EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012IP0026

Uplatňovanie smernice o nakladaní s odpadom Uznesenie Európskeho parlamentu z  2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie (2011/2038(INI))

OJ C 239E, 20.8.2013, p. 60–69 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/60


Štvrtok 2. februára 2012
Uplatňovanie smernice o nakladaní s odpadom

P7_TA(2012)0026

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie (2011/2038(INI))

2013/C 239 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na petičné právo ustanovené v článku 227 ZFEÚ,

so zreteľom na prijaté petície uvedené v prílohe správy Výboru pre petície (A7-0335/2011),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (1) z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (2) z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES (3) z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES (4) zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (5) z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov niektorých plánov a programov na životné prostredie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (6) z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (7) z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES,

so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhus, Dánsko, 25. júna 1998),

so zreteľom na odbornú štúdiu Nakladanie s odpadom v Európe: hlavné problémy a osvedčené postupy z júla 2011,

so zreteľom na článok 202 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0335/2011),

A.

keďže Výbor pre petície v rokoch 2004 – 2010 prijal a vyhlásil za prípustné 114 petícií o údajných porušeniach tohto regulačného rámca od týchto členských štátov: Taliansko, Grécko, Francúzsko, Španielsko, Írsko (všetky viac ako 10 petícií), Bulharsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko, Rumunsko, Nemecko (po 3 až 10 petícií), Rakúsko, Maďarsko, Litva, Malta, Portugalsko a Slovensko (po 1 petícii);

B.

keďže Výbor pre petície vypracoval päť správ o vyšetrovacích misiách týkajúcich sa petícií v súvislosti s odpadom v Írsku (8), Fos-sur-Mer (Francúzsko) (9), na skládke Path Head (Spojené kráľovstvo) (10), v Kampánii (Taliansko) (11) a meste Huelva (Španielsko) (12);

C.

keďže petície týkajúce sa otázok životného prostredia predstavujú trvale hlavnú skupinu prijatých petícií a petície týkajúce sa odpadu tvoria dôležitú podskupinu a keďže otázky týkajúce sa odpadu sa veľmi priamo dotýkajú občanov v celej EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o postup povoľovania nových zariadení na úpravu odpadu alebo prevádzku už existujúcich zariadení, po ktorých nasledujú obavy týkajúce sa celkového nakladania s odpadom;

D.

keďže veľká väčšina petícií súvisiacich s odpadom sa týka zariadení na úpravu odpadu, z čoho približne 40 % sa týka postupu povoľovania plánovaných nových zariadení a ďalších 40 % sa vzťahuje na prevádzku už existujúcich zariadení, z ktorých 75 % sa týka skládok a 25 % sa týka spaľovní, pričom ostatné petície upozorňujú na problémy všeobecného nakladania s odpadom;

E.

keďže najnovšie údaje Eurostatu (2009) ukazujú, že občania EÚ vyrobia za rok priemerne 513 kg odpadu, pričom mnohé nové členské štáty sú hlboko pod priemerom a najpriemyselnejšie krajiny vedú;

F.

keďže krajiny, ktoré vyrobia najväčšie množstvo odpadu, najviac recyklujú, kompostujú a spaľujú odpad na výrobu energie a skládky nemajú vôbec alebo takmer vôbec, ale členské štáty, ktoré vyrobia priemerne najmenej odpadu, majú naopak najviac skládok a vykazujú omnoho nižšie miery recyklovania a dokonca aj spaľovania;

G.

keďže niektoré spaľovne nemajú vhodnú infraštruktúru na triedenie a spracovanie odpadu; keďže zrejme neexistujú jasné obmedzenia pre druhy spaľovaného odpadu a pretrvávajú obavy z osudu toxického popola, ktorý vzniká spaľovaním;

H.

keďže v smernici 2008/98/ES o odpadoch (rámcová smernica o odpadoch) sa ustanovujú pravidlá určené na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo zmierňovaním negatívnych účinkov produkcie odpadu a nakladania s ním a zmierňovaním celkového vplyvu využívania zdrojov a zlepšovaním efektívnosti tohto využívania, čo prospeje občanom EÚ zo zdravotného hľadiska a z hľadiska dobrých životných podmienok a zároveň sa dosiahne environmentálne udržateľný spôsob likvidácie odpadu;

I.

keďže smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva vymedzuje minimálny počet závažných trestných činov súvisiacich so životným prostredím a požaduje, aby členské štáty zaviedli odrádzajúcejšie trestné sankcie za tento druh trestných činov, ak boli spáchané úmyselne alebo v dôsledku hrubého zanedbania;

