Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE1365

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú stanovy spoločného podniku Galileo uvedené v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 876/2002 KOM(2006) 351, konečné znenie – 2006/0115 (CNS)

    Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, p. 37–40 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    30.12.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 324/37


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú stanovy spoločného podniku Galileo uvedené v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 876/2002“

    KOM(2006) 351, konečné znenie – 2006/0115 (CNS)

    (2006/C 324/17)

    Rada sa 19. júla 2006 v súlade s článkom 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme.

    Grémium poverilo 4. júla 2006 odbornú sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

    Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 430. plenárnom zasadnutí 26. októbra 2006 vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 116 hlasmi za, pričom dvaja sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) opätovne zdôrazňuje veľký význam, ktorý pripisuje úspechu programu satelitnej rádionavigácie Galileo. EHSV už v mnohých stanoviskách na túto tému (1) zdôraznil, že Galileo je veľkým vedeckým a technickým prestížnym projektom Európskej únie, najmä vzhľadom na strategický význam civilného satelitného navigačného systému a systému na určovanie polohy, ale aj vzhľadom na služby pre podnikateľov, občanov a spoločnosť ako aj na celosvetovo konkurencieschopnejší európsky priemysel.

    1.2

    Výbor sa domnieva, že je potrebné univerzálne uznať strategickú hodnotu programu Galileo, keďže je najväčším projektom verejno-súkromného partnerstva, aký bol kedy na európskej úrovni realizovaný. Zároveň je prvou verejnou infraštruktúrou s konšteláciou 30 satelitov na troch rôznych obežných dráhach – vo vlastníctve európskych orgánov –, ktorá môže poskytovať novú, celosvetovo verejne prístupnú službu – s exponenciálne rastúcim trhom (2) – schopnú presne určiť polohu v priestore a čase na celej planéte.

    1.3

    Výbor neskrýva to, že je nanajvýš znepokojený oneskorením, ktoré vzniklo ku koncu fázy vývoja a overovania satelitov na obežnej dráhe ako aj pozemných súčastí systému, ktorá mala byť ukončená v rámci spoločného podniku Galileo v priebehu roku 2006, ktorá však potrvá až do začiatku roka 2009. Kvôli tomu nebude možné ukončiť nasledujúce fázy – budovanie postavenia satelitov a kompletné vybodovanie pozemných súčastí infraštruktúry – a prípravu na spustenie prevádzky, najmä s ohľadom na komerčné využitie, pred koncom roku 2010.

    1.4

    Výbor plne súhlasí s názorom, že je potrebné zabrániť plytvaniu finančnými zdrojmi a kompetenciami, ktoré vyplývajú z predĺženia činnosti spoločného podniku Galileo. Tento mal po tom, čo bol nariadením Rady z 12. júla 2004 (3) vytvorený Európsky úrad pre dohľad GNSS, ktorý začal fungovať už v polovici roku 2006, pokrývať celú fázu vývoja a overovania na obežnej dráhe.

    1.5

    V tejto súvislosti sa však výbor nazdáva, „že je nevyhnutné, aby obdobie prechodu zo spoločného podniku GALILEO (Galileo Joint Undertaking – GJU) na Úrad pre dohľad GALILEO (Galileo Supervisory Authority – GSA) prebehlo bez problémov“, ako už naznačil vo svojom nedávnom stanovisku. Cieľom by malo byť zabezpečenie:

    právnej istoty pri prenose činnosti GJU na GSA,

    intervenčných kompetencií GSA počas vývojovej fázy,

    zosúladených riešení problémov vyplývajúcich z dohovoru medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a GJU, ako aj v dôsledku prenosu činnosti tretích krajín (4) v rámci GJU na GSA,

    kompetentného a skúseného personál,

    jednoznačných medzinárodných pravidiel zodpovednosti pre štáty, z ktorých budú štartovať satelity.

    1.6

    Výbor súhlasí so základnými princípmi predloženého návrhu na zmenu stanov GJU (5), ku ktorému musel byť v súlade s článkom 171 Zmluvy o založení ES požiadaný o vypracovanie stanoviska, vypracoval nasledujúce pripomienky a sformuloval odporúčania uvedené ďalej v dokumente.

