9.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 257/30

—

zdôrazňuje, že v celej Európskej únii hlavnú zodpovednosť za ochranu a podporu jazykovej rozmanitosti nesú miestne a regionálne orgány. Tieto orgány sa nachádzajú v ideálnej pozícii, pokiaľ ide o vytvorenie konštruktívneho partnerstva so zariadeniami pôsobiacimi v oblasti jazykovej prípravy na to, aby mohli stanoviť obsah kurzov na základe špecifických potrieb a požiadaviek danej lokality,

—

domnieva sa, že vzhľadom na veľký význam jazykovej rôznorodosti v Európskej únii by sa k vytvoreniu mnohojazyčnej spoločnosti malo pristupovať tak, aby sa maximalizovali pozitívne účinky tejto rozmanitosti a minimalizovali jej negatívne účinky,

—

zastáva názor, že každý občan EÚ musí mať právo zachovať si svoj materinský jazyk (alebo jazyky) ako identifikačný prvok svojho kultúrneho dedičstva, ale v rámci celoživotného vzdelávania by si mal aktívne a pasívne osvojiť ešte jeden spoločný jazyk okrem materinského jazyka ako aj druhý cudzí jazyk na základe kultúrnych preferencií alebo požiadaviek sociálnej a ekonomickej mobility krajiny alebo regiónu pôvodu,

—

zdôrazňuje, že v súvislosti s dosahovaním cieľa „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ musí územný celok zohrávať hlavnú úlohu najmä pri uskutočňovaní učebných plánov,

—

navrhuje povzbudzovať všetky regióny k zriadeniu vlastného miestneho fóra o mnohojazyčnosti, aby bolo možné monitorovať miestne sociálne, hospodárske a vzdelávacie trendy a navrhovať potrebné iniciatívy na šírenie osvety a zvýšenie motivácie obyvateľstva k celoživotnému štúdiu materinského jazyka a dvoch cudzích jazykov.

Spravodajca

:

pán Roberto PELLA (IT/EĽS), člen rady provincie Biella a zástupca primátora mesta Valdengo

1.

Víta, že Európska komisia vyslala silný podnet, pokiaľ ide o tému mnohojazyčnosti, keď 1. januára 2007 vytvorila samostatné tematické portfólio komisára Leonarda Orbana. Vzhľadom na dôležitosť tohto portfólia a výzvu, ktorú so sebou prináša by ho bolo potrebné podporiť, aby mohlo účinne rozvíjať a plniť odporúčané ciele.

2.

Opakovane zdôrazňuje, že otázka mnohojazyčnosti je v európskej politickej agende prioritou, ktorá zahŕňa všetky oblasti činnosti spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života Európy.

3.

Súhlasí s pracovným plánom komisára Orbana, podľa ktorého mnohojazyčnosť slúži na posilnenie európskej integrácie a dialógu medzi kultúrami.

4.

Vzhľadom na veľký význam jazykovej rôznorodosti v Európskej únii by sa k vytvoreniu mnohojazyčnej spoločnosti malo pristupovať tak, aby sa maximalizovali pozitívne účinky tejto rozmanitosti a minimalizovali jej negatívne účinky, aby sa rozmanitosť účelovo nezneužívala.

5.

Poukazuje na analýzu skupiny na vysokej úrovni o mnohojazyčnosti zriadenej v roku 2005 a súhlasí so zameraním opatrení, ktoré možno zhrnúť takto:

6.

Poukazuje na výsledok konzultácie on-line uskutočnenej v septembri 2007, ktorý zhŕňa tieto hlavné body opatrení v oblasti mnohojazyčnosti:

7.

Vyzdvihuje a víta návrhy skupiny intelektuálov pre mnohojazyčnosť a dialóg medzi kultúrami pod predsedníctvom Amina Maaloufa, ktorej vznik iniciovala Európska komisia, a osobitne zdôrazňuje, že:

8.

Zdôrazňuje, že podpora a ochrana kultúrnej a jazykovej rozmanitosti je jednou z hlavných priorít. V Európskej únii by sa pod pojmom jazyková rozmanitosť mala rozumieť aj znalosť a používanie:

EÚ a jej členské štáty by mali vo svojich jednotlivých oblastiach činnosti podporovať jazykovú rozmanitosť.