J.

keďže stratégia v oblasti nakladania s odpadom, ktorá musí obsahovať opatrenia na znižovanie produkcie odpadu pri zdroji, musí v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch zabezpečiť, aby bol všetok odpad zbieraný a sústreďovaný do siete príslušných zariadení na úpravu odpadu na zhodnotenie a nakoniec na likvidáciu;

K.

keďže v niektorých regiónoch, napr. vo Fos-sur-Mer (Francúzsko – 2008), Path Head (Veľká Británia – 2009), Huelve (Španielsko – 2009) a Kampánii (Taliansko – 2011) sa v súvislosti s redukciou odpadu a recykláciou domového odpadu dosiahol iba minimálny pokrok a keďže sa domový a ostatný odpad aj naďalej priváža na skládky netriedený, v niektorých prípadoch očividne zmiešaný s rôznymi druhmi priemyselného odpadu;

L.

keďže lehota na transpozíciu rámcovej smernice o odpadoch bola stanovená na december 2010, ale splnilo ju len šesť členských štátov, Komisia prijíma aktívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ostatné štáty dokončili jej transpozíciu a začali ju rýchlo vykonávať;

M.

keďže s domovým odpadom by sa malo nakladať v súlade s odpadovou hierarchiou založenou na predchádzaní a znižovaní vzniku odpadu, opätovnom využití, recyklovaní, zhodnotení (napr. na výrobu energie) a likvidácií v súlade s článkom 4 rámcovej smernice o odpadoch;

N.

keďže Európa, ktorá účinne využíva zdroje, je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a v rámcovej smernici o odpadoch sa pre recyklovanie komunálneho odpadu stanovila cieľová hodnota 50 %, ktorú majú do roku 2020 dosiahnuť všetky členské štáty, so zreteľom na to, že dôležitou súčasťou cieľa zdrojovej účinnosti je zmena hospodárstva EÚ na cyklické a ekologické hospodárstvo, ktoré využíva odpad ako zdroj;

O.

keďže existuje niekoľko dôvodov, prečo sa nepodarilo uskutočniť plán nakladania s odpadom v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch: patria k nim nedostatočné vykonávanie a presadzovanie, chýbajúci riadne vyškolený personál na miestnej a regionálnej úrovni a nedostatočná koordinácia na vnútroštátnej úrovni, nedostatočné kontroly na úrovni EÚ, neschopnosť vyčleniť primerané zdroje a chýbajúci systém sankcionovania, čím sa zanedbala príležitosť znížiť prostredníctvom dobrého nakladania s odpadom emisie skleníkových plynov a obmedziť vplyv na životné prostredie, ako aj znížiť závislosť Európy od dovozu surovín;

P.

keďže dôležitým faktorom, ktorý je často zanedbávaný, je skutočnosť, že odvetvie recyklácie má potenciál až pol milióna pracovných miest, pretože určité druhy odpadu predstavujú užitočný zdroj, ktorý môže prispieť k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti a k prechodu k ekologickému hospodárstvu;

Q.

keďže nakladanie s biologickým odpadom v EÚ je stále relatívne v začiatkoch, súčasné legislatívne nástroje sa musia vypracovať a postupy sa musia zefektívniť;

R.

keďže dodržiavanie cieľových hodnôt EÚ v oblasti zberu, recyklovania a zníženia počtu skládok musí zostať prioritou;

S.

keďže členské štáty – na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni – nesú hlavnú zodpovednosť za vykonávanie právnych predpisov EÚ a keďže občania považujú EÚ za zodpovednú za zabezpečenie vykonávania politiky v oblasti odpadov, ale EÚ nemá primerané prostriedky na presadenie právnych predpisov;

T.

keďže podľa Aarhuského dohovoru majú občania právo byť informovaní o situácii na svojom území a je povinnosťou úradov poskytovať informácie a motivovať občanov, aby si vypestovali zodpovedný postoj a správanie; keďže v súlade so smernicou 2003/35/ES majú členské štáty zabezpečiť, aby verejnosť dostala včas reálnu možnosť zúčastniť sa na príprave a úprave či revízii plánov alebo programov, ktoré sa majú vypracovávať;

U.

keďže občania predkladaním petícií vyjadrujú pocit, že verejné orgány nemajú situáciu pod kontrolou, občania niekedy nie sú ochotní vynaložiť požadované úsilie a prispieť k riešeniam, vzťah dôvery je narušený a vývoj smeruje k otvorenej konfrontácii a ochromeniu činnosti;

V.

