19.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/9

1.

Európska rada na svojich zasadnutiach 20. marca 2009 a 18. a 19. júna 2009 potvrdila svoj záväzok obnoviť dôveryhodnosť a správne fungovanie finančného trhu, čo je nevyhnutným predpokladom zotavenia zo súčasnej finančnej a hospodárskej krízy. Vzhľadom na systémový charakter krízy a prepojenosť finančného sektora bolo na úrovni Spoločenstva iniciovaných viacero krokov na obnovenie dôveryhodnosti finančného systému, na ochranu vnútorného trhu a zabezpečenie pôžičiek pre hospodárstvo (1).

2.

Tieto iniciatívy musia byť doplnené krokmi na úrovni jednotlivých finančných inštitúcií, aby boli schopné odolať súčasnej kríze a vrátiť sa k dlhodobej životaschopnosti bez toho, aby boli odkázané na štátnu pomoc a plniť svoju funkciu poskytovateľov úverov na spoľahlivejšom základe. Komisia sa už v súčasnosti zaoberá viacerými prípadmi štátnej pomoci vyplývajúcimi z opatrení členských štátov, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa problémom s likviditou, solventnosťou alebo poskytovaním úverov. Komisia v troch nadväzujúcich oznámeniach poskytla usmernenia na zostavovanie a vykonávanie opatrení štátnej pomoci v prospech bánk (2). V týchto oznámeniach sa uznalo, že závažnosť krízy odôvodnila poskytovanie pomoci, ktorú možno považovať za zlučiteľnú podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a oznámenia poskytli aj rámec na zosúladenie poskytovania verejných záruk, rekapitalizačných opatrení a odbremeňovania od znehodnotených aktív zo strany členských štátov. Prvotným zmyslom týchto pravidiel je zabezpečiť, aby záchranné opatrenia mohli v plnej miere dosiahnuť svoje ciele v podobe finančnej stability a udržania úverových tokov, pričom majú súčasne zachovať rovnaké podmienky medzi bankami (3) sídliacimi v rôznych členských štátoch, ako aj medzi bankami, ktoré dostávajú podporu z verejných zdrojov a tými, ktoré ich nedostávajú, čím sa vyhne škodlivým pretekom v poskytovaní podpôr, obmedzí sa morálny hazard a zabezpečí sa konkurencieschopnosť a efektívnosť európskych bánk na trhoch Spoločenstva a na medzinárodných trhoch.

3.

Pravidlá poskytovania štátnej pomoci sú nástrojom na zabezpečenie súladu opatrení členských štátov, ktoré sa rozhodli konať. Rozhodnutie o tom, či použiť verejné zdroje, napríklad na odbremenenie bánk od znehodnotených aktív, však zostáva vecou členských štátov. V niektorých prípadoch budú finančné inštitúcie schopné prekonať súčasnú krízu bez väčších vlastných úprav alebo dodatočnej pomoci. V niektorých ďalších prípadoch môže byť štátna pomoc potrebná vo forme záruk, rekapitalizácie alebo odbremenenia od znehodnotených aktív.

4.

V prípade, že finančná inštitúcia dostala štátnu pomoc, členský štát by mal predložiť plán obnovenia životaschopnosti alebo rozsiahlejší reštrukturalizačný plán, ktorými by sa potvrdila alebo obnovila životaschopnosť jednotlivých bánk bez využitia štátnej pomoci. Už boli stanovené kritériá na vymedzenie podmienok, za ktorých by určitá banka mala prejsť zásadnejšou reštrukturalizáciou, ako aj okolnosti, za ktorých sú potrebné opatrenia na riešenie narúšania hospodárskej súťaže v dôsledku pomoci (4). Toto oznámenie nemení tieto kritériá. Dopĺňa ich, a to s cieľom zvýšiť predvídateľnosť a zabezpečiť jednotný prístup, pričom obsahuje aj vysvetlenie, ako bude Komisia posudzovať zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu (5), ktorú členské štáty poskytli finančným inštitúciám podľa článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy v podmienkach súčasnej krízy systémového charakteru.

5.

Oznámenie o bankovníctve, oznámenie o rekapitalizácii a oznámenie v znehodnotených aktívach vychádzajú zo základných zásad stanovených v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (6). V zmysle týchto zásad sa predovšetkým vyžaduje, aby pomoc na reštrukturalizáciu viedla k obnoveniu životaschopnosti podniku v dlhodobejšom horizonte bez štátnej pomoci. Takisto sa v nich vyžaduje, aby pomoc na reštrukturalizáciu sprevádzalo v najväčšom možnom rozsahu aj primerané rozdelenie bremena a opatrenia na minimalizáciu narúšania hospodárskej súťaže, ktoré by v dlhodobejšom horizonte mohlo podstatne oslabiť štruktúru a fungovanie relevantného trhu.

