priemyselné zmeny, ktoré sú potrebné na

viedli k vytvoreniu väčšieho počtu kvalitných pracovných miest v členských štátoch EÚ, pod podmienkou, že sa zlepšia vzdelávacie systémy a že sa zvýšia investície do výskumu.

4.1

EÚ potrebuje v rámci svojich inštitúcií lepšie hospodárske riadenie (t. j. potrebuje reflexiu o prenose suverenity v niektorých oblastiach hospodárskej politiky na existujúce európske inštitúcie), či už na úrovni Európskej rady alebo euroskupiny. Z dôsledkov finančnej krízy vyplýva, že potrebujeme rozsiahlejšiu koordináciu, aby sme zabránili narušeniam vnútorného trhu a podporili priemyselné zmeny na ekologizáciu európskeho hospodárstva a na vytváranie udržateľných pracovných miest.

4.2

Udržateľné pracovné miesta majú budúcnosť, pretože ich rozvoju pomôže aj celosvetový vývoj a celosvetové problémy, ktoré bude treba riešiť na úrovni EÚ, nielen jednotlivých členských štátov. Ako príklady celosvetového vývoja možno uviesť tieto oblasti:

4.3

Tento neodškriepiteľný vývoj však zvyšuje dopyt po ekologických výrobkoch a technológiách, a tým podporuje aj moderný priemysel vytvárajúci trvalo udržateľné pracovné miesta. Tieto miesta sú jednak spravodlivé, produktívne a zaručujú spravodlivú transformáciu a silnú konkurencieschopnosť. Tento vývoj sa okrem toho neriadi logikou čisto kvantitatívneho hospodárskeho rastu založeného na priemysle náročnom na energiu, ale logikou trvalej udržateľnosti. Znovu jasne vidíme, že potrebujeme sektorový strategický prístup. Vplyv priemyselných zmien smerom k ľudskejšiemu a ekologickejšiemu hospodárstvu môžu šíriť najmä základné priemyselné a technologické odvetvia ako napr. stavebníctvo, biotechnológie, nanotechnológie a nové ekologické technológie.

4.4

Tieto priemyselné zmeny prispievajú aj k stabilite spoločností a medzinárodnej bezpečnosti, pretože negatívne následky znečisťovania, klimatických zmien, chudoby a nárastu počtu obyvateľov sú zásadnou hrozbou pre mier v 21. storočí. Problémy, ktoré sa vynárajú, sú takého rozsahu, že riešenia nie je možné nájsť na úrovni štátov, ale len v úzkej spolupráci na medzinárodnej úrovni a v rámci EÚ. Integrovaný priestor EÚ bude musieť nájsť politické a právne prostriedky na to, aby mohol splniť toto poslanie.

4.5

Takáto stratégia zamestnanosti sľubuje zvýšenie produktivity a rentability v strednodobom a dlhodobom horizonte. Môže dnes vychádzať z poznatkov a know-how, ktoré sú v členských štátoch EÚ už dobre rozvinuté a z náskoku na svetovom trhu v oblasti ekologických technológií. Tieto výdobytky musí EÚ podporovať prostredníctvom usmernení, európskych fondov a v rámci dohody sociálnych partnerov (najmä dohôd uzatvorených v zmysle článku 155 ZFEÚ) aj prostredníctvom európskej legislatívy, ktorá by mala vytvoriť podmienky pre prechod k trvalo udržateľnému hospodárstvu s pracovným trhom, ktorý sa vyznačuje nízkou nezamestnanosťou a kvalitnými pracovnými miestami. Ekologické hospodárstvo s výskumom na vysokej úrovni a uplatňovaním nových poznatkov by malo pozitívne ovplyvniť trh práce a vytvoriť viac kvalifikovaných a stabilných pracovných miest, čím by sa znížilo riziko neistoty.

