—

Hauptzollamt Köln, v zastúpení: J. Krebs, splnomocnený zástupca,

—

Kronos Titan GmbH, v zastúpení: W. Meilicke a D. E. Rabback, Rechtsanwälte,

—

Hauptzollamt Krefeld, v zastúpení: X. Konoplev, splnomocnená zástupkyňa,

—

Rhein‑Ruhr Beschichtungs‑Service GmbH, v zastúpení: D. Schiebold a N. Liebheit, Rechtsanwälte,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, A. Cunha a R. Collaço, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: C. Barslev a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 2 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, 405).

2

Tieto návrhy boli predložené v rámci dvoch sporov, a to jednak medzi Hauptzollamt Köln (Colný úrad v Kolíne) a Kronos Titan GmbH (ďalej len „Kronos“) a jednak Hauptzollamt Krefeld (Colný úrad v Krefelde) a Rhein‑Ruhr Beschichtungs‑Service GmbH (ďalej len „RRBS“) vo veci daňovej sadzby uplatniteľnej jednak na toluén a jednak na white spirit, ako aj ľahký palivový olej Exxsol D60, čo sú výrobky, ktoré Kronos a RRBS používajú ako vykurovacie palivá.

3

Odôvodnenia 2 až 6, 9, 17 a 18 smernice 2003/96 znejú:

…

…

4

Článok 1 smernice 2003/96 stanovuje, že členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.

5

Článok 2 tejto smernice obsahuje v odsekoch 1, 3 a 5 tieto ustanovenia:

„1.   Na účely tejto smernice sa termín ‚energetické výrobky‘ uplatňuje na výrobky:

3.   Energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo [alebo vykurovacie palivo – neoficiálny preklad] iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

Okrem zdaniteľných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkoľvek výrobok určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný ako prísada alebo extender v motorových palivách, zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo.

Okrem zdaniteľných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkoľvek ďalší uhľovodík, okrem rašeliny, určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný na vykurovacie účely, zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo.

…

5.   Odkazy na číselné znaky kombinovanej nomenklatúry v tejto smernici sú odkazy na číselné znaky v nariadení Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001, ktoré mení a dopĺňa prílohu nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku [Ú. v. ES L 279, s. 1].

…“

6

Článok 4 tejto smernice znie:

„1.   Úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výroby a elektrinu vymenované v článku 2 nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou.

2.   Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem DPH) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

7

Články 7 a 8 uvedenej smernice stanovujú, že minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivo a výrobky používané ako motorové palivo sa stanovujú v súlade s prílohou I, tabuľkami A alebo B tej istej smernice. Podľa článku 9 tejto smernice minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá sú stanovené v uvedenej prílohe, tabuľke C.

8

Žiadna z týchto tabuliek neobsahuje úrovne zdaňovania pre toluén (číselný znak KN 2902 30 00) ani white spirit, ani ľahký palivový olej (tieto dva posledné uvedené výrobky patria pod číselný znak KN 2710 11 21).

9

Príloha I, tabuľka C smernice 2003/96 znie:

10

§ 2 zákona o energetickej dani (Energiesteuergesetz) z 15. júla 2006 (ďalej len „EnergieStG“) v znení uplatniteľnom v rokoch 2007 a 2008, keď vznikli skutkové okolnosti vo veci samej, stanovoval:

„1.   Výška dane je

…

…

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 je výška dane… [nasleduje podrobný zoznam piatich položiek, z ktorých časť obsahuje podpoložku, a oveľa nižších sadzieb dane, ktoré sú k nim priradené, kde sa okrem iného uvádzajú plynové oleje podpoložky 2710 19 41 až 2710 19 49 KN, ako aj vykurovacie oleje podpoložky 2710 19 61 až 2710 19 69 KN],

pokiaľ sú použité ako vykurovacie palivo alebo deklarované na tieto účely. …

4.   Iné energetické výrobky než uvedené v odsekoch 1 až 3 podliehajú tej istej dani ako energetické výrobky, ktoré sú im podľa svojich vlastností a ich účelu použitia najbližšie. …“

11

Kronos vyrába práškový oxid titaničitý, takzvaný „biely pigment“. Na vyvolanie želanej chemickej reakcie musí teplota vystúpiť až na 1650 stupňov Celzia. Kronos dosiahne túto teplotu tak, že sa toluén rozpráši do kyslíka vháňaného do plynového horáka.