6.

Celistvosť vnútorného trhu a rozvoj bánk v rámci Spoločenstva musia byť kľúčovým hľadiskom pri uplatňovaní uvedených zásad; treba sa vyhnúť rozdrobeniu a rozdeleniu trhov. Európske banky by sa mali po prekonaní súčasnej krízy nachádzať v silnom globálnom postavení založenom na jednotnom európskom finančnom trhu. Komisia takisto opätovne potvrdzuje potrebu predvídať a riadiť zmeny sociálne zodpovedným spôsobom a zdôrazňuje potrebu dodržiavania národných právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú smernice Spoločenstva o informovanosti a konzultácii pracovníkov, a ktoré sa uplatňujú za týchto okolností (7).

7.

V tomto oznámení sa objasňuje, akým spôsobom bude Komisia skúmať pomoc na reštrukturalizáciu bánk v podmienkach súčasnej krízy, pričom bude zohľadňovať aj potrebu modifikovať predchádzajúce postupy vzhľadom na charakter a celosvetový rozsah krízy, ako aj systémovú úlohu bankového sektora z hľadiska celej ekonomiky a systémové účinky, ktoré môžu vyplynúť z toho, že celý rad bánk potrebuje reštrukturalizáciu v rovnakom časovom období:

8.

Oddiel 2 sa vzťahuje na prípady, keď má členský štát povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie (9). Zásady uvedené v oddiele 2 sa analogicky vzťahujú aj na prípady, keď členský štát nemá formálnu povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie, musí však jednako preukázať životaschopnosť banky prijímajúcej pomoc (10). V posledne uvedenom prípade, ako aj s výnimkou prípadov, pri ktorých existujú pochybnosti, Komisia bude zvyčajne žiadať menej podrobné informácie (11). V prípade pochybností bude Komisia osobitne skúmať, či je preukázané, že bolo vykonané adekvátne stresové testovanie podľa odseku 13 a zhodnotenie jeho výsledkov príslušným orgánom daného štátu. Oddiely 3, 4 a 5 sa vzťahujú iba na prípady, keď má členský štát povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie. Oddiel 6 sa zaoberá dočasným rozsahom pôsobnosti tohto oznámenia a vzťahuje sa rovnako na členské štáty, od ktorých sa žiada notifikácia plánu reštrukturalizácie v prospech príjemcu pomoci, ako aj na členské štáty, od ktorých sa žiada iba preukázanie životaschopnosti príjemcov pomoci.

9.

Pokiaľ má členský štát na základe usmernení alebo rozhodnutí Komisie povinnosť predložiť plán reštrukturalizácie, tento plán by mal byť komplexný, podrobný a založený na ucelenej koncepcii (12). Plán by mal preukázať, akým spôsobom dokáže banka čo najskôr obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť bez štátnej pomoci (13). Notifikácia akéhokoľvek plánu reštrukturalizácie by mala obsahovať porovnanie s alternatívnymi možnosťami vrátane rozčlenenia alebo pohltenia inou bankou, aby Komisia mohla posúdiť (14), či sú k dispozícii väčšmi trhovo orientované a menej nákladné riešenia alebo riešenia, ktoré menej narúšajú hospodársku súťaž, a pritom umožňujú zachovať finančnú stabilitu. V prípade, že životaschopnosť banky nemožno obnoviť, v pláne reštrukturalizácie by sa malo uviesť, akým spôsobom ju možno zlikvidovať riadeným postupom.

10.

V pláne reštrukturalizácie by mali byť uvedené príčiny ťažkostí banky a vlastné slabé stránky banky, ako aj zásadné informácie o tom, ako navrhované reštrukturalizačné opatrenia napravia problémy, ktorými banka trpí.

11.

V pláne reštrukturalizácie by mali byť uvedené informácie o podnikateľskom modeli príjemcu, ktorý by mal obsahovať najmä jeho organizačnú štruktúru, financovanie (preukazujúce životaschopnosť štruktúry krátkodobého a dlhodobého financovania) (15), systém riadenia (preukazujúci predchádzanie konfliktom záujmov, ako aj nevyhnutné zmeny vo vedení) (16), rizikový manažment (vrátane sprístupnenia informácií o znehodnotených aktívach a obozretné vytváranie rezerv na nevýkonné aktíva), riadenie aktív a pasív, tvorbu cash-flow (ktorá by mala byť na dostatočnej úrovni aj bez štátnej pomoci), podsúvahové záväzky (preukazujúce ich udržateľnosť a konsolidáciu v prípade, že banka je vystavená značnému riziku) (17), dopĺňanie investičných zdrojov dlhmi (leveraging), súčasnú a budúcu kapitálovú primeranosť v súlade s platnými predpismi pre dohľad (založenú na obozretnom oceňovaní a primeraných rezervách) a štruktúru stimulov pre odmeňovanie (18) z ktorej je zrejmé, akým spôsobom táto štruktúra podporuje dlhodobú ziskovosť príjemcu.

