Opinion of the Advocate-General

Opinion of the Advocate-General

1. Súdny dvor má na základe prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania spresniť rozsah pôsobnosti notifikačného postupu zavedeného normotvorcom Únie v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(2) .

2. Podľa tohto ustanovenia je národný regulačný orgán (ďalej len „NRO“) povinný oznámiť Komisii, ako aj NRO ostatných členských štátov návrhy opatrení, ktoré sú jednak prijaté na základe ustanovení, ktoré normotvorca Únie výslovne uviedol v článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice, a ktoré jednak majú „vplyv na obchod medzi členskými štátmi“ v zmysle článku 7 ods. 3 písm. b) tejto smernice.

3. Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) v podstate žiada Súdny dvor, aby spresnil význam každej z týchto dvoch podmienok.

4. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej (predseda Úradu pre elektronické komunikácie, ďalej len „predseda UKE“), ktorý je poľským NRO, a Telefonia Dialog sp. z o.o. (ďalej len „Telefonia Dialog“) na jednej strane, a T‑Mobile Polska SA, predtým Polska Telefonia Cyfrowa SA (ďalej len „T‑Mobile Polska“), ktorá je jedným z hlavných telekomunikačných operátorov v Poľsku, na druhej strane. Na žiadosť spoločnosti Telefonia Dialog a s cieľom vyriešiť jej spor so spoločnosťou T‑Mobile Polska uložil predseda UKE spoločnosti T‑Mobile Polska povinnosti, ktorými sa malo zabezpečiť koncovým užívateľom právo na prístup k negeografickým číslam zaručené v článku 28 smernice 2002/22/ES(3) . Podľa článku 2 písm. d) a f) smernice univerzálnej služby „negeografické číslo“ je číslo z národného číslovacieho plánu, pokiaľ žiadna časť jeho číselnej štruktúry nemá geografický význam používaný na smerové volanie na určité fyzické miesta koncového bodu siete. Ide najmä o čísla mobilných telefónov, čísla bezplatných služieb a čísla osobitných služieb so zvýšeným poplatkom. Zo spisu vyplýva, že predseda UKE neoznámil toto opatrenie pred jeho prijatím Európskej komisii, ako aj NRO iných členských štátov.

5. Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či je NRO povinný oznámiť také opatrenie, o aké ide v konaní vo veci samej, v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice. Najmä sa pýta, či toto opatrenie, ktorým NRO uložil operátorovi povinnosti týkajúce sa prístupu k negeografickým číslam s cieľom vyriešiť spor, spadá do pôsobnosti tohto postupu a presnejšie či spĺňa obdive podmienky uvedené v článku 7 ods. 3 písm. a) a b) rámcovej smernice.

6. V týchto návrhoch vysvetlím dôvody, pre ktoré zastávam názor, že také opatrenie spadá do pôsobnosti článku 7 ods. 3 rámcovej smernice, a preto je potrebné oznámiť ho Komisii a NRO iných členských štátov, pokiaľ má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

7. V tejto súvislosti navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že podmienka založená na vplyve opatrenia na obchod medzi členskými štátmi uvedená v článku 7 ods. 3 písm. b) rámcovej smernice si vyžaduje preukázanie toho, že predmetné opatrenie môže citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi tým, že priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvní obchodné toky medzi nimi. Keďže toto posúdenie predstavuje skutkovú otázku, uvediem, že každému príslušnému vnútroštátnemu orgánu prináleží preskúmať túto otázku v konkrétnom prípade s prihliadnutím na povahu predmetného opatrenia a predmetných služieb, ako aj na postavenie a význam dotknutých operátorov na trhu.

I – Právny rámec

A – Právne predpisy Únie

1. Prístupová smernica

8. Článok 1 ods. 1 smernice 2002/19/ES(4) znie takto:

„V rámci stanovenom [rámcovou smernicou] harmonizuje táto smernica spôsob, akým členské štáty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov. Cieľom je vytvorenie regulačného rámca, v súlade s vnútornými trhovými princípmi, pre vzťahy medzi poskytovateľmi sietí a služieb, ktorých výsledkom bude udržateľná hospodárska súťaž, interoperabilita elektronických komunikačných služieb a prospech zákazníka.“

9. Článok 5 prístupovej smernice, nazvaný „Právomoc a zodpovednosť [NRO] vzhľadom na prístup a prepojenie“, stanovuje:

„1. [NRO] pri plnení cieľov stanovených v článku 8 [rámcovej smernice] podporujú a prípadne zabezpečujú v súlade s ustanoveniami tejto smernice primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb, pričom svoje povinnosti vykonávajú spôsobom, ktorý podporuje efektívnosť, udržateľnú hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie a poskytuje maximálny prospech pre koncových používateľov.

[NRO] majú najmä, a bez toho, aby boli dotknuté opatrenia, ktoré môžu byť [prijaté – neoficiálny preklad ] vo vzťahu k podnikom s významným vplyvom na trhu podľa článku 8, možnosť uložiť:

a) v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prepojenia koniec-koniec, povinnosti podnikom, ktoré kontrolujú prístup ku koncovým používateľom, v odôvodnených prípadoch vrátane povinnosti prepojiť ich siete, ak ešte nie sú prepojené;

…

3. Povinnosti a podmienky uložené podľa [odsekov] 1 a 2… [sa] vykonajú… v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 6 a 7 [rámcovej smernice].

4. Vzhľadom na prístup a prepojenie členské štáty zabezpečia právomoc [NRO] na zásah zo svojho vlastného podnetu v prípadoch, kde je to oprávnené, alebo v prípade, ak chýbajú dohody medzi podnikmi, na požiadanie ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán, aby sa zabezpečili politické ciele článku 8 [rámcovej smernice] v súlade s ustanoveniami tejto smernice a postupmi uvedenými v článku 6, 7, 20 a 21 [rámcovej smernice].“

10. Článok 8 prístupovej smernice, nazvaný „Uloženie, zmena a doplnenie alebo zrušenie povinností“, znie takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby [NRO] mali právomoc uložiť povinnosti uvedené v článkoch 9 až 13.