9.

V celej Európskej únii zodpovednosť za ochranu a podporu jazykovej rozmanitosti nesú miestne a regionálne orgány. Tieto regionálne a miestne orgány majú právomoci aj v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, sú súčasťou sociálneho partnerstva a koordinujú rast a rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni.

10.

V odbornej príprave, pre ktorú je príznačné celoživotné vzdelávanie, nadobúdajú výrazne na význame pojmy ako „znalosti“ a „učenie sa“ aj preto, lebo vo svete práce, ktorý ponúka mnohoraké príležitosti sú požadované lepšie jazykové znalosti.

11.

Okresné a miestne orgány sa nachádzajú v ideálnej pozícii, pokiaľ ide o vytvorenie konštruktívneho partnerstva so zariadeniami pôsobiacimi v oblasti jazykovej prípravy a stanovenie obsahu kurzov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy na základe špecifických potrieb a požiadaviek danej lokality.

12.

Preto sa domnieva, že regionálne a miestne orgány majú najlepšie predpoklady na splnenie odlišných jazykových požiadaviek rôznych lokalít bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo podporu, ktorú by im mohli poskytnúť centrálne/štátne orgány.

13.

Domnieva sa, že Európa by mala položiť základy vlastnej sociálnej a hospodárskej súdržnosti tým, že poskytne čo najviac možností súvisiacich s mobilitou, globalizáciou, európskou kultúrou a povedomím európskeho občianstva.

14.

Jedným z hlavných spôsobov na uskutočnenie tohto procesu je odstrániť jazykové bariéry, na ktoré narážajú krajiny a jednotliví občania:

15.

Pokladá za potrebné, aby Komisia v súvislosti s otvorenou metódou koordinácie v oblasti mnohojazyčnosti venovala pozornosť zapojeniu nielen národnej úrovne správy, ale aj jej miestnej a regionálnej úrovne, pretože práve orgány na týchto úrovniach často nesú zodpovednosť za uplatnenie konkrétnych opatrení v teréne.

16.

V tejto súvislosti pokladá tiež za dôležité venovať pozornosť úcte a dôstojnosti neúradných jazykov menšinových skupín, ktoré sú rovnako ako úradné jazyky súčasťou rozmanitosti kultúry daného územia, ktorá musí mať svoje miesto v európskych integračných programoch.

17.

Pokladá z dôležité stanoviť cieľ „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ ako cieľ európskej politiky mnohojazyčnosti.

18.

Každý občan EÚ musí mať právo zachovať si svoj materinský jazyk (alebo jazyky) ako identifikačný prvok svojho kultúrneho dedičstva, ale v rámci celoživotného vzdelávania by si mal aktívne a pasívne osvojiť ešte jeden spoločný jazyk okrem materinského jazyka ako aj druhý cudzí jazyk na základe kultúrnych preferencií alebo požiadaviek sociálnej a ekonomickej mobility krajiny alebo regiónu pôvodu.

19.

Zastáva názor, že druhý cudzí jazyk môže byť nielen jeden z úradných jazykov EÚ ale aj niektorý z jazykov európskych menšín a predovšetkým niektorý z neeurópskych jazykov, ktoré predstavujú významné kultúrne, hospodárske a sociálne príležitosti pre posilnenie konkurencieschopnosti Európy.

20.

Ako prioritné navrhuje tieto hlavné posolstvá, ktoré sa musia zapracovať do európskej politiky mnohojazyčnosti a pretransformovať do praktických opatrení, ktoré by dokázali motivovať občanov, zachovať rozmanitosť a pri voľbe možností vzdelávania dali hlavné slovo jednotlivým miestnym a regionálnym orgánom.

21.

Úloha územných orgánov má zásadný význam nielen preto, lebo mnohé z nich majú politickú a administratívnu právomoc v oblastí vzdelávania ale aj preto, lebo dokážu lepšie monitorovať stav mnohojazyčnosti občanov a sledovať jej vývoj počas uplatňovania smerníc a programov Spoločenstva. Práve na regionálnej a miestnej úrovni je možné najlepšie posúdiť nadobudnuté zručnosti a uplatňované opatrenia a na základe tohto hodnotenia vyslať silné podnety pre politickú činnosť EÚ.

22.