12.

Mala by sa vykonať analýza životaschopnosti každej podnikateľskej aktivity a účtovnej jednotky v potrebnom členení. Základom návratu banky k životaschopnosti by mali byť najmä vnútorné opatrenia. Na externých faktoroch, ako sú obmeny v cenách a v dopyte, na ktoré podnik nemá veľký vplyv, môže byť návrat založený len vtedy, keď ide o všeobecne uznané trhové predpoklady. Reštrukturalizácia si vyžaduje ústup od činností, ktoré by v strednodobom horizonte naďalej vytvárali stratu.

13.

Dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď banka je schopná pokryť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky. Banka, ktorá prešla reštrukturalizáciou, by mala byť schopná obstáť v konkurencii na kapitálovom trhu vlastnými silami, a to v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov. Očakávané výsledky plánovanej reštrukturalizácie sa musia preukázať v základnom scenári, ako aj v „stresových“ scenároch. Na tieto účely musia plány na reštrukturalizáciu zohľadňovať okrem iného aj aktuálny stav a budúce vyhliadky finančných trhov a vyjadrovať predpokladané výsledky základných a najhorších scenárov. Stresové testovanie by malo počítať s celým radom scenárov vrátane kombinovaného účinku stresových udalostí a pretrvávajúcej celosvetovej recesie. Predpoklady by sa mali porovnať s príslušnými primerane upravenými referenčnými hodnotami platnými pre daný sektor s cieľom zohľadniť nové prvky súčasnej krízy na finančných trhoch. Plán by mal obsahovať opatrenia na riešenie prípadných potrieb, ktoré sa vynorili v rámci stresového testovania. Stresové testovanie by malo v čo najväčšej miere vychádzať zo spoločných parametrov odsúhlasených na úrovni Spoločenstva (napríklad z metodiky, ktorú vypracoval Výbor európskych orgánov bankového dohľadu) a prispôsobených podľa potreby na danú krajinu, ako aj z okolností špecifických pre danú banku.

14.

V podmienkach súčasnej krízy vlády rekapitalizovali banky podľa kritérií zvolených prednostne skôr z hľadiska finančnej stability, než z hľadiska návratnosti, ktorá by bola prijateľná pre súkromného investora. Dlhodobá životaschopnosť si preto vyžaduje, aby bola každá prijatá pomoc buď po čase splatená v lehote určenej pri poskytnutí pomoci, alebo aby sa za ňu platili poplatky zodpovedajúce bežným trhovým podmienkam, čím sa zaistí ukončenie akejkoľvek formy štátnej pomoci. Keďže zmluva je v otázke vlastníctva majetku neutrálna, pravidlá štátnej pomoci platia bez ohľadu na to, či je banka v súkromnom alebo verejnom vlastníctve.

15.

Hoci v záujme urýchleného obnovenia životaschopnosti by malo byť obdobie reštrukturalizácie čo najkratšie, Komisia bude brať do úvahy podmienky súčasnej krízy a môže tak povoliť, aby určité štrukturálne opatrenia boli vykonané v dlhšom časovom horizonte než je obvyklé, predovšetkým preto, aby sa predišlo zahlteniu trhov hromadným predajom aktív („fire sales“) (19). Reštrukturalizácia by sa však mala uskutočniť čo najskôr a nemala by trvať viac než päť rokov (20), aby bola efektívna a aby umožnila hodnoverný návrat k životaschopnosti banky, ktorá prešla reštrukturalizáciou.

16.

Ak sa ukáže, že v záujme obnovy životaschopnosti je počas obdobia reštrukturalizácie nevyhnutná aj ďalšia pomoc, ktorá nebola súčasťou notifikovaného plánu reštrukturalizácie, takáto pomoc podlieha individuálnej ex ante notifikácii a každá takáto ďalšia pomoc sa bude brať do úvahy pri konečnom rozhodnutí Komisie.

17.

Ak kupujúci je životaschopný a schopný zniesť prevzatie banky v ťažkostiach, potom predaj banky v ťažkostiach inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti a môže pomôcť obnoviť dôveru trhu. Môže takisto prispieť ku konsolidácii finančného sektora. V záujme toho by mal kupujúci preukázať, že zlúčený subjekt bude životaschopný. V prípade predaja je potrebné takisto dodržať požiadavky životaschopnosti, vlastného príspevku a obmedzenia týkajúce sa narúšania hospodárskej súťaže.