…

4. Povinnosti uložené v súlade s týmto článkom vychádzajú z povahy zisteného problému, sú primerané a oprávnené vzhľadom na ciele stanovené v článku 8 [rámcovej smernice]. Takéto povinnosti sa uložia len po poradách v súlade s článkami 6 a 7 uvedenej smernice.

…“

2. Rámcová smernica

11. V odôvodneniach 15 a 38 rámcovej smernice sa uvádza:

„(15) Je dôležité, aby sa [NRO] pred prijatím konečného rozhodnutia poradili o navrhovaných rozhodnutiach so všetkými zainteresovaným stranami a zohľadnili ich pripomienky. [NRO] by mali informovať Komisiu a ostatné [NRO] o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnúť im tak možnosť pripomienkovania, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni. Pre [NRO] je vhodné, aby sa so zainteresovanými stranami poradili o všetkých návrhoch opatrení ovplyvňujúcich obchodovanie medzi členskými štátmi. Prípady, kedy platia postupy uvedené v článku 6 a 7, sú definované v tejto smernici a špecifických smerniciach. …

…

(38) Opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, predstavujú opatrenia, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky pre jednotný trh. Medzi ne patria opatrenia, ktoré majú významný dopad na prevádzkovateľov alebo užívateľov v iných členských štátoch a obsahujú, okrem iného, opatrenia ovplyvňujúce ceny pre užívateľov v iných členských štátoch; opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku založeného v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu a najmä opatrenia ovplyvňujúce schopnosť ponúkať nadnárodné služby; a opatrenia ovplyvňujúce štruktúru trhu alebo prístup, ktoré majú spätný účinok na podniky v iných členských štátoch.“

12. Článok 6 rámcovej smernice, nazvaný „Mechanizmus konzultácií a transparentnosti“, stanovuje:

„Okrem prípadov, na ktoré sa vzťahujú články 7 ods. 6, 20 alebo 21, členské štáty zabezpečia, aby [NRO], ktoré zamýšľajú prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo špecifických smerníc s významným dopadom na relevantný trh, poskytli zúčastneným stranám príležitosť vyjadriť sa k návrhu opatrenia v primeranej lehote. …“

13. Článok 7 rámcovej smernice je nazvaný „Konsolidácia vnútorného trhu pre elektronické komunikácie“. Znie takto:

„1. Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice a špecifických smerníc, [NRO] zohľadnia v čo najväčšej miere ciele stanovené v článku 8, v rozsahu vzťahujúcom sa k fungovaniu vnútorného trhu.

2. [NRO] vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou prispejú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice a špecifických smerníc vo všetkých členských štátoch. …

3. Okrem porád uvedených v článku 6, ak [NRO] zamýšľa prijať opatrenie, ktoré:

a) spadá do pôsobnosti článkov 15 alebo 16 tejto smernice, článkov 5 alebo 8 [prístupovej smernice] alebo článku 16 [smernice univerzálnej služby] a

b) by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi,

súčasne sprístupní návrh opatrenia Komisii a [NRO] v ostatných členských štátoch spolu s jeho odôvodnením v súlade s článkom 5 ods. 3 a informuje o ňom Komisiu a ostatné [NRO]. [NRO] a Komisia môžu príslušnému [NRO] predložiť pripomienky v lehote jedného mesiaca alebo v lehote uvedenej v článku 6, ak je táto lehota dlhšia. Lehota jedného mesiaca nesmie byť prekročená [Lehotu jedného mesiaca nemožno predĺžiť – neoficiálny preklad ].

…“

14. Článok 20 rámcovej smernice, nazvaný „Riešenie sporov medzi podnikmi“, stanovuje:

„1. Príslušné [NRO] na požiadanie ktorejkoľvek zo strán a bez vplyvu na ustanovenia odseku 2 vydajú záväzné rozhodnutie o riešení sporov vznikajúcich v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice alebo špecifických smerníc, medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v členskom štáte, v čo najkratšom možnom termíne…

…

3. [NRO] pri vyriešení sporu prijme rozhodnutia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 8. Všetky povinnosti, ktoré podnikom uložil [NRO] pri riešení sporu, musia rešpektovať ustanovenia tejto smernice alebo špecifických smerníc.

…“

3. Smernica univerzálnej služby

15. Článok 28 smernice univerzálnej služby je súčasťou kapitoly IV tejto smernice nazvanej „Záujmy a práva koncových užívateľov“. Tento článok sa týka prístupu k negeografickým číslam a stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby koncoví užívatelia z iného členského štátu mohli mať prístup k negeografickým číslam na ich území…“

B – Poľské právo

16. Zákonom o telekomunikačnom práve (Ustawa Prawo telekomunikacyjne) zo 16. júla 2004(5), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu, sa do vnútroštátneho právneho poriadku preberajú ustanovenia prijaté normotvorcom Únie v rámci „telekomunikačného balíka“.

17. Cieľom článku 15 tohto zákona, ktorý je súčasťou kapitoly 3 nazvanej „Konzultačné konanie“, je prebratie článku 6 rámcovej smernice. Tento článok 15 stanovuje:

„Skôr než predseda UKE vydá rozhodnutie vo veciach:

1. analýzy trhu a určenia telekomunikačného operátora s významným vplyvom na trhu alebo zrušenia rozhodnutia v tejto veci,

2. uloženia, zrušenia, zachovania alebo zmeny regulačných povinností vo vzťahu k telekomunikačným operátorom s významným vplyvom na trhu alebo be z takého vplyvu,

3. rozhodnutia týkajúceho sa prístupu k telekomunikačnej sieti uvedeného v článkoch 28 až 30,

4. v iných veciach uvedených v zákone,

uskutoční konzultačné konanie a umožní dotknutým subjektom vyjadriť sa písomne k návrhu rozhodnutia v stanovenej lehote.“

