EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014R0656

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z  15. mája 2014 , ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie

OJ L 189, 27.6.2014, p. 93–107 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/656/oj

27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/93


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 656/2014

z 15. mája 2014,

ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Cieľom politiky Únie v oblasti vonkajších hraníc Únie je zabezpečiť účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc, a to aj prostredníctvom hraničného dozoru, a zároveň prispieť k zabezpečeniu ochrany a záchrany ľudských životov. Cieľom hraničného dozoru je zabrániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a zadržiavať osoby, ktoré prekračujú hranicu neregulárnym spôsobom, alebo prijímať proti týmto osobám iné opatrenia. Hraničný dozor by mal účinne zabraňovať osobám v tom, aby sa vyhýbali kontrolám na hraničných priechodoch, a odrádzať ich od takéhoto konania. Na tento účel sa hraničný dozor neobmedzuje len na odhaľovanie pokusov o prekročenie vonkajších hraníc nedovoleným spôsobom, ale zahŕňa rovnako aj opatrenia ako zaistenie plavidiel podozrivých zo snahy o vstup do Únie bez toho, aby sa podrobili hraničnej kontrole, ďalej opatrenia určené na riešenie situácií, ako sú pátracie a záchranné akcie, ktoré môže byť potrebné realizovať počas operácie hraničného dozoru na mori, alebo opatrenia na zaistenie úspechu takýchto operácií.

(2)

Politiky Únie v oblasti riadenia hraníc, azylu a prisťahovalectva a ich vykonávanie by sa mali spravovať zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi podľa článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Právne akty Únie prijaté v rámci týchto politík obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady a na podporu rozdelenia zaťaženia, okrem iného aj prostredníctvom presunu osôb pod medzinárodnou ochranou na dobrovoľnej báze.

(3)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa mal obmedziť na operácie hraničného dozoru vykonávané členskými štátmi na ich vonkajších morských hraniciach v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra“), zriadenou nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (2). Vyšetrovacie a represívne opatrenia sa riadia vnútroštátnymi trestnoprávnymi predpismi a existujúcimi nástrojmi vzájomnej právnej pomoci v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v Únii.

(4)

Agentúra je zodpovedná za koordináciu operačnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc, a to aj pokiaľ ide o hraničný dozor. Agentúra má takisto za úlohu pomáhať členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú pomoc na vonkajších hraniciach, pričom zohľadní skutočnosť, že medzi tieto situácie môžu patriť aj prípady humanitárnej núdze a záchranné akcie na mori. Pokiaľ ide o činnosti hraničného dozoru, ktoré vykonávajú námorné, pozemné a letecké jednotky jedného členského štátu na morských hraniciach iného členského štátu alebo na šírom mori v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou, je potrebné zaviesť osobitné pravidlá na ďalšie posilnenie takejto spolupráce.

(5)

Na predchádzanie neoprávnenému prekračovaniu hraníc, potláčanie cezhraničnej trestnej činnosti a zabránenie stratám na životoch na mori je nevyhnutná spolupráca so susediacimi tretími krajinami. Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 a pokiaľ je zaistené úplné dodržiavanie základných práv migrantov, môže agentúra spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín, najmä pokiaľ ide o analýzu rizík a odbornú prípravu, pričom by mala uľahčovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území alebo v pobrežných vodách uvedených krajín by členské štáty a agentúra mali dodržiavať normy a pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s normami a pravidlami, ktoré ustanovuje právo Únie.

(6)

Európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) vytvorený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 (3) má za cieľ posilniť výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s agentúrou. Tým sa – aj s podporou agentúry – má zaistiť značné zlepšenie prehľadu o situácii a reakčnej schopnosti členských štátov na účely odhaľovania nelegálnej imigrácie, jej predchádzania a boja proti nej, ako aj na účely boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a prispievania k zabezpečeniu ochrany a záchrany životov migrantov na ich vonkajších hraniciach. Agentúra by pri koordinácii operácií hraničného dozoru mala členským štátom v súlade s uvedeným nariadením poskytovať informácie a analýzy týkajúce sa uvedených operácií.

(7)

Týmto nariadením sa nahrádza rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ (4), ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor“) rozsudkom z 5. septembra 2012 vo veci C-355/10. Súdny dvor v tomto rozsudku zachoval účinky rozhodnutia 2010/252/EÚ až do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Preto účinky uvedeného rozhodnutia zaniknú dňom, keď nadobudne účinnosť toto nariadenie.

(8)

Počas operácií hraničného dozoru na mori by si členské štáty mali plniť svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a iných príslušných medzinárodných nástrojov.

(9)

Agentúra by mala pri vykonávaní svojich úloh v rámci koordinácie operácií hraničného dozoru na mori v plnom rozsahu dodržiavať príslušné právo Únie, vrátane Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a príslušné medzinárodné právo, najmä to, ktoré je uvedené v odôvodnení 8.

(10)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (5) a so všeobecnými zásadami práva Únie by akékoľvek opatrenie prijaté v priebehu operácie hraničného dozoru malo byť primerané sledovaným cieľom, nediskriminačné a pri jeho vykonávaní by sa mala plne rešpektovať ľudská dôstojnosť, základné práva a práva utečencov a žiadateľov o azyl a dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané na území členských štátov vrátane ich hraníc, pobrežných vôd alebo tranzitných zón, členské štáty a agentúra sú viazané ustanoveniami acquis v oblasti azylu, predovšetkým ustanoveniami smernice Rady a Európskeho parlamentu 2013/32/EÚ (6).