keďže nedávna štúdia (13), ktorú zadala Komisia a ktorej cieľom bolo preskúmať uskutočniteľnosť zriadenia Agentúry EÚ pre nakladanie s odpadom, poukázala na skutočnosť, že mnohé členské štáty nemajú dostatočné kapacity na vypracovanie plánov nakladania s odpadom a na inšpekcie, kontroly a iné opatrenia určené na náležité presadzovanie právnych predpisov v oblasti odpadov;

W.

keďže prostredníctvom štúdie sa tiež zistili tieto skutočnosti: vysoká miera nedodržiavania predpisov, nezákonné ukladanie a preprava odpadov, veľký počet sťažností občanov, prípady porušenia predpisov riešené na Súdnom dvore EÚ a z toho vyplývajúca nedostatočná ochrana verejného zdravia a životného prostredia, ktorá je hlavným cieľom právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov;

X.

keďže nezákonná likvidácia odpadu sa stala súčasťou organizovanej trestnej činnosti, čo spochybňuje úlohu zodpovedných orgánov a v súvislosti s priemyselným odpadom vyvoláva otázku o tajnej dohode predstaviteľov priemyslu;

Y.

keďže postupy monitorovania a kontroly, ktoré majú zabezpečiť, aby odpad z domácností nebol kontaminovaný toxickým odpadom, sú niekedy slabé alebo vôbec neexistujú, čo vedie ku kontaminácii skládok a spaľovní; keďže je potrebné zdôrazniť, že likvidácia toxického odpadu spaľovaním v zariadeniach určených na pálenie odpadu z domácností je výslovne zakázaná;

Z.

keďže dôkladná analýza petícií potvrdzuje, že právne predpisy, ktorých cieľom je funkčný a ekologický systém nakladania s odpadom, z veľkej časti platia a že hlavné problémy sa týkajú vykonávania a presadzovania, keďže 95 % petícií sa týkalo zlyhania na miestnej alebo regionálnej úrovni vlády;

AA.

keďže hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatočná informovanosť a povedomie, nedostatočné administratívne kapacity, nedostatok finančných a iných zdrojov na miestnej úrovni;

AB.

keďže Komisia zvýšila podporu – vrátane 4,1 mld. EUR v období rokov 2005/2006 – s cieľom zlepšiť vykonávanie a presadzovanie acquis EÚ v oblasti odpadového hospodárstva na vnútroštátnej úrovni; keďže koncom roka 2009 však prípady porušenia práva týkajúce sa odpadu tvorili 20 % všetkých prípadov porušenia práva v oblasti životného prostredia;

AC.

keďže náklady spojené so zlým nakladaním s odpadom sú vysoké a regionálny systém schopný zrealizovať celý cyklus by priniesol značné úspory;

AD.

keďže za vykonávanie právnych predpisov v oblasti odpadov v EÚ zodpovedajú verejné orgány, pričom súkromné a nadnárodné spoločnosti nakladajú so 60 % odpadu z domácností a 75 % odpadu podnikov a ich ročný obrat dosahuje výšku 75 miliárd EUR (14);

AE.

keďže zriaďovanie nových skládok a spaľovní upravuje príloha I.9 k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) (15), v ktorej sa vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa článku 4 ods. 1 alebo aspoň kontrola podľa článku 4 ods. 2, ak sa na skládku vzťahujú ustanovenia prílohy II11.b;

AF.

keďže povoľovanie skládok upravuje príloha II k smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak môžu mať tieto skládky významný vplyv na životné prostredie a podliehajú limitným kritériám stanoveným členskými štátmi;

AG.

keďže v článku 6 ods. 4 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa stanovuje, že „Dotknutej verejnosti sa poskytnú včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa procesov environmentálneho rozhodovania uvedeného v článku 2 ods. 2 a na tento účel je oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, kým sú ešte príslušnému orgánu alebo orgánom otvorené všetky možnosti, predtým ako sa rozhodne o žiadosti o povolenie.“;

AH.

keďže v smerniciach EÚ a Aarhuskom dohovore sa výslovne spomína prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia;

AI.

keďže v mnohých petíciách sa tvrdí, že postup povoľovania zariadení na úpravu odpadov nebol úplne v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie a verejnú konzultáciu;

AJ.

keďže pokiaľ sú povolenia v súlade s parametrami stanovenými v smernici a bolo vykonané hodnotenie vplyvu na životné prostredie, Komisia nemá právomoc zasahovať do rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi; keďže však niektoré členské štáty pred udelením povolení na otvorenie alebo rozšírenie skládok alebo výstavbu spaľovní nevykonali dôkladné posúdenie vplyvov na životné prostredie;