18.

Všeobecne by sa mal zabezpečiť transparentný, objektívny, nepodmienený a nediskriminačný proces súťažného predaja, ktorým sa všetkým potenciálnym záujemcom poskytnú rovnaké možnosti (21).

19.

Okrem toho a bez toho, aby bol dotknutý systém kontroly fúzií, ktorý sa môže na tieto prípady vzťahovať, ako aj so zreteľom na to, že predaj banky v ťažkostiach niektorému konkurentovi môže práve tak prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti, ako aj viesť k zvýšenej konsolidácii finančného sektora, v prípade, že by takýto predaj evidentne viedol k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže, takýto predaj by nemal byť povolený, pokiaľ sa proti narúšaniu hospodárskej súťaže neprijmú vhodné prostriedky nápravy ako sprievodné opatrenia pomoci.

20.

Predaj banky môže zahŕňať štátnu pomoc aj pre kupujúceho a/alebo pre predávanú činnosť (22). Ak sa predaj organizuje prostredníctvom otvorenej a nepodmienenej verejnej súťaže a aktíva získa záujemca s najvyššou ponukou, predajná cena sa považuje za trhovú cenu a štátnu pomoc pre kupujúceho možno vylúčiť (23). Negatívnu predajnú cenu (alebo finančnú podporu na kompenzáciu takejto negatívnej ceny) možno výnimočne akceptovať ako cenu nezahŕňajúcu štátnu pomoc v prípade, ak by predávajúci mal vyššie náklady v prípade likvidácie (24). Na výpočet nákladov likvidácie za takýchto okolností bude Komisia brať do úvahy iba tie pasíva, ktoré by do týchto položiek zaradil investor v trhovom hospodárstve (25). Tým sa vylučujú záväzky súvisiace so štátnou pomocou (26).

21.

O riadenej likvidácii alebo dražbe banky neschopnej ďalšej činnosti by sa malo uvažovať vždy, keď sa určitá banka nedokáže hodnoverne vrátiť k dlhodobej životaschopnosti. Vlády by mali podporovať odchod účastníkov z trhu, ktorí nemajú potrebnú životaschopnosť a zároveň umožniť, aby sa proces odchodu uskutočnil v primeranej lehote, ktorá zachová finančnú stabilitu. Oznámenie o bankovníctve stanovuje postup, v rámci ktorého by sa mala uskutočniť riadená likvidácia subjektu (27). Získanie „dobrých“ aktív a pasív banky v ťažkostiach môže byť takisto vhodnou alternatívou pre zdravú banku, pretože to môže predstavovať úsporný spôsob zvýšenia vkladov a nadviazania vzťahov so spoľahlivými dlžníkmi. Okrem toho vytvorenie nezávislej „dobrej banky“ spojením „dobrých“ aktív a pasív existujúcej banky môže byť takisto prijateľnou cestou k životaschopnosti, pokiaľ tento nový subjekt nie je v postavení, v ktorom môže nenáležitým spôsobom narúšať hospodársku súťaž.

22.

Aby sa obmedzilo narúšanie hospodárskej súťaže a morálny hazard, pomoc by sa mala obmedziť na nevyhnutné minimum a každý príjemca pomoci by sa mal na nákladoch reštrukturalizácie podieľať primeraným vlastným príspevkom. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere z vlastných zdrojov. Je to nevyhnutné z dôvodu, aby zachránené banky znášali primeranú zodpovednosť za následky svojho správania v minulosti a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre ich správanie v budúcnosti.

23.

Pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala obmedziť na krytie nákladov nevyhnutných na obnovenie životaschopnosti. To znamená, že podnik by nemal mať k dispozícii verejné zdroje, ktoré by sa mohli použiť na financovanie činností narúšajúcich trh, a ktoré nie sú spojené s procesom reštrukturalizácie. Napríklad nadobudnutie akcií iných podnikov alebo nové investície nie je možné financovať prostredníctvom štátnej pomoci, pokiaľ to nie je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku (28).

24.

Aby sa výška pomoci obmedzila na nevyhnutné minimum, banky by mali na finančnú reštrukturalizáciu použiť najprv svoje vlastné zdroje. Môže to zahŕňať napríklad predaj aktív. Podpora štátu by sa mala poskytovať za podmienok, ktoré predstavujú primerané rozdelenie bremena nákladov (29). To znamená, že náklady spojené s reštrukturalizáciou znáša nielen štát, ale aj tí, ktorí investovali do banky, a to tak, že spolu s disponibilným kapitálom preberú aj straty a zaplatia primeranú náhradu za opatrenia štátu (30). Komisia však napriek tomu zastáva názor, že nie je vhodné určovať smerodajné hodnoty pre rozdelenie bremena ex ante v podmienkach súčasnej krízy systémového charakteru, pričom má na zreteli cieľ uľahčiť prístup k súkromnému kapitálu a návrat k štandardným trhovým podmienkam.

