25.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 76/54

A.

keďže jasné vymedzenie spoločných záujmov EÚ je zásadné pre dosiahnutie cieľov jej vonkajších činností, a najmä cieľov SZBP,

B.

keďže EÚ disponovala značnou autoritou, dosiahla hmatateľné výsledky a mala významný vplyv na priebeh udalostí zodpovedajúci jej hospodárskej sile vždy, keď vystupovala jednotne,

C.

keďže SZBP, ktorá sa v súčasnosti opiera o širokú škálu konsolidovaných operatívnych nástrojov, vstupuje do novej fázy, pre ktorú je charakteristický zvýšený dôraz na strategické myslenie a stanovenie jasných priorít,

D.

keďže EÚ potrebuje na zlepšenie účinnosti a konzistencie svojho konania na celosvetovej scéne predovšetkým nástroje zahraničnej politiky, ktoré sú zakotvené v Lisabonskej zmluve; keďže všetky reálne možnosti ponúkané súčasnými zmluvami spolu so silnou spoločnou politickou vôľou by sa mali aj napriek tomu využiť na posilnenie inštitucionálnej súdržnosti vonkajších činností EÚ,

E.

keďže Rada a Komisia už prijali iniciatívy na podporu väčšej vzájomnej synergie a konzistentnosti; keďže Európsky parlament by mal preto vyvinúť podobné úsilie, aby zabránil vnútornej roztrieštenosti v oblasti vonkajších vzťahov,

1.

opakuje, že SZBP sa musí opierať o hodnoty, ktoré si ctí EÚ a jej členské štáty, najmä demokraciu, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie mieru a účinného mnohostranného prístupu;

2.

zdôrazňuje, že EÚ musí využívať SZBP v boji za spoločné záujmy svojich občanov vrátane ich práva na mierový a bezpečný život v čistom životnom prostredí a rôznorodý prístup k nevyhnutným zdrojom, ako je napríklad energia;

3.

je pevne presvedčený, že EÚ dokáže zohrávať významnú úlohu len vtedy, ak vystupuje jednotne, má k dispozícii náležité nástroje, ďalej posilňuje svoju spoluprácu s OSN a má plnú demokratickú legitimitu vychádzajúcu z informovanej kontroly vykonávanej Európskym parlamentom aj národnými parlamentmi konajúcimi na príslušnej úrovni a v súlade so svojim mandátom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal pravidelne pozývať členov výborov členských štátov pre zahraničné veci a obranu na stretnutia s cieľom spoločne preskúmať hlavný vývoj SZBP s použitím príslušných analytických nástrojov a metodiky; zastáva názor, že na zvýšenie informovanosti občanov EÚ o SZBP by sa malo vyvinúť nové úsilie;

4.

zastáva tiež názor, že štruktúra a organizácia Európskeho parlamentu by sa mali preskúmať s cieľom zhromaždiť a lepšie využiť všetky odborné znalosti v otázkach týkajúcich sa SZBP, aby poskytol účinnejší a koherentnejší príspevok k rozvoju strategickejšej a demokratickejšej SZBP;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet SZBP trpí vážnym nedostatkom finančných prostriedkov a pripomína, že na zabezpečenie dôveryhodnosti SZBP a plnenie očakávaní občanov EÚ sa na túto oblasť musia vyčleniť zdroje primerané jej ambíciám a konkrétnym cieľom;

6.

víta pravidelné konanie konzultačných stretnutí o SZBP medzi Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady, tak ako to ustanovuje vyššie uvedená medziinštitucionálna dohoda; zdôrazňuje však, že tieto stretnutia by sa mali chápať ako príležitosť na výmenu názorov na nadchádzajúce potreby, plánované akcie v oblasti SZBP a strednodobé a dlhodobé stratégie EÚ v tretích krajinách;

7.

privítal by viac informácií Rady o činnostiach financovaných z rozpočtu Rady alebo prostredníctvom mechanizmu ATHENA, a najmä informácie o tom, ako tieto rozpočtové prostriedky dopĺňajú finančné prostriedky vyčlenené na činnosti SZBP v rozpočte EÚ;

8.

