–

FD, v zastúpení: R. Krüger, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: D. Klebs a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Hofstötter a A. Sauka, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 30 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608), a článku 28 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1307/2013 a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi FD na jednej strane a Staatliches Amt für Landwirtschaft und Umwelt Mittleres Mecklenburg (Úrad pre poľnohospodárstvo a životné prostredie spolkovej krajiny Mecklenburg) (ďalej len „úrad“) na druhej strane vo veci žiadosti o priznanie dodatočných platobných nárokov z národnej rezervy po prvom priznaní základných platobných nárokov.

3

Odôvodnenie 24 nariadenia č. 1307/2013 uvádza:

„Skúsenosti získané uplatňovaním režimu jednotnej platby ukázali, že niektoré jeho hlavné prvky by sa mali zachovať, a to vrátane určovania vnútroštátnych stropov, aby sa zabezpečilo, že celková úroveň podpory neprekročí súčasné rozpočtové obmedzenia. Členské štáty by tiež mali naďalej mať národnú rezervu alebo by mali mať možnosť zriadiť regionálne rezervy. Tieto národné alebo regionálne rezervy by sa mali prednostne využívať na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť, v režime, a mali by sa môcť použiť na zohľadnenie niektorých iných osobitných situácií. Pravidlá prevodu a využívania platobných nárokov by sa mali zachovať.“

4

Článok 24 tohto nariadenia, nazvaný „Prvé pridelenie [priznanie – neoficiálny preklad] platobných nárokov“, v odseku 1 stanovuje:

„Platobné nároky sa prideľujú [sa priznajú – neoficiálny preklad] poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia…“

5

Článok 30 uvedeného nariadenia, nazvaný „Zriadenie a využívanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv“, znie takto:

„1.   Každý členský štát zriadi národnú rezervu. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni.

…

3.   Zníženie uvedené v odsekoch 1 a 2 neprekročí 3 %, pokiaľ sa nevyžaduje vyšší percentuálny podiel na pokrytie potrieb súvisiacich s prideľovaním [priznaním – neoficiálny preklad] podľa odseku 6 alebo odseku 7 písm. a) a b) na rok 2015, alebo, v prípade členských štátov uplatňujúcich článok 36, pre prvý rok vykonávania režimu základných platieb.

4.   Členské štáty pridelia [priznajú – neoficiálny preklad] platobné nároky zo svojej národnej alebo regionálnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže.

…

6.   Členské štáty používajú svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy na prioritné prideľovanie [priznanie – neoficiálny preklad] platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou.

7.   Členské štáty môžu svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy využívať na:

Na účely tohto odseku členské štáty rozhodnú o prioritách, pokiaľ ide o uvedené rôzne využitia.

…

11.   Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…“

6

Článok 31 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Národná rezerva alebo regionálne rezervy sa dopĺňajú sumami, ktoré vyplývajú z:

…

…“

7

Článok 35 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:

…

…“

8

Podľa článku 50 ods. 2 tohto nariadenia:

„Na účely tejto kapitoly sú ‚mladí poľnohospodári‘ fyzické osoby:

9

Odôvodnenia 29 a 32 delegovaného nariadenia č. 639/2014 uvádzajú:

…

10

Článok 28 tohto delegovaného nariadenia, nazvaný „Stanovenie platobných nárokov z národnej alebo regionálnej rezervy podľa článku 30 ods. 6 nariadenia [č. 1307/2013]“, v odseku 1 a 2 stanovuje:

„1.   Na účely článku 30 ods. 6 nariadenia [č. 1307/2013], ak mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár, ktorý začína s poľnohospodárskou činnosťou, požiada o platobné nároky z národnej alebo regionálnej rezervy, pričom nemá žiadny platobný nárok (vo vlastníctve alebo v prenájme), získa počet platobných nárokov rovný počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré má (vo vlastníctve alebo v prenájme) k najneskoršiemu dátumu na podanie žiadosti o pridelenie alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov stanovenému Komisiou na základe článku 78 písm. b) nariadenia [č. 1306/2013].

