30.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 324/12

1.1

Výbor víta iniciatívu Komisie, zameranú na aktualizovanie platných pravidiel v oblasti definovania, popisu a prezentácie liehovín, zvlášť zmeny navrhované v systéme zemepisných označení, ktoré sa týkajú zavedenia žiadostí zo strany kompetentných národných orgánov, ako aj navrhovaný postup zmeny nového nariadenia.

1.2

Výbor nie je naklonený klasifikácii na základe kategórií, ktorú zavádza návrh nariadenia, lebo by mohla byť zdrojom nejasností.

1.3

Uvádzanie zložiek liehovín je želateľné iba vtedy, ak sa jednotne vzťahuje na všetky alkoholické nápoje.

1.4

Znaky pravosti hrajú dôležitú úlohu v rámci boja proti podvodom a proti nepravým výrobkom; návrh nariadenia by mal uvádzať spôsoby ich využívania.

1.5

Definovanie vodky je mimoriadne sporné, hlavne čo sa týka surovín, z ktorých môže byť vyrábaná. Výbor navrhuje, aby boli suroviny, ktoré môžu byť použité pri jej výrobe obmedzené na obilniny, zemiaky a repnú melasu. Potom už nebude potrebné uvádzať použité suroviny na etiketách.

2.1

V súčasnosti platné pravidlá v oblasti definovania, popisu a prezentácie liehovín figurujú v nariadení Rady (EHS) č. 1576/89 (1), ako aj v nariadení Komisie č. 1014/90 (2). Uvedené normy umožnili úspešne regulovať odvetvie liehovín. Niektoré body je však potrebné v súčasnosti objasniť, je potrebné vziať do úvahy vývoj, ku ktorému došlo od vstupu týchto pravidiel do platnosti. Práve preto bol vypracovaný predkladaný návrh nariadenia.

2.2

Cieľom návrhu je objasniť platné nariadenia (pozri poznámky pod čiarou č. 1 a 2), prispôsobiť ich novým technickým požiadavkám a vziať do úvahy dodatočné faktory, akými sú napríklad požiadavky WTO. Návrh chce takisto chrániť povesť EÚ v oblasti liehovín a poskytnúť spotrebiteľom potrebné informácie.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh, ktorý mení, dopĺňa a aktualizuje platné nariadenia a konštatuje, že s organizáciou, ktorá na úrovni Spoločenstva zastupuje producentov liehovín (3), sa dlho konzultovalo a že táto takisto podporuje túto iniciatívu.

3.2

Výbor tiež víta zmeny, vďaka ktorým bude možné zosúladiť systém zemepisných označení s požiadavkami WTO, ako aj návrh povoliť uplatňovanie jednoduchého a transparentného postupu v súvislosti so zmenami a doplneniami navrhovaného nariadenia.

3.3

Prvý bod odôvodnenia by mal jasne hovoriť o tom, že nové nariadenie nahradí dva v súčasnosti platné právne predpisy; preto by okrem odkazu na nariadenie (EHS) č. 1576/89 mal byť uvedený aj odkaz na nariadenie (EHS) č. 1014/90, keďže obe nariadenia budú zrušené a nahradené predmetným navrhovaným nariadením.

3.4

Liehovarnícky priemysel má v hospodárstve EÚ veľmi dôležité miesto; objem jeho vývozu predstavuje približne 5 miliárd EUR ročne (4), priamo zamestnáva asi 50 000 osôb (a viac než päťnásobok tohto počtu zamestnáva nepriamo) a vykazuje ročné kapitálové investície vo výške viac než 1 miliardy EUR. Takisto je veľmi významným odberateľom európskych poľnohospodárskych výrobcov. Pred posledným rozšírením spotrebovala priemyselná výroba liehovín každoročne približne 2 milióny ton obilia, 2,5 milióna ton cukrovej repy, 300 000 ton ovocia a 16 miliónov hektolitrov vína. Tieto údaje budú aktualizované pre EÚ25. Vzhľadom na pristúpenie 10 nových členských štátov budú potom do štatistiky zaradené aj zemiaky, ktorých sa ako suroviny na výrobu liehovín každoročne spotrebuje okolo 100 tisíc ton.