žiada, aby bol rozpočet SZBP úplne transparentný pre rozpočtový orgán a pre orgán udeľujúci absolutórium; znovu opakuje svoje znepokojenie nad prenášaním nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci kapitoly SZBP a vyzýva Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o vnútorných presunoch, keďže väčšina dotknutých misií SZBP, a to najmä monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku (EUMM) alebo misia v oblasti právneho štátu v Kosove (EULEX), má citlivú politickú povahu a rieši krízové situácie, ktoré sú informačne dobre pokryté;

9.

s uspokojením konštatuje, že v správe Rady sa po prvýkrát systematicky uvádzajú uznesenia prijaté Európskym parlamentom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada sa nezapája do dôležitého dialógu o stanoviskách, ktoré predkladá Európsky parlament, ani neodkazuje na tieto uznesenia vo svojich operačných dokumentoch, akými sú jednotné akcie alebo spoločné pozície;

10.

zastáva názor, že výročná správa Rady by sa nemala obmedziť na poskytnutie vyčerpávajúceho prehľadu vykonaných činností, ale mala by skôr poskytovať príležitosť na nadviazanie dialógu s Európskym parlamentom s cieľom rozvinúť strategickejší prístup k SZBP, ktorý by sa zakladal na stanovení hlavných úloh a vymedzení priorít a cieľov budúcich opatrení;

11.

naliehavo preto vyzýva Radu, aby prehodnotila celkovú koncepciu a konkrétnu podobu správy a zabezpečila tak, že správa bude zahŕňať dôkladné posúdenie politiky EÚ voči tretím krajinám alebo regionálnym zoskupeniam a jej reakciu na humanitárne a bezpečnostné krízy, ako aj konkrétne návrhy budúcich opatrení;

12.

domnieva sa, že nadchádzajúce mesiace poskytnú EÚ jedinečnú príležitosť vypracovať spolu s novou vládou USA nový program v oblasti transatlantického partnerstva, ktorý zahrnie strategické otázky spoločného záujmu, ako sú nový integrovanejší a účinnejší globálny poriadok založený na silnejších multilaterálnych organizáciách, finančná kríza, vybudovanie novej skupiny transatlantických inštitúcií a rozvinutého a rozsiahleho transatlantického trhu, zmena klímy, energetická bezpečnosť, situácia na Blízkom Východe, v Iráne a Afganistane, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a rozvojové ciele milénia;

13.

domnieva sa, že SZBP by sa mala naďalej sústreďovať na dodržiavanie ľudských práv, podporovanie mieru a bezpečnosti v oblastiach susediacich s Európou a na celosvetovej úrovni, podporu účinného multilaterálneho prístupu a dodržiavanie medzinárodného práva, boj proti terorizmu, nešírenie zbraní hromadného ničenia a odzbrojenie, zmenu klímy a energetickú bezpečnosť, pretože tieto otázky predstavujú najvážnejšie výzvy našej planéty, a teda sa priamo týkajú obáv európskych občanov;

14.

v súvislosti s únosmi a vraždami rukojemníkov islamskými teroristami zdôrazňuje, že je potrebná posilnená spolupráca a koordinácia politiky boja proti terorizmu medzi členskými štátmi EÚ, USA a NATO, so zameraním sa najmä na zvýšenie účinnosti záchranných operácií podniknutých s cieľom zachrániť životy rukojemníkov;

15.

vyzýva Radu, aby s odhodlaním postupovala podľa odporúčaní Európskeho parlamentu týkajúcich sa vypracovania spoločnej európskej vonkajšej politiky v oblasti energetiky, najmä podporovaním súdržnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, ako aj obhajovaním spoločných záujmov EÚ, vypracovaním účinných diplomatických postupov v oblasti energetiky a účinnejších mechanizmov na riešenie krízových situácií, a napokon aj zabezpečením diverzifikácie dodávok energie, trvalo udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

16.

víta skutočnosť, že súčasná revízia európskej bezpečnostnej stratégie zohľadňuje nové bezpečnostné výzvy, ako sú energetická bezpečnosť, zmena klímy a bezpečnosť v kybernetickom priestore, a že jej cieľom je skvalitniť samotné uplatňovanie stratégie; poukazuje v tejto súvislosti na diskusiu o budúcnosti európskej bezpečnosti, ktorú iniciovali Rada ministrov, Európsky parlament a parlamenty členských štátov; zdôrazňuje, že tieto diskusie, ktorých sa zúčastnia EÚ, Rusko, USA a členské štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré nie sú členmi EÚ, by nemali mať za cieľ vytvorenie úplne novej architektúry, ale mali by nadväzovať na dosiahnuté výsledky a hodnoty EÚ, ktoré sa uvádzajú v článku 11 Zmluvy o EÚ a ktoré sú ustanovené v Helsinskom záverečnom akte, ako aj v Parížskej charte;

17.