V súvislosti s dosahovaním cieľa „materinský jazyk plus dva cudzie jazyky“ musí územný celok zohrávať hlavnú úlohu najmä pri uskutočňovaní učebných plánov.

23.

V rámci jednej krajiny môžu byť rozdiely medzi regiónmi, pokiaľ ide o historické, kultúrne, spoločenské, sociálne a hospodárske dôvody.

24.

Treba podporovať územnú rozmanitosť alebo, inými slovami, regióny treba vyzvať, aby ponúkali vyučovanie cudzích jazykov na základe zisťovaní, výskumov a prieskumov vykonaných v regiónoch, mestách a obciach a zameraných na kultúrne tradície, vôľu občanov, hospodársko-sociálne požiadavky a perspektívy daného územia.

25.

Takto by bolo možné sledovať, či platné vzdelávacie programy sú v súlade s požiadavkami územia, a prostredníctvom flexibilného nástroja miestnej a regionálnej samosprávy meniť vzdelávacie iniciatívy, ktoré nesplnili očakávania.

26.

Druhý cudzí jazyk by malo byť možné si slobodne vybrať. Ak sa v danom členskom štáte používa viacero úradných jazykov EÚ, malo by sa podporovať aj štúdium ostatných uvedených jazykov.

27.

Domnieva sa, že politika mnohojazyčnosti musí mať aj dôležitú externú zložku. Podpora európskych jazykov v krajinách, ktoré nepatria do EÚ je v kultúrnom aj hospodárskom záujme Únie. EÚ by mala byť rovnako otvorená jazykom tretích krajín ako napríklad čínštine, arabčine, jazykom, ktorými sa hovorí v Indii, ruštine a pod.

28.

Preto sa navrhuje povzbudzovať všetky regióny k zriadeniu vlastného miestneho fóra o mnohojazyčnosti, aby bolo možné monitorovať miestne sociálne, hospodárske a vzdelávacie trendy a navrhovať potrebné iniciatívy na šírenie osvety a zvýšenie motivácie obyvateľstva k celoživotnému štúdiu materinského jazyka a dvoch cudzích jazykov.

29.

Okrem toho je potrebné výrazne podporiť programy na integráciu imigrantov. Je nutné ich podporovať a pomáhať im pri osvojovaní si príslušných jazykov, ktoré imigranti a ich deti potrebujú na plnohodnotné rozvíjanie potenciálu v európskej spoločnosti, no zároveň treba zaručiť plné rešpektovanie ich práva na zachovanie si pôvodného jazyka. Jazyky, ktoré by sa mali naučiť a osvojiť si, sú úradné jazyky EÚ, ktorým sa hovorí na danom území, ako aj ďalší úradný jazyk v oblastiach alebo regiónoch kde žijú, a to v súlade s príslušnými ústavnými požiadavkami.

30.

Školám sa skrátka musí dostať podpory zo strany vnútroštátnych, regionálnych a miestnych inštitúcií, ktorá by ich podnietila k tomu, aby do vzdelávacích a učebných plánov zaradili širokú škálu jazykov. Vzdelávacie systémy by mali zahŕňať široké spektrum jazykov vybratých na základe kultúrnych, sociálnych a hospodárskych požiadaviek daného územia.

31.

Osvojenie si jazykov je veľmi dôležitým faktorom konkurencieschopnosti. Štúdie ukázali, že európske podniky strácajú podiely na trhoch kvôli nedostatočným znalostiam jazykov.

32.

Vyzýva preto Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto oblasti.

33.

Treba pripomenúť skutočnosť, že malé jazyky a jazyky, ktorými hovorí určitá menšina, prispievajú k zvyšovaniu základnej hodnoty európskej kultúry, ktorou je rôznorodosť, a preto nielenže nesmú byť v tejto oblasti zaznávané, ale mali by byť osobitne chránené.

34.

Označenie „menšinový jazyk“ alebo „malý jazyk“ nemôže byť dôvodom na diskrimináciu založenú na hodnote jazyka.

35.

Navrhuje podnietiť diskusiu, aby sa našlo vhodnejšie označenie, ktoré by lepšie vystihovalo súčasnú situáciu.

36.

Je teda dôležité, aby sa aj naďalej tieto menšinové jazyky uznávali ako úradné jazyky, pretože sú nositeľmi tradícií a kultúr, ktoré sú oddávna pevnou súčasťou Európy.