(11)

Uplatňovaním tohto nariadenia by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (7), najmä pokiaľ ide o pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

(12)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mala v plnom rozsahu dodržiavať zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia v súlade s jej vymedzením v charte a s jej výkladom v judikatúre Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa tejto zásady by sa žiadna osoba nemala vylodiť, nútiť k vstupu do krajiny alebo dopraviť, či inak odovzdať orgánom krajiny, v ktorej okrem iného existuje závažné riziko, že bude vystavená trestu smrti, mučeniu, perzekúcii alebo inému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, alebo v ktorej by boli život alebo sloboda tejto osoby ohrozené z dôvodu jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo v dôsledku jej politického presvedčenia, alebo v ktorej existuje závažné riziko, že z nej bude vyhostená, odsunutá alebo vydaná do inej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

(13)

Možná existencia dojednania medzi členským štátom a treťou krajinou neoslobodzuje členské štáty od ich povinností v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ak majú alebo by mali mať vedomosť o tom, že systémové chyby vyskytujúce sa v azylovom konaní a podmienkach prijímania žiadateľov o azyl v takejto tretej krajine predstavujú závažné dôvody pre domnienku, že žiadateľom o azyl by tu hrozilo vážne riziko, že budú vystavení neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo majú či by mali mať vedomosť o tom, že uvedená tretia krajina používa postupy, ktoré sú v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

(14)

Počas operácie hraničného dozoru na mori môže nastať situácia, keď bude nutné poskytnúť pomoc osobám v núdzi. V súlade s medzinárodným právom musí každý štát od veliteľa plavidla plaviaceho sa pod jeho vlajkou vyžadovať, aby bezodkladne poskytol pomoc každej osobe nájdenej na mori, ktorá je v ohrození života, a aby sa s čo najväčšou rýchlosťou vydal zachrániť osoby v núdzi, pokiaľ tak môže urobiť bez vážneho ohrozenia plavidla, posádky alebo pasažierov. Takáto pomoc by sa mala poskytnúť bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo status osôb, ktorým má byť poskytnutá, alebo na okolnosti nájdenia týchto osôb. Voči kapitánovi a posádke by sa nemali vznášať trestné sankcie len z dôvodu, že na mori zachránili osoby v núdzi a dopravili ich na bezpečné miesto.

(15)

Povinnosť poskytnúť pomoc osobám v núdzi by mali plniť členské štáty v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami medzinárodných nástrojov, ktoré upravujú pátracie a záchranné situácie, a v súlade s požiadavkami na dodržiavanie základných práv. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na povinnosti pátracích a záchranných orgánov, vrátane zodpovednosti za zabezpečenie realizácie koordinácie a spolupráce tak, aby zachránené osoby mohli byť dopravené na bezpečné miesto.

(16)

Ak je súčasťou operačnej oblasti operácie na mori aj pátracia a záchranná oblasť tretej krajiny, pri plánovaní operácie na mori by sa mala vyvinúť snaha o zriadenie komunikačných kanálov s pátracími a záchrannými orgánmi tretej krajiny, s cieľom zabezpečiť reakcieschopnosť uvedených orgánov na prípady pátrania a záchrany, ktoré vzniknú v rámci ich pátracej a záchrannej oblasti.

(17)

Podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 sa operácie hraničného dozoru koordinované agentúrou vykonávajú v súlade s operačným plánom. Pokiaľ ide o operácie na mori, operačný plán by mal zahŕňať osobitné informácie o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a právnych predpisov v zemepisnej oblasti, v ktorej sa vykonáva spoločná operácia alebo sa realizuje pilotný projekt alebo rýchly zásah, vrátane odkazov na právo Únie a medzinárodné právo v oblasti zaistenia, záchranných operácií na mori a vyloďovania. Operačný plán by sa mal vypracovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ktorými sa upravujú otázky zaistenia, záchranných operácií na mori a vyloďovania v kontexte operácií hraničného dozoru na mori koordinovaných agentúrou a s ohľadom na osobitné okolnosti dotknutej operácie. V operačnom pláne by sa mali uviesť postupy, ktorými sa zabezpečí identifikácia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obetí obchodovania s ľuďmi, maloletých bez sprievodu a iných zraniteľných osôb a poskytnutie vhodnej pomoci týmto osobám, vrátane prístupu k medzinárodnej ochrane.

(18)

Prax podľa nariadenia (ES) č. 2007/2004 je, že sa pre každú operáciu na mori vytvorí koordinačná štruktúra v rámci hostiteľského členského štátu zložená z príslušníkov z hostiteľského členského štátu, prizvaných príslušníkov a zástupcov agentúry vrátane koordinátora z agentúry. Táto koordinačná štruktúra, ktorá sa zvyčajne nazýva medzinárodným koordinačným centrom, by sa mala používať ako komunikačný kanál medzi príslušníkmi zúčastňujúcimi sa operácie na mori a dotknutými orgánmi.

(19)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a charte, a to najmä právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na azyl a ochranu proti odsunu alebo vyhosteniu, zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia a zákazu diskriminácie, právo na účinný prostriedok nápravy a práva dieťaťa. Členské štáty a agentúra by toto nariadenie mali uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(20)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prijať osobitné pravidlá v oblasti dozoru nad morskými hranicami vykonávaného pohraničnou strážou, ktorý koordinuje agentúra, nie je možné vzhľadom na rozdielne právne predpisy a postupy uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov nadnárodného charakteru operácií ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude implementovať do svojho vnútroštátneho práva.

(22)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (8), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

(23)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (10), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(24)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (13).