25.

Akákoľvek úľava z primeraného rozdelenia bremena ex ante, ktorá by sa mohla výnimočne poskytnúť vo fáze záchrany z dôvodov finančnej stability, sa musí vyvážiť ďalším príspevkom v ďalšej fáze reštrukturalizácie, napríklad vo forme ustanovení o vrátení (claw-back clauses) a/alebo rozšírenou reštrukturalizáciou zahŕňajúcou dodatočné opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže (31).

26.

Banky by mali byť schopné zaplatiť zo ziskov vytvorených vlastnou činnosťou za poskytnutý kapitál, aj formou dividend a kupónov na základe nesplateného podriadeného dlhu. Banky by však nemali použiť štátnu pomoc na tvorbu odmien prislúchajúcich vlastným finančným zdrojom (vlastný kapitál a podriadený dlh), ak tieto činnosti neprinášajú dostatočné zisky. Preto vyrovnanie strát súvisiace s reštrukturalizáciou, ktoré sa uskutoční z vlastného rozhodnutia bánk prijímajúcich pomoc (napríklad rozpustením rezerv alebo znížením základného kapitálu) ako záruka vyplatenia dividend a kupónov vydaných na základe nesplateného podriadeného dlhu, nie je v zásade zlučiteľné z cieľom rozdelenia bremena (32). Môže tu existovať potreba vyváženosti pri zabezpečení refinančnej schopnosti banky a stimulov pre ukončenie účasti na schéme (33). V záujme podpory refinancovania zo strany banky prijímajúcej pomoc Komisia môže priaznivo posudzovať výplatu kupónov na novo vydané hybridné kapitálové majúce vyššiu prioritu oproti existujúcemu podriadenému dlhu. V každom prípade by banky nemali mať bežne povolené, aby počas fázy reštrukturalizácie skupovali svoje vlastné akcie.

27.

Ustanovenie o dodatočnej pomoci počas obdobia reštrukturalizácie by malo zostať ďalšou možnosťou v prípade, že je to žiaduce z dôvodov finančnej stability. Akákoľvek dodatočná pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum potrebné na zabezpečenie životaschopnosti.

28.

Štátna pomoc síce môže podporiť finančnú stabilitu v časoch kríz systémového charakteru a mať pritom aj širší pozitívny dosah, môže však vyvolávať aj narušenie hospodárskej súťaže, a to viacerými spôsobmi. V prípade, že banky súťažia medzi sebou kvalitou svojich produktov a služieb, potom tie, ktoré si nahromadia nadmerné riziká a/alebo sa spoliehajú na neudržateľné obchodné modely, napokon strácajú svoj trhový podiel a pravdepodobne opustia trh, zatiaľ čo ich efektívnejší konkurenti rozširujú svoju činnosť na daných trhoch alebo na ne vstupujú. Štátna pomoc predlžuje narúšanie hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo v minulosti prijímaním nadmerných rizík a používaním neudržateľných obchodných modelov, a to tým, že umelo podporuje trhovú silu príjemcov. Takto môže vytvárať morálny hazard pre príjemcov a zároveň oslabovať stimuly pre súťaž, investície a inovácie z hľadiska tých, ktorí nie sú príjemcami pomoci. A napokon štátna pomoc môže podkopávať jednotný trh tým, že presúva nespravodlivý podiel bremena štrukturálneho prispôsobenia a s tým spojené sociálne a hospodárske problémy na iné členské štáty a zároveň vytvára prekážky pre vstup a znižuje účinnosť stimulov pre cezhraničné aktivity.

29.

