Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CN0403

    Vec C-403/10 P: Odvolanie podané 6. augusta 2010 spoločnosťou Mediaset SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z  15. júna 2010 vo veci T-177/07, Mediaset SpA/Európska komisia, podporovaná spoločnosťou Sky Italia Srl

    Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010, p. 8–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.11.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 301/8


    Odvolanie podané 6. augusta 2010 spoločnosťou Mediaset SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 15. júna 2010 vo veci T-177/07, Mediaset SpA/Európska komisia, podporovaná spoločnosťou Sky Italia Srl

    (Vec C-403/10 P)

    ()

    2010/C 301/11

    Jazyk konania: angličtina

    Účastníci konania

    Odvolateľka: Mediaset SpA (v zastúpení: K. Adamantopoulos, Dikigoros a G. Rossi, avvocato)

    Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Sky Italia Srl

    Návrhy odvolateľky

    Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

    zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2010 vo veci T-177/07,

    rozhodol v spore s konečnou platnosťou zrušením rozhodnutia Európskej komisie, ktoré bolo napadnuté v konaní na prvom stupni, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, a

    zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka konania na prvom stupni na náhradu trov konania.

    Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

    1.

    Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil dvojnásobného nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že jej odvolávanie sa na pôsobnosť článku 4 ods. 1 talianskeho zákona č. 350/2003, ako aj žalobný dôvod založený na rozdiele medzi pojmami i) selektívnosť podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ a ii) diskriminácia, ktorý je odlišný od technologickej neutrality, sú neprípustné. V dôsledku toho Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že taliansky zákon nepovažoval za technologicky neutrálny.

    2.

    Všeobecný súd pochybil pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď usúdil, že údajná „technologicky nie neutrálna“ povaha talianskeho zákona musela odvolateľke priniesť selektívnu výhodu. Všeobecný súd navyše vec nesprávne právne posúdil tým, že usúdil, že žalovaná správne rozhodla o existencii výhody na strane spoločnosti Mediaset, keď (rovnako ako žalovaná) právne nedefinoval, len prevzal, abstraktný pojem „zväčšenie publika“, ako aj pojem „preniknutie na trh s nízkymi nákladmi“ ako osobitné výhody na strane spoločnosti Mediaset. Všeobecný súd tiež v rozpore s článkom 36 štatútu poskytol nedostatočné odôvodnenie, zjavne skreslil skutočnosti a vec nesprávne právne posúdil tým, že v bodoch 62 až 68 a 74 až 79 rozsudku nesprávne a skreslene vyložil napadnuté rozhodnutie. Všeobecný súd pochybil, pretože svojim vlastným odôvodnením nahradil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa údajnej výhody na strane spoločnosti Mediaset, predložené dôkazy vyložil spôsobom, ktorý je v rozpore so znením a analýzou uvedenou v odôvodneniach č. 82 až 95 napadnutého rozhodnutia a skreslil dôkazy. Všeobecný súd tiež pochybil v súvislosti s pojmom „nepriamy príjemca“, ako aj jeho uplatnením a právnym zaradením v predmetnom prípade.

    3.

    Všeobecný súd sa navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vôbec neposúdil žalobné dôvody uvedené v odsekoch 93 až 96 žaloby, ako aj v odsekoch 121 až 129 žaloby vo vzťahu k posudzovaniu súladu talianskeho zákona s článkom 107 ods. 3 ZFEÚ. V tejto súvislosti Všeobecný súd tiež neposkytol dostatočné odôvodnenie. Všeobecný súd navyše pochybil pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keď vyslovil nezlučiteľnosť talianskeho zákona s vnútorným trhom z dôvodu a výlučne na základe údajného nedodržania zásady technologickej neutrality vyplývajúceho z údajného vylúčenia satelitných dekodérov z jeho pôsobnosti, quod non, a keď akceptoval, že žalovaná nevykonala právne posúdenie rušivých účinkov opatrenia na trh platenej televízie prostredníctvom riadneho právneho, ekonomického a váženého testu: a) konkrétnych narušení hospodárskej súťaže na trhu platenej televízie, a b) tvrdených účinkov výhod. V prvom rade boli výhody len predpokladané a vyhlásené za nezlučiteľné s vnútorným trhom, lebo údajne nie sú technologicky neutrálne. Všeobecný súd sa ďalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia a poskytol nedostatočné odôvodnenie, keď zamietol tretí žalobný dôvod. Všeobecný súd nielen nesprávne uviedol a vyložil príslušný žalobný dôvod a argumenty o vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale tieto argumenty tiež neposúdil a preto ich nesprávne zamietol ako nedôvodné.

    4.

    Všeobecný súd nakoniec pochybil pri uplatnení článku 14 nariadenia 659/1999 (1), keď v rozpore so zásadou právnej istoty nerozhodol, že vady napadnutého rozhodnutia týkajúce sa údajnej výhody na strane odvolateľky spôsobili skutočnú nemožnosť vrátenia údajnej štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie tak zostalo bez účinnej a prehľadnej nápravy a bez metodológie riadneho vrátenia. Všeobecný súd navyše nesprávne vyložil žalobné dôvody predložené v tejto súvislosti odvolateľkou a vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že napadnuté rozhodnutie umožňuje uvedenie do predošlého stavu.


    (1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).


    Top