18. Článok 18 uvedeného zákona je súčasťou kapitoly 4 nazvanej „Konsolidačné konanie“. Tento článok, ktorého cieľom je prebratie článku 7 rámcovej smernice, stanovuje:

„Pokiaľ môžu mať rozhodnutia uvedené v článku 15 vplyv na obchod medzi členskými štátmi, predseda UKE uskutoční spolu s konzultačným konaním aj konsolidačné konanie a zašle návrhy rozhodnutia spolu s ich odôvodnením … Komisii a regulačným orgánom iných členských štátov.“

19. Cieľom článkov 27 a 28 zákona o telekomunikačnom práve je prebratie článku 5 prístupovej smernice. Tieto články 27 a 28 znejú takto:

„ Článok 27

1. Predseda UKE môže z úradnej moci alebo na základe písomnej žiadosti ktoréhokoľvek účastníka rokovaní týkajúcich sa uzavretia zmluvy o prístupe uznesením stanoviť lehotu na ukončenie rokovaní, ktorá nemôže byť dlhšia ako 90 dní od podania žiadosti o uzavretie takejto zmluvy.

2. Ak sa rokovania nezačnú, ak je prístup zamietnutý subjektom, ktorý ho má povoliť, alebo ak sa neuzavrie žiadna zmluva v lehote stanovenej v odseku 1, ktorýkoľvek účastník môže požiadať predsedu UKE, aby prijal rozhodnutie o sporných otázkach alebo rozhodnutie, v ktorom stanoví podmienky spolupráce.

…

Článok 28

1. Predseda UKE vydá rozhodnutie týkajúce sa poskytnutia prístupu do 90 dní od predloženia žiadosti uvedenej v článku 27 ods. 2, pričom zohľadní tieto kritériá:

1. záujem užívateľov telekomunikačných sietí;

2. povinnosti uložené telekomunikačným podnikom;

3. podporu moderných telekomunikačných služieb;

4. povahu existujúcich sporných otázok a praktickú uskutočniteľnosť riešení týkajúcich sa technických a ekonomických aspektov prístupu navrhovaných telekomunikačnými podnikmi, ktoré sú účastníkmi rokovaní, alebo alternatívnych riešení;

5. zabezpečenie:

a) integrity siete a interoperability služieb,

b) nediskriminačných podmienok prístupu,

c) rozvoja hospodárskej súťaže na trhu telekomunikačných služieb;

…

4. Rozhodnutie o udelení prístupu nahrádza časť zmluvy o prístupe, ktorú pokrýva uvedené rozhodnutie.

…

6. Predseda UKE môže zmeniť rozhodnutie o udelení prístupu na žiadosť ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán alebo z úradnej moci, ak je to odôvodnené potrebou zabezpečiť ochranu koncových užívateľov, účinnú hospodársku súťaž alebo interoperabilitu služieb.

…“

20. Článkom 79 ods. 1 zákona o telekomunikačnom práve sa preberá článok 28 smernice univerzálnej služby. Uvedené ustanovenie znie takto:

„Prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej siete zabezpečí, ak je to technicky a ekonomicky možné, aby koncoví užívatelia siete, ako aj koncoví užívatelia z iného členského štátu mohli nadviazať spojenie s negeografickým číslom v Poľskej republike, okrem prípadov, keď volaný účastník obmedzil volania koncových užívateľov z určitých geografických oblastí.“

II – Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

21. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Telefonia Dialog požiadala predsedu UKE, aby prijal potrebné opatrenia na zmenu podmienok zmluvy o prístupe koncových užívateľov k negeografickým číslam, ktorú uzavrela so spoločnosťou T‑Mobile Polska.

22. Predseda UKE rozhodnutím z 19. decembra 2008 na základe článku 28 zákona o telekomunikačnom práve, ktorým sa preberá článok 5 prístupovej smernice – pričom pripomínam, že tento článok je nazvaný „Právomoc a zodpovednosť [NRO] vzhľadom na prístup a prepojenie“ – uložil spoločnosti Telefonia Dialog povinnosť poskytovať služby ukončenia hovoru v jej sieti za odplatu stanovenú v tomto rozhodnutí. T‑Mobile Polska bola povinná zaručiť svojim účastníkom prístup k informačným a zábavným službám poskytovaným prostredníctvom siete spoločnosti Telefonia Dialog za odplatu, ktorá bola tiež stanovená v uvedenom rozhodnutí.

23. Na základe žaloby podanej spoločnosťou T‑Mobile Polska Sąd Okręgowy w Warszawie (Okresný súd vo Varšave) zrušil rozhodnutie predsedu UKE z dôvodu, že predseda UKE neuskutočnil oznámenie vyžadované článkom 7 ods. 3 rámcovej smernice. Sąd Okręgowy w Warszawie totiž konštatoval, že toto rozhodnutie sa týka občanov členských štátov, ktorí využívajú roamingové služby spoločnosti T‑Mobile Polska, takže má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

24. Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd vo Varšave) potvrdil tento rozsudok.

25. Predseda UKE podal na Sąd Najwyższy kasačný opravný prostriedok. Domnieva sa, že Sąd Apelacyjny w Warszawie tým, že konštatoval, že predmetné opatrenie má dôsledky pre jednotný trh, nepodal správny výklad pojmu „vplyv na obchod medzi členskými štátmi“ uvedeného v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice, a teda porušil toto ustanovenie.

26. Za týchto podmienok Sąd Najwyższy rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 7 ods. 3 [rámcovej] smernice v spojení s článkom 28 smernice [univerzálnej služby] vykladať v tom zmysle, že každé opatrenie, ktoré [NRO] prijme na účely splnenia povinnosti vyplývajúcej z článku 28 smernice [univerzálnej služby], má vplyv na obchod medzi členskými štátmi, pokiaľ len takéto opatrenie môže zabezpečiť možnosť prístupu k negeografickým číslam na území dotknutého členského štátu koncovým užívateľom z iných členských štátov?