ďalej sa domnieva, že vojna v Gruzínsku potvrdzuje potrebu vypracovať v rámci revízie európskej bezpečnostnej stratégie preventívne diplomatické postupy EÚ, ktoré by mali sprevádzať primerané nástroje predchádzania krízam vrátane nástroja stability, pohotovostného plánovania a spoľahlivého dlhodobého financovania, ako aj potrebu v plnom rozsahu využiť schopnosti a skúsenosti EÚ pri riešení katastrof a krízových situácií;

18.

pripomína, že stabilizácia Kosova po vyriešení otázky jeho statusu je zásadná pre dosiahnutie stability na západnom Balkáne; víta preto konsenzus dosiahnutý v Bezpečnostnej rade OSN 26. novembra 2008, ktorý umožnil rozmiestnenie jednotiek misie EULEX v Kosove, a naliehavo vyzýva Radu, aby v spolupráci s misiou dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK) zabezpečila transparentné pracovné vzťahy a plynulé odovzdanie správy medzi týmito dvoma misiami v oblasti právneho štátu; žiada misiu EULEX, aby zabezpečila rýchle výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu a stíhania osôb obvinených z vojnových zločinov; ďalej vyjadruje svoju podporu činnosti osobitného zástupcu EÚ pre Kosovo a povzbudzuje ho, aby pokračoval v uplatňovaní svojho mandátu a podpore atmosféry pragmatickej spolupráce medzi orgánmi v Prištine a Belehrade v prospech srbských komunít žijúcich v Kosove;

19.

opätovne zdôrazňuje, že cieľom EÚ v Bosne a Hercegovine zostáva zabezpečenie stabilného, mierového a mnohonárodnostného štátu, ktorý nezvratne smeruje k členstvu v EÚ; podporuje čelných politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby vykonávali dohodu dosiahnutú 8. novembra 2008 s cieľom urýchlene splniť zostávajúce ciele a podmienky ustanovené Radou pre nastolenie mieru pre prechod právomocí z Úradu vysokého predstaviteľa na Úrad osobitného zástupcu EÚ do polovice roka 2009; vyjadruje znepokojenie nad možným stiahnutím medzinárodného spoločenstva z Bosny a Hercegoviny; je presvedčený o tom, že k ukončeniu medzinárodného zapojenia môže dôjsť len s plným súhlasom bosnianskych úradov a vtedy, keď sa Bosna a Hercegovina konečne stane stabilným štátom s dobre fungujúcimi inštitúciami;

20.

znovu opakuje svoje presvedčenie, že treba posilniť stimuly pre partnerské krajiny Európskej susedskej politiky na uskutočňovanie reforiem a zastáva názor, že nedávna kríza v južnom Kaukaze jasne poukázala na potrebu silnejšieho zastúpenia EÚ vo východných susedných krajinách; preto podporuje prístup, ktorý zastáva Komisia vo svojom oznámení z 3. decembra 2008 o východnom partnerstve (KOM(2008)0823), ktorého cieľom je vytvorenie rozsiahlej a rozvinutej zóny voľného obchodu, postupné odstránenie všetkých prekážok pre voľný pohyb osôb (vrátane prípadného bezvízového cestovania) a spolupráca vo všetkých oblastiach bezpečnosti, najmä energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že východné partnerstvo a čiernomorská spolupráca by sa mali navzájom posilňovať a vytvoriť tak priestor mieru, bezpečnosti, stability a rešpektovania územnej celistvosti; domnieva sa, že toto partnerstvo by malo sprevádzať zdvojnásobenie finančnej pomoci EÚ a silný politický rozmer, ktorého neoddeliteľnou súčasťou by mal byť EURONEST, spoločné parlamentné zhromaždenie zložené z poslancov Európskeho parlamentu a parlamentov susedných krajín;