    1.6.1

    V otázke zmien už uvedeného nariadenia považuje EHSV za nedostačujúce predkladať len návrhy zmien stanov, ktoré tvoria prílohu nariadenia, hoci aj tento návrh víta. Vyzýva preto, aby boli zavedené tieto zmeny:

    zmena článku 1 nariadenia: „Na implementáciu vývojových činností programu Galileo a na ich prenos na GSA sa týmto na obdobie do 31. decembra 2006 zakladá spoločný podnik v zmysle článku 171 zmluvy“,

    doplnenie posledného pododseku do článku 1 nariadenia: „K 1. januáru 2007 nahradí GSA spoločný podnik, ktorý ukončí svoju činnosť, a to so všetkými jeho právomocami a povinnosťami vrátane tých, ktoré vyplývajú z dohody s Európskou vesmírnou agentúrou“,

    Do prílohy o stanovách spoločného podniku doplniť nové ustanovenie v článku 21: „Pred začatím ukončovania fungovania budú so Spoločenstvom dohodnuté podmienky účasti na činnosti GSA pre tie tretie krajiny, ktoré boli členmi dozornej rady spoločného podniku resp. sú členmi ESA, a nie sú členmi EÚ.

    1.6.2

    V otázke úradu pre dohľad Galileo (GSA) je podľa výboru nevyhnutné „zmeniť nariadenie GSA tak, aby mohol vykonávať úlohy, ktoré sú naň prevedené z GJU, ako napríklad spravovanie vývojovej a overovacej fázy na obežnej dráhe, riadenie aktivít európskych rámcových programov pre výskum a rozvoj, monitorovanie či riadenie technického vývoja operačného systému“.

    1.6.2.1

    GSA bol zriadený nariadením Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 a funguje od polovice roku 2006. Jeho úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS a Galileo a zohráva úlohu koncesného úradu voči budúcim uchádzačom o koncesiu v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie. Nie je však zodpovedná za realizáciu vývojovej fázy ani za výskumné činnosti či výskumné práca k tejto alebo nasledujúcim fázam a nebola ani vybavená potrebnými ľudskými a finančnými zdrojmi na tieto účely.

    1.6.2.2

    Výbor nebol požiadaný o vypracovanie stanoviska na tému Návrh nariadenia Rady KOM(2006) 261, konečné znenie, z 2. júna 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie. Preto skúmanie týchto ustanovení presahuje z čisto formálneho hľadiska rámec tohto stanoviska.

    1.7

    Výbor považuje za nevyhnutné zmeniť nariadenie (ES) č. 1321/2004, aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu programu GALILEO a bezproblémový presun činnosti spoločného podniku GALILEO na Úrad pre dohľad GALILEO ako aj – po ukončení existencie spoločného podniku – zaručiť optimálne ukončenie vývojovej fázy programu. Rovnako je potrebné jednoznačne stanoviť a vyriešiť právne, technické a finančné modality a otázky týkajúce sa obdobia po 31. decembri 2006, aby bolo možné uľahčiť ukončenie jednotlivých fáz a zabezpečiť optimálne fungovanie systému.

    1.8

    Výbor zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia, spoločný podnik Gallileo, Európsky úrad pre dohľad nad GNSS a Európska vesmírna agentúra vynaložili všetko úsilie na zaistenie plnej prevádzky systému Galileo do konca roku 2010, ako to vo svojich záveroch 12. októbra 2006 stanovila Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku. Rada tiež schválila legislatívne návrhy Komisie zamerané na presun zostávajúcich činností spoločného podniku na úrad pre dohľad počas roku 2006.

    1.9

    Výbor požaduje, aby bol priebežne informovaný o vývoji programu Galileo a kľúčovej úlohe, ktorú zohráva ESA pri plánovaní a vývoji európskych programov GNSS. EHSV by si okrem toho želal, aby ho Komisia požiadala o konzultáciu v súvislosti so svojou zelenou knihou na tému praktického uplatnenia programu Galileo, ktorú zamýšľa vydať do konca roku 2006 (6).