2. Má sa článok 7 ods. 3 v spojení s článkami 6 a 20 [rámcovej] smernice vykladať v tom zmysle, že [NRO] pri rozhodovaní o spore medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby, ktorý sa týka plnenia povinnosti jedným z týchto podnikov vyplývajúcej z článku 28 smernice [univerzálnej služby], nesmie uskutočniť konsolidačné konanie, a to ani v prípade, ak by opatrenie malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a vnútroštátne právo zaväzuje [NRO] uskutočniť konsolidačné konanie v prípade, že opatrenie môže mať taký vplyv?

3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa článok 7 ods. 3 v spojení s článkami 6 a 20 [rámcovej] smernice, ako aj v spojení s článkom 288 ZFEÚ a článkom 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd je povinný neuplatniť tie predpisy vnútroštátneho práva, ktoré [NRO] ukladajú povinnosť vždy vykonať konsolidačné konanie v prípade, že ním prijaté opatrenie môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi?“

III – Úvodné pripomienky

27. Navrhujem, aby Súdny dvor preskúmal otázky v inom poradí, než aké použil Sąd Najwyższy, a to z nasledujúcich dôvodov.

28. Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami v podstate pýta Súdneho dvora, či je NRO povinný dodržať notifikačný postup uvedený v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice, ak NRO v rámci sporu medzi dvoma podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v členskom štáte uloží povinnosti týkajúce sa prístupu k negeografickým číslam stanovené normotvorcom Únie v článku 28 smernice univerzálnej služby.

29. Normotvorca Únie výslovne vymedzil prípady, v ktorých sú NRO povinné oznámiť svoj návrh opatrení, v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice. Musia byť splnené dve podmienky.

30. Prvá sa týka predmetu opatrenia. Podľa článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice musí ísť o opatrenia, ktoré „spada[jú] do pôsobnosti článkov 15 alebo 16 tejto smernice, článkov 5 alebo 8 [prístupovej smernice] alebo článku 16 smernice [univerzálnej služby]“.

31. Druhá podmienka sa týka dôsledkov opatrenia pre jednotný trh. Podľa článku 7 ods. 3 písm. b) rámcovej smernice totiž musí ísť o opatrenia, ktoré „ma[jú] vplyv na obchod medzi členskými štátmi“.

32. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na význam tejto druhej podmienky. Sąd Najwyższy sa totiž pýta, či opatrenie, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré má zabezpečiť prístup k negeografickým číslam, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 7 ods. 3 písm. b) rámcovej smernice.

33. Svojou druhou otázkou sa uvedený súd navyše pýta na význam prvej podmienky týkajúcej sa povahy rozhodnutia. Vnútroštátny súd sa totiž pýta, či sa na opatrenie, ktoré sa prijme na základe článku 20 rámcovej smernice s cieľom vyriešiť spor medzi vnútroštátnymi operátormi, vzťahuje notifikačný postup.

34. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa teda domnievam, že je koherentnejšie obrátiť poradie posudzovania týchto dvoch otázok. Ak by sa totiž konštatovalo, že opatrenie, o aké ide v konaní vo veci samej, prijaté v rámci riešenia sporu medzi podnikmi, sa netýka jednej zo situácií výslovne vymedzených normotvorcom Únie v článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice, nebolo by potrebné skúmať, či toto opatrenie môže mať dôsledky pre obchod medzi členskými štátmi v zmysle písmena b) uvedeného ustanovenia.

IV – Moja analýza

A – O význame podmienky stanovenej v článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice založenej na povahe opatrenia

35. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či je NRO podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice povinný oznámiť opatrenie, ktorým ukladá telekomunikačnému operátorovi povinnosti týkajúce sa prístupu k negeografickým číslam, ak je toto opatrenie prijaté v rámci riešenia sporu v zmysle článku 20 tejto smernice.(6)

36. Táto otázka vyplýva z toho, že normotvorca Únie v článku 20 rámcovej smernice neuviedol, že také rozhodnutie treba v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 3 tejto smernice oznámiť Komisii a NRO iných členských štátov.

37. Uvedená otázka vyplýva aj z toho, že toto rozhodnutie na prvý pohľad nepatrí medzi prípady vymedzené normotvorcom Únie v článku 7 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice.

38. Podľa tohto ustanovenia je totiž NRO povinný oznámiť opatrenia, ktorými:

– definuje relevantný trh alebo vykonáva analýzu trhu v súlade s článkami 15 a 16 rámcovej smernice,

– vykonáva povinnosti týkajúce sa prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a ich prepojenia v súlade s článkom 5 prístupovej smernice,

– ukladá, mení a dopĺňa alebo ruší povinnosti vzťahujúce sa operátorov určených ako operátorov s významným vplyvom na konkrétnom trhu v súlade s článkom 8 prístupovej smernice, a to najmä

– povinnosti transparentnosti týkajúce sa podmienok prepojenia alebo prístupu v súlade s článkom 9 prístupovej smernice,

– povinnosti nediskriminácie v súlade s článkom 10 prístupovej smernice,

– povinnosti oddelenia účtovníctva v súlade s článkom 11 prístupovej smernice,

– povinnosti týkajúce sa prístupu k špecifickým prvkom siete a pridruženým prostriedkom v súlade s článkom 12 prístupovej smernice a

– požiadavky týkajúce sa kontroly cien a účtovania nákladov v súlade s článkom 13 prístupovej smernice a

– zachováva, mení a dopĺňa alebo ruší povinnosti týkajúce sa maloobchodných trhov v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice univerzálnej služby.

39. Normotvorca Únie teda výslovne neoznačil opatrenie prijaté na základe článku 20 rámcovej smernice.

40. Domnievam sa však, že to nebráni tomu, aby také rozhodnutie spadalo do pôsobnosti notifikačného postupu uvedeného v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice, pokiaľ sa toto opatrenie týka jednej z povinností stanovených v článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice a má dôsledky pre obchod medzi členskými štátmi v súlade s článkom 7 ods. 3 písm. b) tejto smernice.