37.

Umožnilo by to ich inštitucionálne uznanie na európskej úrovni, čo by viedlo k tomu, že EÚ by svoje texty dávala prekladať do väčšieho počtu jazykov než je súčasných 23, čím by sa podporil priamy kontakt medzi európskymi inštitúciami a občanmi.

38.

Proces oficiálneho uznania jazykov na európskej úrovni a územná rôznorodosť umožnia väčšie sociálne začlenenie.

39.

Víta závery zo zasadnutia Európskej rady z 13. júna 2005, ktoré umožňujú používať v orgánoch a inštitúciách Európskej únie aj iné jazyky ako jazyky uznané za oficiálne nariadením č. 1/1958.

40.

Aj jazyky, ktoré nebudú uznané za oficiálne ani na európskej ani miestnej alebo regionálnej úrovni, musia byť aj naďalej predmetom programov ochrany na zachovanie ich identity.

41.

Vzniká tu taktiež otázka, ako občanom pomáhať v procese celoživotného učenia.

42.

Aj keď pomerne jednoducho možno uplatniť jazykové vzdelávanie v čase školskej dochádzky a pomáhať mladým ľudom v súčasnosti, aby v budúcnosti nestratili interkultúrne cítenie a jazykové zručnosti, ktoré získali v školských laviciach, problém je zložitejší vo vzťahu ku generáciám, ktoré sa už dávno nachádzajú mimo vzdelávacích procesov a nikdy sa im nedostalo viacjazykového vzdelania. Dôležité je aj zabezpečiť vyučovanie jazykov pre starších ľudí, pretože mnohí z nich neprišli do kontaktu s cudzími jazykmi ani v súkromnom, ani v pracovnom živote. To by posilnilo ich možnosť vyjadriť sa vo vyššom veku a viedlo k angažovanejšiemu európskemu občianstvu z ich strany.

43.

Preto je potrebné podporovať vyučovacie mechanizmy, ktoré sú nielen cenovo prístupné (ceny jazykových kurzov predstavujú často prekážku v šírení vzdelávania starších občanov), ale sú tiež pasívne, čím sa predíde riziku nedostupnosti pre osoby, ktoré majú problémy s mobilitou alebo ich časové možnosti sú výrazne obmedzené.

44.

Okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie a naučiť sa cudzí jazyk čo najlepšie, najmä vzhľadom na neustále rastúcu komunitu prisťahovalcov.

45.

Pokladá teda za dôležité zdôrazniť, že existujú ľahšie formy štúdia umožňujúce jednotlivcom získať základné jazykové zručnosti postačujúce na to, aby sa v cudzom jazyku vyjadrili a boli porozumení. Štátne, regionálne a miestne vzdelávacie inštitúcie by mali tieto formy štúdia podporovať a EÚ by ich mala financovať, aby sa šírili možnosti osvojenia si cudzích jazykov a aby sa odstránili veľké generačné rozdiely v jazykových znalostiach.

46.

Okrem toho by sa mali podporiť alternatívne formy štúdia prostredníctvom väčšieho využívania multimediálnych systémov a mali by sa podporiť multimediálne učebné programy a televízne vysielanie v origináli s titulkami (televízne programy, filmy, správy) ako aj častejšie využívanie počítačových jazykových kurzov a on-line prekladateľov. Teda akýsi druh celoživotného samoštúdia.

47.

U detí a mládeže je zasa potrebné včas vzbudiť záujem o jazyky. S učením druhého jazyka by sa malo začať čo najskôr, aby si dieťa zvyklo na zvuky cudzieho jazyka, pretože to im umožní naučiť sa jazyk rýchlejšie a mnohostrannejšie.

48.

Treba zvýšiť úroveň znalosti jazykov dosahovanú na základnej škole a na stredných školách. Na základnej škole by mal vzdelávací proces poskytnúť viacej možností viesť rozhovor v cudzom jazyku a na strednej škole by sa mali žiaci oboznámiť s ďalším cudzím jazykom.

49.

Štúdium na vysokej škole by malo študentom poskytnúť možnosť zdokonaliť alebo rozšíriť jazykové vybavenie aj posilnením projektov Erasmus a Sokrates.