(25)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (14); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(26)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (15); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na operácie hraničného dozoru, ktoré vykonávajú členské štáty na svojich vonkajších morských hraniciach v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004;

(2)

„operácia na mori“ je spoločná operácia, pilotný projekt alebo rýchly zásah, ktoré vykonávajú členské štáty na účely dozoru nad ich vonkajšími morskými hranicami a ktoré koordinuje agentúra;

(3)

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa vykonáva operácia na mori alebo z ktorého sa takáto operácia začína;

(4)

„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na operácii na mori tak, že poskytuje technické vybavenie, príslušníkov pohraničnej stráže nasadených v rámci tímov európskej pohraničnej stráže alebo iný príslušný personál, nie je však hostiteľským členským štátom;

(5)

„zúčastnená jednotka“ je námorná, pozemná alebo letecká jednotka, za ktorú zodpovedá hostiteľský členský štát alebo zúčastnený členský štát a ktorá sa zúčastňuje na operácii na mori;

(6)

„medzinárodné koordinačné centrum“ je koordinačná štruktúra vytvorená v rámci hostiteľského členského štátu na účely koordinácie operácie na mori;

(7)

„národné koordinačné centrum“ je národné koordinačné centrum vytvorené na účely Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

(8)

„operačný plán“ je operačný plán uvedený v článku 3a alebo v článku 8e nariadenia (ES) č. 2007/2004;

(9)

„plavidlo“ je akýkoľvek druh plavidla vrátane lodí, člnov, plávajúcich plošín, nevýtlakových plavidiel a hydroplánov, ktoré sa používajú na mori alebo je možné ich použiť na mori;

(10)

„plavidlo bez štátnej príslušnosti“ je plavidlo, ktoré nemá štátnu príslušnosť alebo plavidlo, ktoré možno pokladať za plavidlo bez štátnej príslušnosti, ktorému žiadny štát neudelil právo plávať pod jeho vlajkou, alebo plavidlo, ktoré sa plaví pod vlajkami dvoch alebo viacerých štátov, ktoré mení podľa potreby;

(11)

„protokol proti pašovaniu migrantov“ je Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu podpísaný v Palerme v Taliansku v decembri 2000;

(12)

„bezpečné miesto“ je miesto, na ktorom sa záchranné operácie pokladajú za ukončené, kde nie je viac ohrozená bezpečnosť života zachránených osôb, kde je možné uspokojiť ich základné ľudské potreby a je možné zorganizovať ich prepravu na ďalšie alebo konečné miesto určenia, a to s prihliadnutím na ochranu ich základných práv v súlade so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia;

(13)

„záchranné koordinačné centrum“ je jednotkou zodpovednou za efektívnu organizáciu pátracích a záchranných služieb a za koordináciu pátracích a záchranných operácií v rámci pátracích a záchranných oblastí, ako bola definovaná v Medzinárodnom dohovore o pátraní a záchrane na mori;

(14)

„priľahlá zóna“ je zóna, ktorá je priľahlá k pobrežným vodám podľa vymedzenia v článku 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ak bola takáto zóna formálne vyhlásená;

(15)

„pobrežný členský štát“ je členský štát, v pobrežných vodách alebo priľahlej zóne ktorého sa uskutočňuje zaistenie.

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ

Článok 3

Bezpečnosť na mori

Opatrenia prijaté na účel operácie na mori sa vykonávajú tak, aby sa vo všetkých prípadoch zaručila bezpečnosť zaistených alebo zachránených osôb, bezpečnosť zúčastnených jednotiek alebo bezpečnosť tretích strán.

Článok 4

Ochrana základných práv a zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia

1.   Žiadna osoba nebude v rozpore zo zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia vylodená, nútená k vstupu do štátu alebo dopravená či inak odovzdaná orgánom krajiny, v ktorej okrem iného existuje závažné riziko, že takejto osobe hrozí trest smrti, mučenie, perzekúcia alebo iné neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom by boli život alebo sloboda tejto osoby ohrozené z dôvodu jej rasy, náboženstva, štátnej príslušnosti, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo v dôsledku jej politického presvedčenia, alebo v ktorom existuje závažné riziko, že z neho bude vyhostená, odsunutá alebo vydaná do iného štátu v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

2.   Pri zvažovaní možnosti vylodenia v tretej krajine v kontexte plánovania operácie na mori zohľadní hostiteľský členský štát v koordinácii so zúčastneným členským štátom a agentúrou všeobecnú situáciu v tejto tretej krajine.

Pri posúdení všeobecnej situácie v tretej krajine sa vychádza z informácií od širokej škály zdrojov, ktoré môžu zahŕňať ostatné členské štáty alebo orgány, úrady a agentúry Únie či príslušné medzinárodné organizácie a môže sa v rámci neho zohľadniť existencia dohôd a projektov v oblasti migrácie a azylu realizovaných v súlade s právom Únie a prostredníctvom financovania Únie. Uvedené posúdenie je súčasťou operačného plánu, poskytuje sa zúčastneným jednotkám a podľa potreby sa aktualizuje.

Zaistené alebo zachránené osoby nebudú v tretej krajine vylodené, nútené k vstupu do tretej krajiny alebo dopravené či inak odovzdané orgánom tretej krajiny, ak hostiteľský členský štát alebo zúčastnené členské štáty majú alebo by mali mať vedomosť o tom, že uvedená tretia krajina používa praktiky, ktoré sú uvedené v odseku 1.

