—

Toshiba Corporation, v zastúpení: I. Janda, advokát, a J. MacLennan, solicitor,

—

Mitsubishi Electric Corp., v zastúpení: A. César a M. Abraham, advokáti,

—

Alstom, v zastúpení: M. Dubovský, M. Nulíček a J. Derenne, advokáti, K. Wilson, solicitor, a G. Dolara, advocate,

—

Fuji Electric Holdings Co. Ltd a Fuji Electric Systems Co. Ltd, v zastúpení: V. Glatzová, advokátka,

—

Siemens Transmission & Distribution SA, Siemens AG Österreich a VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, v zastúpení: M. Nedelka, advokát,

—

Siemens AG, v zastúpení: M. Nedelka, advokát,

—

Hitachi Ltd, Hitachi Europe Ltd a Japan AE Power Systems Corp., v zastúpení: M. Touška a I. Halamová Dobíšková, advokáti, M. Reynolds, a P. J. Mansfield, solicitors, W. Devroe, advocaat, N. Green, QC, a S. Singla, barrister,

—

Nuova Magrini Galileo SpA, v zastúpení: M. Nedelka, advokát,

—

Úřad pro ochranu hospodářské soutěže, v zastúpení: M. Vráb, splnomocnený zástupca,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci S. Kingston, barrister,

—

španielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta a J. M. Rodríguez Cárcamo, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a K. Zawisza, splnomocnení zástupcovia,

—

slovenská vláda, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, N. Khan, K. Walkerová a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,

—

Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: X. Lewis a O. Einarsson, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 81 ES, nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), osobitne jeho článku 3 ods. 1 a článku 11 ods. 6, ako aj bodu 51 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43, ďalej len „oznámenie Komisie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi rôznymi podnikmi proti Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže (český orgán pre hospodársku súťaž) vo veci rozhodnutia tohto orgánu uložiť im peňažné tresty za porušenie českého práva hospodárskej súťaže.

3

V zmysle článku 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ, L 236, 2003, s. 33, ďalej len „akt o pristúpení“), stanovuje:

„Odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte.“

4

Článok 53 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len „Dohovor o EHP“) zakazuje kartely za rovnakých podmienok, ako sú uvedené v článku 81 ES, a jeho pôsobnosť sa rozširuje na celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

5

Odôvodnenie č. 8 nariadenia č. 1/2003 stanovuje:

„Aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie súťažných pravidiel spoločenstva a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazať orgány hospodárskej súťaže a súdy členských štátov, aby uplatňovali aj články 81 [ES] a 82 [ES] tam, kde uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody a postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Aby sa vytvorili podmienky pre dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy združení podnikov v rámci vnútorného trhu, je tiež podľa článku 83 ods. 2 písm. e) [ES] potrebné stanoviť vzťah medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a súťažným právom spoločenstva. …“

6

Odôvodnenie č. 9 nariadenia č. 1/2003 znie:

„Články 81 [ES] a 82 [ES] majú cieľ chrániť hospodársku súťaž na trhu. Toto nariadenie, ktoré sa prijalo s cieľom vykonávania týchto ustanovení Zmluvy, nebráni členským štátom vo vykonávaní vnútroštátnych predpisov na svojom území, ktoré chránia ich právoplatné záujmy za predpokladu, že také predpisy sú zlučiteľné so všeobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva spoločenstva. Pokiaľ sa takéto právne predpisy zameriavajú prevažne na cieľ, ktorý sa líši od cieľa zameraného na ochranu hospodárskej súťaže na trhu, orgány hospodárskej súťaže a súdy členských štátov môžu také predpisy uplatňovať na svojom území. …“

7

V zmysle odôvodnenia č. 17 nariadenia č. 1/2003:

„Ak sa majú súťažné pravidlá uplatňovať jednotne a súčasne sa má sieť spravovať čo možno najlepším spôsobom, je dôležité, aby sa dodržalo pravidlo, že orgány hospodárskej súťaže členských štátov automaticky stratia svoju právomoc, ak Komisia začne konanie. …“

8

Odôvodnenie č. 18 toho istého nariadenia stanovuje:

„Aby sa zabezpečilo, že prípady riešia najvhodnejšie orgány v rámci siete, malo by sa prijať všeobecné ustanovenie umožňujúce, aby príslušný orgán pozastavil alebo uzavrel prípad z dôvodu, že ho rieši alebo riešil iný orgán, pričom cieľom je, aby sa každým prípadom zaoberal len jediný orgán. …“

9

Odôvodnenie č. 37 nariadenia č. 1/2003, ktoré sa venuje ochrane základných práv, znie:

„Toto nariadenie rešpektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv Európskej únie [ďalej len ‚Charta‘]. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať so zreteľom na tieto práva a zásady.“

10

Článok 3 nariadenia č. 1/2003 upravuje „vzťah medzi [článkom 81 ES]… a vnútroštátnym súťažným právom“ takto:

„1.   Ak orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo vnútroštátne súdy uplatňujú vnútroštátne súťažné právo na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle článku 81 ods. 1 [ES], ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj článok 81 [ES] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. …

2.   Uplatňovanie vnútroštátneho súťažného práva nemôže viesť k zákazu dohôd, rozhodnutí združení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 [ES] alebo spĺňajú podmienky článku 81 ods. 3 [ES] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatňovaní článku 81 ods. 3 [ES]. Členským štátom sa týmto nariadením nezabraňuje prijímať a uplatňovať prísnejšie vnútroštátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov.

3.   Bez dopadu na všeobecné zásady a iné ustanovenia práva spoločenstva, odseky 1 a 2 neplatia, keď orgány hospodárskej súťaže alebo vnútroštátne súdy členských štátov uplatňujú vnútroštátne právne predpisy o kontrole fúzií a ani nebránia uplatňovaniu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré sledujú prevažne cieľ, ktorý je iný ako cieľ sledovaný článkami 81 [ES] a 82 [ES].“

11

Článok 11 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov“ uvádza okrem iného v odseku 6 prvej vete nasledujúce pravidlo:

„Ak Komisia začne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podľa kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na uplatňovanie článkov 81 [ES] a 82 [ES].“

12

Článok 13 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Pozastavenie alebo ukončenie konania“ stanovuje:

„1.   Keď orgány hospodárskej súťaže dvoch alebo viacerých členských štátov dostanú sťažnosť alebo konajú zo svojho vlastného podnetu podľa článku 81 [ES] alebo 82 [ES] proti tej istej dohode, rozhodnutiu združenia alebo proti postupu, skutočnosť, že jeden orgán sa zaoberá prípadom, je dostatočným dôvodom pre ostatné orgány, aby pozastavili konanie alebo sťažnosť zamietli. Komisia môže podobne zamietnuť sťažnosť z toho dôvodu, že sa prípadom zaoberá orgán hospodárskej súťaže členského štátu.