21.

podporuje rozhodnutie Rady obnoviť vzťahy s bieloruskými orgánmi a zároveň pokračovať v dialógu so všetkými demokratickými silami v tejto krajine pod podmienkou, že bieloruské orgány vyjdú tomuto návrhu v ústrety tým, že v oblasti rešpektovania demokratických hodnôt, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd dosiahnu konkrétny pokrok; zastáva názor, že na tomto základe by sa mala postupne vybudovať spolupráca, ktorá sa bude viazať na plnenie prísnych podmienok, čím sa postupne dosiahne začlenenie Bieloruska do Východného partnerstva; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne uskutočnili účinné kroky na uľahčenie postupu udeľovania víz pre bieloruských občanov vrátane zníženia poplatkov za vstup do schengenského priestoru;

22.

vyjadruje uznanie francúzskemu predsedníctvu Rady za zabezpečenie toho, že EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri ukončení vojny v Gruzínsku; vyzýva EÚ, a najmä jej osobitného zástupcu pre krízu v Gruzínsku, aby presadzovali zásadu územnej celistvosti Gruzínska a rešpektovanie menšín a súčasne sa usilovali o dosiahnutie dohody, ktorá poskytne účinné mechanizmy pre bezpečný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov a účinné sledovanie bezpečnosti regiónu;

23.

naliehavo žiada Radu, aby trvala na plnom vykonaní dohody o prímerí a aby zabezpečila, že pozorovateľom EÚ sa udelí plný prístup do všetkých oblastí zasiahnutých konfliktom v súlade s mandátom EUMM; veľký význam prikladá tomu, aby dostával pravidelné a úplné informácie o správach, ktoré vypracuje EUMM;

24.

zastáva názor, že EÚ by mala pozorne sledovať vznik ďalších možných konfliktov v tejto časti susedstva EÚ a zaviazať sa k pomoci pri ich riešení, napríklad aj vytvorením kontaktov a otvorením komunikačných ciest so všetkými zainteresovanými regionálnymi aktérmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala nadviazať úzka spolupráca s Tureckom;

25.

domnieva sa, že partnerstvo EÚ a Ruska musí vychádzať z ucelenej stratégie a jasného záväzku oboch strán konať tak, aby v plnej miere rešpektovali medzinárodné právo a svoje bilaterálne a multilaterálne dohody; v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady z 1. septembra a 15. – 16. októbra 2008 zdôrazňuje, že Rusko musí plniť záväzky, ktoré prijalo v dohodách z 12. augusta a 8. septembra 2008; je preto presvedčený o tom, že na normalizáciu vzťahov medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutné, aby Rusko svojím súhlasom umožnilo medzinárodným pozorovateľom sledovať vývoj situácie v Južnom Osetsku a Abcházsku a v plnom rozsahu splnilo podmienky šesťbodového plánu; zastáva tiež názor, že žiadne strategické partnerstvo nie je možné, ak sa nebudú v plnej miere spoločne uznávať a dodržiavať hodnoty demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu; vyzýva Radu, aby v prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci pripísala týmto hodnotám kľúčový význam;

26.

vyjadruje poľutovanie nad zhoršením situácie na Blízkom východe a vysokým počtom civilných obetí, ktoré si vyžiadal ozbrojený konflikt v pásme Gazy, ktorý ešte zhoršuje nedostatok skutočného pokroku v mierovom procese; varuje, že do uplynutia termínu dohodnutého na konferencii v Annapolise v roku 2007 zostáva len málo času a je presvedčený o tom, že posilnená transatlantická spolupráca môže byť pre proces z Annapolisu ďalším prínosom; domnieva sa, že EÚ by mala v tomto regióne zohrávať silnú a zreteľnú politickú úlohu zodpovedajúcu finančným zdrojom, ktoré poskytla najmä so zreteľom na riešenie dramatickej humanitárnej krízy v pásme Gazy; vyzýva Radu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie trvalého prímeria v pásme Gazy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1860 (2009), ktoré by umožnilo začať mierové rokovania medzi Izraelčanmi a Palestíncami v koordinácii s ďalšími zúčastnenými stranami v tomto regióne; naliehavo vyzýva Radu, aby zvážila použitie všetkých prostriedkov na podporu trvalého mieru v tomto regióne vrátane vyslania misie EBOP (Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky);