AK.

keďže súdne konania sa môžu začať, až keď členské štáty projekt schvália; keďže je pre občanov ťažké pochopiť, že EÚ nemôže zasiahnuť, pokým sa neukončí celý postup a členské štáty neschvália projekt;

AL.

keďže otázky občanov v procese verejných konzultácií a v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie týkajúce sa plánovaného umiestnenia nových skládok často vyjadrujú znepokojenie nad údajným narušením chránených oblastí (napríklad v prípade skládky vo Vezuvskom národnom parku) či obavy z negatívneho vplyvu na zdravie a dobré životné podmienky;

AM.

keďže predkladatelia petícií protestujú proti plánovanému umiestneniu nových skládok, keďže sa domnievajú, že zasahujú do environmentálne alebo kultúrne chránených oblastí, čo dokladujú petície proti plánu vytvoriť novú skládku vo Vezuvskom národnom parku, a keďže podľa jeho názoru by zriaďovanie skládok v oblastiach, ktoré sú zahrnuté do siete Natura 2000, malo byť hodnotené ako nezlučiteľné s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

AN.

keďže v smernici o skládkach odpadov sa stanovujú parametre na udeľovanie povolení na prevádzku a spoločné monitorovacie postupy pre etapu prevádzky skládky a pre etapu starostlivosti po uzatvorení skládky a keďže skládky, ktoré boli uzatvorené pred transpozíciou tejto smernice, nepodliehajú jej ustanoveniam; keďže kritériá uvedené v smernici sa týkajú polohy, kontroly vôd a riadenia priesakových vôd zo skládky, ochrany pôdy a vody, kontroly plynov, škodlivých vplyvov a nebezpečenstiev, stability a bariér;

AO.

keďže Výbor pre petície dostal niekoľko petícií – medzi nimi najmä petíciu, ktorá bola dôvodom na vyslanie vyšetrovacej misie do Path Head (Veľká Británia) –, ktoré sa týkali skládok umiestnených v tesnej blízkosti najbližších domov, kde obyvatelia trpia pre nepríjemný zápach, vyššiu úroveň znečistenia ovzdušia a množiace sa škodce v blízkosti svojich domov; keďže však v právnych predpisoch EÚ neboli stanovené presnejšie kritériá týkajúce sa vzdialenosti skládok od domov, škôl a nemocníc, ale vymedzenie presných požiadaviek na zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia podlieha zásade subsidiarity zakotvenej v zmluvách;

AP.

keďže v petíciách týkajúcich sa skládok sa často uvádzajú obavy súvisiace s prípadným znečistením spodných vôd, najmä z dôvodu chýbajúcej izolačnej vrstvy pri starších skládkach, ktorá zabraňuje presakovaniu do vodonosnej vrstvy, alebo možného poškodenia tejto izolačnej vrstvy, na základe ktorého je možné predpokladať presakovanie, alebo z dôvodu, že skládky boli vybudované na geologicky nestabilnom podklade a príliš blízko zdrojov spodnej/pitnej vody;

AQ.

keďže Komisia oznámila, že od roku 2001 bolo začatých 177 konaní vo veci porušenia smernice o skládkach odpadov a že pri poslednej kontrole sa v EÚ zistila existencia najmenej 619 nezákonných skládok;

AR.

keďže petície a sťažnosti určené Komisii svedčia o existencii veľkého počtu nezákonných skládok, ktoré fungujú bez povolení, hoci presný počet nie je známy, pretože neexistuje primerané monitorovanie;

AS.

keďže je potrebné pripomenúť, že skládky odpadov by mali byť poslednou možnosťou; keďže verejné orgány v niektorých členských štátoch, ktoré v oblasti predchádzania vzniku odpadu, recyklovania a zhodnocovania odpadov zaostávajú, môžu byť pod tlakom krátkodobo rozšíriť existujúce skládky, a to aj také, ktoré nie sú v súlade s predpismi, alebo otvoriť nové skládky, aby zabránili odmietnutiu;

AT.

keďže používanie spaľovní, ktoré sú v hierarchii odpadu v dolnej časti, je zaužívané a občania ich akceptujú v niektorých krajinách, ktoré dosiahli vysokú úroveň dodržiavania rámcovej smernice o odpadoch a ktoré prostredníctvom tohto spôsobu získavajú energiu, a keďže krajiny, ktoré doteraz spaľovanie nevyužívali, môžu zvoliť túto možnosť, aby vyriešili nahromadené nesplnené úlohy;

AU.

