This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2004/217/24
Case C-255/04: Action brought on 14 June 2004 by the Commission of the European Communities against the French Republic
Vec C-255/04: Žaloba podaná dňa 14. júna 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike
Vec C-255/04: Žaloba podaná dňa 14. júna 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike
Ú. v. EÚ C 217, 28.8.2004, p. 12–13
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
28.8.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 217/12 |
Žaloba podaná dňa 14. júna 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike
(Vec C-255/04)
(2004/C 217/24)
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Traversa a A.-M. Rouchaud-Joët, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 14. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Francúzskej republike.
— |
Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor vyslovil, že
|
— |
si Francúzska republika nesplnila povinnosti ktoré jej vyplývajú z článkov 43 a 49 ES a zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Systém vydávania povolení poskytovateľom služieb so sídlom v inom členskom štáte, ktorým nebolo udelené podobné povolenie vo svojom vlastnom členskom štáte predstavuje čisto mechanickú aplikáciu systému pre poskytovateľov služieb so sídlom vo Francúzsku a nezohľadňuje skutočnosti a záruky, ktoré už boli uplatnené v štáte pôvodu. Používanie francúzskeho systému povolení prekračuje medze toho, čo je potrebné pre ochranu záujmov dotknutých umelcov. Na druhej strane, používanie kritéria záujmu o činnosť agentúry a potreby umiestnenia umelcov dáva Ministerstvu práce, ktoré je zodpovedné za udeľovanie alebo odobratie povolení možnosť úplne svojvoľne vylúčiť zahraničných poskytovateľov služieb, keďže existuje dostatočný počet francúzskych agentúr, ktoré sú majiteľmi francúzskeho povolenia.
Právna domnienka zamestnania pre umelca, ktorý má postavenie poskytovateľa služieb so sídlom vo svojom členskom štáte, odkiaľ obvykle poskytuje podobné služby, predstavuje obmedzenie voľného pohybu služieb, keďže zakazuje alebo sťažuje činnosť poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte, kde tieto služby legálne poskytuje, a prekračuje medze toho, čo je potrebné na dosiahnutie jej pôvodného cieľa. Okrem toho je táto domnienka veľmi ťažko vyvrátiteľná a má dôsledky nielen ohľadne sociálneho zabezpečenia, ale aj platenej dovolenky a systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia. Aj keď sa aplikuje rovnako na domácich umelcov a umelcov z iných členských štátov, táto domnienka predstavuje obmedzenie, ktoré sťažuje alebo robí menej príťažlivou činnosť umelcov so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytujú podobné služby a ktoré je neprimerané sledovanému cieľu.