    2.   Dôvodová správa

    2.1

    EHSV od začiatku sledoval vytváranie a rozvoj európskeho satelitného systému rádionavigácie a určovania polohy Galileo a uznal jeho zásadný strategický význam pre konkurencieschopnosť európskeho systému, keďže Galileo má inovačný vplyv na hospodárstvo, zamestnanosť a spoločnosť a môže zabezpečiť zlepšenie kvality života občanov.

    2.2

    Program GALILEO zahŕňa tieto štyri fázy:

    fáza definície (1999 – 2001), počas ktorej bola navrhnutá architektúra systému a boli určených päť druhov (uvedených neskôr) služieb, ktoré bude systém ponúkať; táto fáza bola vo veľkej miere financovaná z piateho rámcového programu pre výskum a vývoj 1998 – 2002,

    fáza vývoja a overovania, ktorá zahŕňa vývoj satelitov a pozemných súčastí systému, ako aj overenie orbitu satelitov, začala v roku 2002 a mala trvať do roku 2005, kvôli oneskoreniu však bude trvať až do roku 2009. Financovanie z verejných zdrojov EÚ/ESA, ktoré malo predstavovať pôvodne sumu 1,2 miliardy EUR plus 100 miliónov EUR zo šiesteho rámcového programu pre výskum a vývoj 2002 – 2006, dosiahne v konečnom dôsledku viac ako 1,5 miliardy EUR, ktoré bude do 31. decembra 2006 spravovať spoločný podnik a od 1. januára 2007 úrad pre dohľad. Prvý pokusný satelit, GIOVE-A, už svoju hlavnú funkciu splnil; v súčasnosti je potrebné vyriešiť technické aspekty, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie pokroky projektu,

    fáza budovania a inštalácie, ktorá zahŕňa konštrukciu a vypustenie satelitov zoskupenia, ako aj umiestnenie všetkých pozemných súčastí infraštruktúry. Táto fáza mala prebehnúť v rokoch 2006 a 2007, bude však trvať od roku 2009 do roku 2010. Pôvodné plánované financovanie dosahovalo výšku 2,1 miliardy EUR: z toho tretina (700 miliónov EUR) bude financovaných z rozpočtu Spoločenstva, dve tretiny (cca. 1,4 miliardy EUR) musia financovať súkromné konzorciá. Fáza budovania a inštalácie a nasledujúca fáza komerčného využitia sú predmetom koncesie na približne 20 rokov. Úrad pre dohľad je zároveň úradom, ktorý koncesiu udeľuje,

    fáza komerčného využitia nebude môcť začať pred koncom roka 2010. Počas nej sú plánované ročné prevádzkové náklady a náklady na údržbu vo výške približne 220 miliónov EUR, ktoré sú v plnom rozsahu hradené súkromným sektorom, s výnimkou mimoriadneho príspevku Spoločenstva v celkovej výške 500 miliónov EUR na prvé roky tejto fázy, a to v závislosti od rozhodnutí o finančnom výhľade rozpočtu Spoločenstva na roky 2007 – 2013.

    2.3

    Výbor je nanajvýš znepokojený oneskorením vo fáze vývoja a overovania satelitov na obežnej dráhe, a tým aj následným oneskorením fázy komerčného využitia. Toto vedie k posunu, ktorý ohrozuje všeobecný časový plán projektu a zdržuje realizáciu výnimočného nástroja, ktorý spája kompetencie a výsledky európskeho výskumu s cieľom zaručiť úspešné podieľanie sa na svetovom trhu produktov satelitnej rádionavigácie a služieb v tejto oblasti. Tento trh dosiahol v roku 2005 hodnotu 60 miliárd EUR s medziročným rastom 25 % a len v samotnej EÚ vzniklo 150 000 pracovných miest, najmä v oblasti hi-tech, vo výskume a v sektore služieb.

    2.4

    S ešte väčšou obavou sleduje EHSV súčasné nejasnosti týkajúce sa modalít a právnych, technických a finančných otázok; tieto obavy výbor vyjadril nedávno aj vo svojom stanovisku (7). Pokiaľ nebudú tieto nejasnosti, ktoré sa týkajú tak spoločného podniku Galileo/GJU, ako aj spoločného úradu pre dohľad Galileo/GSA, odstránené do konca roku 2006, môžu ohroziť správne dokončenie jednotlivých fáz na zabezpečenie optimálneho fungovania systému, ktorý môže zohrať zásadnú úlohu pri realizácii celosvetovo konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva založeného na vedomostiach.