12

V priebehu roka 2007 Kronos uviedla v daňovom priznaní podanom na Hauptzollamt Köln sumu približne 1,1 milióna eur ako energetickú daň za používanie toluénu. Na tieto účely sa držala právneho stanoviska Hauptzollamt Köln a uplatňovala daňovú sadzbu 654,50 eura/1 000 kilogramov. Táto sadzba bola stanovená v § 2 ods. 1 bod 1 písm. b) EnergieStG pre benzín patriaci do podpoložiek 2710 11 41 až 2710 11 49 KN, s obsahom síry maximálne 10 mg/kg. Kronos podala zároveň vo vzťahu k daňovému priznaniu odvolanie, v ktorom sa domáhala uplatnenia jednej z podstatne nižších daňových sadzieb stanovených v § 2 ods. 3 EnergieStG pre množstvo iných energetických výrobkov používaných ako vykurovacie palivo.

13

Toluén nebol uvedený v § 2 EnergieStG, a preto bolo potrebné na základe odseku 4 tohto paragrafu uplatniť daňovú sadzbu energetického výrobku, ktorý je mu podľa svojich vlastností a účelu použitia najbližšie.

14

Finanzgericht vyhovel žalobe podanej po zamietnutí odvolania, pričom považoval za potrebné zohľadniť článok 2 ods. 3 prvý a tretí pododsek smernice 2003/96. Tento súd sa dospel k záveru, že keďže toluén bol použitý ako vykurovacie palivo, daňová sadzba nemôže vyplývať podľa výkladu § 2 EnergieStG, ktorý musí byť v súlade s uvedeným ustanovením smernice 2003/96, z § 2 ods. 1 EnergieStG, ale je nutné ju vyvodiť z § 2 ods. 3 tohto zákona, pretože len toto ustanovenie stanovuje daňovú sadzbu pre vykurovacie palivá.

15

Hauptzollamt Köln podal opravný prostriedok „Revision“ proti rozsudku Finanzgericht na Bundesfinanzhof.

16

RRBS vyrába povrchové úpravy využitím tepelného postupu. Na tieto účely používa pri spaľovaní white spirit zakúpený v nezdanených sudoch (podpoložka 2710 11 21 KN) a ľahký palivový olej Exxsol D60, ktorý patrí do tej istej položky.

17

Daňovými výmermi z 1. decembra 2008 a 7. decembra 2009, týkajúcimi sa rokov 2007 a 2008 Hauptzollamt Krefeld stanovil pre white spirit a ľahký palivový olej Exxsol D60 energetickú daň v celkovej sume 134747,70 eura na základe daňovej sadzby 654,50 eura/1 000 kilogramov. Táto sadzba bola stanovená v § 2 ods. 1 bode 1 písm. b) EnergieStG pre benzín patriaci do podpoložiek 2710 11 41 až 2710 11 49 KN s obsahom síry maximálne 10 mg/kg. RRBS vzhľadom na to, že jej odvolaniu sa nevyhovelo, podala žalobu, ktorou sa domáhala uplatnenia jednej z podstatne nižších daňových sadzieb stanovených v § 2 ods. 3 EnergieStG pre rad iných energetických výrobkov používaných ako vykurovacie palivá.

18

White spirit a ľahký palivový olej Exxsol D60 nie sú uvedené v § 2 EnergieStG, a preto treba podľa odseku 4 tohto paragrafu uplatniť daňovú sadzbu energetického výrobku, ktorý je mu podľa svojich vlastností a účelu použitia najbližšie.

19

Finanzgericht žalobe vyhovel, pričom dospel k záveru, že treba zohľadniť článok 2 ods. 3 prvý a tretí pododsek smernice 2003/96. Podľa uvedeného súdu sa white spirit a ľahký palivový olej Exxsol D60 používajú ako vykurovacie palivá, a preto daňová sadzba nemôže vyplývať podľa výkladu § 2 EnergieStG, ktorý musí byť v súlade týmto ustanovením uvedenej smernice, z § 2 ods. 1 EnergieStG, ale je nutné ju vyvodiť z § 2 ods. 3 EnergieStG, pretože len toto ustanovenie stanovuje daňovú sadzbu pre vykurovacie palivá.