27.

víta zámer Rady obnoviť mandát policajnej misie EÚ na palestínskych územiach a domnieva sa, že stále treba výraznejšie podporovať budovanie právneho štátu a kontrolných kapacít; ďalej berie na vedomie rozhodnutie Rady predĺžiť mandát pohraničnej misie EÚ v Rafahu a jej odhodlanie a pripravenosť túto misiu obnoviť; domnieva sa, že výsledkom tohto odhodlania by mali byť konkrétne iniciatívy na obnovenie slobody pohybu na palestínskych územiach;

28.

vyjadruje spokojnosť s pokrokom, ktorý sa podarilo dosiahnuť na Euro-stredomorskom samite ministrov v Marseille 3. a 4. novembra 2008 v súvislosti s podrobnejším vymedzením inštitucionálneho rámca Únie pre Stredozemie; zastáva názor, že otázky ľudských práv, mieru, bezpečnosti a rozvoja v oblasti Stredozemia nemožno presadzovať v izolácii; zdôrazňuje, že politický a kultúrny dialóg, hospodárske vzťahy, riadenie migračných tokov, environmentálna politika a bezpečnosť vrátane boja proti terorizmu musia tvoriť podstatnú časť euro-stredomorského programu; vyzýva Radu a Komisiu, aby v Únii pre Stredozemie zabezpečili Turecku významnú a primeranú úlohu; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie ako parlamentný rozmer stalo súčasťou štruktúry Únie pre Stredozemie;

29.

domnieva sa, že EÚ by mala zvýšiť svoju angažovanosť v Iraku a v spolupráci s irackou vládou a OSN by mala podporovať proces rozvoja demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, ako aj posilňovať proces zmierenia nielen v samotnom Iraku, ale aj medzi Irakom a jeho susednými štátmi; víta predĺženie Integrovanej misie EÚ pre oblasť právneho štátu v Iraku (EUJUST LEX) a pokrok dosiahnutý v príprave úplne prvej dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Irakom;

30.

vyzýva EÚ na vytvorenie účinnejšieho a komplexnejšieho partnerstva s Iránom, ktoré by sa okrem jadrovej problematiky malo zaoberať aj obchodnou spoluprácou a spoluprácou v oblasti energetiky, regionálnou stabilitou a v neposlednom rade aj dobrou správou vecí verejných a dodržiavaním ľudských práv;

31.

domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať nový prístup voči Afganistanu a mala by postupovať koordinovane s novou vládou USA s cieľom otvoriť dvere k rokovaniam medzi afganskou vládou a tými zložkami, ktoré sú ochotné prijať ústavu a vzdať sa násilia; konštatuje, že pomoc by sa mala viac zamerať na právny štát, dobrú správu vecí verejných, poskytovanie základných služieb (s osobitnom dôrazom na zdravie) a hospodársky rozvoj a rozvoj vidieka prostredníctvom podpory reálnych alternatív k výrobe ópia;

32.

je znepokojený zhoršovaním bezpečnostnej situácie v Afganistane; opakuje naliehavú potrebu prekonať inštitucionálne prekážky a zlepšiť spoluprácu medzi EÚ a NATO s cieľom uľahčiť operácie policajnej misie EÚ v Afganistane (EUPOL); domnieva sa, že EÚ a USA by mali lepšie koordinovať svoje iniciatívy v oblasti policajnej reformy; víta záväzok členských štátov EÚ zvýšiť počet členov misie EUPOL a vyzýva na ich rýchle rozmiestnenie; je presvedčený o tom, že úspech tejto operácie má veľký význam pre budúcnosť transatlantickej aliancie a že vzhľadom na to by mali všetky členské štáty EÚ prejaviť väčšie odhodlanie dosiahnuť stabilitu v Afganistane;

33.

vyzýva Radu, aby rozšírila program týkajúci sa Afriky a zahrnula doň širší rozsah politík ako v súčasnosti a aby ho zaradila medzi priority vonkajšej činnosti EÚ;

34.