3.   Počas operácie na mori a pred tým, ako budú zaistené alebo zachránené osoby vylodené v tretej krajine, nútené k vstupu do tretej krajiny alebo dopravené či inak odovzdané orgánom tretej krajiny a po zohľadnení posúdenia všeobecnej situácie v tejto tretej krajine v súlade s odsekom 2, zúčastnené jednotky bez toho, aby bol dotknutý článok 3, využijú všetky prostriedky na zistenie totožnosti zaistených alebo zachránených osôb, posúdia ich osobnú situáciu, informujú ich o ich mieste určenia spôsobom, ktorému tieto osoby rozumejú alebo o ktorom možno rozumne predpokladať, že mu rozumejú a dajú im možnosť vyjadriť dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že vylodenie v navrhovanom mieste by predstavovalo porušenie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

Ak je to potrebné, na tento účel sa v operačnom pláne uvádzajú ďalšie podrobnosti vrátane informácií o tom, či sú na pobreží dostupní zdravotníci, tlmočníci, právni poradcovia a iní príslušní odborníci hostiteľského členského štátu a zúčastnených členských štátov. V každej zúčastnenej jednotke musí byť minimálne jedna osoba, ktorá absolvovala základný výcvik prvej pomoci.

V správe uvedenej v článku 13 sa na základe informácií, ktoré poskytuje hostiteľský členský štát a zúčastnené členské štáty, uvádzajú ďalšie podrobnosti o prípadoch vylodenia v tretích krajinách a o tom, ako zúčastnené jednotky uplatňovali každý prvok postupov ustanovených v prvom pododseku tohto odseku s cieľom zabezpečiť dodržanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

4.   Zúčastnené jednotky počas celej operácie na mori riešia osobitné potreby detí, vrátane maloletých bez sprievodu, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc, postihnutých osôb, osôb vyžadujúcich medzinárodnú ochranu, ako aj ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení.

5.   Všetky výmeny s tretími krajinami, ktorých predmetom sú osobné údaje získané na účely tohto nariadenia počas operácie na mori, sa prísne obmedzujú na absolútne nevyhnutný rámec a uskutočňujú sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (16), rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV (17) a príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami o ochrane údajov.

Výmena s tretími krajinami, ktorej predmetom sú osobné údaje o zaistených alebo zachránených osobách získané počas operácie na mori, sa zakazuje, ak existuje vážne riziko porušenia zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

6.   Zúčastnené jednotky pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť.

7.   Tento článok sa uplatňuje na všetky opatrenia, ktoré členské štáty alebo agentúra prijímajú v súlade s týmto nariadením.

8.   Príslušníci pohraničnej stráže a iní pracovníci zúčastňujúci sa na operácii na mori absolvujú odbornú prípravu zameranú na príslušné ustanovenia v oblasti ľudských práv, utečeneckého práva a medzinárodného právneho režimu pre pátranie a záchranu v súlade s článkom 5 druhým odsekom nariadenia (ES) č. 2007/2004.

KAPITOLA III

OSOBITNE PRAVIDLÁ

Článok 5

Odhalenie

1.   Po odhalení plavidla podozrivého z toho, že preváža osoby, ktoré obišli alebo majú zámer obísť kontroly na hraničných priechodoch, alebo z toho, že sa podieľa na prevádzaní migrantov po mori, sa zúčastnené jednotky k tomuto plavidlu priblížia, aby zistili jeho totožnosť a štátnu príslušnosť, a až do prijatia ďalších opatrení toto plavidlo z primeranej vzdialenosti sledujú, pričom prijmú všetky náležité preventívne opatrenia. Zúčastnené jednotky získajú informácie o uvedenom plavidle a bezodkladne ich oznámia medzinárodnému koordinačnému centru; tieto informácie podľa možností zahŕňajú aj informácie o stave osôb na palube a najmä o tom, či sú bezprostredne ohrozené ich životy alebo či sa na palube nachádzajú osoby vyžadujúce bezodkladnú lekársku pomoc. Medzinárodné koordinačné centrum postúpi uvedené informácie národnému koordinačnému centru hostiteľského členského štátu.

2.   Ak sa plavidlo chystá vplávať alebo ak vplávalo do pobrežných vôd alebo priľahlej zóny členského štátu, ktorý sa na operácii na mori nezúčastňuje, zúčastnené jednotky získajú informácie o plavidle a oznámia ich medzinárodnému koordinačnému centru, ktoré ich postúpi národnému koordinačnému centru dotknutého členského štátu.

3.   Zúčastnené jednotky získajú informácie o akýchkoľvek plavidlách podozrivých z toho, že sa podieľajú na nelegálnych činnostiach na mori, ktoré nepatria do rámca operácie na mori, a oznámia ich medzinárodnému koordinačnému centru, ktoré ich postúpi národnému koordinačnému centru dotknutého členského štátu.

Článok 6

Zaistenie v pobrežných vodách

1.   Ak existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo pravdepodobne prepravuje osoby so zámerom obísť kontroly na hraničných priechodoch alebo že sa podieľa na prevádzaní migrantov po mori, v pobrežných vodách hostiteľského členského štátu alebo susediaceho zúčastneného členského štátu povolí príslušný štát prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

požadovanie informácií a dokladov týkajúcich sa vlastníctva, registrácie a informácií o plavbe plavidla, ako aj totožnosti, štátnej príslušnosti a iných relevantných údajov o osobách na palube vrátane informácií o tom, či sa na palube nachádzajú osoby vyžadujúce bezodkladnú lekársku pomoc a upovedomenie osôb na palube o tom, že existuje možnosť, že im nebude povolené prekročiť hranicu;

b)

zastavenie plavidla, vstup na palubu a prehľadanie plavidla, jeho nákladu a osôb na palube a vypočutie a informovanie osôb na palube, že osoby riadiace plavidlo môžu byť v dôsledku umožnenia plavby vystavené sankciám.