keďže to je možné dosiahnuť len pod podmienkou prísnej kontroly a dodržiavania príslušných právnych predpisov EÚ a s ohľadom na to, že takéto kroky pravdepodobne vyvolajú pochopiteľný odpor najpriamejšie postihnutých obyvateľov v susedstve, ktorí sa obávajú následkov na svoje zdravie;

AV.

keďže je potrebné uznať, že novšie technológie podstatne znížili emisie zo spaľovní; keďže v niektorých členských štátoch, najmä v tých, ktoré majú vysokú mieru spaľovania odpadov, sa zdá, že obyvatelia prejavujú vyššiu mieru akceptácie, možno na základe skutočnosti, že spaľovne vyrábajú teplo alebo elektrický prúd, a tiež pre transparentnosť a dostupnosť informácií o ich fungovaní;

AW.

keďže povolenia na budovanie spaľovní sú rovnako odmietané ako skládky, zdôrazňujú sa obavy zo znečistenia ovzdušia a negatívneho vplyvu na zdravie verejnosti alebo environmentálne chránené územia;

AX.

keďže verejné orgány vyberajú na vybudovanie spaľovní často oblasti, ktorých ovzdušie je už veľmi znečistené, keďže by sa nemali prehliadať kumulatívne účinky na zdravie obyvateľov príslušnej oblasti a keďže sa často zanedbáva skúmanie alternatívnych spôsobov likvidácie odpadu a výroby energie prostredníctvom získavania metánového plynu zo skládok odpadov;

AY.

keďže v konečnom dôsledku predstavuje dôraz na spaľovanie na účely výroby energie ako prvej voľby menej hospodárny spôsob nakladania s odpadom, ako je predchádzanie vzniku odpadu, recyklovanie a zhodnocovanie odpadov, preto by sa mali uvedené spôsoby uprednostniť v súlade s hierarchiou odpadu podľa rámcovej smernice o odpadoch;

AZ.

keďže na splnenie zákonom stanovených cieľov v oblasti recyklovania a predchádzania vzniku odpadov je nevyhnutná aktívna účasť občianskej spoločnosti, lepšia účasť zainteresovaných strán a väčšia informovanosť verejnosti, čo možno dosiahnuť prostredníctvom mediálnych kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti;

BA.

keďže vo všetkých správach vyšetrovacích misií Výboru pre petície týkajúcich sa otázok odpadu sa uvádza nedostatočná alebo chýbajúca komunikácia medzi občanmi a úradmi, čo v niektorých prípadoch môže viesť k zvýšeniu napätia a demonštráciám občanov, o čom často informuje tlač;

BB.

keďže svetová populácia rastie a v tejto súvislosti sa očakáva výrazné zvýšenie celkovej spotreby, čo zvyšuje tlak na nakladanie s odpadom; keďže riešenie tohto problému by (okrem iného) vyžadovalo lepšiu informovanosť a uplatňovanie zásady hierarchie odpadu;

BC.

keďže Výbor pre petície nemá nijakú preventívnu ani súdnu právomoc, ale môže hájiť záujmy občanov, najmä v prípade problémov súvisiacich s uplatňovaním právnych predpisov EÚ, prostredníctvom spolupráce so zodpovednými orgánmi s cieľom nájsť riešenia alebo vysvetlenia vecí, na ktoré upozornili petície;

1.

vyzýva členské štáty, aby neodkladne transponovali rámcovú smernicu o odpadoch a zabezpečili úplné dodržiavanie všetkých jej požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie komplexných plánov nakladania s odpadom vrátane včasného prevodu všetkých stanovených cieľov do rámca európskych právnych predpisov;

2.

žiada Komisiu, aby pozorne, načas a účinne sledovala transpozíciu smernice EÚ o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva zo strany členských štátov; žiada Komisiu, aby upriamila pozornosť na úlohu všetkých foriem organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s trestnými činmi v oblasti životného prostredia;

3.

vzhľadom na skutočnosť, že odpad a znečistenie závažným spôsobom ohrozujú ľudské zdravie a neporušenosť životného prostredia, naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili zavádzanie modernej stratégie v oblasti nakladania s odpadom v súlade s rámcovou smernicou o odpadoch;

4.

vyzýva verejné orgány, aby uznali, že na zavedenie správnych stratégií v oblasti nakladania s odpadom a na vybudovanie infraštruktúry a zariadení sú vo väčšine členských štátov potrebné veľké investície, a domnieva sa, že členské štáty by mali pouvažovať nad vyčlenením náležitého podielu zdrojov z Kohézneho fondu na tento účel alebo by sa mali usilovať o priame financovanie z Európskej investičnej banky;

5.

domnieva sa, že na zlepšenie dodržiavania právnych predpisov v oblasti odpadov sa na úrovni členských štátov a EÚ musia zlepšiť kontroly na mieste a schopnosť presadzovania, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby na všetkých stupňoch reťazca nakladania s odpadom posilnili svoju schopnosť kontrol, monitorovania a ďalších opatrení s cieľom zlepšiť presadzovanie právnych predpisov v oblasti odpadov, a vyzýva Komisiu, aby určila osobitné postupy umožňujúce úplné uplatnenie zásady subsidiarity v prípade závažných nedostatkov zo strany členských štátov;

6.