2.   Ak mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár, ktorý začína s poľnohospodárskou činnosťou, požiada o platobné nároky z národnej alebo regionálnej rezervy, pričom už má (vo vlastníctve alebo v prenájme) platobné nároky, získa počet platobných nárokov rovný počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré má (vo vlastníctve alebo v prenájme) k najneskoršiemu dátumu na podanie žiadosti podľa odseku 1 a ku ktorým nemá žiadne platobné nároky (vo vlastníctve alebo v prenájme).“

11

FD je „mladý poľnohospodár“ v zmysle článku 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 50 ods. 2 tohto nariadenia. Na jeho žiadosť mu úrad na základe článku 24 uvedeného nariadenia priznal za rok podania žiadosti 2015 a vzhľadom na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré mal k dispozícii ku dňu podania žiadosti, 32,17 platobných nárokov pochádzajúcich z regionálneho stropu.

12

Dňa 12. mája 2016 požiadal o priznanie 30,32 nových platobných nárokov za rok podania žiadosti 2016 ako mladý poľnohospodár z dôvodu, že plocha jeho poľnohospodárskeho podniku bola už 62,777 hektára. Úrad rozhodnutím z 26. januára 2017 zamietol túto žiadosť.

13

Rozhodnutím z 24. novembra 2017 úrad zamietol sťažnosť, ktorú FD podal proti rozhodnutiu z 26. januára 2017. Tento orgán usúdil, že aj napriek jeho postaveniu mladého poľnohospodára mu nemôže priznať nové platobné nároky na základe článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu, že už mu boli priznané platobné nároky na základe článku 24 tohto nariadenia za rok podania žiadosti 2015.

14

Dňa 22. decembra 2017 sa FD obrátil na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Verwaltungsgericht Schwerin (Správny súd Schwerin, Nemecko), s návrhom na zrušenie rozhodnutí úradu z 26. januára a 24. novembra 2017. Domnieva sa, že sa môže domáhať priznania 30,32 platobných nárokov na základe článku 30 ods. 4 a 6 nariadenia č. 1307/2013 alebo v každom prípade na základe článku 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014. Podľa FD normotvorca Únie totiž nestanovil, že priznanie platobných nárokov na základe článku 24 nariadenia č. 1307/2013 bráni tomu, aby sa ich príjemca mohol domáhať nárokov vyplývajúcich z ustanovení článku 30 ods. 6 tohto nariadenia v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014.

15

Úrad pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že žalobu FD treba zamietnuť z dôvodu, že FD nesprávne rozlišuje medzi národnou rezervou a regionálnym stropom, z ktorého mu boli priznané platobné nároky za rok podania žiadosti 2015. Z vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa uplatnenia priamych platieb totiž vyplýva, že tak národná rezerva, ako aj regionálny strop sú súčasťou vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb podľa článku 22 nariadenia č. 1307/2013.

16

Podľa úradu tak článok 30 nariadenia č. 1307/2013 má poľnohospodárom, ktorí, keďže začali svoju činnosť počas roka, nespĺňali podmienky uvedené v článku 24 tohto nariadenia za rok 2015, napriek tomu umožniť, aby im boli priznané platobné nároky. Cieľom tohto ustanovenia však nie je uľahčiť účasť poľnohospodárom, ktorým už boli priznané platobné nároky z regionálneho stropu, pretože im už boli prvýkrát platobné nároky priznané podľa článku 24 uvedeného nariadenia.