je presvedčený o tom, že na riešenie konfliktu v Darfúre na regionálnej úrovni je potrebné, aby EÚ i naďalej podporovala OSN vo východnom Čade; konštatuje, že misia EÚ v Čade (EUFOR Čad) ukončí svoju činnosť podľa plánu a jej operácie prevezme misia OSN; vyzýva Radu, aby umožnila hladké odovzdanie tejto misie a aby koordinovaným spôsobom zvážila, ako by EÚ mohla pri rozmiestňovaní misie OSN podporiť v súčasnej dobre preťažený Odbor OSN pre mierové operácie;

35.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zúfalou humanitárnou situáciou v Somálsku; vyzýva EÚ, aby zvážila, akým spôsobom môže v úzkej spolupráci s Africkou úniou pomôcť OSN urýchlene riešiť túto bezpečnostnú, politickú a humanitárnu výzvu; upozorňuje na rastúcu hrozbu pirátstva na voľnom mori pri somálskom pobreží a v tejto súvislosti víta rozhodnutie EÚ začať námornú operáciu EBOP;

36.

je znepokojený narastajúcim násilím a konfliktami v Konžskej demokratickej republike (KDR), ktoré by mohli vyústiť do rozsiahlej humanitárnej krízy; vyzýva všetky zúčastnené strany vrátane vládnych jednotiek, aby ukončili nezmyselné násilie a porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, obnovili mierové rokovania, ktoré sa začali v Gome a Nairobi, a podporili program prijatý Národným zhromaždením KDR; domnieva sa, že angažovanosť EÚ v KDR musí presiahnuť rámec technickej pomoci poskytovanej misiou EÚ v oblasti reformy sektora bezpečnosti (EUSEC) a policajnou misiou EÚ (EUPOL) v Konžskej demokratickej republike a musí viesť k zabezpečeniu konkrétnej podpory mierovej misie OSN, ktorá zatiaľ nebola schopná zastaviť násilie;

37.

víta výrazné zníženie napätia v oblasti taiwanského prielivu a prebiehajúci dialóg medzi Pekingom a Tchaj-pejom o bilaterálnych vzťahoch a zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách; výrazne podporuje vyhlásenie Rady z 19. septembra 2008, v ktorom opakuje svoju podporu účasti Taiwanu na špecializovaných multilaterálnych fórach vrátane udelenia štatútu pozorovateľa v prípade, že členstvo Taiwanu nie je možné;

38.

berie na vedomie skutočnosť, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sa rozvíjajú stabilným tempom a že sa zvýšil rozsah a intenzita kontaktov medzi ľuďmi; zároveň je naďalej vážne znepokojený nedostatkom ochoty čínskych orgánov riešiť početné prípady porušovania ľudských práv a zabezpečiť obyvateľom základné práva a slobody; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie nad odôvodnením rozhodnutia čínskych orgánov odložiť 11. samit EÚ – Čína; konštatuje, že nový samit EÚ – Čína je naplánovaný na prvú polovicu roku 2009 a dúfa, že pri tejto príležitosti bude možné dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach spolupráce;

39.

vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím čínskych orgánov ukončiť rozhovory so zástupcami dalajlámu a pripomína im záväzky, ktoré prijali po tragických udalostiach v marci 2008 pred konaním olympijských hier; opäť vyzýva Radu, aby vymenovala osobitného vyslanca pre tibetské otázky s cieľom pozorne sledovať situáciu a uľahčiť opätovné nadviazanie dialógu medzi príslušnými stranami;

40.

pripomína návrh predložený vo svojom uznesení z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou (6), ktorý zopakoval vo svojich uzneseniach z 27. apríla 2006 (7) a 24. apríla 2008 (8) s cieľom vypracovať na samitoch EÚ – Latinská Amerika a Karibská oblasť vo Viedni a v Lime Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť, ktorá by na základe Charty OSN umožnila spoločné politické, strategické a bezpečnostné opatrenia a iniciatívy; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli aktívne kroky smerujúce k dosiahnutiu tohto ambiciózneho cieľa;

41.

víta úsilie smerujúce k uzavretiu biregionálnych dohôd o pridružení s Latinskou Amerikou, prvých svojho druhu, ktoré sa EÚ chystá uzavrieť;

42.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy.