Zhrnutie žaloby podanej dňa 5. apríla 2005 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko, podanej 5. apríla 2005

(Vec C-152/05)

(2005/C 132/33)

Jazyk konania: nemčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal a K. Gross, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 5. apríla 2005 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Podľa názoru Európskej Komisie vykazuje príplatok na vlastné bývanie, ktorý poskytuje nemecký štát, diskriminačné črty. Nárok na poskytnutie príplatku na vlastné bývanie majú v Nemecku daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí v Nemecku nadobudnú byt alebo dom na účely bývania. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku, ktorí žijú mimo územia Nemecka a tam chcú nadobudnúť nehnuteľnosť na účely bývania sa však žiadny príplatok na vlastné bývanie neposkytuje.

Táto nemecká právna úprava diskriminuje tri skupiny osôb: 1. štátnych zamestnancov s bydliskom v zahraničí, 2. cezhraničných pracovníkov, ktorých príjmy podliehajú najmenej z 90 % nemeckej dani z príjmu a 3. diplomatov a úradníkov EU, ktorí pochádzajú z Nemecka.

Komisia vidí v tejto úprave v súvislosti so štatútom dotknutej skupiny osôb porušenie voľného pohybu pracovníkov (článok 39 ES), práva usadiť sa (článok 43 ES) resp. voľného pohybu podľa článku 18 ES. Všetky prípady majú dostatočnú cezhraničnú súvislosť, takže je odôvodnená použiteľnosť príslušného ustanovenia Zmluvy.

Komisia považuje judikatúru Súdneho dvora vo veci Schumacher (C-279/93) za použiteľnú. Každý, kto podlieha v Nemecku neobmedzenej daňovej povinnosti, kto teda svoje príjmy zo všetkých štátov sveta zdaňuje v Nemecku a tým sa podieľa na financovaní nemeckej spoločnosti, musí mať v rovnakej miere prospech zo zvýhodnení, ktoré sú financované z daní, ako má osoba s bydliskom v Nemecku. Treba zabrániť tomu, aby dotknuté osoby nemohli využívať výhody, ktoré súvisia s ich osobnou situáciou, ani v štáte, v ktorom majú bydlisko, ani v štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť.

V praxi je málo pravdepodobné, že osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku a súčasne aj daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte. Táto výnimočná situácia by mohla byť zohľadnená pri zákaze kumulácie nemeckého príplatku na vlastné bývanie s porovnateľnou/podobnou zahraničnou podporou.

Obmedzenie príplatku na vlastné bývanie na stavby, ktoré sa nachádzajú v Nemecku nie je opodstatnené. Bytová situácia v Nemecku by sa mohla zlepšiť, pokiaľ by napríklad cezhraniční pracovníci namiesto toho, aby sa odsťahovali do Nemecka, nadobudli nehnuteľnosť určenú na bývanie v pohraničnej oblasti v zahraničí. Spolková vláda v konaní pred podaním žaloby nedoložila dostatočne akému účelu v podstate slúži obmedzenie podpory na vlastné územie štátu. Aj keby bolo prípustné, aby členský štát mohol podporovať iba bytovú výstavbu na svojom území, je samotná nemecká úprava nelogická. Pokiaľ chce Spolková republika Nemecko podporovať každú formu bytovej výstavby v Nemecku, je nepochopiteľné, prečo sa podpora obmedzuje na daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku. Aj daňovníci, ktorých daňová povinnosť je v Nemecku obmedzená, by mohli nadobudnúť nehnuteľnosti určené na bývanie a tak podporovať bytovú výstavbu.

Právo Spoločenstva v žiadnom prípade nepožaduje finančne podporovať nadobúdanie druhých nehnuteľností určených na bývanie v iných členských krajinách. Úprava rozsahu podpory patrí iba do právomoci vnútroštátneho zákonodarcu. Jeho voľnosť v rámci právnej úpravy je však obmedzená základnými slobodami, ktoré sú upravené v Zmluve o ES.