20

Hauptzollamt Krefeld podal opravný prostriedok „Revision“ proti rozsudku Finanzgericht na vnútroštátny súd.

21

Vnútroštátny súd, hoci sa skôr prikláňa k tomu, že vysoká daň na predmetné výrobky napriek ich využitiu ako vykurovacie palivá je v súlade s požiadavkami smernice 2003/96, sa domnieva, že tento súlad nie je jednoznačný.

22

Za týchto okolností Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku, formulovanú rovnako v oboch veciach:

„Požaduje článok 2 ods. 3 [smernice 2003/96], aby sa pri zdaňovaní iných energetických výrobkov ako tých, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v smernici, uplatnila daňová sadzba, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve pre energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo, pokiaľ sa tento iný energetický výrobok používa tiež ako vykurovacie palivo? Alebo sa môže, ak je iný energetický výrobok pri použití ako vykurovacie palivo rovnocenný s určitým energetickým výrobkom, uplatniť daňová sadzba stanovená vo vnútroštátnom práve pre tento energetický výrobok, aj keď ide o jednotnú daňovú sadzbu, ktorá nezohľadňuje, či sa výrobok používa ako motorové, alebo vykurovacie palivo?“

23

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 7. februára 2013 boli veci C‑43/13 a C‑44/13 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

24

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, ako treba vykladať podmienku uvedenú v článku 2 ods. 3 smernice 2003/96, podľa ktorej iné energetické výrobky ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v uvedenej smernici, sa zdaňujú v závislosti od ich používania sadzbou pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

25

Na úvod treba pripomenúť, že pri určení rozsahu ustanovenia práva Únie je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a jeho ciele (rozsudok Spedition Welter, C‑306/12, EÚ:C:2013:650, bod 17 a citovaná judikatúra).

26

Pokiaľ ide o znenie článku 2 ods. 3 smernice 2003/96, je pravda, že viaceré jazykové verzie, najmä španielska, nemecká, anglická, francúzska a talianska verzia, citujú na účely určenia uplatniteľnej úrovne zdanenia „používanie“ ako prvé kritérium, kým kritérium „ekvivalentného“ výrobku je uvedené až ďalej. Takýto sled môže evokovať, že v prvom rade treba skúmať, aké je konkrétne použitie predmetného výrobku, a až v druhom rade určiť, ktorý referenčný výrobok je „ekvivalentný“.

27

Keďže však poradie uvedených kritérií nie je rovnaké vo všetkých jazykových verziách smernice 2003/96, treba overiť, či kontext a účel ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, potvrdzujú prevahu konkrétneho používania výrobku nad kritériom ekvivalencie.

28

Pokiaľ ide o kontext ustanovenia vo veci samej, treba konštatovať, že systematika smernice 2003/96 spočíva na jasnom rozlišovaní medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami. Toto rozlišovanie zavedené odôvodneniami 17 a 18 tejto smernice sa uplatňuje najmä v článkoch 7 až 9 tejto smernice, ktoré sa týkajú podrobností stanovenia minimálnej uplatniteľnej úrovne zdanenia jednak vykurovacích palív a jednak motorových palív, ako aj výrobkov používaných ako motorové palivá na osobitné priemyselné a obchodné účely.

29

Článok 8 smernice 2003/96 tým, že odkazuje na výrobky používané ako motorové palivo, prispieva k objasneniu funkcie zabezpečovanej kritériom používania v kontexte tejto smernice, teda funkcie môcť zdaniť určitý výrobok podľa toho, ako sa používa, a to buď ako motorové palivo, alebo ako vykurovacie palivo.

30

Treba sa teda domnievať, že systematika smernice 2003/96 spočíva na jasnom rozlišovaní medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami v závislosti najmä od kritéria používania.

31

Pokiaľ ide o účely sledované režimom, do ktorého patrí ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, treba konštatovať, že z odôvodnení 3 až 5 smernice 2003/96 vyplýva, že normotvorca Únie chcel prostredníctvom rozlišovania medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami a stanovením určitého počtu minimálnych daňových sadzieb zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu.