41. Článok 20 rámcovej smernice je totiž ustanovením čisto procesnej povahy. Pripomínam, že sú v ňom stanovené pravidlá a postup, ktoré sa majú uplatniť v prípade, ak NRO zasiahne do sporu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v členskom štáte a prijme záväzné rozhodnutie s cieľom vyriešiť tento spor.

42. Uskutočnenie notifikačného postupu pritom nezávisí od povahy konania, na základe ktorého NRO prijal predmetné opatrenie. Ako to jasne vyplýva zo znenia článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice, uskutočnenie tohto postupu závisí jedine od predmetu opatrenia. Záleží na tom, či sa týmto opatrením má definovať relevantný trh, či je jeho cieľom zabezpečiť prístup k elektronickej komunikačnej službe alebo je jeho účelom uložiť trhovému operátorovi povinnosti týkajúce sa kontroly cien.

43. V konaní vo veci samej teda treba vychádzať zo samotného predmetu rozhodnutia prijatého predsedom UKE bez ohľadu na procesný rámec jeho prijatia.

44. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že toto opatrenie prijal predseda UKE s cieľom vykonať povinnosti uvedené v článku 28 smernice univerzálnej služby, ktorý má zabezpečiť právo na prístup koncových užívateľov k negeografickým číslam na ich území. Takéto rozhodnutie sa teda týka prístupu k elektronickej komunikačnej službe.

45. Hoci je uvedené opatrenie súčasťou postupu riešenia sporov uvedeného v článku 20 rámcovej smernice, vnútroštátny súd potvrdzuje, že bolo prijaté na základe právomocí, ktoré predsedovi UKE priznáva článok 28 zákona o telekomunikačnom práve, ktorým sa do vnútroštátneho právneho poriadku preberá článok 5 prístupovej smernice. Pripomínam, že toto posledné uvedené ustanovenie priznáva každému NRO právo, či dokonca povinnosť ukladať trhovým operátorom povinnosti týkajúce sa prístupu k elektronickým komunikačným službám a ich prepojenia. Ide o hmotnoprávne ustanovenie, pod ktoré zjavne spadá o patrenie, ktoré je predmetom konania vo veci samej.

46. Opatrenie prijaté predsedom UKE teda spočíva – pokiaľ ide o jeho predmet – na článku 5 prístupovej smernice, ktorý určuje právomoc a zodpovednosť NRO vzhľadom na prístup a prepojenie a – čo sa týka konania – na článku 20 rámcovej smernice, ktorý určuje procesné pravidlá uplatniteľné v rámci riešenia sporu.

47. V tejto súvislosti poukazujem na to, že normotvorca Únie vytvoril veľmi úzku väzbu medzi opatreniami prijatými na základe článku 5 prístupovej smernice a procesnými mechanizmami uvedenými v článkoch 6, 7, 20 a 21 rámcovej smernice. Ako totiž veľmi jasne vyplýva z článku 5 ods. 3 a 4 prístupovej smernice, povinnosti a podmienky, ktoré uložia NRO v súvislosti s prístupom a prepojením, sa musia vykonať v súlade s konzultačným a notifikačným postupom uvedeným v článkoch 6 a 7 rámcovej smernice a prípadne v súlade s procesnými pravidlami uvedenými v článkoch 20 a 21 rámcovej smernice, ak sú súčasťou riešenia vnútroštátneho alebo cezhraničného sporu.

48. V nadväznosti na to treba zdôrazniť, že opatrenia prijaté na základe článku 5 prístupovej smernice výslovne patria medzi prípady uvedené v článku 7 ods. 3 písm. a) rámcovej smernice. NRO sú teda povinné oznámiť ich Komisii a NRO iných členských štátov, pokiaľ majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

49. Taký výklad potvrdzujú ciele, ktoré v tejto oblasti sleduje normotvorca Únie.

50. Ako totiž výslovne vyplýva z odôvodnenia 15 rámcovej smernice, cieľom je predísť nepriaznivému vplyvu rozhodnutí, ktoré NRO prijmú na národnej úrovni, na jednotný trh. Okrem toho podľa odôvodnenia 2 odporúčania Komisie z 15. októbra 2008(7) tieto rozhodnutia nesmú brániť uskutočneniu cieľov, ktoré normotvorca Únie sleduje pri vytváraní regulačného rámca pre telekomunikačný trh, uvedených v článku 8 rámcovej smernice. Inak povedané, normotvorca Únie vyžaduje od NRO, aby prispievali k rozvoju jednotného trhu tým, že budú transparentne spolupracovať medzi sebou a s Komisiou s cieľom zabezpečiť koherentné uplatňovanie pravidiel zavedených v rámci „telekomunikačného balíka“ a tým zabrániť akémukoľvek skresleniu hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo brániť rozvoju telekomunikačného trhu.

51. Vylúčenie opatrení, ktoré NRO prijmú v rámci riešenia sporu z notifikačného postupu, by pritom bolo v rozpore s týmito cieľmi. Tieto opatrenia majú administratívnu a nie súdnu povahu a ich oznámenie je zjavne súčasťou spolupráce, ktorú sa normotvorca Únie usiluje zaviesť medzi NRO a Komisiou. Ak by sa teda všetky také opatrenia vylúčili z pôsobnosti článku 7 ods. 3 rámcovej smernice, podľa môjho názoru by sa tým mohla narušiť sledovaná harmonizácia. V tejto súvislosti poznamenávam, že v odôvodnení 32 rámcovej smernice normotvorca Únie výslovne poukázal na to, že „zásah [NRO] pri riešení sporu medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete alebo služby v členskom štáte by mal sledovať zabezpečenie zhody s povinnosťami vyplývajúcimi z [rámcovej] smernice alebo špecifických smerníc“, medzi ktoré patrí požiadavka transparentnosti a spolupráce.

52. Navyše je zaujímavé poukázať na to, že v rámci sledovania uvedených cieľov Komisia v odôvodnení 4 svojho uvedeného odporúčania spresnila, že „poskytne [NRO], ak o to požiadajú, príležitosť prediskutovať všetky navrhované opatrenia pred formálnou notifikáciou týchto opatrení podľa článku 7 [rámcovej smernice]“.

53. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa teda domnievam, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté v rámci riešenia sporu, ktorým NRO uloží operátorovi povinnosti týkajúce sa prístupu k negeografickým číslam, a to v súlade s právomocou a zodpovednosťou, ktorú mu priznáva článok 5 prístupovej smernice, článok 20 rámcovej smernice a článok 28 smernice univerzálnej služby, spadá do pôsobnosti notifikačného postupu, a teda sa musí oznámiť, ak má toto opatrenie vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

B – O význame podmienky stanovenej v článku 7 ods. 3 písm. b) rámcovej smernice založenej na vplyve opatrenia na obchod medzi členskými štátmi

54. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či podľa článku 7 ods. 3 rámcovej smernice opatrenie, ktorým sa NRO usiluje v súlade s článkom 28 smernice univerzálnej služby zabezpečiť prístup koncových užívateľov k negeografickým číslam, nevyhnutne ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, takže také opatrenie sa musí oznámiť Komisii, ako aj NRO iných členských štátov.

55. Na zodpovedanie tejto otázky je tento raz potrebné určiť význam kritéria založeného na „vplyv[e opatrenia] na obchod medzi členskými štátmi“ uvedeného v článku 7 ods. 3 písm. b) rámcovej smernice.

56. Ako už bolo uvedené, toto kritérium určuje rozsah pôsobnosti notifikačného postupu. Hoci bolo predmetom rozsiahlej judikatúry v rámci sporov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, Súdny dvor sa ešte nevyjadril k jeho významu v rámci sporu týkajúceho sa odvetvia telekomunikácií.

57. V prvom rade treba poukázať na to, že normotvorca Únie výslovne vymedzil význam uvedeného kritéria v odôvodnení 38 rámcovej smernice.

58. Ide o „opatrenia, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky pre jednotný trh“, pričom normotvorca Únie navyše spresnil, že medzi tieto opatrenia „patria opatrenia, ktoré majú významný dopad na prevádzkovateľov alebo užívateľov v iných členských štátoch“.

59. Hneď na úvod konštatujem, že táto definícia je totožná s definíciou, ktorú Súdny dvor a Komisia uplatňujú v rámci sporov v oblasti hospodárskej súťaže. Pripomínam totiž, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Völk(8), ktorý bol prvým rozsudkom vydaným v tejto oblasti, rozhodol, že pojem „[ovplyvnenie] obchod[u] medzi členskými štátmi“ uvedený v článku 85 ods. 1 Zmluvy o EHS (zmenený na článok 85 ods. 1 Zmluvy o ES, ďalej zmenený na článok 81 ods. 1 ES, teraz článok 101 ods. 1 ZFEÚ) vyžaduje, aby predmetná dohoda mohla mať „priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi v tom zmysle, že by mohla znemožniť dosiahnutie cieľov jednotného trhu medzi štátmi“(9) . O dva roky neskôr Súdny dvor vo svojom rozsudku Béguelin Import(10) tiež spresnil, že pojem ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi sa týka dohôd a postupov, ktoré „ citeľne ovplyv[ňujú] obchod medzi členskými štátmi“.(11)

60. Komisia prebrala túto definíciu do svojho oznámenia nazvaného „Usmernenia o pojme ovplyvnenie obchodu uvedenom v článkoch 81 [ES] a 82 [ES]“ [ neoficiálny preklad ](12), ku ktorému sa ešte vrátim.

61. Definícia pojmu „vplyv na obchod medzi členskými štátmi“ v zmysle článku 7 ods. 3 rámcovej smernice vytvorená normotvorcom Únie je teda zhodná s používanou definíciou pojmu ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

62. Táto zhoda je úplne koherentná, ak vezmeme do úvahy, že telekomunikačný trh je v súčasnosti trhom, ktorý je otvorený hospodárskej súťaži a na ktorom sa subjekty môžu správať spôsobom, ktorý možno posudzovať z hľadiska článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ.

63. Ako jasne vyplýva z regulačného rámca vytvoreného v odvetví telekomunikácií, definovanie a analýza relevantných trhov, postavenie a význam hospodárskych subjektov na týchto trhoch, ako aj vplyv postupov uskutočňovaných na týchto trhoch týmito subjektmi v tejto súvislosti spočívajú na ekonomickej analýze založenej na metodológii súťažného práva. Normotvorca Únie na to navyše výslovne poukázal v odôvodnení 13 prístupovej smernice, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a ich prepojenia.

64. Za týchto podmienok sa – tak ako všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky v konaní vo veci samej – domnievam, že pojem „vplyv na obchod medzi členskými štátmi“ použitý normotvorcom Únie v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice musí mať rovnaký význam ako pojem ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi, o ktorý sa normotvorca Únie opiera v rámci súťažného práva, najmä v článku 101 ZFEÚ, a musí sa posudzovať podľa rovnakej metodológie.

65. Táto metodológia bola spresnená v usmerneniach, ktoré vychádzajú z relevantnej judikatúry Súdneho dvora.

66. Podľa týchto usmernení ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ – ako som už uviedol – vyžaduje, aby predmetná dohoda mohla mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi.(13) Podľa Súdneho dvora toto posúdenie musí spočívať na preskúmaní súboru objektívnych právnych alebo skutkových okolností, ktoré spadajú do reálneho rámca, ktorého súčasťou je dohoda.(14) V tejto súvislosti musia príslušné orgány zohľadniť povahu predmetnej dohody alebo predmetného postupu, povahu dotknutých výrobkov, ako aj postavenie a význam zúčastnených podnikov.

67. Povaha dohody, ako aj význam podnikov na trhu svedčia o spôsobilosti tejto dohody ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Povaha dotknutých výrobkov zasa svedčí o možnosti ovplyvnenia obchodu v rámci Spoločenstva. Ak totiž k nákupu alebo predaju výrobku dôjde v rámci cezhraničného obchodu alebo ak to tvorí významnú časť činnosti podniku, ktorý sa chce usadiť alebo rozšíriť svoju činnosť v iných členských štátoch, je ľahšie preukázať, že taká dohoda môže mať dôsledky pre jednotný trh.