4.6

Tento pozitívny vplyv by mohol prispieť aj k vytváraniu kvalitných pracovných miest, skôr než k vytváraniu netypických, či dokonca neistých pracovných miest, ktoré sa rozvinuli v niektorých sektoroch služieb. Takéto neisté pracovné miesta neprospievajú rozvoju vedomostnej spoločnosti, ktorá je nepochybne jednou z dôležitých podmienok konkurencieschopného a trvalo udržateľného hospodárstva. Naopak, EÚ potrebuje pracovné miesta pre kvalifikovaných pracovníkov. Preto by členské štáty mali viac investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy. EHSV považuje podiel verejných investícií, ktorý sa v súčasnosti vynakladá na vzdelávanie a ktorý by mal zodpovedať ucelenej stratégii celoživotného vzdelávania, za úplne nedostatočný.

4.7

Na európskej úrovni treba prehodnotiť aj pojem konkurencieschopnosti. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 nezachádza dostatočne ďaleko. Investície do nových environmentálnych technológií spolu s dôslednejším využívaním existujúcich postupov si vyžadujú úsilie, ktorým sa možno nezvýši konkurencieschopnosť okamžite, ale pravdepodobne až v dlhodobej perspektíve.

4.8

EÚ by mala prehodnotiť svoju víziu úlohy, ktorú môže zohrať verejný sektor v členských štátoch pri propagácii nových technológií, priemyselných zmien a vytváraní trvalo udržateľných pracovných miest. Verejný sektor by mohol realizovať dlhodobé investície do podpory nových technológií, ktoré zatiaľ nie sú rentabilné, ale do budúcnosti vyzerajú nádejne, pričom treba takisto propagovať existujúce účinné technológie. Verejný sektor zohráva dôležitú úlohu pri podpore výskumu a pokiaľ ide o efektívne využívanie nových ekologických technológií a zlepšovanie existujúcich a účinných technológií, najmä vďaka daňovým nástrojom. Verejné orgány by mali najskôr zabezpečiť investície, ktoré dokážu najefektívnejšie znížiť spotrebu energie a vznik skleníkových plynov. V tejto súvislosti by mohol pomôcť nižšie navrhnutý európsky fond.

4.9

Preto si pokrok v oblasti hospodárstva, v sociálnej sfére a v oblasti životného prostredia vyžaduje zdravý verejný sektor s primeranou kvalifikáciou. Ak by sa tento sektor oslabil v prospech privatizácie všetkých hospodárskych aktivít, nemuselo by to vždy prospieť všeobecnému hospodárskemu záujmu. Verejný sektor musí byť schopný – v partnerstve so súkromným sektorom vždy keď je to možné, v dostatočnej miere investovať do verejnej infraštruktúry, ktorá je v službe európskym občanom a priemyslu. Treba sa však vyhýbať dotáciám, ktoré by prospeli len niektorým podnikom, aby sa neohrozilo fungovanie trhu. Členské štáty by mali na pomoc ekologickým priemyselným zmenám využívať skôr daňové nástroje.

4.10

EHSV sa okrem toho nazdáva, že liberalizácia trhov s energiou doteraz neprispela k zvýšeniu kvality služieb ani k zníženiu cien. V tejto oblasti dokonca vzniká vážne riziko, že do energetických sietí sa nebude dostatočne investovať. Na to, aby sme dosiahli reálnu konkurenciu v záujme európskych občanov ako aj bezpečnosť zásobovania a zároveň splnili ciele v oblasti boja proti klimatickým zmenám, bude potrebné prehodnotiť regulačný rámec liberalizovaných trhov.

4.11

EHSV navrhuje, aby sa zriadil osobitný európsky fond, z ktorého by sa podporovali priemyselné zmeny a najmä výskum, vývoj a aplikácia ekologických technológií – či už technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo nových technológií na zníženie emisií.

4.12

Výbor pripomína, že EÚ bude potrebovať pevnú priemyselnú bázu. EHSV zdôrazňuje, že spoločenský a hospodársky význam priemyselných odvetví náročných na energiu sa líši v závislosti od európskych regiónov. Preto musia priemyselné zmeny prebiehať postupne, pozvoľnými zmenami a bez negatívnych dopadov na pracovný trh v príslušných regiónoch. Zásobovanie energiou je strategickou otázkou do budúcnosti. Treba viac investovať do nových technológií, ktorými sa skutočne zvýši produktivita v porovnaní s použitou energiou a zároveň sa znížia emisie skleníkových plynov. Pracovné miesta v odvetviach priemyslu s vysokou spotrebou energie je možné zabezpečiť lepším využívaním energie v týchto odvetviach.