17

Okrem toho úrad tvrdí, že z odôvodnenia 29 delegovaného nariadenia č. 639/2014 vyplýva, že článok 28 ods. 2 tohto nariadenia nezakladá nijaký platobný nárok, ale sa len obmedzuje na určenie spôsobu výpočtu počtu, ako aj hodnoty platobných nárokov, ktoré sa majú povinne a nepovinne priznať z národnej rezervy. Okrem toho článok 35 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013, ktorý oprávňuje Európsku komisiu prijať delegované akty, jej neumožňuje určiť základ platobného nároku podľa tohto nariadenia.

18

Vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že článok 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 možno vykladať v tom zmysle, že sám osebe predstavuje právny základ na priznanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom. Kladie si tiež otázku v súvislosti so zlučiteľnosťou priznania práva mladému poľnohospodárovi na priznanie platobných nárokov podľa článku 30 ods. 6 tohto nariadenia s povinnosťou zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s poľnohospodármi stanovenou v článku 30 ods. 4 uvedeného nariadenia.

19

Za týchto podmienok Verwaltungsgericht Schwerin (Správny súd Schwerin) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Priznáva článok 30 ods. 6 [nariadenia č. 1307/2013] – prípadne v spojení s článkom 28 ods. 2 [delegovaného nariadenia č. 639/2014] – mladému poľnohospodárovi právo na priznanie platobných nárokov za rok podania žiadosti 2016 aj vtedy, ak mu už boli na základe článku 24 [nariadenia č. 1307/2013] bezodplatne priznané platobné nároky z vnútroštátneho stropu za rok [podania žiadosti] 2015 zodpovedajúce jeho veľkosti plôch v tom čase?“

20

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, prípadne v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014, vykladať v tom zmysle, že mladý poľnohospodár v zmysle článku 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 50 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014, ktorému už boli prvýkrát priznané platobné nároky na základe článku 24 uvedeného nariadenia zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásil v okamihu podania svojej žiadosti, má právo na ďalšie priznanie dodatočných platobných nárokov z národnej rezervy zodpovedajúcich dodatočnému počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré od toho času vlastní a v prípade ktorých nedisponuje nijakým platobným nárokom.

21

Na úvod treba na jednej strane pripomenúť, že v rámci režimu základnej platby práve článok 24 nariadenia č. 1307/2013 vo všeobecnosti upravuje podmienky prvého priznania platobných nárokov poľnohospodárom, ktorí majú právo na poskytnutie priamych platieb.

22

Okrem toho článok 30 ods. 1 nariadenia č. 1307/2013 zavádza pre členské štáty povinnosť vytvoriť národnú rezervu tým, že uplatnia lineárne percentne znižovanie stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni. Podľa článku 30 ods. 4 tohto nariadenia členské štáty priznajú platobné nároky zo svojej národnej alebo regionálnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a zabránilo sa akémukoľvek narušeniam trhu a hospodárskej súťaže.

23

Článok 30 ods. 6 tohto nariadenia stanovuje, že „členské štáty používajú svoju národnú rezervu… na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou“. Článok 30 ods. 7 uvedeného nariadenia stanovuje sériu subsidiárnych využití, pre ktoré členské štáty „môžu“ použiť svoju národnú rezervu.

24

Na druhej strane treba uviesť, že hoci je mladý poľnohospodár definovaný článkom 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 ako „[poľnohospodár] spĺňajúci podmienky ustanovené v článku 50 ods. 2 a prípadne podmienky uvedené v článku 50 ods. 3 a 11“ tohto nariadenia, iné ustanovenia tohto článku 50, než sú tie uvedené v článku 30 ods. 11 písm. a) uvedeného nariadenia, nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné.

25

Konanie vo veci samej sa totiž týka priznania dodatočných základných platobných nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv, ktoré upravuje článok 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013.

26

Pochybnosti vnútroštátneho súdu vyplývajú najmä zo skutočnosti, že článok 24 ods. 1 tohto nariadenia, podľa ktorého „[sa] platobné nároky… priznajú poľnohospodárom“, jasnejšie uvádza základ práva na priznanie platobných nárokov než článok 30 ods. 6 tohto nariadenia.