32

Výklad článku 2 ods. 3 uvedenej smernice v tom zmysle, že členské štáty sú povinné uplatniť na každý výrobok používaný ako motorové palivo alebo ako vykurovacie palivo daňovú sadzbu stanovenú pre iné motorové palivo alebo iné vykurovacie palivo, umožňuje zblížiť jednotlivé vnútroštátne daňové režimy, pričom sa predíde tomu, aby bol ten istý výrobok zdanený v niektorých členských štátoch ako motorové palivo, kým v iných členských štátoch podlieha dani z vykurovacieho paliva. Mechanizmus zavedený týmto ustanovením, ak sa takto vyloží, prispieva účinne k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

33

Navyše výklad článku 2 ods. 3 smernice 2003/96 v tom zmysle, že kritérium používania ako motorové palivo alebo ako vykurovacie palivo je určujúce, umožňuje vylúčiť prípadné skreslenia hospodárskej súťaže medzi výrobkami, ktoré sa používajú na tie isté účely.

34

Treba teda najprv zistiť, či sa predmetný výrobok používa ako motorové palivo, alebo ako vykurovacie palivo, a potom prípadne zistiť, ktoré motorové palivo alebo vykurovacie palivo je mu ekvivalentné v zmysle tohto ustanovenia.

35

Ako uviedol generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, pojem „ekvivalentnosti výrobku“ treba v rámci možností vykladať z pohľadu zastupiteľnosti alebo vzájomnej zameniteľnosti daných energetických výrobkov. Vo veci samej treba teda overiť, či jeden z výrobkov uvedených v prílohe I tabuľke C smernice 2003/96 môže byť použitý ako náhrada za uvedené energetické výrobky na účely dosiahnutia výsledku sledovaného v predmetnom prípade. Tak je zaručené, že dva výrobky spĺňajúce tú istú funkciu sa zdania na rovnakej úrovni.

36

Treba takisto spresniť, že ak neexistuje náhrada v zmysle prechádzajúceho bodu, treba identifikovať prípadne motorové palivo alebo vykurovacie palivo, ktoré je z hľadiska svojich vlastností a účelu najbližšie predmetnému výrobku. Tak sa dodrží povinnosť rozlišovať medzi motorovými palivami a vykurovacími palivami, pokiaľ ide o výrobky, pre ktoré minimálne úrovne zdanenia neboli konkrétne stanovené v rámci právnej úpravy Európskej únie.

37

Z toho vyplýva, že „ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo“ v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2003/96 sa musí určiť najprv v závislosti od toho, či sa predmetný výrobok používa ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo, a potom zistiť, ktoré z motorových palív alebo vykurovacích palív uvedených v príslušnej tabuľke prílohy I smernice 2003/96 je skutočnou náhradou tohto výrobku pri jeho používaní, alebo ak takáto náhrada neexistuje, ktorý výrobok je z hľadiska svojich vlastností a účelu najbližšie predmetnému výrobku.

38

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na položenú otázku tak, že podmienka uvedená v článku 2 ods. 3 smernice 2003/96, podľa ktorej iné energetické výrobky ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v uvedenej smernici, sa zdaňujú v závislosti od ich používania sadzbou pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo, sa má vykladať v tom zmysle, že treba najprv zistiť, či sa predmetný výrobok používa ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo, a potom prípadne zistiť, ktoré z motorových palív alebo vykurovacích palív uvedených v príslušnej tabuľke prílohy I tejto smernice je skutočnou náhradou tohto výrobku pri jeho používaní, alebo ak takáto náhrada neexistuje, ktoré z uvedených motorových palív alebo vykurovacích palív je z hľadiska svojich vlastností a účelu najbližšie predmetnému výrobku.

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Podmienka uvedená v článku 2 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, podľa ktorej iné energetické výrobky ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v uvedenej smernici, sa zdaňujú v závislosti od ich používania sadzbou pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo, sa má vykladať v tom zmysle, že treba najprv zistiť, či sa predmetný výrobok používa ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo, a potom prípadne zistiť, ktoré z motorových palív alebo vykurovacích palív uvedených v príslušnej tabuľke prílohy I tejto smernice je skutočnou náhradou tohto výrobku pri jeho používaní, alebo ak takáto náhrada neexistuje, ktoré z uvedených motorových palív alebo vykurovacích palív je z hľadiska svojich vlastností a účelu najbližšie predmetnému výrobku.