2.   Keď orgán hospodárskej súťaže členského štátu alebo Komisia dostanú sťažnosť proti dohode, rozhodnutiu združenia alebo proti postupu, ktorými sa už zaoberal iný orgán hospodárskej súťaže, môžu ju zamietnuť.“

13

Článok 16 nariadenia č. 1/2003 s názvom „Jednotné uplatňovanie súťažného práva spoločenstva“ stanovuje v odseku 2:

„Keď orgány hospodárskej súťaže členských štátov rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 81 [ES] alebo článku 82 [ES], ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou.“

14

V zmysle svojho článku 45 ods. 2 sa nariadenie č. 1/2003 uplatňuje od 1. mája 2004.

15

Oznámenie Komisie obsahuje v časti „3.2. Začatie konania upraveného v článku 11 ods. 6 nariadenia Rady zo strany Komisie“ najmä nasledujúce spresnenia:

„…

…

…“

16

Relevantným ustanovením českého práva je § 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Toto ustanovenie platilo do 30. júna 2001, tak ako ho obsahoval zákon č. 63/1991 Sb. (zákon č. 63/1991 Sb., o ochraně hospodářské soutěže) v znení neskorších predpisov, a od 1. júla 2001 v znení zákona č. 143/2001 Sb. (zákon č. 143/2001 Sb., o ochraně hospodářské soutěže).

17

V súlade s § 3 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 30. júna 2001:

„1.   Všetky dohody medzi konkurentmi, všetky rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy konkurentov…, ktoré. vedú alebo môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu s výrobkami, sú zakázané a neplatné, pokiaľ tento alebo osobitný zákon nestanovuje inak alebo pokiaľ ministerstvo pre hospodársku súťaž… nepovolilo výnimku.“

18

Zákaz dohôd a postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž, uvedený v § 3 ods. 1 zákona č. 143/2001 Sb., ktorý nahradil 1. júla 2001 zákon č. 63/991 Sb., ostal v podstate nezmenený.

19

Prejednávaná vec sa týka celosvetového kartelu na trhu s rozvádzačmi izolovanými plynom (ďalej len „RIP“), na ktorom sa v rôznych obdobiach medzi rokmi 1988 a 2004 podieľali viaceré európske a japonské podniky z odvetvia elektrotechniky. Tak Komisia, ako aj Úřad pro ochranu hospodářské soutěže sa zaoberali určitými aspektmi tohoto prípadu v rokoch 2006 a 2007 a uložili dotknutým podnikom peňažné pokuty.

20

Podľa informácií, ktoré sa nachádzajú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zaslala Komisia 30. septembra 2004 na Úřad pro ochranu hospodářské soutěže list, v ktorom ho informovala, že zamýšľa začať konanie v súvislosti s kartelom na trhu s RIP. Komisia v tomto liste uviedla, že k preskúmanému protisúťažnému správaniu došlo z veľkej časti pred 1. májom 2004 a že vzhľadom na ťažkosti spojené s uložením peňažnej pokuty za posledné dni tohto správania (od 1. mája 2004 do 11. mája 2004) sa konanie vedené Komisiou týkalo iba činnosti tohto kartelu realizovaného na území Európskej únie pred jej rozšírením k 1. máju 2004. Podľa Komisie teda bolo nepravdepodobné, že začne viesť konanie týkajúce sa Českej republiky.

21

Komisia začala 20. apríla 2006 konanie smerujúce k uloženiu pokút na základe článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP v spojení s nariadením č. 1/2003. Toto konanie, ktorému predchádzala žiadosť o zhovievavosť a kontroly vykonané počas roka 2004 v priestoroch viacerých podnikov podieľajúcich sa na tomto karteli, bolo vedené celkovo proti dvadsiatim právnickým osobám, medzi ktoré patrila spoločnosť Toshiba Corporation a iné žalobkyne vo veci samej.

22

V odôvodneniach č. 2 a 3 rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 – Rozvádzače izolované plynom) (ďalej len „rozhodnutie Komisie“), ktorým sa ukončilo konanie, dospela Komisia k záveru, že uvedený kartel predstavoval od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 jediné a pokračujúce porušenie článku 81 ES a od 1. januára 1994 aj porušenie článku 53 Dohody o EHP na území EHP, na ktorom sa jednotlivé zúčastnené podniky podieľali počas rôzne dlhých období. Komisia v časti 6.6.2 tohto rozhodnutia určila ako deň ukončenia tohto kartelu 11. máj 2004 s odkazom na dátum, keď sa konalo posledné pracovné stretnutie známe Komisii, ktoré sa skončilo po tom, ako zástupcovia spoločnosti Siemens ostatným členom uvedeného kartelu oznámili, že v tento deň uskutočnila Komisia vopred neohlásené kontroly.

23

Podľa zistení uvedených v odôvodneniach č. 2, 3, 218 a 248 rozhodnutia Komisie išlo o komplexný a celosvetový kartel s výnimkou Spojených štátov a Kanady s účinkami v Únii a EHP, v rámci ktorého si dotknuté podniky predovšetkým vymieňali citlivé informácie týkajúce sa predmetného trhu, vzájomne si medzi sebou rozdelili trhy, uzavreli dohody o cenách a ukončili spoluprácu s podnikmi, ktoré neboli členmi tohto kartelu.

24

S výnimkou jedného podniku, ABB Ltd, ktorý využil zhovievavosť Komisie, boli všetkým účastníkom konania, medzi nimi aj všetkým žalobkyniam v konaní vo veci samej, uložené pokuty v celkovej výške viac než 750 miliónov eur. Najvyššia individuálna pokuta presahujúca sumu 396 miliónov eur bola uložená spoločnosti Siemens AG.