27

V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Baumgartner, C‑513/17, EU:C:2018:772, bod 23 a citovanú judikatúru).

28

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, treba uviesť, že použitie oznamovacieho spôsobu v prítomnom čase v niektorých jazykových verziách tohto ustanovenia svedčí v prospech výkladu uvedeného ustanovenia, podľa ktorého sú členské štáty povinné použiť svoju národnú rezervu alebo svoje regionálne rezervy na priznanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť. Takáto povinnosť členských štátov teda predpokladá existenciu práva dotknutých poľnohospodárov.

29

Okrem toho treba konštatovať, že použitie pojmu „prioritné“ v článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 odkazuje na vzájomný vzťah medzi odsekmi 6 a 7 tohto článku 30. Členské štáty tak „môžu“ len v prípade, ak zostanú dostatočné finančné prostriedky v národnej alebo regionálnej rezerve po prioritnom priznaní, použiť finančné prostriedky na dodatočné ciele, ako sú uvedené v odseku 7 tohto článku.

30

Z jeho znenia teda vyplýva, že článok 30 ods. 6 tohto nariadenia stanovuje záväzný rámec pre členské štáty pri prioritnom priznávaní platobných nárokov mladým poľnohospodárom z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

31

Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, je potrené zohľadniť relevantné ustanovenia delegovaného nariadenia č. 639/2014, ktoré dopĺňa rámec stanovený nariadením, pokiaľ ide okrem iného o základný režim platieb. Toto delegované nariadenie Komisia prijala najmä na základe článku 35 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1307/2013, ktorý túto inštitúciu oprávňuje prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.

32

Odôvodnenie 29 delegovaného nariadenia č. 639/2014 pripomína, že článok 30 nariadenia č. 1307/2013 stanovuje povinné a nepovinné prípady priznania platobných nárokov z národnej alebo regionálnej rezervy. Uvedené odôvodnenie tiež uvádza, že je vhodné, aby delegované nariadenie definovalo pravidlá na výpočet počtu a hodnoty platobných nárokov, ktoré sa majú takýmto spôsobom prideliť, pričom spresňuje, že priority stanovené v článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 nie sú negatívne ovplyvnené rozhodnutiami, ktoré môžu členské štáty prijať podľa odsekov 7 a 10 tohto článku.

33

V tejto súvislosti článok 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014 stanovuje, že ak mladý poľnohospodár, ako v prejednávanej veci, požiada o platobné nároky z národnej alebo regionálnej rezervy, pričom už má platobné nároky, „získa počet platobných nárokov rovný počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré má…a ku ktorým nemá žiadne platobné nároky“.

34

Z toho vyplýva, že ak mladý poľnohospodár už má platobné nároky, dotknutý členský štát je povinný na základe článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 priznať tomuto mladému poľnohospodárovi dodatočné platobné nároky v súlade s postupom opísaným v článku 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014.

35

Toto posledné uvedené ustanovenie však samo osebe nezakladá priznanie platobného nároku z národnej rezervy, keďže jediným cieľom článku 28 delegovaného nariadenia č. 639/2014 je vykonať pravidlá týkajúce sa stanovenia a výpočtu počtu platobných nárokov prijatých z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv podľa článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013.

36

Treba tiež uviesť, že prvé priznanie platobných nárokov podľa článku 24 nariadenia č. 1307/2013 nevylučuje priznanie takýchto nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy na základe článku 30 ods. 6 tohto nariadenia.

37

Jedinou podmienkou stanovenou v článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 na priznanie prioritného priznania platobných nárokov je totiž podmienka byť mladým poľnohospodárom alebo poľnohospodárom, ktorý začína vykonávať poľnohospodársku činnosť.