3.5

Európske liehovarníctvo je v súčasnosti najkonkurencieschopnejšie na svete a pripravované zmeny by v nijakom prípade nemali spôsobiť, aby o túto výhodu prišlo. V tomto smere je mimoriadne dôležité zachovať jeho renomé a inovačnú schopnosť.

3.6

Je dôležité, aby v dôsledku zmien a doplnení, ktorých cieľom je konsolidovať a aktualizovať v súčasnosti platné nariadenia, neprišli tieto o žiadnu zo základných zásad, ktoré obsahujú. V tomto smere sú obzvlášť dôležité ustanovenia v oblasti označovania. Pripomienky týkajúce sa tejto otázky sú uvedené v podrobných pripomienkach v prílohe I.

3.7

Jednotlivé definície liehovín sú zložité a výbor o nich bude diskutovať až vtedy, keď to bude potrebné.

4.1

Návrh zavádza rozlišovanie medzi viacerými „kategóriami“ liehovín; ide o tri kategórie: A – „destiláty“, B – „špecifické liehoviny“ a C – „iné liehoviny“. Nie je úplne zrejmé, či je toto rozdelenie potrebné, domnievame sa však, že z neho vyplýva isté riziko nejasností, keďže niektoré liehoviny môžu byť v závislosti od spôsobu ich výroby zaradené do viacerých kategórií. Na druhej strane výbor konštatuje, že odôvodnenie označuje kategóriu A za „výlučnú skupinu“, ktorá obsahuje „iba najčistejšiu formu produktu“. Mohlo by to naznačovať, že do ostatných kategórií patria výrobky, ktoré nie sú čisté, zatiaľ čo cieľom nariadenia je zaručiť vynikajúce renomé všetkým liehovinám vyrábaným v EÚ.

4.2

EHSV uznáva, že navrhovaná klasifikácia nebude mať žiaden právny účinok, domnieva sa však, že navrhované rozdelenie do kategórií nebude nápomocné ani spotrebiteľom, ani iným. Nezdá sa, že by táto klasifikácia bola vôbec dôležitá pre štrukturálnu súdržnosť dokumentu. Výbor navrhuje, aby boli uvedené kategórie zavedené iba v prípade, že budú náležite odôvodnené. EHSV tiež znepokojujú popisy používané pre každú z kategórií.

4.3

EHSV sa ďalej obáva, aby rozdelenie do kategórií nebolo príčinou diskriminácie, napríklad pri označovaní a zdaňovaní rôznych liehovín. Výbor bude vystupovať proti takejto diskriminácii.

4.4

Až doteraz táto diskusia (5) poukazovala na sporný charakter navrhovanej klasifikácie, ktorá by teda mala byť zmenená. Ak by došlo k jej zmene, bolo by potrebné uvažovať o novej formulácii, ktorá by umožňovala uplatňovanie rôznych tradičných postupov. Okrem toho príloha II návrhu by mala byť prepracovaná, aby jasnejšie definovala postupy, ktoré sú povolené v súvislosti s každým typom produktu.

5.1

EHSV nevie o žiadnej žiadosti zo strany spotrebiteľských organizácií, ktorá by sa týkala liehovín. V ich záujme bude aj naďalej vysoká kvalita liehovín, ktorých konzumácia nepredstavuje riziko (pokiaľ je primeraná).

5.2

Návrh Komisie sa nezmieňuje o uvádzaní zložiek a EHSV sa takisto domnieva, že táto otázka je v súčasnosti zbytočná a nerealistická. Výbor by bol naklonený uvádzaniu zložiek v prípade, ak by sa malo rovnakým spôsobom vzťahovať na všetky alkoholické nápoje a ak by bolo realizované spôsobom, ktorý by mal pre spotrebiteľa význam.