25

Dňa 2. augusta 2006 začal Úřad pro ochranu hospodářské soutěže konanie pre porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže voči členom kartelu, o ktorý ide v konaní vo veci samej. Dňa 9. februára 2007 prijal prvé rozhodnutie, proti ktorému podali žalobkyne vo veci samej vnútroštátny správny opravný prostriedok. Na základe tohto opravného prostriedku predseda Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže rozhodnutím z 26. apríla 2007 toto pôvodné rozhodnutie zmenil.

26

V tomto rozhodnutí z 26. apríla 2007 uvedený orgán konštatoval, že ABB Management Services Ltd (právna nástupkyňa ABB Power Technologies Management Ltd), ABB Switzerland Ltd, ABB Ltd, Alstom, Areva T&D SA, Fuji Electric Holdings Co. Ltd, Fuji Electric Systems Co. Ltd, Hitachi Ltd, Hitachi Europe Ltd, Mitsubishi Electric Corp., Toshiba Corporation, Schneider Electric SA, Siemens AG, Siemens AG Österreich (právna nástupkyňa VA Technologie AG a VA Tech T&D GmbH), VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens Transmission and Distribution Ltd (predtým VA Tech Transmission & Distribution Ltd) a Nuova Magrini Galileo SpA sa zúčastnili na karteli na území Českej republiky. Týmto správaním uvedené konkurenčné podniky v období do 30. júna 2001 porušili zákaz uvedený v § 3 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo zákona č. 63/1991 Sb. v znení neskorších predpisov a počas obdobia od 1. júla 2001 do 3. marca 2004 porušili zákaz uvedený v § 3 ods. 1 tohto zákona v znení zákona č. 143/2001 Sb. Tieto podniky tak porušili zákon o ochrane hospodárskej súťaže počas obdobia do 3. marca 2004.

27

Na určenie dátumu ukončenia porušenia vychádzal Úřad pro ochranu hospodářské soutěže z posledného dátumu, ku ktorému bolo možné podať dôkaz existencie porušenia, teda 3. marca 2004, keď bola zaznamenaná posledná emailová komunikácia svedčiaca o existencii väzieb medzi účastníkmi kartelu vo veci samej. Podľa informácií predložených na pojednávaní splnomocneným zástupcom Českej republiky a zástupcom Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže na účely určenia skončenia kartelu vychádza české právo hospodárskej súťaže z kritérií posudzovania, ktoré sa líšia od kritérií uplatňovaných Komisiou.

28

S výnimkou jedného podniku, ktorý podal žiadosť o zhovievavosť upravenú vnútroštátnym právom, boli všetkým podnikom, ktorých sa týkalo konanie na vnútroštátnej úrovni, uložené pokuty.

29

Žalobkyne v konaní vo veci samej podali proti rozhodnutiu Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže odvolanie na Krajský soud v Brně. Predovšetkým tvrdili, že tento orgán určil dĺžku trvania kartelu dotknutého vo veci samej neprávnym spôsobom a že vedome určil dátum ukončenia tohto kartelu pred pristúpením Českej republiky k Únii, aby odôvodnil uplatnenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa týchto žalobkýň z článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že uvedený orgán už nemal právomoc uskutočniť konanie na vnútroštátnej úrovni, keďže Komisia už v tej istej veci začala konanie na európskej úrovni. Dospeli k záveru, že konanie začaté na vnútroštátnej úrovni porušilo zásadu ne bis in idem zakazujúcu kumuláciu sankcií.

30

Rozsudkom z 25. júna 2008 Krajský soud v Brně zrušil rozhodnutie Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže z 26. apríla 2007, ako aj pôvodné rozhodnutie prijaté 9. februára 2007.

31

Krajský soud v Brně sa domnieval, že správanie žalobkýň vo veci samej predstavuje jediné a pokračujúce porušenie, a svoje odôvodnenie založil na rozhodnutí Komisie, že Úřad pro ochranu hospodářské soutěže dospel nesprávne k záveru, že ku skončeniu porušenia došlo 3. marca 2004. Tento stav trval až do 11. mája 2004, teda po pristúpení Českej republiky k Únii a po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1/2003. Preto sa musí chápať ako spáchané za účinnosti „novej právnej úpravy“, teda článku 81 ES a nariadenia č. 1/2003. Keďže Komisia už začala konanie na základe článku 81 ES proti „celosvetovému kartelu“, ktorý bol predmetom konania vo veci samej, a uložila sankcie, nové začatie konania v tej istej veci porušuje zásadu ne bis in idem. Krajský soud v Brně okrem iného rozhodol, že Úřad pro ochranu hospodářské soutěže už v súlade s článkom 11 ods. 6 prvou vetou nariadenia č. 1/2003 nebol príslušný zaoberať sa spornou vecou na základe článku 81 ES.

32

Úřad pro ochranu hospodářské soutěže podal proti rozsudku Krajského soudu v Brně kasačný opravný prostriedok na Nejvyšší správní soud. Naďalej sa považuje za príslušný stíhať žalobkyne vo veci samej z dôvodu ich správania pred pristúpením Českej republiky k Únii, keďže do tohto dátumu Komisia nemohla stíhať porušenia týkajúce sa tohto štátu. Podľa tohto orgánu sankcionovanie celosvetového kartelu v rámci odlišných právomocí nepredstavuje porušenie zásady ne bis in idem. Tento orgán uvádza, že Komisia a on sám preskúmali územne odlišné dôsledky tohto kartelu. Navyše judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca z rozsudku z 13. februára 1969, Wilhelm a i. (14/68, Zb. s. 1), povoľuje súbežné uplatnenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže a vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.

33

Rozsudkom z 10. apríla 2009 Nejvyšší správní soud zrušil rozsudok Krajského soudu v Brně.

34

Nejvyšší správní soud sa domnieval, že Krajský soud v Brně účasť dotknutých podnikov na karteli nesprávne posúdil ako trvalé porušenie. Podľa prvého súdu je potrebné pripustiť existenciu dvoch odlišných porušení, pričom dátum pristúpenia Českej republiky k Únii predstavoval historický dátum z dôvodu zmeny príslušnosti, ktorá z toho vyplynula. Konkrétne do tohto pristúpenia podľa uvedeného súdu podliehal kartel realizovaný na českom území výlučne vnútroštátnej právomoci a nebolo možné ho stíhať inak než na základe vnútroštátneho práva. Nejvyšší správní soud teda vrátil vec Krajskému soudu v Brně, aby sa v nej rozhodlo znovu.