2.   Ak sa nájdu dôkazy, ktorými sa uvedené podozrenie potvrdí, dotknutý hostiteľský členský štát alebo susediaci zúčastnený členský štát môžu zúčastneným jednotkám povoliť, aby prijali jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

zadržanie plavidla a osôb na palube;

b)

príkaz plavidlu, aby zmenilo kurz a opustilo pobrežné vody alebo priľahlú zónu alebo aby zamierilo do iného cieľa, ako sú pobrežné vody alebo priľahlá zóna, vrátane eskortovania plavidla alebo plavenia sa po jeho boku, až kým sa nepotvrdí, že plavidlo udržiava uvedený kurz;

c)

dopravenie plavidla alebo osôb na palube do pobrežného členského štátu v súlade s operačným plánom.

3.   Každé opatrenie prijaté v súlade s odsekom 1 alebo 2 je primerané a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov tohto článku.

4.   Na účely odsekov 1 a 2 dá hostiteľský členský štát náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

Ak kapitán plavidla požaduje, aby sa upovedomil diplomatický zástupca alebo konzulárny úradník vlajkového štátu, zúčastnená jednotka informuje o tejto skutočnosti hostiteľský členský štát prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

5.   Ak existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo bez štátnej príslušnosti prepravuje osoby so zámerom obísť kontroly na hraničných priechodoch alebo sa podieľa na prevádzaní migrantov po mori, hostiteľský členský štát alebo susediaci zúčastnený členský štát, v ktorého pobrežných vodách bolo uvedené plavidlo bez štátnej príslušnosti zaistené, povolí jedno či viacero opatrení stanovených v odseku 1 a môže povoliť jedno či viacero opatrení stanovených v odseku 2. Hostiteľský členský štát dá náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

6.   Všetky operačné činnosti realizované v pobrežných vodách členského štátu, ktorý sa na operácii na mori nezúčastňuje, sa vykonávajú v súlade s povolením tohto členského štátu. V závislosti od opatrení, ktoré uvedený členský štát povolí, dá hostiteľský členský štát zúčastnenej jednotke pokyny prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

Článok 7

Zaistenie na šírom mori

1.   Ak existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo sa podieľa na prevádzaní migrantov po mori, prijmú zúčastnené jednotky na šírom mori s výhradou povolenia vlajkového štátu v súlade s protokolom proti pašovaniu migrantov, a v nutnom prípade aj v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodným právom, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

požadovanie informácií a dokladov týkajúcich sa vlastníctva, registrácie a informácií o plavbe plavidla, ako aj totožnosti, štátnej príslušnosti a iných relevantných údajov o osobách na palube, vrátane informácií o tom, či sa na palube nachádzajú osoby vyžadujúce bezodkladnú lekársku pomoc;

b)

zastavenie plavidla, vstup na palubu a prehľadanie plavidla, jeho nákladu a osôb na palube a vypočutie a informovanie osôb na palube, že osoby riadiace plavidlo môžu byť v dôsledku umožnenia plavby vystavené sankciám.

2.   Ak sa nájdu dôkazy, ktorými sa uvedené podozrenie potvrdí, zúčastnené jednotky môžu s výhradou povolenia vlajkového štátu, v súlade s protokolom o boji proti pašovaniu migrantov a v nutnom prípade aj v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodným právom, prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

zadržanie plavidla a osôb na palube;

b)

upozornenie a príkaz plavidlu, aby nevplávalo do pobrežných vôd alebo priľahlej zóny a v nutnom prípade žiadosť plavidlu, aby zmenilo kurz a zamierilo do iného cieľa, ako sú pobrežné vody alebo priľahlá zóna;

c)

dopravenie plavidla alebo osôb na palube do tretej krajiny alebo odovzdanie plavidla alebo osôb na palube orgánom tretej krajiny iným spôsobom;

d)

dopravenie plavidla alebo osôb na palube do hostiteľského členského štátu alebo do susediaceho zúčastneného členského štátu.

3.   Každé opatrenie prijaté v súlade s odsekom 1 alebo 2 je primerané a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov tohto článku.

4.   Na účely odsekov 1 a 2 dá hostiteľský členský štát náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

5.   Ak sa plavidlo plaví pod vlajkou alebo nesie registračné znaky hostiteľského členského štátu alebo zúčastneného členského štátu, tento členský štát môže po potvrdení štátnej príslušnosti plavidla povoliť jedno či viacero opatrení stanovených v odsekoch 1 a 2. Hostiteľský členský štát dá následne náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

6.   Ak sa plavidlo plaví pod vlajkou alebo nesie registračné znaky členského štátu, ktorý sa na operácii na mori nezúčastňuje, alebo tretej krajiny, hostiteľský členský štát alebo zúčastnený členský štát – v závislosti od toho čia zúčastnená jednotka uvedené plavidlo zaistila – oznámi túto skutočnosť vlajkovému štátu, vyžiada si potvrdenie o registrácii a ak sa štátna príslušnosť potvrdí, požiada vlajkový štát, aby vykonal kroky, na základe ktorých sa jeho plavidlo prestane používať na prevádzanie migrantov. Ak vlajkový štát nie je ochotný alebo nedokáže dosiahnuť uvedený cieľ priamo ani s pomocou členského štátu, ktorému zúčastnená jednotka patrí, vyžiada si uvedený členský štát od vlajkového štátu povolenie prijať akékoľvek opatrenia stanovené v odsekoch 1 a 2. Hostiteľský členský štát alebo zúčastnený členský štát informujú medzinárodné koordinačné centrum o akejkoľvek komunikácii s vlajkovým štátom a o zamýšľaných krokoch alebo opatreniach povolených vlajkovým štátom. Hostiteľský členský štát dá následne náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