68. Okrem toho podľa usmernení ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi v zmysle článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ znamená, že predmetná dohoda alebo postup môže mať minimálny cezhraničný účinok(15), ktorý sa týka aspoň dvoch členských štátov. Kritérium ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi totiž zahŕňa kvantitatívny prvok, ktorý obmedzuje uplatniteľnosť práva Únie na dohody a postupy, ktoré môžu mať účinky určitého rozsahu. Posúdenie citeľného ovplyvnenia opäť závisí od okolností každého posudzovaného prípadu a najmä od povahy predmetnej dohody alebo predmetného postupu, od povahy dotknutých výrobkov, ako aj od postavenia zúčastnených podnikov na trhu.(16)

69. Ako som už uviedol, zastávam názor, že vplyv opatrenia, ktoré prijal NRO, na obchod medzi členskými štátmi sa musí posudzovať na základe rovnakej metodológie.

70. Toto posúdenie podľa môjho názoru predstavuje skutkovú otázku, o ktorej musí v každom posudzovanom prípade rozhodnúť každý príslušný vnútroštátny orgán. Tieto orgány teda musia posúdiť, či opatrenie, ktoré zamýšľajú prijať, môže citeľne alebo značne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi tým, že priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvní obchodné toky medzi nimi. Na tento účel musí ich posúdenie vychádzať najmä z povahy predmetného opatrenia a predmetných služieb, ako aj z postavenia a významu dotknutých podnikov na trhu.(17)

71. Normotvorca Únie uviedol v odôvodnení 38 rámcovej smernice demonštratívny zoznam opatrení, ktoré môžu mať významný dopad na prevádzkovateľov alebo užívateľov v iných členských štátoch. V tomto zozname sú uvedené okrem iného opatrenia, ktoré ovplyvňujú štruktúru trhu alebo bránia prístupu na trh, čím vyvolávajú dôsledky pre podniky so sídlom v iných členských štátoch. Sú v ňom uvedené aj opatrenia, ktoré ovplyvňujú ceny pre užívateľov v iných členských štátoch, ako aj opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku so sídlom v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu.

72. Komisia ako príklad uvádza, že opatrenia týkajúce sa určenia sadzieb za ukončenie hovoru(18) vyvolávajú dôsledky pre operátorov z iných členských štátov, takže také opatrenia jej treba vopred oznámiť v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice.(19) Čo sa týka sadzieb za ukončenie hovoru, Komisia totiž zastáva názor, že tieto sadzby sú súčasťou ceny hovoru medzi zákazníkmi prevádzkovateľov rôznych sietí a sú zahrnuté do faktúry volajúceho klienta za telefonické služby, takže sa možno domnievať, že toto opatrenie má značný vplyv na užívateľov. Komisia sa navyše domnieva, že výška sadzieb za ukončenie hovoru priamo ovplyvňuje schopnosť operátorov so sídlom v iných členských štátoch poskytovať svoje služby v predmetnom členskom štáte v závislosti od stanovených sadzieb za ukončenie hovoru.

73. Komisia tiež zastáva názor, že opatrenia, ktorými NRO stanoví sadzby za poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na veľkoobchodnej úrovni, ako aj spôsob ich výpočtu, musia byť predmetom predchádzajúceho oznámenia v súlade s článkom 7 ods. 3 rámcovej smernice.

74. V rámci konania vo veci samej teda vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v konkrétnom prípade posúdil, či predmetné opatrenie, ktoré bolo prijaté s cieľom zabezpečiť koncovým užívateľom prístup k negeografickým číslam, môže mať vplyv aj na obchod medzi členskými štátmi, takže všetky podmienky vyžadované na základe notifikačného postupu by boli splnené.

75. Na tento účel bude teda vnútroštátny súd musieť vziať do úvahy povahu tohto opatrenia, ako aj povahu dotknutých služieb.

76. V tejto súvislosti pripomínam, že uvedeným opatrením sa spoločnosti T‑Mobile Polska ukladá povinnosť zabezpečiť koncovým užívateľom, ktorí sa zdržiavajú v tuzemsku a využívajú jej sieť na základe roamingu, prístup k negeografickým číslam.

77. Pripomínam, že podľa článku 2 písm. d) a f) smernice univerzálnej služby je „negeografické číslo“ číslo z národného číslovacieho plánu, pokiaľ žiadna časť jeho číselnej štruktúry nemá geografický význam používaný na smerové volanie na určité fyzické miesta koncového bodu siete. Ide najmä o čísla mobilných telefónov, čísla bezplatných služieb a čísla osobitných služieb so zvýšeným poplatkom.

78. Tiež sa domnievam, že predmetné opatrenie v prejednávanej veci určuje podmienky tarifikácie služby prístupu k negeografickým číslam v rámci zmluvy medzi spoločnosťami T‑Mobile Polska a Telefonia Dialog.

79. Tieto skutočnosti podľa môjho názoru nasvedčujú tomu, že toto opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

80. Po prvé prístup k negeografickým číslam, ktorý je T‑Mobile Polska povinná zabezpečiť, sa neposkytuje len koncovým užívateľom siete tejto spoločnosti, ale aj tým, ktorí využívajú služby poskytované touto spoločnosťou na základe roamingu. Ako pritom Komisia správne poznamenala, roaming predstavuje cezhraničný rozmer komunikácie. Na pojednávaní T‑Mobile Polska navyše spresnila, že uzatvorila viac ako 140 roamingových zmlúv s operátormi z rôznych členských štátov.

81. Po druhé predmetné opatrenie stanovuje ceny telekomunikačných služieb, ako aj pravidlá revízie týchto sadzieb. Ak sú tieto pravidlá súčasťou zmluvy so spoločnosťou T‑Mobile Polska, podľa môjho názoru môžu mať priame dôsledky pre konečného užívateľa, lebo tvoria súčasť ceny hovoru a z tohto dôvodu ovplyvňujú sumu uvedenú vo faktúre volajúceho zákazníka za telefonické služby. Za týchto podmienok mám dojem, že také opatrenie môže mať značný vplyv na užívateľov. Okrem toho – ako rozhodol Sąd Apelacyjny w Warszawie – nie je vylúčené, že uvedené opatrenie ovplyvní aj podmienky prístupu operátorov na trh, najmä operátorov so sídlom v iných členských štátoch.