žiada Komisiu, aby príslušným orgánom poskytovala konkrétnejšie poradenstvo, pretože im to pomôže pri správnom vykonávaní acquis v oblasti odpadov, poukazuje však na to, že zdroje dostupné na európskej úrovni sú v súčasnosti nedostatočné; preto sa domnieva, že by sa mali prijať doplnkové finančné a správne opatrenia, aby sa úradníkom pracujúcim v oblasti odpadov mohli poskytnúť lepšie poradenské a školiace možnosti;

7.

vyzýva Komisiu, aby určila systémovejšie nedostatky vo vykonávaní smerníc týkajúcich sa odpadov zo strany členských štátov a zamerala sa na ne, ako napríklad nedostatočné siete zariadení na úpravu odpadov, nadmerné využívanie skládok, rastúce množstvo odpadu na obyvateľa alebo slabá miera recyklovania;

8.

domnieva sa, že zriadenie novej agentúry EÚ pre nakladanie s odpadom nie je žiaduce, a domnieva sa, že súčasná inštitucionálna štruktúra na úrovni EÚ – založená na GR Komisie pre životné prostredie a Európskej agentúre pre životné prostredie, ktoré sú centrom odbornosti a vysokej kvality – je nákladovo efektívnejšia, hoci tieto subjekty sa musia viac posilniť, aby zabezpečovali aktívnejší dohľad a aktívnejšie presadzovanie;

9.

domnieva sa, že Európska agentúra pre životné prostredie by mohla pri tomto procese pomôcť a mohla by zohrávať konštruktívnejšiu úlohu pri podávaní správ o stratégiách členských štátov v oblasti nakladania s odpadom a pri určovaní nedostatkov prostredníctvom posudzovania súladu plánov nakladania s odpadom vypracovaných členskými štátmi s právnymi predpismi EÚ;

10.

domnieva sa, že užšia spolupráca medzi orgánmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni môže potenciálne priniesť pozitívne výsledky, pokiaľ ide o určenie modelov osvedčených postupov; poukazuje na to, že Výbor regiónov, Europol, sieť Európskej únie na implementáciu a presadzovanie environmentálneho práva, Európske združenie pre komunálny odpad (Municipal Waste Europe) a európske združenie FEAD, ktoré zastupujú odvetvie nakladania s odpadom, by mohli zohrávať užitočnejšiu úlohu pri organizovaní takýchto výmen a tým aj pomáhať budovať dôveru obyvateľov dotknutých vykonávaním potrebnej politiky v oblasti odpadov;

11.

vyzýva členské štáty, ktoré stoja pred zrejmými odpadovými krízami, aby zvážili skutočnosť, že účinnejšie stratégie v oblasti nakladania s odpadom poskytujú možnosti na tvorbu pracovných miest i na zvýšenie príjmov a zároveň zaisťujú udržateľnosť životného prostredia prostredníctvom opätovného využívania, recyklovania a zhodnocovania energie z odpadu;

12.

pripomína, že hierarchia odpadového cyklu je kľúčovým prvkom smernice 2008/98/ES a že podľa tejto smernice by mala tvoriť základ celého postupu nakladania s odpadom; konštatuje, že v prospech rešpektovania hierarchie odpadu a dôrazu na predchádzanie vzniku odpadu, jeho zhodnocovanie a recyklovanie pred spaľovaním ako spôsobom získavania energie svedčia aj hospodárske argumenty a že sa v maximálnej možnej miere treba vyhýbať nehospodárnym a neudržateľným skládkam;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali lepšiu environmentálnu informovanosť obyvateľov o výhodách účinného nakladania s odpadom, konkrétne, aby ich upozornili na výhody predbežného triedenia odpadu a skutočné náklady na zber domového odpadu, ako aj na finančný prínos zhodnocovania odpadu z domácností;

14.