7.   Ak v prípade plavidla plávajúceho pod cudzou vlajkou alebo plavidla odmietajúceho sa preukázať vlajkou existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo má v skutočnosti rovnakú štátnu príslušnosť ako zúčastnená jednotka, zúčastnená jednotka overí právo plavidla plávať pod touto vlajkou. Na uvedený účel sa môže priblížiť k podozrivému plavidlu. Ak podozrenie pretrváva, zúčastnená jednotka vykoná ďalšiu kontrolu na palube plavidla, pričom postupuje s najväčšou možnou ohľaduplnosťou.

8.   Ak v prípade plavidla plávajúceho pod cudzou vlajkou alebo odmietajúceho sa preukázať vlajkou existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo má v skutočnosti štátnu príslušnosť hostiteľského členského štátu alebo zúčastneného členského štátu, zúčastnená jednotka overí právo plavidla plaviť sa pod jeho vlajkou.

9.   Ak sa v prípadoch uvedených v odseku 7 alebo 8 podozrenia týkajúce sa štátnej príslušnosti plavidla potvrdia, tento hostiteľský členský štát alebo tento zúčastnený členský štát môžu povoliť jedno či viacero opatrení stanovených v odsekoch 1 a 2. Hostiteľský členský štát dá následne náležité pokyny zúčastnenej jednotke prostredníctvom medzinárodného koordinačného centra.

10.   Počas čakania na udelenie povolenia od vlajkového štátu alebo v prípade nevydania tohto povolenia sa plavidlo sleduje z primeranej vzdialenosti. Bez výslovného povolenia vlajkového štátu sa neprijímajú žiadne iné opatrenia okrem tých, ktoré sú nevyhnutné na odvrátenie bezprostredného ohrozenia života osôb, a tých, ktoré vyplývajú z príslušných bilaterálnych a multilaterálnych dohôd.

11.   Ak existuje dôvodné podozrenie, že plavidlo bez štátnej príslušnosti sa podieľa na prevádzaní migrantov po mori, zúčastnená jednotka môže vstúpiť na palubu plavidla a prehľadať ho s cieľom overiť, či ide o plavidlo bez štátnej príslušnosti. Ak sa nájdu dôkazy, ktorými sa podozrenie potvrdí, zúčastnená jednotka informuje o tejto skutočnosti hostiteľský členský štát, ktorý môže priamo alebo s pomocou členského štátu, ktorému zúčastnená jednotka patrí, prijať ďalšie vhodné opatrenia stanovené v odsekoch 1 a 2 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodným právom.

12.   Členský štát, ktorého zúčastnená jednotka prijala opatrenie v súlade s odsekom 1, bezodkladne informuje vlajkový štát o výsledkoch tohto opatrenia.

13.   Zástupca hostiteľského členského štátu alebo zúčastneného členského štátu v medzinárodnom koordinačnom centre je zodpovedný za uľahčovanie komunikácie s príslušnými orgánmi tohto členského štátu v rámci snahy o získanie povolenia na overenie práva plavidla plaviť sa pod jeho vlajkou alebo na prijatie akýchkoľvek opatrení stanovených v odsekoch 1 a 2.

14.   Ak sa ukáže, že dôvodné podozrenie, že plavidlo sa podieľa na prevádzaní migrantov na šírom mori, nie je opodstatnené, alebo že zúčastnená jednotka nemá právomoc konať, avšak pretrváva dôvodné podozrenie, že takéto plavidlo preváža osoby so zámerom dosiahnuť hranice členského štátu a obísť kontroly na hraničných priechodoch, takéto plavidlo sa naďalej monitoruje. Medzinárodné koordinačné centrum oznámi informácie o uvedenom plavidle národnému koordinačnému centru členských štátov, do ktorých plavidlo smeruje.

Článok 8

Zaistenie v priľahlej zóne

1.   V priľahlej zóne hostiteľského členského štátu alebo susediaceho zúčastneného členského štátu, sa prijmú opatrenia stanovené v článku 6 ods. 1 a 2 v súlade s uvedenými odsekmi a odsekmi 3 a 4. Každé povolenie uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 sa vydáva len v súvislosti s opatreniami nevyhnutnými na to, aby sa predišlo porušeniu príslušných právnych a iných predpisov na území uvedeného členského štátu alebo v jeho pobrežných vodách.

2.   Opatrenia stanovené v článku 6 ods. 1 a 2 sa neprijímajú v priľahlej zóne členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na operácii na mori, bez povolenia tohto členského štátu. Medzinárodné koordinačné centrum sa upovedomí o akejkoľvek komunikácii s týmto členským štátom a následných súvisiacich opatreniach povolených týmto členským štátom. Ak uvedený členský štát neudelí povolenie a existuje dôvodné podozrenie, že takéto plavidlo preváža osoby so zámerom dosiahnuť hranice členské štátu, uplatňuje sa článok 7 ods. 14.

3.   Ak sa plavidlo bez štátnej príslušnosti plaví cez priľahlú zónu, uplatňuje sa článok 7 ods. 11.

Článok 9

Pátracie a záchranné situácie

1.   Členské štáty dodržiavajú povinnosť poskytnúť pomoc všetkým plavidlám alebo osobám v núdzi na mori a počas operácie na mori a zabezpečia, aby ich zúčastnené jednotky plnili túto povinnosť v súlade s medzinárodným právom a pri rešpektovaní základných práv. V tejto súvislosti konajú bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo status takejto osoby, alebo na okolnosti, za ktorých sa táto osoba nájde.