35

Krajský soud v Brně uvádza, že hoci je v zmysle § 110 ods. 3 zákona č. 150/2002 Sb. o súdnom správnom poriadku (zákon č. 150/2002 Sb., soudní řád správní) viazaný právnym názorom Nejvyššího správního soudu, považuje za nevyhnutné, aby sa objasnili určité body práva Únie týkajúce sa jednak pristúpenia Českej republiky k Únii 1. mája 2004 a jednak nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1/2003.

36

Za týchto okolností Krajský soud v Brně rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

37

Pokiaľ ide o znenie otázok položených vnútroštátnym súdom, je potrebné formulovať nasledujúce pripomienky. V prvej prejudiciálnej otázke, ktorej účelom je určiť právo uplatniteľné na účinky predmetného kartelu na českom území vo veci samej, treba odkázať na konanie začaté po pristúpení Českej republiky k Únii 1. mája 2004 v súvislosti s kartelom, ktorý sa na území tohto štátu začal pred týmto dátumom, pokračoval ďalej a skončil sa až po tomto dátume. Druhá otázka sa týka vplyvu prijatého rozhodnutia Komisie, ktoré sankcionuje protisúťažné správanie, na možnosť vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž začať konanie týkajúce sa tohto istého správania („tie isté skutkové stavy“) alebo v ňom pokračovať.

38

Táto formulácia predložených otázok sa vysvetľuje okolnosťou, že vnútroštátny súd vníma ako potrebné chápať predmetný kartel na trhu s RIP vo veci samej ako jediné a pokračujúce správanie, ktoré sa skončilo až po pristúpení Českej republiky k Únii, a posudzovať toto protisúťažné správanie ako celok s ohľadom na právnu úpravu platnú v čase, keď došlo k jeho skončeniu, konkrétne na článok 81 ES a nariadenie č. 1/2003.

39

V tomto kontexte vnútroštátny súd, tak ako žalobkyne vo veci samej, zakladá svoje tvrdenie na rozhodnutí Komisie a domnieva sa, že Komisia toto správanie dotknutých spoločností sankcionovala aj vo vzťahu k Českej republike, takže Úřad pro ochranu hospodářské soutěže po pristúpení Českej republiky k Únii a nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1/2003 už nemal právomoc stíhať a sankcionovať účinky kartelu na tomto území, a to ani vo vzťahu k obdobiu pred týmto pristúpením.

40

V tejto súvislosti sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že 30. septembra 2004 informovala Komisia Úřad pro ochranu hospodářské soutěže, že zamýšľa začať konanie týkajúce sa kartelu na trhu s RIP sporného vo veci samej, pričom spresnila, že k preskúmanému protisúťažnému správaniu došlo z veľkej časti pred 1. májom 2004 a že ňou začaté konanie sa týka iba činností kartelu vykonávaných na území Únie pred jej rozšírením k 1. máju 2004.

41

Okrem toho Komisia vo svojich písomných pripomienkach zdôraznila, že výklad rozsahu pôsobnosti jej rozhodnutia, ktorý sa nachádza v bode 29 návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je nepresný a že jej rozhodnutie nesankcionuje účinky nekalých praktík na českom území pred 1. májom 2004.

42

Nakoniec z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom je zrejmé, že rozhodnutie Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže dotknuté vo veci samej zohľadňuje iba protisúťažné účinky, ktoré vznikli na českom území pred 1. májom 2004. Toto rozhodnutie sa teda týka iba obdobia pred pristúpením Českej republiky k Únii.

43

Prejudiciálne otázky treba preto preskúmať s ohľadom na tieto úvodné pripomienky.

44

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 81 ES a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 majú vykladať v tom zmysle, že sa v rámci konania začatého po 1. máji 2004 môžu uplatniť na kartel, ktorý vyvolal účinky v obdobiach pred 1. májom 2004 na území členského štátu, ktorý pristúpil k Únii k tomuto dátumu.

45

Je potrebné pripomenúť, že v súvislosti s výkladom a uplatnením článku 81 ES a nariadenia č. 1/2003 sa musí vziať do úvahy osobitná situáciu štátu, akým je Česká republika, ktorý sa stal členom Únie s účinnosťou od 1. mája 2004 [pokiaľ ide o smernicu Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. EÚ L 249, s. 25; Mim vyd. 09/001, s. 11), pozri rozsudky z 21. júna 2007, Optimus – Telecomunicações, C-366/05, Zb. s. I-4985, bod 25, a z 12. novembra 2009, Elektrownia Pątnów II, C-441/08, Zb. s. I-10799, bod 30].

46

Podľa článku 2 aktu o pristúpení sú odo dňa pristúpenia, teda od 1. mája 2004, ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a uplatňujú sa za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v akte o pristúpení.

47

Podľa ustálenej judikatúry sa procesné predpisy všeobecne vzťahujú na všetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia účinnosti týchto predpisov, na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti [pozri rozsudky z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., 212/80 až 217/80, Zb. s. 2735, bod 9; zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, bod 22; z 23. februára 2006, Molenbergnatie, C-201/04, Zb. s. I-2049, bod 31, ako aj zo 14. februára 2008, Varec, C-450/06, Zb. s. I-581, bod 27].

48

Nariadenie č. 1/2003 obsahuje procesné predpisy a hmotnoprávne predpisy.

49

Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 43 návrhov, článok 3 ods. 1 tohto nariadenia, presne tak ako článok 81 ES, obsahuje hmotnoprávne predpisy na posúdenie dohôd medzi podnikmi zo strany orgánov pre hospodársku súťaž, ktoré predstavujú hmotnoprávne predpisy práva Únie.

50

Takéto hmotnoprávne predpisy sa v zásade nesmú uplatňovať retroaktívne, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú účinky takéhoto uplatnenia pre dotknuté osoby priaznivé alebo nepriaznivé. Zásada právnej istoty totiž vyžaduje, aby bol každý skutkový stav, ak nie je výslovne stanovené inak, riadne posúdený s prihliadnutím na účinné právne normy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, Bavaria, C-120/08, Zb. s. I-13393, body 40 a 41).