domnieva sa, že užšia spolupráca medzi orgánmi členských štátov a Výborom pre petície pri riešení priamych záujmov miestnych občanov by poskytla výbornú príležitosť na uľahčenie dialógu medzi zodpovednými orgánmi a miestnymi spoločenstvami o prioritách v súvislosti s vykonávaním stratégií v oblasti odpadov a v niektorých prípadoch môže predstavovať účinný prostriedok, ktorý by mohol pomôcť pri riešení miestnych sporov;

15.

navrhuje, aby sa dohodla spoločná norma EÚ farebného označovania kategórií odpadu na triedenie a recyklovanie, čím sa umožní a zlepší účasť občanov na procese nakladania s odpadom a ich chápanie v tejto oblasti, a domnieva sa, že by to mohlo podporiť snahy členských štátov výrazne a rýchlo zvýšiť mieru recyklovania;

16.

podporuje včasný a účinný dialóg medzi zodpovednými miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi občanmi vo fázach plánovania pred prijatím rozhodnutí o vybudovaní zariadení na úpravu odpadov, zároveň však chápe, že postoj NIMBY (not in my back yard – len nie blízko mňa) je v tejto súvislosti veľkým problémom;

17.

zdôrazňuje zásadný význam správneho a úplného vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a náležitej koordinácie postupov udeľovania povolení, ktoré sú potrebné podľa environmentálnych právnych predpisov;

18.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonanie úplného posúdenia vplyvov na životné prostredie pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zriadení alebo výstavbe nového zariadenia na úpravu odpadu, najmä v prípade spaľovne alebo zariadenia na získavanie metánového plynu z odpadu, alebo, ako poslednej možnosti, novej skládky odpadov; domnieva sa, že takéto posúdenia by mali byť povinné;

19.

chápe, že v niektorých prípadoch sú na riešenie vážnych odpadových kríz alebo na zabránenie vzniku kríz potrebné neodkladné rozhodnutia, ale zdôrazňuje, že platné právne predpisy EÚ sa musia dodržiavať aj v takýchto prípadoch, najmä pokiaľ sú z dlhodobého hľadiska ohrozené zdravie a dobré životné podmienky miestnych spoločenstiev;

20.

vyjadruje presvedčenie, že sa musí zlepšiť dialóg medzi verejnými orgánmi, súkromnými prevádzkovateľmi a postihnutými občanmi, občania musia mať lepší prístup k objektívnym informáciám a v prípade potreby sa musia zaviesť účinnejšie mechanizmy administratívneho a súdneho preskúmania;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby podporila a posilnila sieť verejno-súkromného partnerstva pre projekty informačných kampaní; žiada o podporu kampane Clean up the world (Upracme svet), ktorú podporilo podpisom písomného vyhlásenia viac ako 400 poslancov EP a ktorá na budúci rok počíta s pomocou miliónov dobrovoľníkov;

22.

domnieva sa, že predkladateľov petícií treba povzbudzovať, aby plne využívali takéto mechanizmy, ak existujú, pretože môžu byť účinnejšie a vhodnejšie ako opatrenia na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o jednotlivé zariadenia na úpravu odpadov;

23.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla jasnejšie a konkrétnejšie kritériá na umiestnenie skládok vo vzťahu k obytným domom, školám a zdravotníckym zariadeniam s cieľom zabezpečiť silnejšie záruky proti možnému ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia vzhľadom na skutočnosť, že treba vziať do úvahy mnohé premenné a miestne faktory a zároveň v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity;

24.

odporúča, aby orgány členských štátov spolupracovali najmä pri plánovaní zariadení na spracovanie odpadov v pohraničných oblastiach a zabezpečili vypracovanie posúdenia cezhraničných vplyvov, ktoré zohľadní informácie dôležité pre všetkých občanov a zainteresované strany;

25.

nabáda Komisiu, aby v plnej miere uznala prepojenie účinných environmentálnych právnych predpisov týkajúcich sa miest historického dedičstva a ochrany a podpory biodiverzity, ako napríklad predpisy obsiahnuté v rámcovej smernici o vode, v smernici o ochrane voľne žijúceho vtáctva a v smernici o biotopoch, so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, smernicou o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie a právnymi predpismi týkajúcimi sa nakladania s odpadom;

26.

nabáda Komisiu, aby v prípadoch, ktoré spadajú do jej právomoci, zabezpečila dodržiavanie procedurálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ (posúdenie vplyvov na životné prostredie, verejná konzultácia), a to vrátane požiadaviek uvedených v smerniciach o ochrane miest prírodného a historického dedičstva;

27.