6.1

EHSV víta objasnenie uplatňovania pravidiel zemepisných označení týkajúcich sa liehovín. Bolo by užitočné jasne uviesť, že žiadosti o registráciu môžu Európskej komisii predkladať výlučne členské štáty alebo, ak je to nevyhnutné, orgány tretích krajín.

6.2

Ak chceme, aby si zemepisné označenia zachovali svoju hodnotu, treba sa vyhnúť tomu, aby sa tento režim vzťahoval na prílišné množstvo výrobkov.

6.3

EHSV predpokladá, že ustanovenia článku 5, ktoré umožňujú členským štátom prijať a uplatňovať prísnejšie pravidlá, než sú tie, o ktorých hovorí nové nariadenie, sa budú uplatňovať v prvom rade na výrobky so zemepisným označením, bolo by však užitočné spresniť, či sa tento článok môže uplatňovať na všetky výrobky (s alebo bez zemepisného označenia).

7.1

Ak sa hovorí o „arómach“ a „aromatických látkach“, je namieste úplná presnosť (6); takisto treba presne rozlišovať, aký postup môže byť použitý pre každý z produktov. V tomto smere obsahuje súčasná podoba návrhu určité nejasnosti.

7.2

Aj čo sa týka iných aromatizovaných liehovín, bolo by vhodné definovať ich. Bolo by potrebné preskúmať tieto prípady.

7.3

Čo sa týka sladenia, Komisia by mala objasniť otázku pridávania obmedzeného množstva určitých sladiacich látok na dotvorenie konečnej chuti produktu.

8.1

EHSV podporuje návrh Komisie uviesť jednotlivé definície liehovín v prílohe a následne schváliť ich zmeny po dohode Riadiaceho výboru pre liehoviny bez toho, aby bol celý text nariadenia predložený na diskusiu. Týmto spôsobom sa nariadenie ľahšie prispôsobí inováciám.

8.2

Bolo by potrebné uvažovať o dočasnom zákaze meniť jednotlivé definície liehovín v prílohe II návrhu Komisie, napríklad počas piatich rokov od vstupu nariadenia do platnosti, aby sa zaručila určitá stabilita.

9.1

Návrh sa nevyjadruje k otázke znakov pravosti. To treba napraviť. Európska konfederácia producentov liehovín (EKPL) sa domnieva, že znaky pravosti by mali byť potravinového charakteru, ich koncentrácia by mala byť nižšia ako 0,1 % z celkového objemu a že by nemali danému výrobku prepožičiavať žiaden zvláštny charakter. EHSV tento návrh podporuje.

9.2

V rámci boja proti podvodom a proti nepravým výrobkom získavajú znaky pravosti na dôležitosti. Hoci sa používajú aj v prípade iných výrobkov ako liehovín, je dôležité, aby ich používanie bolo schválené producentmi liehovín v rámci tohto nariadenia.

10.1

EHSV by sa nerád priveľmi podrobne zapájal do problematiky definovania produktov; ktorá je v prípade vodky obzvlášť zložitá, ako to ukázala schôdza Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá sa uskutočnila 20. februára 2006 (7). Výbor sa zaoberal touto otázkou, aby poskytol názor, ktorým by mohol prispieť k dosiahnutiu konsenzu.

10.2

Výbor zvážil otázku vodky v prílohe II svojho stanoviska a dospel k záveru, že treba do istej miery obmedziť suroviny, z ktorých sa vodka môže vyrábať (obilniny, zemiaky a repná melasa). Kľúčovým momentom je skutočnosť, že to umožní lepšiu ochranu tejto významnej kategórie a obchodným subjektom umožní stavať na dobrom mene daného výrobku. Avšak je potrebné objasniť otázku produktov, ktoré nemôžu niesť označenie vodka. Pre tieto výrobky by malo byť vyhradené približne trojročné prechodné obdobie, a to po dosiahnutí dohody vo veci nového nariadenia s cieľom zmeny ich kategorizácie a úpravy marketingu.