2.   Na účely pátracích a záchranných situácií, ktoré môžu vzniknúť počas operácie na mori, sa v operačnom pláne v súlade s príslušným medzinárodným právom vrátane práva v oblasti pátracích a záchranných situácií uvedú aspoň tieto ustanovenia:

a)

v prípade, že počas operácie na mori majú zúčastnené jednotky dôvod domnievať sa, že v súvislosti s plavidlom alebo ktoroukoľvek osobou na jeho palube nastal stav neistoty, pohotovosti alebo núdze, urýchlene postúpia všetky dostupné informácie záchrannému koordinačnému centru zodpovednému za pátraciu a záchrannú oblasť, v ktorej takáto situácia nastala a vyhlásia, že sú k dispozícii príslušnému záchrannému koordinačnému centru;

b)

zúčastnené jednotky čo najskôr informujú medzinárodné koordinačné centrum o každom kontakte so záchranným koordinačným centrom a o priebehu realizácie opatrení prijatých zúčastnenými jednotkami;

c)

v súvislosti s plavidlom alebo osobami na palube nastane stav neistoty, najmä ak:

i)

osoba alebo plavidlo boli vyhlásené za nezvestné, alebo

ii)

ak osoba alebo plavidlo nenahlásili podľa očakávania svoju pozíciu alebo nepodali správu o bezpečnosti;

d)

v súvislosti s plavidlom alebo osobami na palube nastane stav pohotovosti, najmä ak:

i)

v nadväznosti na stav neistoty zlyhali pokusy o nadviazanie kontaktu s osobou alebo plavidlom a zisťovanie u ostatných vhodných zdrojov bolo neúspešné, alebo

ii)

boli získané informácie, ktoré naznačujú, že prevádzkyschopnosť plavidla bola ovplyvnená, avšak nie do tej miery, že je pravdepodobné, že sa plavidlo nachádza v núdzovej situácii;

e)

v súvislosti s plavidlom alebo osobami na palube nastane stav núdze, najmä ak:

i)

boli získané spoľahlivé informácie, že plavidlo alebo osoby sa nachádzajú v nebezpečenstve a okamžite potrebujú pomoc, alebo

ii)

ak v nadväznosti na stav pohotovosti zlyhali ďalšie pokusy o nadviazanie kontaktu s osobou alebo plavidlom a širšie neúspešné zisťovanie naznačuje, že sa plavidlo pravdepodobne nachádza v núdzovej situácii, alebo

iii)

boli získané informácie, ktoré naznačujú, že prevádzkyschopnosť plavidla bola ovplyvnená do tej miery, že je pravdepodobné, že sa plavidlo nachádza v núdzovej situácii;

f)

zúčastnené jednotky na účely posúdenia, či v súvislosti s plavidlom nastal stav neistoty, pohotovosti alebo núdze, zohľadnia všetky príslušné informácie a pozorovania a postúpia ich záchrannému koordinačnému centru, a to vrátane informácií o:

i)

existencii žiadosti o pomoc, hoci tento faktor nie je jediným faktorom pri rozhodovaní o existencii núdzovej situácie;

ii)

spôsobilosti plavidla na námornú plavbu a pravdepodobnosti, že plavidlo nedopláva na svoje konečné miesto učenia;

iii)

počte osôb na palube vo vzťahu k typu a stavu plavidla;

iv)

dostupnosti zásob, ako sú pohonné látky, voda a potraviny, potrebných na dosiahnutie pobrežia;

v)

prítomnosti kvalifikovanej posádky a velenia plavidla;

vi)

dostupnosti a spôsobilosti bezpečnostného, navigačného a komunikačného vybavenia;

vii)

prítomnosti osôb na palube vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc;

viii)

prítomnosti mŕtvych osôb na palube;

ix)

prítomnosti tehotných žien alebo detí na palube;

x)

poveternostných podmienkach a podmienkach na mori vrátane predpovede počasia a predpovede počasia na mori;

g)

počas čakania na pokyny od záchranného koordinačného centra prijmú zúčastnené jednotky všetky primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti dotknutých osôb;

h)

ak sa usúdi, že v súvislosti s plavidlom nastal stav neistoty, pohotovosti alebo núdze, ale osoby na palube odmietnu prijať pomoc, zúčastnená jednotka informuje zodpovedné záchranné koordinačné centrum a postupuje podľa jeho pokynov. Zúčastnená jednotka pokračuje v plnení svojej povinnosti starostlivosti tak, že plavidlo sleduje a prijme akéhokoľvek opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti dotknutých osôb, pričom sa zdrží akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli situáciu zhoršiť alebo ktoré by mohli zvýšiť riziko zranenia alebo strát na životoch;

i)

ak záchranné koordinačné centrum tretej krajiny zodpovedné za oblasť pátrania a záchrany nereaguje na postúpenie informácie zúčastnenou jednotkou, zúčastnená jednotka nadviaže kontakt so záchranným koordinačným centrom hostiteľského členského štátu, pokiaľ sa uvedená zúčastnená jednotka nedomnieva, že niektoré iné medzinárodne uznané záchranné koordinačné centrum dokáže lepšie zabezpečiť koordináciu pátracej a záchrannej situácie.

V operačnom pláne sa môžu uviesť podrobnosti zodpovedajúce okolnostiam príslušnej operácie na mori.

3.   Ak bola pátracia a záchranná situácia ukončená, zúčastnená jednotka po konzultácii s medzinárodným koordinačným centrom pokračuje vo vykonávaní operácie na mori.

Článok 10

Vyloďovanie

1.   V operačnom pláne sa v súlade s medzinárodným právom a pri rešpektovaní základných práv uvádzajú aspoň tieto pravidlá vyloďovania osôb zaistených alebo zachránených v rámci operácie na mori:

a)

v prípade zaistenia v pobrežných vodách alebo v priľahlej zóne, ako je stanovené v článku 6 ods. 1, 2 alebo ods. 6 alebo v článku 8 ods. 1 alebo ods. 2, sa vylodenie realizuje v pobrežnom členskom štáte, bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 2 písm. b);

b)

vylodenie sa v prípade zaistenia na šírom mori, ako je stanovené v článku 7, môže realizovať v tretej krajine, ktorá sa považuje za krajinu, z ktorej plavidlo vyplávalo. Ak to nie je možné, vylodenie sa realizuje v hostiteľskom členskom štáte;

c)

v prípade pátracích a záchranných situácií podľa článku 9 a bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť záchranného koordinačného centra, spolupracuje hostiteľský členský štát a zúčastnené členské štáty so zodpovedným záchranným koordinačným centrom s cieľom stanoviť bezpečné miesto a keď záchranné koordinačné centrum takéto bezpečné miesto určí, zabezpečia urýchlené a efektívne vylodenie zachránených osôb.

Ak nie je možné dosiahnuť, aby bola zúčastnená jednotka zbavená svojej povinnosti uvedenej v článku 9 ods. 1, hneď ako je to rozumne možné, sa jej povolí s ohľadom na bezpečnosť zachránených osôb a samotnej zúčastnenej jednotky, vylodiť zachránené osoby v hostiteľskom členskom štáte.

Týmito pravidlami vyloďovania sa neukladajú povinnosti členským štátom, ktoré sa na operácii na mori nezúčastňujú, pokiaľ výslovne nepovolia prijatie opatrení vo svojich pobrežných vodách alebo priľahlej zóne v súlade s článkom 6 ods. 6 alebo článkom 8 ods. 2.

V operačnom pláne sa môžu uviesť podrobnosti zodpovedajúce okolnostiam príslušnej operácie na mori.

2.   Zúčastnené jednotky informujú medzinárodné koordinačné centrum o prítomnosti akýchkoľvek osôb v zmysle článku 4 a medzinárodné koordinačné centrum tieto informácie postúpi príslušným vnútroštátnym orgánom krajiny, kde sa uskutočňuje vylodenie.

V operačnom pláne sa uvádzajú kontaktné informácie príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré prijmú vhodné následné opatrenia.

Článok 11

Zmena nariadenia (ES) č. 2007/2004

V článku 3a ods. 1 a článku 8e ods. 1 nariadenia (ES) č. 2007/2004 sa na koniec písmena j) dopĺňa táto veta:

„V tejto súvislosti sa operačný plán vypracúva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 (18).

Článok 12

Mechanizmy solidarity

1.   Členský štát, ktorý čelí naliehavému a výnimočnému tlaku na vonkajších hraniciach, má možnosť:

a)

požiadať o nasadenie tímov európskej pohraničnej stráže v súlade s článkom 8a nariadenia (ES) č. 2007/2004 s cieľom poskytnúť uvedenému členskému štátu rýchlu operačnú pomoc;

b)

požiadať agentúru v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 2007/2004 o poskytnutie pomoci v oblasti koordinácie medzi členskými štátmi a/alebo nasadenie odborníkov na podporu príslušných vnútroštátnych orgánov;

c)

požiadať o núdzovú pomoc v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 (19) pri riešení naliehavých a špecifických potrieb v prípade núdzovej situácie.

2.   Členský štát, ktorý je vystavený silnému migračnému tlaku, ktorý spôsobuje naliehavé nároky na jeho prijímacie zariadenia a azylové systémy, má možnosť:

a)

požiadať Európsky podporný úrad pre azyl o vyslanie podporného azylového tímu v súlade s článkom 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 (20), ktorý poskytne svoje odborné znalosti, najmä pokiaľ ide o tlmočnícke služby, informácie o krajinách pôvodu a znalosti postupov vybavovania a správy žiadostí o azyl;

b)

požiadať o núdzovú pomoc v súlade s článkom 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 (21) pri riešení naliehavých a špecifických potrieb v prípade núdzovej situácie.

Článok 13

Podávanie správ

1.   Agentúra predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o praktickom uplatňovaní tohto nariadenia do 18. júla 2015 a následne každý rok.

2.   V správe sa uvedie opis postupov, ktoré agentúra zaviedla na uplatňovanie tohto nariadenia počas operácií na mori, ako aj informácie o uplatňovaní tohto nariadenia v praxi, vrátane podrobných informácií o dodržiavaní základných práv a dosahu na tieto práva a tiež všetky incidenty, ktoré sa vyskytli.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Právne účinky rozhodnutia 2010/252/EÚ

Dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zanikajú právne účinky rozhodnutia 2010/252/EÚ.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2014.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(4)  Rozhodnutie Rady 2010/252/EÚ z 26. apríla 2010, ktorým sa dopĺňa Kódex schengenských hraníc, pokiaľ ide o dozor nad vonkajšími morskými hranicami vo vzťahu k operačnej spolupráci, ktorú koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L 111, 4.5.2010, s. 20).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(8)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(9)  Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(10)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(11)  Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(12)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(13)  Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(14)  Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).

(15)  Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(17)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).


Top