domnieva sa, že by sa mali používať len úradne schválené skládky, ktoré sú v súlade so smernicou EÚ o skládkach odpadov a disponujú riadne vydanými povoleniami, a ich umiestnenie musí byť jasne označené a zaznamenané, pričom všetky ostatné skládky odpadov a miesta vyhadzovania odpadov sa musia vyhlásiť za nezákonné, musia sa zavrieť, zabezpečiť a asanovať a ich bezprostredné a okolité prostredie sa musí účinne monitorovať vzhľadom na prípadné negatívne následky;

28.

domnieva sa, že je potrebná verejná a jasná definícia kritérií prípustnosti odpadov, ako aj zriadenie účinného systému sledovania najmä nebezpečného odpadu, aby sa zaistilo, že do skládok a spaľovní sa prepravuje len vhodný odpad, ktorý sa tam spracuje; myslí si, že vo všetkých členských štátoch by sa mali dôsledne, pravidelne a neohlásene uplatňovať postupy odoberania vzoriek a malo by sa vykonávať ich testovanie;

29.

domnieva sa, že treba venovať väčšiu pozornosť zhodnoteniu organického odpadu, najmä v rozsiahlych poľnohospodárskych regiónoch, čo je problém, ktorý sa dodnes zanedbáva;

30.

naliehavo vyzýva, aby sa stanovili objektívne kritériá na meranie kľúčových hodnôt emisií zo spaľovní a aby tieto merania boli dostupné online v reálnom čase na verejnú konzultáciu s cieľom vybudovať dôveru miestnych spoločenstiev a zriadiť účinný systém varovania v prípade vzniku anomálií;

31.

pripomína členským štátom, že sú zodpovedné za účinné monitorovanie a kontrolu dodržiavania všetkých noriem EÚ a povolení, aj keď sa problém vyskytne na úrovni miestnej alebo regionálnej správy, a nabáda ich, aby zaistili dostatočné a kvalifikované personálne obsadenie, ktoré bude vykonávať túto úlohu vrátane častých kontrol na mieste;

32.

upozorňuje, že treba naliehavo venovať pozornosť problému otvoreného a nezákonného skládkovania zmiešaného a neidentifikovaného odpadu; požaduje presadzovanie prísnych kontrol nakladania s odpadom; pripomína oprávneným orgánom, že v súlade so smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (2008/1/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/75/EÚ) musia ustanoviť prísnu kontrolu nakladania so špecifickými druhmi priemyselného odpadu bez ohľadu na jeho pôvod, a vyzýva Komisiu, aby v maximálnej možnej miere uplatnila svoje právomoci a sledovala (napríklad formou systematických inšpekcií), či príslušné orgány účinne zabezpečujú správny zber, triedenie a spracovanie odpadu a či regionálne orgány predstavili spoľahlivý plán;

33.

vyzýva všetky členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie miery akceptácie zo strany obyvateľov žijúcich v susedstve existujúcich alebo plánovaných zariadení na úpravu odpadov preukázaním, že orgány udeľujúce povolenia a operačné orgány náležite a úplne transparentne dodržujú predpisy;

34.

odporúča uloženie primeraných a odrádzajúcich pokút a sankcií za nezákonnú likvidáciu odpadu, najmä toxického a nebezpečného odpadu, čiastočne ako kompenzáciu škôd na životnom prostredí v súlade so zásadou znečisťovateľ platí; je presvedčený, že treba čo najprísnejšie trestať odhadzovanie vysoko kontaminovaného chemického alebo rádioaktívneho odpadu v prírode vzhľadom na to, že ide o postup nebezpečný pre ľudí a životné prostredie;

35.

požaduje účinné opatrenia na boj proti prenikaniu organizovanej trestnej činnosti do oblasti nakladania s odpadom a proti prepojeniu organizovanej trestnej činnosti so zákonnými priemyselnými odvetviami alebo orgánmi štátnej správy;

36.

odporúča, aby sa v prípade, že verejné finančné prostriedky boli pridelené súkromným podnikom na riadenie spracovania odpadu, bolo zavedené účinné finančné monitorovanie týchto verejných prostriedkov miestnymi a/alebo vnútroštátnymi orgánmi na zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

(3)  Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(5)  Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(6)  Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

(7)  Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

(8)  DT 682330.

(9)  DT 745784.

(10)  DT 778722.

(11)  DT 833560 + B7-0073/2011.

(12)  DT 820406.

(13)  Štúdia o uskutočniteľnosti zriadenia Agentúry pre uplatňovanie právnych predpisov o odpadoch, revidovaná správa v konečnom znení, 7. decembra 2009.

(14)  Bruselské vyhlásenie FEAD, 15. februára 2011.

(15)  85/337/EHS.


Top