    2.5

    EHSV už poukázal na to, že súkromný sektor by mal byť bezprostredne zapojený v začiatkoch spoločného podniku Galileo do vývoja a prevádzky systému, aby v jednotlivých realizačných fázach zabezpečoval sústavnú podporu, keďže Galileo je dosiaľ najväčším projektom verejno-súkromného partnerstva.

    2.6

    Po skončení fázy definície bol v máji 2002 v súlade s článkom 171 Zmluvy o založení ES nariadením (ES) č. 876/2002 zriadený na obdobie štyroch rokov spoločný podnik Galileo so zakladajúcimi členmi EÚ a ESA (8). Cieľom spoločného podniku je zabezpečiť „jednotnú správu a finančnú kontrolu zámerov výskumnej, vývojovej a demonštračnej fázy programu Galileo, a na tento účel mobilizovať prostriedky pridelené na uvedený program“.

    2.7

    Spoločný podnik bol zriadený na úspešnú realizáciu vývojovej fázy programu Galileo a prípravu nasledujúcich fáz tohto programu. Jeho dvomi hlavnými úlohami sú:

    riadenie a koordinácia potrebných výskumných a vývojových činností prostredníctvom dohody s Európskou vesmírnou agentúrou, ktorej bola zverená realizácia týchto opatrení,

    riadenie výberového konania na budúceho koncesionára systému.

    2.8

    V uznesení z 29. januára 2004 k akčnému plánu realizácie európskej vesmírnej politiky (9) zdôraznil aj Európsky parlament obrovský význam programu Galileo pre rozvoj priemyslu, dopravy, ochrany životného prostredia a realizáciu cieľov Lisabonskej stratégie. Zároveň vyzval Radu a Komisiu aby zriadili úrad pre dohľad a vybavili Galileo účinnejšou štruktúrou, aby bola zabezpečená transparentná prevádzka a bezpečnosť systému (10).

    2.9

    Úrad pre dohľad (GSA) bol zriadený nariadením Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 a funguje od polovice roku 2006. Jeho úlohou je zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS s Galileo a zohráva úlohu koncesného úradu voči budúcim uchádzačom o koncesiu v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie.

    2.10

    Súčasné nariadenie o GSA teda neumožňuje žiadne ovplyvňovanie realizácie vývojovej fázy alebo výskumných činností či výskumných prác k tejto alebo nasledujúcim fázam a neposkytuje ani potrebné ľudské a finančné zdroje.

    2.11

    Okrem už uvedených skutočností stanovuje nariadenie o GJU (11) obdobie trvania štyroch rokov, ktoré vypršalo v polovici roku 2006, preto by toto nariadenie muselo byť predĺžené, aby bolo možné ukončiť rokovania o výbere budúceho koncesionára systému, ako aj celú fázu vývoja satelitov a pozemných súčastí systému a overovania satelitov na obežnej dráhe.

    2.12

    Aby sa zabránilo ďalšiemu omeškaniu pri dokončovaní projektu a nejasnostiam vo vzťahoch medzi jednotlivými aktérmi, bolo by potrebné uskutočniť rýchlu a transparentnú revíziu nariadení GJU a GSA, s cieľom zabezpečiť jasný presun kompetencií a jednoznačné vzťahy medzi oboma organizáciami.

    2.13

    Výbor súhlasí s cieľmi návrhu Komisie, že je potrebné zabrániť plytvaniu prostriedkami a kompetenciami, ktoré by vyplývalo z predĺženia činnosti spoločného podniku Galileo po zriadení spoločného úradu pre dohľad Galileo (GSA), ktorý začal svoju činnosť už v polovici roku 2006.