50.

Vysoké školy by však mali otvoriť dvere nielen „starším“ záujemcom, ktorí chcú odstrániť medzery vo svojich jazykových znalostiach, ale aj podnikom, ktorým sa musí dostať podpory, aby umožnili svojim zamestnancom a vedúcim pracovníkom štúdium nových „obchodných“ jazykov. Pritom by bolo potrebné podporovať partnerstvá medzi podnikmi a vysokými školami.

51.

Okrem toho je potrebné vytvoriť prekladateľské a tlmočnícke kurzy, do ktorých by sa zapojili nielen inštitúcie (od bežných občanov cez regióny až po Európsky parlament – podpora a odmena miest, ktoré dokážu vytvoriť vlastnú internetovú stránku a dokumentáciu o svojom meste vo viacerých jazykoch, predstavuje vhodnú formu inštitucionálnej podpory mnohojazyčnosti na miestnej úrovni) ale aj subjekty, ktoré sú v kontakte s verejnosťou.

52.

Mnohojazyčnosti sa môže dostať podpory nielen v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj v oblasti trávenia voľného času.

53.

Učenie sa viacerých jazykov prostredníctvom športových alebo kultúrnych podujatí môže tiež pomôcť zvýšiť záujem rôznorodej skupiny divákov (od detí až po dospelých) o túto problematiku.

54.

Trh s hudbou a piesňami je sám o sebe globálny a mnohojazyčný. Pozitívnou v tejto súvislosti by bola napríklad podpora európskeho dňa otvorených dverí venovaného tejto problematike (Euro Music Open Day) so zameraním na texty piesní ako aj podpora podobných podujatí.

55.

Šírenie literárnych diel v dvojjazyčnom vydaní (originál a preklad) v rámci programu umeleckého prekladu by bolo treba podporiť, neponechať ho len na aktivity jednotlivých vydavateľstiev, ale podporiť ho aj vytvorením verejných partnerstiev, a tým podnietiť miestne a regionálne správne orgány k podpore súkromných mnohojazyčných iniciatív.

56.

Nespochybňuje nevyhnutnosť „inštitucionálnej“ mnohojazyčnosti v EÚ. Preto je potrebné bezodkladne zabezpečiť v inštitúciách EÚ aspoň pasívne tlmočenie z úradných jazykov Európskej únie, aby účastníci diskusie mohli vyjadrovať svoje myšlienky vo svojom materinskom jazyku.

57.

Domnieva sa, že zachovanie kultúrnej rozmanitosti znamená zabezpečiť systém formálneho a neformálneho prekladu do všetkých úradných jazykov EÚ. Pri podporovaní „inštitucionálnej“ mnohojazyčnosti je bezpodmienečne nutné, aby na všetkých miestach neformálnych stretnutí boli zabezpečené bilaterálne výmeny v jazykoch ich účastníkov.

58.

V prípade formálnych stretnutí a pracovných a oficiálnych dokumentov je nutný preklad do všetkých úradných jazykov členských krajín. Vzhľadom na to, že každá členská krajina sa považuje za jeden zo základných kameňov EÚ, je povinnosťou EÚ poskytnúť každej z nich v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami dokumenty, ktoré umožnia aktívnu účasť na občianstve EÚ.

59.

Mnohojazyčnosť sa nesmie obmedziť na rozvoj sociálnej a hospodárskej mobility vo vnútri EÚ, ale musí občanom EÚ tiež umožniť otvoriť sa trhom a kultúram mimo EÚ.

60.

Je to dôležité aj vzhľadom na súčasné trendy, ktoré nútia EÚ rozširovať stále užšie vzájomné hospodárske a kultúrne styky napríklad s Čínou, Ruskom a Japonskom.

61.

Väčšia vonkajšia konkurencieschopnosť EÚ teda predpokladá aj lepšiu ponuku kurzov neeurópskych jazykov v rámci odbornej prípravy a vzdelávania.

62.

Druhý cudzí jazyk si možno zvoliť spomedzi jazykov všetkých krajín, s ktorými má EÚ kontakty, pričom osobitnú pozornosť treba venovať jazykom tretích krajín s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom ako aj kultúrnym aspektom krajín, s ktorými EÚ rozvíja obchodné styky.