4.13

EHSV odporúča, aby sa reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (tejto téme už bolo venované stanovisko z vlastnej iniciatívy, ktoré sa stretlo s rozsiahlou podporou) zabezpečil rozvoj, ktorý zodpovedá významu poľnohospodárstva pre vidiecke oblasti EÚ (predstavujú vyše 80 % jej územia) a medzinárodným záväzkom voči rozvojovým krajinám. Revízia by mala prispieť k zlepšeniu potrebných synergií a zároveň by mala dodať impulz ostatným európskym politikám v oblasti výskumu, nových technológií a modernizácie priemyslu. Platí to predovšetkým pre odvetvia a regióny, ktoré obzvlášť zasiahli prebiehajúce zmeny, t. j. oblasti s priemyslom náročným na energiu a oblasti, ktoré musia investovať do nových ekologických technológií na zníženie emisií, aby si zachovali pracovné miesta.

4.14

Členské štáty musia dospieť k dohode o zdaňovaní finančných operácií, ktorou by sa zmiernili ničivé následky špekulácií, stabilizovalo by sa bankovníctvo a posilnila spoločná mena v eurozóne. Príjem z tejto dane by sa mal využiť na zníženie deficitov v rozpočtoch členských štátov, čím by získali väčší priestor napríklad pre lepšie financovanie vzdelávacích systémov. Zdravé verejné financie a pracovné trhy s kvalifikovanou pracovnou silou sú základom cesty k európskemu ekologickému priemyslu.

4.15

S takouto priemyselnou revolúciou sa spájajú spoločenské dôsledky, ktoré sa nesú v duchu trvalej udržateľnosti. Priemyselné zmeny smerom k ekologickému hospodárstvu si vyžadujú úplne novú koncepciu rastu. Dnes sa občan vymedzuje svojou schopnosťou spotrebúvať. Dokážeme definovať priaznivé životné podmienky charakterizované telesným a duševným zdravím, demokratickými a participatívnymi právami, sociálnym začleňovaním (ktoré sa prejavuje najmä začleňovaním do pracovného trhu – pod podmienkou, že pracovné miesta sú kvalitné), zásobovaním energiou a prístupom k verejným statkom aj k službám verejného záujmu? Treba si uvedomiť, že takýto postup by sa spájal s iným konceptom rastu a iným fungovaním hospodárstva. Na dosiahnutie tohto cieľa však nestačí množstvo merané prostredníctvom HDP. EHSV sa už vyslovil za nový prístup pri meraní hospodárskeho a spoločenského pokroku. Opätovne vyjadruje presvedčenie, že priemyselné zmeny a zamestnanosť možno skĺbiť s cieľmi trvalej udržateľnosti len vtedy, ak sa EÚ a svet dohodnú na novej koncepcii rastu. Návrh, ktorý predložila Komisia v stratégii Európa 2020, nepostačuje.

4.16

EHSV sa nazdáva, že úlohou európskych inštitúcií je usilovať sa vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých vo svetovom meradle a predchádzať relokáciám (či dokonca úpadku celých odvetví), ktoré škodia zamestnanosti a životnému prostrediu. Európa musí byť aj naďalej lídrom v oblasti osvedčených postupov, ale zároveň musí dbať o to, aby sa pokiaľ možno čo najskôr využívali na celom svete, v snahe predísť negatívnym následkom (vrátane následkov pre životné prostredie), ktoré by malo ich využívanie výlučne len v Európe.

4.17

EHSV sa ako inštitucionálny zástupca európskej občianskej spoločnosti a ako významný orgán štruktúrovaného dialógu zasadzuje za demokratickú účasť európskych občanov v dôležitých diskusiách. EÚ potrebuje stratégiu, ktorá bude súvislejšia a záväznejšia než súčasná stratégia Európa 2020 a umožní správny, spravodlivý a trvalý prechod k ekologickému hospodárstvu založenému na úplne novej koncepcii rastu. Nový hospodársky rast, ktorý Európa a celý svet potrebujú, bude trvalo udržateľný a povedie aj k zvyšovaniu kvality participatívneho a zdravého života.