Nová národná strana obehových euromincí

(2018/C 155/03)

Obehové euromince majú v celej eurozóne postavenie zákonného platidla. Komisia zverejňuje opis vzorov všetkých nových euromincí s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu v rámci svojej pracovnej činnosti, ako aj širokú verejnosť (1). V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré s Európskou úniou uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu pamätné euromince za určitých podmienok, predovšetkým musia mať len nominálnu hodnotu 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane je však vyobrazený pamätný motív, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.

Vydávajúca krajina : Francúzsko

Motív : Simone Veil

Vecný opis vzoru : Vzor zobrazuje portrét Simone Veilovej, ikony boja za práva žien. Simone Veilová, rodená Jacobová, nás opustila v júni 2017 vo veku 89 rokov. Potom čo prežila deportáciu do Osvienčimu, sa stala jedným z najdôležitejších aktérov pri budovaní Európy. V rokoch 1979 až 1982 zastávala funkciu prvej zvolenej predsedníčky Európskeho parlamentu. Stala sa symbolom depenalizácie umelého prerušenia tehotenstva, ktorú vybojovala zákonom v roku 1975, ktorý nesie jej meno. V roku 2008 ju zvolili za členku Francúzskej akadémie.

Na golieri má uvedené registračné číslo deportácie. V pozadí je znázornený Európsky parlament, jej meno, kľúčové dátumy, označenie krajiny „RF“, dátum vydania „2018“ a značky mincovní.

Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Náklad : 15 miliónov mincí

Dátum vydania : máj/jún 2018

(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1 o národných stranách všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).