38

V tejto súvislosti odôvodnenie 32 delegovaného nariadenia č. 639/2014 pripomína, že „v článku 24 ods. 3 až 7 [nariadenia č. 1307/2013] sa poskytuje členským štátom niekoľko možností na obmedzenie počtu platobných nárokov, ktoré sa majú poľnohospodárom priznať“. Vylúčenie priznania dodatočných platobných nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy po prvom priznaní sa pritom medzi týmito obmedzeniami nenachádza.

39

Z toho vyplýva, že ani z nariadenia č. 1307/2013, ani z delegovaného nariadenia č. 639/2014 nevyplýva, že by mal normotvorca Únie v úmysle vylúčiť priznanie platobných nárokov z národnej rezervy na základe článku 30 ods. 6 tohto nariadenia po prvom priznaní takýchto nárokov na základe článku 24 uvedeného nariadenia.

40

Článok 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014 sa preto má vykladať v tom zmysle, že mladý poľnohospodár, ktorý už má platobné nároky vzťahujúce sa na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, a ktorý podal žiadosť o priznanie dodatočných platobných nárokov z národnej rezervy, má právo na priznanie dodatočných základných platobných nárokov rovnajúcich sa „počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré má…a ku ktorým nemá žiadne platobné nároky“.

41

Takýto výklad je po tretie v súlade s cieľom normotvorcu Únie uvedeným v odôvodnení 24 nariadenia č. 1307/2013, podľa ktorého „národné alebo regionálne rezervy by sa mali prednostne využívať na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť, v režime, a mali by sa môcť použiť na zohľadnenie niektorých iných osobitných situácií“.

42

Po štvrté treba pripomenúť, že pokiaľ ide o roky podania žiadosti po prvom roku uplatnenia režimu základnej platby, priznanie platobných nárokov z národnej rezervy podlieha dostupnosti finančných prostriedkov v národnej rezerve. Článok 31 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 1307/2013 totiž ponecháva na členských štátoch, aby posúdili možnosť použitia národnej rezervy na účely pokrytia prípadov uvedených v článku 30 ods. 6 tohto nariadenia.

43

Ak nie sú prostriedky dostupné v národnej rezerve dostatočné na to, aby pokryli všetky nároky mladých vnútroštátnych poľnohospodárov, musí sa priznanie uskutočniť tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorým možno priznať nároky podľa článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže v súlade s článkom 30 ods. 4 tohto nariadenia.

44

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 639/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že mladý poľnohospodár v zmysle článku 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 50 ods. 2 tohto nariadenia, ktorému už boli prvýkrát priznané platobné nároky na základe článku 24 uvedeného nariadenia zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásil v okamihu podania svojej žiadosti, má následne právo na priznanie dodatočných platobných nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy rovnajúcich sa dodatočnému počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré od toho času vlastní a v prípade ktorých nedisponuje nijakým platobným nárokom. Toto právo podlieha existencii dostupných finančných prostriedkov v národných alebo regionálnych rezervách. Ak nejde o taký prípad, priznanie sa musí uskutočniť tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorým možno priznať nároky na základe článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, a zabránilo sa narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 30 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 v spojení s článkom 28 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1307/2013 a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu, sa má vykladať v tom zmysle, že mladý poľnohospodár v zmysle článku 30 ods. 11 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 v spojení s článkom 50 ods. 2 tohto nariadenia, ktorému už boli prvýkrát priznané platobné nároky na základe článku 24 uvedeného nariadenia zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásil v okamihu podania svojej žiadosti, má následne právo na priznanie dodatočných platobných nárokov pochádzajúcich z národnej rezervy rovnajúcich sa dodatočnému počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré od toho času vlastní a v prípade ktorých nedisponuje nijakým platobným nárokom. Toto právo podlieha existencii dostupných finančných prostriedkov v národných alebo regionálnych rezervách. Ak nejde o taký prípad, priznanie sa musí uskutočniť tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorým možno priznať nároky na základe článku 30 ods. 6 nariadenia č. 1307/2013, a zabránilo sa narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.