82. Vnútroštátny súd bude musieť navyše vziať do úvahy postavenie a význam dotknutých podnikov na trhu, najmä pokiaľ ide o spoločnosť T‑Mobile Polska. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, ako aj podľa informácií, ktoré poskytla spoločnosť T‑Mobile Polska na pojednávaní, je táto spoločnosť jedným z hlavných telekomunikačných operátorov v Poľsku a vo východnej Európe. Ako vyplýva z rozsudku Polska Telefonia Cyfrowa(20), predseda UKE v roku 2006 usúdil, že uvedená spoločnosť má významný vplyv na trhu poskytovania služieb ukončenia hovorov, a z tohto dôvodu jej uložil určité regulačné povinnosti.(21) V roku 2008 predstavoval podiel na trhu spoločnosti T‑Mobile Polska 29 % a v roku 2013 27 %. Tieto informácie o význame spoločnosti T‑Mobile Polska na trhu zjavne nasvedčujú tomu, že objem hovorov prechádzajúcich cez sieť tejto spoločnosti, medzi ktoré patria hovory na negeografické čísla, je značný.

83. Hoci tieto skutočnosti svedčia o spôsobilosti predmetného opatrenia vyvolať dôsledky pre obchod medzi členskými štátmi, podľa môjho názoru nestačia na to, aby som mohol dospieť k záveru, že môže dôjsť k citeľnému ovplyvneniu obchodu v rámci Spoločenstva. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vzhľadom na všetky informácie, ktoré má v rámci prejednávanej veci k dispozícii, určil presný rozsah tohto vplyvu.

84. So zreteľom na tieto skutočnosti teda zastávam názor, že článok 7 ods. 3 rámcovej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie, ktorým sa NRO v súlade s článkom 28 smernice univerzálnej služby usiluje zabezpečiť prístup koncových užívateľov k negeografickým číslam, môže mať vplyv obchod medzi členskými štátmi, ak toto opatrenie môže citeľne ovplyvniť obchod medzi nimi tým, že priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvní ich obchodné toky.

85. Toto posúdenie predstavuje skutkovú otázku, o ktorej musí v každom posudzovanom prípade rozhodnúť každý príslušný vnútroštátny orgán s prihliadnutím na povahu predmetného opatrenia a predmetných služieb, ako aj na postavenie a význam dotknutých operátorov na trhu.

C – O tretej otázke

86. Vzhľadom na odpovede na prvé dve otázky, ktoré navrhujem, podľa môjho názoru netreba skúmať tretiu otázku, ktorú kladie vnútroštátny súd. Ako som už uviedol, zo znenia poľských právnych predpisov podľa dokumentov, ktoré mám k dispozícii, vyplýva, že ich znenie sa neodchyľuje od povinností stanovených normotvorcom Únie v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice.

V – Návrh

87. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sąd Najwyższy, takto:

1. Článok 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie prijaté v rámci riešenia sporu, ktorým národný regulačný orgán uloží operátorovi povinnosti týkajúce sa prístupu k negeografickým číslam, a to v súlade s právomocou a zodpovednosťou, ktorú mu priznáva článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica), článok 20 smernice 2002/21 a článok 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), spadá do pôsobnosti notifikačného postupu, a teda sa musí oznámiť, ak má toto opatrenie vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

2. Článok 7 ods. 3 smernice 2002/21 sa má vykladať v tom zmysle, že opatrenie, ktorým sa národný regulačný orgán v súlade s článkom 28 smernice 2002/22 usiluje zabezpečiť prístup koncových užívateľov k negeografickým číslam, môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ak toto opatrenie môže citeľne ovplyvniť obchod medzi nimi tým, že priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ovplyvní ich obchodné toky.

Toto posúdenie predstavuje skutkovú otázku, o ktorej musí v každom posudzovanom prípade rozhodnúť každý príslušný vnútroštátny orgán s prihliadnutím na povahu predmetného opatrenia a predmetných služieb, ako aj na postavenie a význam dotknutých operátorov na trhu.

(1) .

(2)  – Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349, ďalej len „rámcová smernica“.

(3)  – Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

(4)  – Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323).

(5)  – Dz. U. č. 171, položka 1800.

(6)  – Tak ako Komisia sa domnievam, že poľské právne predpisy sa neodchyľujú od povinností stanovených normotvorcom Únie v článku 7 ods. 3 rámcovej smernice.

(7)  – Odporúčanie o notifikáciách, lehotách a konzultáciách ustanovených v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. EÚ L 301, s. 23).

(8)  – 5/69, EU:C:1969:35.

(9)  – Bod 5.

(10)  – 22/71, EU:C:1971:113.

(11)  – Bod 16. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

(12)  – Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, ďalej len „usmernenia“.

(13)  – Pozri bod 23 usmernení.

(14)  – Rozsudok Völk (EU:C:1969:35, body 5 a 7).

(15)  – Pozri bod 13 usmernení.

(16)  – Pozri bod 28 usmernení.

(17)  – Pozri napríklad rozsudok Javico (C‑306/96, EU:C:1998:173, bod 17).

(18)  – Ide o veľkoobchodné sadzby fakturované operátorom účastníka, ktorý prijme hovor na mobilnom telefóne, operátorovi siete volajúceho účastníka za presmerovanie alebo „ukončenie“ hovoru.

(19)  – Pozri tlačové oznámenia Komisie z 25. júna 2009 a 24. júna 2010 dostupné na týchto internetových adresách: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-09-1008_fr.htm?locale=FR a http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-804_fr.htm.

(20)  – C‑410/09, EU:C:2011:294.

(21)  – Bod 14.