    2.14

    EHSV však považuje návrh za nedostačujúci, keďže sa obmedzuje len na stanovy GJU – v prílohe nariadenia (ES) č. 876/2002 – a keďže by bolo potrebné zmeniť aj nariadenie o GSA. Okrem toho výbor nebol doteraz požiadaný o vypracovanie stanoviska k tomuto návrhu na revíziu.

    2.15

    Podľa súčasného stavu programu nebude vývojová fáza Galileo dokončená pred koncom roka 2008. Až vtedy budú operatívne všetky štyri satelity, ktoré Európska vesmírna agentúra skonštruuje a vypustí v rámci tzv. fázy „skúšobnej prevádzky na obežnej dráhe“. Podľa súčasne platných ustanovení by teda spoločný podnik mal ukončiť svoju činnosť až koncom roka 2008 a teda fungovať približne tri roky dlhšie, než sa predpokladalo.

    2.16

    Okrem toho bol GSA zriadený na zastupovanie verejných záujmov týkajúcich sa európskych programov satelitnej rádionavigácie EGNOS a Galileo a má zohrávať úlohu úradu pre prideľovanie koncesií voči budúcemu koncesionárovi v oblasti služieb satelitnej rádionavigácie, nemá však riadiť vývojovú fázu alebo výskumnú činnosť; na tieto úlohy nebol ani vybavený potrebnými finančnými ani ľudskými zdrojmi.

    2.17

    Výbor súhlasí s názormi Rady v súvislosti s významom podpory navigačného satelitného systému pre dosiahnutie komerčného úspechu, predovšetkým prostredníctvom výskumnej činnosti. Rada sa nazdáva, že prevažná časť ekonomického prínosu systému Galileo pochádza z nadväzných uplatnení (12).

    V Bruseli 26. októbra 2006

    Predseda

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Dimitris DIMITRIADIS


    (1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Európsky program satelitnej rádionavigácie (GALILEO)“, Ú. v. EÚ C 311, 7.11.2001, s. 19.

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá spoločný podnik GALILEO“, Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 42.

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – stav vývoja výskumného programu GALILEO začiatkom roku 2004“, Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 35.

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa uskutočnenia fázy budovania a implementácie a fázy prevádzky európskeho programu satelitnej rádionavigácie“, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 28.

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Program GALILEO – úspešné zriadenie Európskeho úradu pre dohľad“.

    (2)  Do roku 2020 sa celosvetový obrat na trhoch Galileo odhaduje na 300 miliárd EUR ročne, pričom v prevádzke budú približne tri miliardy prijímacích prístrojov. Len v Európskej únii tak vznikne podľa predbežného odhadu 150 000 pracovných miest. Pozri KOM(2006) 272, konečné znenie. Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Stav napredovania programu GALILEO.

    (3)  Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004. Úrad pre dohľad chráni verejné záujmy týkajúce sa európskych programov satelitnej rádionavigácie GNSS a plní úlohu regulačného orgánu pre tieto programy. Grémiá úradu pre dohľad sú dozorná rada a výkonný riaditeľ. Dozorná rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu Európskej únie a jedného zástupcu Komisie.

    (4)  Čínske zariadenie, národné výskumné centrum National Remote Sensing Centre of China a izraelská obchodná spoločnosť MATIMOP sú členmi správnej rady spoločného podniku a majú v tejto správnej rade aj hlasovacie právo zodpovedajúce výške ich príspevkov. Obe organizácie prispeli sumou päť miliónov EUR do fondu podniku.

    (5)  Príloha nariadenia (ES) č. 876/2002.

    (6)  Pozri dokument „Council Conclusions on the progress of the GALILEO programme“,12. októbra 2006.

    (7)  Stanovisko EHSV na tému „Program GALILEO – úspešné zriadenie Európskeho úradu pre dohľad“, CESE 1179/2006, 13.9.2006.

    (8)  Európska vesmírna agentúra (ESA).

    (9)  P5_TA(2004)0054 z 29. januára 2004.

    (10)  Úrad pre dohľad a bezpečnostné predpisy, predmet rozhodnutí Rady z 12. júla 2004.

    (11)  GJU, spoločný podnik Galileo.

    (12)  Pozri dokument „Council Conclusions on the progress of the GALILEO programme“, Luxemburg, 12. októbra 2006.


    Top