51

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hmotnoprávne predpisy práva Únie sa majú na účely zabezpečenia dodržiavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladať ako pravidlá vzťahujúce sa na situácie, ktoré vznikli pred nadobudnutím ich účinnosti, iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo zo štruktúry jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný (pozri rozsudok z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 98 a citovanú judikatúru).

52

V prejednávanej veci však ani znenie, ani cieľ, ani štruktúra článku 81 ES, článku 3 nariadenia č. 1/2003 a aktu o pristúpení neobsahujú jasné informácie v prospech uplatnenia obidvoch týchto ustanovení so spätnou účinnosťou.

53

Tieto závery neboli spochybnené tvrdeniami, ktoré predložili žalobkyne vo veci samej.

54

Po prvé niektoré žalobkyne vo veci samej sa snažia vychádzať z tvrdenia v bodoch 62 a 63 rozsudku zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia (97/87 až 99/87, Zb. s. 3165), aby obhájili, že v prejednávanom prípade sa uplatniteľnosť článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 nemôže obmedziť na porušenia, ktoré boli spáchané po pristúpení Českej republiky k Únii, a že Komisia bola príslušná sankcionovať protisúťažné správanie, ku ktorému došlo na území tohto štátu pred týmto pristúpením.

55

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 62 už citovaného rozsudku Dow Chemical Ibérica a i./Komisia Súdny dvor rozhodol, že od pristúpenia Španielskeho kráľovstva 1. januára 1986 bolo nariadenie Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204), v tomto novom členskom štáte uplatniteľné, takže podniky zo sídlom v Španielsku mohli byť predmetom kontroly s účinnosťou od 1. januára 1986. Z bodu 63 toho istého rozsudku vyplýva, že vyšetrovacia právomoc Komisie, pokiaľ ide o podniky so sídlom v Španielsku, sa po tomto dátume nemôže obmedziť iba na konanie nasledujúce po pristúpení, a teda sa môže týkať aj konania pred týmto dátumom.

56

Vec, ktorá viedla k vyhláseniu už citovanému rozsudku Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, sa však netýkala uplatnenia hmotnoprávnych, ale iba procesných predpisov, v tomto prípade uplatnenia ustanovení týkajúcich sa kontrol Komisie v priestoroch podnikov.

57

Rozsudok Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, už citovaný, naopak vôbec neuvádza, či sa hmotnoprávne predpisy práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže uplatnia aj na protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území nového členského štátu v období pred pristúpením tohto štátu k Únii.

58

Po druhé sa niektoré žalobkyne vo veci samej odvolávajú na judikatúru, podľa ktorej sa nová norma uplatní bezprostredne na budúce následky situácie, ktorá nastala počas účinnosti predchádzajúcej normy, aby sa odôvodnilo, že po pristúpení členského štátu k Únii sa musí právo Únie na účely posúdenia skutkových okolností, ktoré vznikli pred týmto pristúpením, uplatniť okamžite. V bode 14 rozsudku z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS, C-122/96, Zb. s. I-5325, na ktorý sa tieto spoločnosti odvolávajú predovšetkým, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ sa v akte o podmienkach pristúpenia štátu, v tomto prípade Rakúskej republiky, nenachádzajú žiadne osobitné podmienky týkajúce sa uplatnenia ustanovenia Zmluvy o ES, toto ustanovenie treba považovať za okamžite účinné a zaväzujúce tento členský štát odo dňa jeho pristúpenia, takže sa uplatňuje na budúce účinky situácií, ktoré nastali pred pristúpením tohto nového členského štátu.

59

Takýto argument sa nemôže použiť v prospech retroaktívneho uplatnenia článku 81 ES a nariadenia č. 1/2003 na správanie, ktoré predchádzalo pristúpeniu členského štátu k Únii.

60

Ustanovenia článku 81 ES a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 sa dajú uplatniť na prípadné protisúťažné účinky predmetného kartelu vo veci samej na českom území iba v rozsahu, v akom je potrebné uložiť sankcie za tieto účinky, ku ktorým došlo v období od 1. mája 2004. Ako bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa konanie vo veci samej týka porušovania právnej úpravy Českej republiky v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa skončilo pred pristúpením tohto štátu k Únii. Úřad pro ochranu hospodářské soutěže sa obmedzil na uplatnenie vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže na účinky protisúťažných postupov, ktoré sa uskutočňovali na českom území pred pristúpením, spôsobené pred týmto dátumom. Netrestá budúce účinky správania, ku ktorému došlo pred spomínaným pristúpením.

61

Po tretie niektoré žalobkyne vo veci samej tvrdili, že článok 3 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže uplatniteľný v Českej republike pred 1. májom 2004 stanovoval v podstate ten istý zákaz dohôd a protisúťažných postupov, ako bol stanovený v článku 81 ES, a že pred pristúpením Českej republiky k Únii bolo české právo hospodárskej súťaže v podstate harmonizované s právom Únie v tejto oblasti. Európska dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Českou republikou na strane druhej (Ú. v. ES L 360, 1994, s. 2), ktorá bola podpísaná v Luxemburgu 4. októbra 1993 a nadobudla účinnosť 1. februára 1995, už v článku 64 obsahovala ustanovenie analogické článku 81 ES. Podľa žalobkýň vo veci samej pristúpenie Českej republiky k Únii nemalo, pokiaľ ide o spoločnosti, za následok vytvorenie nových pravidiel zakazujúcich v tomto štáte postupy, ktoré boli doteraz povolené. Uplatnenie článku 81 ES na dotknutý kartel vo veci samej ako celok vrátane jeho časti realizovanej pred týmto pristúpením nemalo vplyv na zásadu právnej istoty, pokiaľ ide o dotknuté podniky.

62

V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o posudzovanie protisúťažných účinkov na českom území, pred 1. májom 2004 mali právomoc uplatňovať a vykonávať tak vnútroštátne právo, ako aj túto európsku dohodu iba vnútroštátne orgány. Okrem toho pred týmto dátumom nariadenie č. 1/2003, ktorého článok 3 ods. 1 po prvýkrát uložil rôznym vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž povinnosť uskutočniť za podmienok v ňom uvedených paralelne uplatnenie článku 81 ES a vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, nebolo uplatniteľné ani v starých, ani v nových členských štátoch. V zmysle svojho článku 45 druhého odseku sa nariadenie č. 1/2003 začalo uplatňovať až od 1. mája 2004.

63

Niektoré žalobkyne vo veci samej tiež tvrdia, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu odôvodňuje, aby sa protisúťažné účinky dotknutého kartelu vo veci samej, ktoré boli spôsobené na českom území pred 1. májom 2004, posudzovali vzhľadom na článok 81 ES a nariadenie č. 1/2003. Podľa týchto spoločností by sa táto zásada, ktorú Súdny dvor v trestnej oblasti uznáva, mala uplatniť aj v oblasti práva hospodárskej súťaže v konaniach týkajúcich sa správnych deliktov.

64

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestuktorá je súčasťou ústavných tradícií spoločných členským štátom a tvorí súčasť všeobecných zásad práva Únie, ktoré sa Súdny dvor zaväzuje rešpektovať (rozsudky z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, body 67 a 68; z 11. marca 2008, Jager, C-420/06, Zb. s. I-1315, bod 59, ako aj z 28. apríla 2011, El Dridi, C-61/11 PPU, Zb. s. I-3015, bod 61), je uvedená aj v článku 49 ods. 1 tretej vete Charty.

65

Je však potrebné uviesť, že odvolávaním sa na túto zásadu žalobkyne vo veci samej nechcú dosiahnuť uplatnenie priaznivejšej sankcie za obdobie pred 1. májom 2004, ale v skutočnosti sa snažia dosiahnuť, aby Úřad pro ochranu hospodářské soutěže už vôbec neprijal rozhodnutie, pokiaľ ide o účinky sporného kartelu vo veci samej na českom území. Tieto spoločnosti chcú, aby sa zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu nakoniec vyložila v tom zmysle, že tento orgán nie je príslušný sankcionovať tento kartel za obdobie pred 1. májom 2004 a že sa treba domnievať, že na protisúťažné účinky spôsobené týmto kartelom počas daného obdobia sa vzťahuje rozhodnutie Komisie.

66

Z týchto tvrdení vyplýva, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 61 návrhov, spochybnenie samotnej právomoci Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže ukladať pokuty. Táto otázka je spojená s výkladom článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, ako aj so zásadou ne bis in idem, ktoré budú preskúmané v rámci druhej prejudiciálnej otázky, a nie so zásadou retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu.

67

Na prvú otázku preto treba odpovedať, že ustanovenia článku 81 ES a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci konania začatého po 1. máji 2004 nie sú uplatniteľné na kartel, ktorý vyvolal účinky na území členského štátu, ktorý k Únii pristúpil 1. mája 2004, v obdobiach pred týmto dátumom.

68

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou, ktorá sa delí na dve časti, sa vnútroštátny súd pýta, či konanie začaté Komisiou po 1. máji 2004 smerujúce k uloženiu pokuty trvalo bráni vnútroštátnemu orgánu členského štátu, ktorý pristúpil k Únii k tomuto dátumu, pre hospodársku súťaž stíhať v zmysle vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže kartel, ktorý vyvolal účinky na území tohto štátu pred jeho pristúpením k Únii. Na tento účel chce vnútroštátny súd v prvom rade dospieť k objasneniu výkladu článku 11 ods. 6 v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a k vymedzeniu právomocí vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž a Komisie začať takéto konanie. V druhom rade sa tento vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta na rozsah miery voľnej úvahy, ktorou tento orgán disponuje pri uplatňovaní vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže v spojení so zásadou ne bis in idem.

69

Vnútroštátny súd a žalobkyne vo veci samej sa domnievajú, že Úřad pro ochranu hospodářské soutěže v zmysle ustanovení článku 11 ods. 6 a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 definitívne stratil právomoc stíhať dotknutý kartel vo veci samej, len čo Komisia začne konanie smerujúce k uloženiu pokuty. Dozorný úrad EZVO sa domnieva, že článok 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 sa musí vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž stratili právomoc uplatňovať vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, keď Komisia začala konanie týkajúce sa toho istého skutku, v súvislosti s ktorým začali konanie uvedené orgány.

70

Je pravda, že článok 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, podľa ktorého orgány členských štátov pre hospodársku súťaž strácajú právomoc uplatňovať články 81 ES a 82 ES, keď Komisia začne konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III tohto nariadenia, obsahuje procesné ustanovenie a z tohto dôvodu je uplatniteľný od 1. mája 2004 vo všetkých členských štátoch vrátane konaní o kartelových dohodách, ktoré sa týkajú situácií, ktoré vznikli pred týmto dátumom.

71

Na úvod treba pripomenúť, že v rámci prejednávanej veci sa sporné rozhodnutie Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže vo veci samej týka výlučne protisúťažných účinkov predmetného kartelu vo veci samej pred 1. májom 2004, a teda sa týka obdobia pred pristúpením Českej republiky k Únii, počas ktorého článok 81 ES v tomto štáte nebol uplatniteľný. Ustanovenia článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 preto a priori v súvislosti s týmto obdobím nepredstavujú prekážku uplatnenia takých vnútroštátnych ustanovení práva hospodárskej súťaže, ktoré sa nachádzajú v § 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

72

Je však potrebné preskúmať, v akom rozsahu strácajú vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 právomoc, keďže podľa žalobkýň vo veci samej a Dozorného úradu EZVO tieto orgány od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, teda od 1. mája 2004, stratili nielen právomoc uplatňovať články 81 ES a 82 ES, ale s konečnou platnosťou stratili aj právomoc uplatňovať vnútroštátne právo hospodárskej súťaže na správanie spôsobilé ovplyvniť správanie medzi členskými štátmi, ktorý je už predmetom rozhodnutia Komisie.

73

Pri výklade ustanovenia práva Únie je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb. s. 3781, bod 12, a zo 7. októbra 2010, Lassal, C-162/09, Zb. s. I-9217, bod 49).

74

Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 77 návrhov a ako uviedla väčšina oprávnených subjektov, ktoré Súdnemu dvoru predložili pripomienky, článok 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 je vzhľadom na svoj obsah úzko spätý s článkom 3 ods. 1 toho istého nariadenia.

75

Zo spoločnej analýzy obidvoch ustanovení vyplýva, že vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž stratili právomoc uplatňovať nielen právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ale aj časť vlastného vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, len čo Komisia začala konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003.

76

Časti vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, ktoré ostávajú uplatniteľné, sú uvedené v článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 a spresnené v odôvodneniach č. 8 a 9 tohto nariadenia. Článok 3 ods. 2 posledná veta a ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, že vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž môžu uplatňovať prísnejšie vnútroštátne právne predpisy, ktoré zakazujú alebo sankcionujú „jednostranné konanie podnikov“, a majú v každom prípade slobodu uplatniť vnútroštátne predpisy o kontrole fúzií a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorých cieľ je väčšinou odlišný od cieľa upraveného v článkoch 81 ES a 82 ES.

77

Článok 3 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1/2003 upravuje úzky vzťah medzi zákazom kartelov, ktorý stanovuje článok 81 ES, a príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže. Keď vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž uplatňuje ustanovenia vnútroštátneho práva zakazujúce kartely na dohody medzi podnikmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 81 ES, tento článok 3 ods. 1 prvá veta mu stanovuje povinnosť paralelne uplatniť aj článok 81 ES.

78

V rozsahu, v akom vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž na základe prvej vety článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 nie je oprávnený uplatniť článok 81 ES, len čo Komisia začne konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III tohto nariadenia, tento vnútroštátny orgán stráca aj možnosť uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva zakazujúce kartely.

79

Nariadenie č. 1/2003 však neuvádza, že začatie konania Komisiou natrvalo a s konečnou platnosťou pozbavuje vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž právomoci uplatňovať vnútroštátnu legislatívu v oblasti hospodárskej súťaže.

80

Ako zdôrazňuje Komisia vo svojich písomných pripomienkach, právomoc vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž je obnovená, len čo sa skončí konanie začaté Komisiou.

81

V súlade s ustálenou judikatúrou sa právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže uplatnia paralelne (rozsudky Wilhelm a i., už citovaný, bod 3; z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers’ Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 61, ako aj z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 až C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 38). Pravidlá hospodárskej súťaže na európskej a vnútroštátnej úrovni posudzujú odlišné aspekty postupov obmedzujúcich hospodársku súťaž (pozri rozsudky Wilhelm a i., už citovaný, bod 3; Manfredi a i., už citovaný, bod 38, ako aj zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 103) a rozsah ich pôsobnosti nie je totožný (rozsudok z 1. októbra 2009, Compañía Española de Comercialización de Aceite, C-505/07, Zb. s. I-8963, bod 52).

82

Táto situácia sa nezmenila prijatím nariadenia č. 1/2003.

83

Takýto výklad podporuje skutočnosť, že podľa návrhu nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a o zmene a doplnení nariadení (EHS) č. 1017/68, (EHS) č. 2988/74, (EHS) č. 4056/86 a (EHS) č. 3975/87, ktorý predložila Komisia [KOM(2000) 582 v konečnom znení] (Ú. v. EÚ C 365 E, 2000, s. 284), sa mal článok 3 nariadenia č. 1/2003 formulovať tak, že v prípade, že môže kartel v zmysle článku 81 ES alebo zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 82 ES ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, použije sa iba právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže ako jediné uplatniteľné právo a vnútroštátne práva hospodárskej súťaže sa neuplatnia. Na rozdiel od toho, čo pôvodne navrhla Komisia, článok 3 nariadenia č. 1/2003 dovoľuje pokračovať v uplatňovaní tak práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (články 81 ES a 82 ES), ako aj vnútroštátneho práva v tejto oblasti na jeden a ten istý prípad.

84

Navyše v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keď orgány členských štátov pre hospodársku súťaž rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 81 ES alebo článku 82 ES, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou.

85

Z tohto ustanovenia vyplýva, že orgány členských štátov pre hospodársku súťaž si ponechávajú právomoc konať, hoci Komisia už sama prijala rozhodnutie. Tieto ustanovenia uvádzajú, že vnútroštátne orgány môžu zasahovať po Komisii, ale zakazujú im konať v rozpore so skorším rozhodnutím Komisie.

86

Zdá sa, že článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 podľa svojho znenia predvída, že vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž uplatnia iba právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže. To isté nariadenie sa však musí uplatniť a fortiori v prípade, keď vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž zamýšľajú uplatniť vnútroštátne právo hospodárskej súťaže. Keďže tieto orgány ostávajú kompetentné uplatniť právo Únie po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie, musí im byť a fortiori povolené uplatňovať svoje vnútroštátne právo, pod podmienkou, že budú rešpektovať požiadavky práva Únie v súlade s článkom 3 nariadenia č. 1/2003.

87

Uplatnenie článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 sa nemôže obmedziť na prípad, keď Komisia podľa článku 10 nariadenia č. 1/2003 už predtým konštatovala, že článok 81 ES alebo článok 82 ES nie je uplatniteľný. Na rozdiel od názoru vnútroštátneho súdu a niektorých žalobkýň vo veci samej, všeobecné znenie článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a jeho umiestnenie v rámci kapitoly o spolupráci vedie k záveru, že pokrýva všetky predvídateľné rozhodnutia, ktoré by Komisia mohla prijať na základe nariadenia č. 1/2003, a nie je v žiadnom prípade obmedzený iba na určité druhy rozhodnutí.

88

Niektoré žalobkyne vo veci samej sa tiež dovolávajú odôvodnenia č. 18 nariadenia č. 1/2003, podľa ktorého by sa s cieľom zabezpečiť optimálne zadelenie prípadov v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž, malo prijať všeobecné ustanovenie umožňujúce príslušnému orgánu pozastaviť alebo uzavrieť prípad z dôvodu, že ho rieši alebo riešil iný orgán, pričom cieľom je, aby sa každým prípadom zaoberal len jeden orgán. Jedna zo žalobkýň vo veci samej sa dovoláva tohto odôvodnenia a tvrdí, že uvedené nariadenie je založené na zásade, že každý prípad má preskúmať jeden orgán, a to orgán, ktorý má na tento účel najlepšie predpoklady.

89

Odôvodnenie č. 18 nariadenia č. 1/2003 však nemožno vykladať v tom zmysle, že normotvorca Únie zamýšľal pozbaviť vnútroštátne orgány právomoci uplatňovať vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, keď Komisia sama prijme rozhodnutie.