Finančná stabilita zostáva prevládajúcim cieľom pomoci pre finančný sektor v podmienkach krízy systémového charakteru; krátkodobé zabezpečenie stability systému by však nemalo viesť k dlhodobým škodám z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok a súťažne orientovaných trhov. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo štátnej pomoci zohrávajú v tejto súvislosti významnú úlohu, okrem iného aj z dôvodov uvedených ďalej. Po prvé, banky v rôznych častiach Spoločenstva boli zasiahnuté krízou veľmi rozdielne a štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu postihnutých bánk môže škodlivo vplývať na postavenie bánk, ktoré zostali v zásade zdravé, s možnými negatívnymi dôsledkami aj na finančnú stabilitu. V situácii finančnej, hospodárskej a rozpočtovej krízy sa rozdiely medzi členskými štátmi čo do disponibilných zdrojov pre štátne opatrenia prejavili ešte výraznejšie a sťažovali udržiavanie rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu. Po druhé, opatrenia jednotlivých štátov v podmienkach súčasnej hospodárskej krízy budú mať, vzhľadom na svoj charakter, tendenciu sústreďovať sa na národné trhy a prinášajú tak vážne riziko vedúce k izolácii v rámci hraníc vlastného štátu a k rozdrobeniu jednotného trhu. Prítomnosť príjemcov pomoci na trhu sa musí posudzovať s cieľom zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž a zabrániť ovládnutiu trhu, vstupným bariéram a demotivačným faktorom týkajúcim sa cezhraničných aktivít, ktoré sú v rozpore so záujmami európskych podnikateľov a spotrebiteľov. Po tretie, súčasný rozsah štátnych opatrení nevyhnutných na zabezpečenie finančnej stability a možné obmedzenia, pokiaľ ide o obvyklé rozdelenie bremena, prinášajú zákonite ešte väčší morálny hazard, ktorý sa musí vhodným spôsobom naprávať, aby k nekalým pohnútkam a neúmerne riskantnému správaniu nedochádzalo aj v budúcnosti, a musí sa pripraviť aj cesta pre urýchlený návrat k štandardným trhovým podmienkam bez štátnej podpory.

30.

Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali byť prispôsobené na konkrétne podmienky, aby riešili narúšanie hospodárskej súťaže zistené na trhoch, kde pôsobí banka prijímajúca pomoc po svojom návrate k životaschopnosti po predchádzajúcej reštrukturalizácii a aby zároveň boli v súlade so spoločnou politikou a zásadami. Pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu podľa oddielu 2. V závislosti od povahy narušenia hospodárskej súťaže sa môže toto narušenie riešiť opatreniami týkajúcimi sa pasív a/alebo aktív (34). Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.

31.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže budú veľmi rozmanité v závislosti od sumy pomoci, ako aj od miery rozdelenia bremena a úrovne stanovených cien. V tomto kontexte sa bude štátna pomoc posudzovať tak v absolútnom vyjadrení (suma prijatého kapitálu, prvok pomoci v zárukách a opatreniach na odbremenenie od znehodnotených aktív), ako aj vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky. Komisia posúdi celkovú výšku poskytnutej pomoci príjemcovi vrátane akejkoľvek pomoci určenej na záchranu. Komisia bude zároveň brať do úvahy aj rozsah vlastného príspevku príjemcu a rozdelenie bremena v priebehu obdobia reštrukturalizácie. Všeobecne povedané, pokiaľ podiel bremena a výška vlastného príspevku sú vyššie, negatívne dôsledky vyplývajúce z morálneho hazardu sú menšie. Znižuje sa preto potreba ďalších opatrení (35).

32.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, Komisia bude analyzovať pravdepodobné účinky pomoci na trhy, na ktorých banka prijímajúca pomoc pôsobí po reštrukturalizácii. Bude sa skúmať predovšetkým veľkosť a relatívna významnosť banky na vlastnom trhu či trhoch po tom, čo nadobudla životaschopnosť. Ak prítomnosť reštrukturalizovanej banky na trhu zostala znížená, je menej pravdepodobné, že budú potrebné ďalšie obmedzenia vo forme odčlenenia aktivít alebo etických záväzkov. Opatrenia budú prispôsobené charakteristikám trhu (36), aby sa zabezpečilo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže. Predaj aktivít môže v niektorých oblastiach vyvolať nepriaznivé dôsledky a nemusí byť nevyhnutný na dosiahnutie želaných výsledkov; v tomto prípade by sa malo uprednostniť obmedzenie organizačného rastu pred predajom aktivít. V niektorých iných oblastiach, najmä tých, ktoré zahŕňajú národné trhy s vysokými prekážkami vstupu, môžu byť predaje potrebné na umožnenie vstupu alebo expanzie konkurentov. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky návratu banky k životaschopnosti.

33.

Komisia bude napokon venovať pozornosť riziku, že reštrukturalizačné opatrenia môžu podkopať jednotný trh a bude pozitívne vnímať opatrenia prispievajúce k tomu, aby trhy jednotlivých štátov zostali otvorené a umožnili súperenie strán. Pokiaľ sa pomoc poskytuje na udržanie finančnej stability a pôžičiek pre reálnu ekonomiku v členskom štáte, ktorý je poskytovateľom pomoci, a ak je táto pomoc zároveň viazaná na to, že banka prijímajúca pomoc musí dodržiavať určité ciele pri poskytovaní úverov v iných členských štátoch než v štáte poskytujúcom pomoc, potom to možno vnímať ako dôležitý dodatočný pozitívny účinok pomoci. Bude tomu tak najmä vtedy, keď ciele úverovania budú pomerne významné v porovnaní s hodnoverným príkladom; keď dosiahnutie týchto cieľov bude predmetom zodpovedajúceho monitorovania (napríklad prostredníctvom spolupráce medzi dozornými orgánmi domáceho a hostiteľského štátu); keď v bankovom systéme hostiteľského štátu dominujú banky so sídlom v zahraničí; a kde takéto úverové záväzky boli zosúladené na úrovni Spoločenstva (napríklad v rámci rokovaní o pomoci na zvýšenie likvidity).

34.

Primerané platby za akékoľvek štátne opatrenie sú všeobecne jedným z najvhodnejších obmedzení proti narúšaniu hospodárskej súťaže, pretože obmedzujú výšku pomoci. V prípade, že vstupná cena bola stanovená na úrovni, ktorá je z dôvodov finančnej stability značne pod trhovou cenou, potom by sa malo zabezpečiť, aby v pláne reštrukturalizácie (37) boli prehodnotené podmienky finančnej podpory s cieľom znížiť rušivý vplyv podpory.

35.

Na základe posúdenia podľa kritérií uvedených v tomto oddiele sa od bánk využívajúcich štátnu pomoc môže žiadať, aby predali svoje dcérske spoločnosti alebo pobočky, portfóliá zákazníkov alebo obchodné jednotky, alebo aby podnikli iné opatrenia takéhoto charakteru (38), a to aj na domácom retailovom trhu príjemcu pomoci. V záujme toho, aby takéto opatrenia posilnili hospodársku súťaž a znamenali prínos pre vnútorný trh, dané opatrenia by mali vytvárať priaznivé podmienky pre vstup konkurentov a cezhraničné aktivity (39). V súlade s požiadavkou obnovenia životaschopnosti bude Komisia kladne posudzovať takéto štrukturálne opatrenia, ak sa podnikli bez diskriminácie vo vzťahu k podnikaniu v rôznych členských štátoch a prispeli tým k zachovaniu charakteru vnútorného trhu vo finančných službách.

36.

Môže sa takisto žiadať určitá hranica expanzie banky v niektorých obchodných alebo geografických oblastiach, napríklad formou trhovo orientovaných náhrad, ako sú osobitné kapitálové požiadavky, a to v prípadoch, keď by priame reštrikcie oslabovali hospodársku súťaž na trhu, alebo ak je to potrebné na obmedzenie morálneho hazardu. Komisia zároveň bude venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa predišlo izolačným tendenciám v rámci hraníc jednotlivých štátov a rozdrobeniu jednotného trhu.

37.

Ak sa objektívne ukáže, že je ťažké nájsť kupujúceho pre dcérske spoločnosti alebo iné aktivity či aktíva, Komisia predĺži obdobie vykonania týchto opatrení, pokiaľ sa predloží záväzný harmonogram na zúženie rozsahu podnikania (vrátane odčlenenia určitých druhov obchodu). Obdobie na vykonanie týchto opatrení by však nemalo presiahnuť päť rokov.

38.

Pri posudzovaní rozsahu štrukturálnych opatrení požadovaného na nápravu narúšania hospodárskej súťaže v určitom konkrétnom prípade a s patričným zreteľom na zásadu rovnakého zaobchádzania Komisia vezme do úvahy opatrenia prijaté v prípadoch týkajúcich sa tých istých trhov alebo trhových segmentov v rovnakom čase.

39.

Štátna pomoc sa nesmie využívať na úkor konkurentov, ktorí nedostávajú podobnú verejnú podporu (40).

40.

S výhradou odseku 41 by banka nemala využívať štátnu pomoc na získanie konkurenčných podnikateľských aktivít (41). Táto podmienka by mala platiť najmenej tri roky a jej platnosť môže pokračovať až do konca obdobia reštrukturalizácie v závislosti od zamerania, výšky a časového trvania pomoci.

41.

Za výnimočných okolností a na základe notifikácie môže akvizície schváliť Komisia, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže. Proces akvizície by mal rešpektovať zásady rovnakých príležitostí pre všetkých potenciálnych nadobúdateľov a jeho výsledok by mal zaistiť podmienky účinnej hospodárskej súťaže na relevantných trhoch.

42.

V prípade, že nie je vhodné uložiť predaj aktivít a/alebo zákaz akvizícií, Komisia môže súhlasiť s tým, že členský štát uplatní mechanizmus vrátenia (claw-back), napríklad vo forme poplatkov vyberaných od príjemcov pomoci. Toto by umožnilo získať späť časť pomoci od banky po jej návrate k životaschopnosti.

43.

Pokiaľ sa od bánk, ktoré dostávajú štátnu podporu, žiada, aby spĺňali určité požiadavky poskytovaním pôžičiek reálnej ekonomike, potom sa úver od tejto banky musí poskytovať za komerčných podmienok (42).

44.

Štátnu pomoc nemožno využívať na to, aby sa ponúkali podmienky (napríklad sadzby alebo zábezpeky) nedosiahnuteľné pre konkurentov, ktorí nedostávajú štátnu pomoc. V prípadoch, keď by obmedzenia zamerané na správanie pri cenotvorbe príjemcu neboli vhodné, napríklad preto, lebo by mohli viesť k zníženiu rozsahu účinnej hospodárskej súťaže, by však členské štáty mali navrhnúť iné, vhodnejšie nápravné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže, napríklad opatrenia priaznivé pre vstup. Banky rovnako nesmú siahať k štátnej pomoci ako konkurenčnej výhode, keď realizujú na trhu svoje finančné ponuky (43). Tieto obmedzenia by mali zostať v platnosti v závislosti od zamerania, výšky a časového trvania pomoci počas obdobia od troch rokov až po celé obdobie trvania obdobia reštrukturalizácie. Potom by slúžili taktiež ako jednoznačný stimul na urýchlené vrátenie prostriedkov štátu.

45.

Komisia preskúma aj stupeň otvorenosti trhu a schopnosti sektora vyrovnať sa so zlyhaním bánk. Vo svojom celkovom posúdení môže Komisia zohľadniť prípadné záväzky prijaté príjemcom alebo záväzky zo strany členského štátu na prijatie opatrení (44), ktoré by podporili zdravšie a väčšmi súťažne orientované trhy, napríklad vytvorením priaznivých podmienok pre vstup a odchod. Takéto iniciatívy by mohli pri vhodných podmienkach sprevádzať ostatné štrukturálne alebo etické opatrenia, ktoré by sa za bežných okolností požadovali od príjemcu. Záväzok členského štátu zaviesť mechanizmy na riešenie ťažkostí bánk v ranom štádiu môže Komisia posudzovať kladne ako prvok podporujúci zdravé a súťažne orientované trhy.

46.

Na overenie toho, či sa plán reštrukturalizácie vykonáva riadne, bude Komisia žiadať pravidelné podrobné správy. Prvú správu bude potrebné predložiť Komisii spravidla najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia plánu reštrukturalizácie.

47.

Pri oznámení plánu reštrukturalizácie musí Komisia posúdiť, či je pravdepodobné, že sa prostredníctvom plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť a primerane obmedzí narúšanie hospodárskej súťaže. Ak má vážne pochybnosti, pokiaľ ide o súlad plánu reštrukturalizácie s príslušnými požiadavkami, potom je Komisia povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, čím sa poskytne tretím stranám možnosť pripomienkovať dané opatrenie a zabezpečiť tak transparentný a jednotný prístup, a zároveň dodržať pravidlá dôvernosti platné pri konaniach vo veci štátnej pomoci (45).

48.

Komisia však nemusí otvoriť formálne konanie v prípade, že plán reštrukturalizácie je úplný a opatrenia sú takého charakteru, že Komisia nemá ďalšie pochybnosti o zlučiteľnosti v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (46). Tak tomu môže byť najmä v prípade, keď určitý členský štát z dôvodov právnej istoty a ujasnenia si ďalšieho postupu notifikoval Komisii pomoc, ktorej sprievodným opatrením je plán reštrukturalizácie spĺňajúci všetky podmienky stanovené v tomto oznámení. V takýto prípadoch Komisia môže prijať konečné rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že pomoc na záchranu, ako aj pomoc na reštrukturalizáciu sú zlučiteľné v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy.

49.

Oznámenie je odôvodnené súčasnou mimoriadnou krízou finančného sektora a malo by sa preto uplatňovať len obmedzenú dobu. Komisia uplatní toto oznámenie pri posudzovaní prípadov pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré budú Komisii notifikované do 31. decembra 2010. Na pomoc, ktorá nebola notifikovaná, sa bude uplatňovať oznámenie Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posudzovanie protiprávnej štátnej pomoci (47). Komisia preto uplatní toto oznámenie pri posudzovaní zlučiteľnosti nenotifikovanej pomoci, poskytnutej do 31. decembra 2010.

50.

So zreteľom na to, že toto oznámenie vychádza z článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy, Komisia môže prehodnotiť jeho obsah a časové trvanie na základe vývoja podmienok na trhu, skúseností získaných pri vybavovaní jednotlivých prípadov a prednostného záujmu o udržanie finančnej stability.