90

Toto odôvodnenie nesúvisí so stratou právomoci vnútroštátnych orgánov upravenou v článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003. Má sa chápať v spojení s článkom 13 tohto nariadenia, podľa ktorého každý vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž môže, ale nie je povinný pozastaviť konanie, ktoré sa začalo, alebo zamietnuť sťažnosť, ktorú prijal, pokiaľ sa tou istou vecou už zaoberá iný vnútroštátny orgán v rámci tejto siete. Článok 13 a odôvodnenie č. 18 nariadenia č. 1/2003 odzrkadľujú širokú mieru voľnej úvahy priznanú vnútroštátnym orgánom združeným v tejto sieti na účely zabezpečenia optimálneho zadelenia prípadov v rámci tejto siete.

91

Z úvah uvedených v bodoch 74 až 90 tohto rozsudku vyplýva, že vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia nestráca natrvalo a s konečnou platnosťou právomoc uplatňovať vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, len čo Komisia začne konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003. A fortiori v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej orgán členského štátu pre hospodársku súťaž podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže sankcionuje protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území tohto členského štátu počas období pred pristúpením tohto štátu k Únii, nemôžu ustanovenia článku 11 ods. 6 v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 zabrániť v prípade týchto období uplatneniu vnútroštátnych ustanovení práva hospodárskej súťaže.

92

V dôsledku toho treba na prvú časť druhej otázky odpovedať tak, že keď Komisia začne proti kartelu konanie na základe kapitoly III nariadenia č. 1/2003, orgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu nestráca podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia právomoc na základe vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže sankcionovať protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území tohto členského štátu počas období pred pristúpením tohto štátu k Únii.

93

Druhá časť druhej otázky sa týka problému, či v situácii ako v konaní vo veci samej zásada ne bis in idem bráni vnútroštátnemu orgánu pre hospodársku súťaž, aby uplatňoval vnútroštátne právo hospodárskej súťaže.

94

V konaniach o uložení pokuty týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže sa zásada ne bis in idem musí dodržať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P až C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 338 až 340, ako aj z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 50). Táto zásada v oblasti hospodárskej súťaže bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisúťažný postup, za ktorý už bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, že zaň nie je zodpovedný, a to skorším rozhodnutím, proti ktorému už nie je možný opravný prostriedok (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný, bod 59).

95

Nie je relevantné, že rozhodnutie, ktorým Úřad pro ochranu hospodářské soutěže uložil pokuty, sa týka obdobia pred pristúpením Českej republiky k Únii. Časový rozsah uplatniteľnosti zásady ne bis in idem v rámci práva Únie totiž nezávisí od dátumu, keď došlo ku skutočnostiam, ktoré sa stíhajú, ale v situácii ako vo veci samej, ktorá spadá do práva hospodárskej súťaže, od začatia konania o uložení pokuty. Dňa 2. augusta 2006, keď Úřad pro ochranu hospodářské soutěže začal konanie vo veci samej, bola už Česká republika členským štátom Únie, takže tento orgán bol povinný rešpektovať túto zásadu.

96

Treba konštatovať, že v situácii ako vo veci samej zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž uplatnil vnútroštátne právo hospodárskej súťaže.

97

Súdny dvor vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže rozhodol, že uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutku, porušovateľa a chráneného právneho záujmu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný, bod 338).

98

V konaní vo veci samej je potrebné uviesť, že v každom prípade chýba jedna zo stanovených podmienok, konkrétne totožnosť skutkov.

99

Otázku, či sa podniky zúčastnili na konaní, ktorého cieľom alebo účinkom bolo zabrániť hospodárskej súťaži, obmedziť ju alebo skresliť, nemožno posudzovať abstraktne, ale sa musí preskúmať so zreteľom na územie, či už v rámci Únie alebo mimo nej, na ktorom sa prejavil cieľ alebo účinok predmetného konania, a so zreteľom na obdobie, počas ktorého predmetné konanie malo takýto cieľ alebo účinok.

100

V tomto prípade sa vnútroštátny súd a žalobkyne vo veci samej domnievajú, že rozhodnutie Komisie zahŕňa územie Českej republiky vo vzťahu k obom obdobiam, tak k obdobiu pred 1. májom 2004, ako aj k obdobiu po 1. máji 2004. Ako dôkaz uvádzajú skutočnosť, že Komisia v tomto rozhodnutí hovorí o celosvetovom karteli a že z rozsahu jeho pôsobnosti výslovne nevylúčila územie Českej republiky.

101

Na tento účel je najprv potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie Komisie sa vo viacerých svojich častiach týka osobitne dôsledkov sporného kartelu vnútri Európskeho spoločenstva a EHP, pričom odkazuje výslovne na „vtedajšie členské štáty“ a štáty, „ktoré boli zmluvnými stranami“ Dohody o EHP. Ďalej, ako bolo zdôraznené v bode 41 tohto rozsudku, toto rozhodnutie nesankcionuje možné protisúťažné účinky spôsobené týmto kartelom na území Českej republiky počas obdobia pred pristúpením tohto štátu k Únii. Nakoniec z metód výpočtu pokút vyplýva, že vo svojom rozhodnutí Komisia nezohľadnila štáty, ktoré pristúpili k Únii 1. mája 2004. Podľa odôvodnenia č. 478 rozhodnutia Komisie sa v tomto rozhodnutí ako základ na výpočet pokút použila výška obratu dosiahnutého členmi tohto kartelu v EHP počas roka 2003.

102

Preto je potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie Komisie nezahŕňa žiadne protisúťažné dôsledky uvedeného kartelu na území Českej republiky v období pred 1. májom 2004, zatiaľ čo Úřad pro ochranu hospodářské soutěže podľa údajov vnútroštátneho súdu uložil pokuty iba vo vzťahu k tomuto územiu a k tomuto obdobiu.

103

Vzhľadom na vyššie uvedené je na druhú časť druhej otázky potrebné odpovedať v tom zmysle, že zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu uložil podnikom, ktoré sa zúčastnia na karteli, pokuty s cieľom sankcionovať účinky spôsobené týmto kartelom na území tohto členského štátu pred jeho pristúpením k Únii, pokiaľ pokuty uložené členom tohto kartelu rozhodnutím Komisie prijatým pred vydaním rozhodnutia uvedeného vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž neboli určené na sankcionovanie tých istých účinkov.

104

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: