DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT DELEGOVANÉHO AKTU
V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (európsky právny predpis v oblasti klímy) sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií minimálne o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Smernica 2003/87/ES bola preto zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 s cieľom revidovať systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a naplniť ambície, ktoré sú určené v európskom právnom predpise v oblasti klímy a programe balíka Fit for 55.
V odôvodnení 16 smernice (EÚ) 2023/959 sa uvádza, že: „[s]kleníkové plyny, ktoré nie sú priamo uvoľňované do atmosféry, by sa mali považovať za emisie v rámci systému EU ETS, pričom by sa za tieto emisie, pokiaľ sa neukladajú v úložisku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES alebo nie sú trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby neunikali do atmosféry pri jeho bežnom používaní a neunikali do atmosféry pri akejkoľvek bežnej činnosti, ktorá sa uskutočňuje po skončení životnosti produktu, mali odovzdávať kvóty.“. Preto sa do smernice 2003/87/ES zaviedol nový článok 12 ods. 3b s cieľom zrušiť povinnosť odovzdávať kvóty za emisie skleníkových plynov (GHG), ktoré sa zachytávajú a trvalo využívajú v produkte, ktorý je známy aj ako trvalé zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU), keď sa emisie „považujú za zachytené a využívané takým spôsobom, že sa stali trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikali do atmosféry“. Týmto článkom sa Európska komisia splnomocňuje prijímať akty, ktorými sa stanovujú požiadavky na to, aby sa takéto emisie skleníkových plynov zo zariadenia ETS považovali za trvalo chemicky viazané v produkte, a tým sa prevádzkovateľ ETS oslobodzuje od povinnosti odovzdať za ne kvóty. Ako naznačuje názov „zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého“, takéto technológie sú relevantné skôr pre emisie CO2 ako pre iné skleníkové plyny, ako sú napríklad CH4 alebo N2O. Preto sa požiadavky v tomto akte formulujú skôr v súvislosti s emisiami CO2 alebo výsledným uhlíkom, než so skleníkovými plynmi vo všeobecnosti.
2.KONZULTÁCIE PRED PRIJATÍM AKTU
Komisia konzultovala v novembri 2023, ako aj vo februári a máji 2024 s členmi skupiny odborníkov Komisie pre politiku v oblasti zmeny klímy („CCEG“) o návrhu delegovaného nariadenia. Dokumenty súvisiace s týmito stretnutiami boli súčasne postúpené Európskemu parlamentu aj Rade, ako sa stanovuje v Spoločnej dohode o delegovaných aktoch pripojenej k Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Pripomienky vyjadrené expertnou skupinou boli zohľadnené pri príprave návrhu delegovaného nariadenia.
Návrh delegovaného nariadenia bol zverejnený na portáli pre lepšiu právnu reguláciu počas štvortýždňového obdobia na poskytnutie spätnej väzby od 18. júna do 16. júla 2024. Počas tohto obdobia bolo prijatých 93 príspevkov, z toho 43 od podnikateľských združení a 27 od spoločností. Spätná väzba týkajúca sa témy konzultácie obsahovala podobné argumenty alebo informácie, ktoré už boli predložené počas rozsiahlych diskusií, ktoré sa uskutočnili v rámci expertnej skupiny pre politiku v oblasti zmeny klímy. V dôsledku toho Komisia s výnimkou určitých objasnení v texte zachovala znenie delegovaného nariadenia.
Zaobchádzanie s aplikáciami CCU, ktoré neposkytujú trvalé ukladanie viazaného uhlíka v rámci EU ETS, sa posúdi v správe podľa článku 30 ods. 5 smernice o ETS, ktorá sa má predložiť do júla 2026.
3.PRÁVNE PRVKY DELEGOVANÉHO AKTU
Hlavné právne prvky delegovaného nariadenia sú takéto:
1.Doplnenie kritérií podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES na určenie toho, či sa skleníkové plyny, najmä CO2, stali trvalo chemicky viazanými v produkte tak, aby pri bežnom používaní a akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti výrobku, nevstupovali do atmosféry.
2.Podrobný opis požiadaviek potrebných na to, aby sa produkty mohli považovať za vyhovujúce uvedeným kritériám.
3.Zaradenie produktov CCU v prílohe k tomuto nariadeniu, ktoré sa považujú za produkty spĺňajúce požiadavky stanovené v tomto nariadení, a teda spĺňajú podmienky na výnimku z povinnosti odovzdať kvóty.
4.Zriadenie postupu preskúmania a aktualizácie zoznamu vyhovujúcich produktov CCU na základe technologického vývoja, nových dôkazov alebo praktických skúseností s produktmi CCU.
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/…
z 30. 7. 2024,
ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o požiadavky na to, aby sa skleníkové plyny považovali za trvalo chemicky viazané v produkte
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, a najmä na jej článok 12 ods. 3b) druhý pododsek,
keďže:
(1)Smernica 2003/87/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 s cieľom zosúladiť ju s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990.
(2)Mali by sa stanoviť kritériá a požiadavky potrebné na to, aby sa skleníkové plyny považovali za trvalo chemicky viazané v produkte.
(3)Súčasné procesy zachytávania a využívania na trvalé uloženie sa vzťahujú iba na emisie CO2, keďže iné skleníkové plyny, ako sú napríklad CH4 alebo N2O si na účely ich zmierňovania nevyžadujú trvalé uloženie. Keďže chemické reakcie počas procesu využívania môžu viesť k chemickej transformácii molekuly CO2, mali by sa zvážiť aj atómy uhlíka, ktoré sa stali chemicky viazanými.
(4)Je potrebné zabezpečiť, aby emisie CO2, ktoré sa v produkte stali trvalo chemicky viazané, mali podobný prínos pre klímu ako geologické ukladanie, s prihliadnutím na odlišnú povahu týchto rôznych prístupov. Tento CO2 by mal preto zostať trvalo chemicky viazaný v produkte aspoň niekoľko storočí alebo dlhšie, a to na základe typu chemickej väzby a bežného používania a pravdepodobného spracovania príslušného produktu po skončení životnosti.
(5)Rôzne bežné spôsoby používania a spôsoby vedúce ku skončeniu životnosti produktov vyrobených zo zachyteného CO2 budú mať za následok rôznu pravdepodobnosť uvoľnenia uloženého uhlíka obsiahnutého v produkte. K uvoľneniu môže dôjsť v dôsledku spaľovania, a to buď ako neoddeliteľná súčasť používania produktu, ako je to v prípade syntetických palív, alebo pri likvidácii, napríklad spaľovaním odpadu. S cieľom zabezpečiť, aby uhlík uložený v produkte zostal trvalo chemicky viazaný a nevstupoval do atmosféry aspoň niekoľko storočí, CO2 by mal byť viazaný v produktoch, ktoré majú pri akomkoľvek bežnom používaní dlhú životnosť a ktoré sa pri akejkoľvek bežnej činnosti po skončení životnosti likvidujú iným spôsobom ako spaľovaním, čím by sa uložený uhlík uvoľnil do atmosféry.
(6)Chemické vlastnosti minerálnych uhličitanov, ako je uhličitan vápenatý alebo uhličitan horečnatý, zabezpečujú silné chemické väzby, ktoré, pokiaľ nie sú vystavené zvýšeným teplotám alebo silným kyselinám, umožňujú, aby sa uhlík mohol považovať za trvalo chemicky viazaný. Minerálna karbonizácia by preto viedla k mimoriadne dlhému zadržiavaniu uhlíka v uhličitanových horninách, ktorý by sa za normálnych podmienok neuvoľňoval do atmosféry.
(7)Podmienky prítomné v spaľovniach odpadu sú dostatočné na začatie dekarbonačnej reakcie. Uhlík zachytený a využívaný v produktoch, ktoré majú významný podiel spracovania po skončení životnosti spaľovaním, by sa preto nemal považovať za trvalo chemicky viazaný.
(8)Produkty na báze minerálnych uhličitanov a používané na stavebné výrobky, ako sú kamenivo, cement, betón, tehly alebo dlaždice, majú dlhú životnosť a môžu sa používať celé desaťročia až stáročia. Na konci svojej životnosti patria takéto produkty do kategórie stavebného a demolačného odpadu v súlade so zoznamom odpadov. Podľa najnovšieho posúdenia Spoločného výskumného centra Európskej komisie priemerné spracovanie po skončení životnosti minerálnych zložiek stavebného a demolačného odpadu v Únii pozostáva z recyklácie (79 %), spätného zasypávania (10 %) a skládkovania (11 %). Zachytený CO2, ktorý sa používa pri výrobe minerálnych uhličitanov a používa sa v stavebných výrobkoch, by sa preto mal považovať za trvalo chemicky viazaný v produkte.
(9)Zoznam produktov, ktoré sa považujú za produkty spĺňajúce kritériá stanovené v článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES, by sa mal preskúmať a v prípade potreby aktualizovať na základe akéhokoľvek relevantného technologického vývoja a inovácií v oblasti trvalého ukladania uhlíka v produktoch, zlepšení postupov monitorovania, nahlasovania a overovania, ktoré sú schopné certifikovať trvalosť uloženia, ako aj skúseností s vykonávaním tohto nariadenia,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na posúdenie, či sa CO2 stal trvalo chemicky viazaný v produkte.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„zachytávanie“ je akýkoľvek technologický proces alebo postup potrebný na zachytávanie a v prípade potreby spracovanie alebo čistenie CO2 pred použitím, ktorý je výsledkom činností patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES;
2.„využívanie“ je akýkoľvek technologický proces alebo prax, pri ktorých sa zachytený CO2 využíva ako surovina na výrobu produktov;
3.„chemicky viazaný“ znamená, že CO2 sa chemicky transformuje tak, že atóm uhlíka je chemicky viazaný silnými väzbami tak, aby sa zabránilo jeho vplyvu na globálne otepľovanie;
4.„produkt“ je tovar alebo materiály vrátane medziproduktov a z nich odvodených produktov, v ktorých sa využíva chemicky viazaný CO2 alebo atómy uhlíka odvodené z CO2;
5.„stavebný výrobok“ je akákoľvek tvarovaná alebo beztvárna fyzická položka uvedená na trh na trvalé zabudovanie do stavebných diel alebo ich častí;
6.„bežné používanie“ je akýkoľvek očakávaný bežný spôsob používania produktu koncovým používateľom na základe vlastností produktu;
7.„bežná činnosť, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu“ je akékoľvek prevládajúce spracovanie produktu po tom, ako ho koncový používateľ vyhodí na základe príslušných postupov nakladania s odpadom a platných právnych predpisov.
Článok 3
Požiadavky na trvalé zachytávanie a využívanie v produktoch
1.CO2 sa považuje za trvalo chemicky viazaný v produkte, ak sú splnené všetky tieto kritériá:
a)stal sa chemicky viazaným v produkte vďaka aktívnemu a kontrolovanému procesu využívania, ktorý umožňuje meranie a stanovenie množstva ekvivalentu CO2 viazaného v produkte počas procesu využívania, s výnimkou uhlíka prítomného v materiáli pred procesom využívania alebo prirodzene absorbovaného z atmosféry alebo iných zdrojov po procese využívania, a
b)ostáva trvalo chemicky viazaný v produkte tak, aby pri bežnom používaní produktu vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti výrobku, nevstupoval do atmosféry najmenej niekoľko storočí. V prípade produktov s viacerými bežnými spôsobmi využívania a ukončenia životnosti sa na účely tohto odseku musia zohľadniť všetky takéto spôsoby. Produkty, ktoré môžu byť počas bežného používania vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, vystavené spaľovaniu pri vysokých teplotách, napríklad počas spaľovania odpadu, sa nepovažujú za trvalo chemicky viažuce CO2.
2.Produkty, ktoré sa považujú za vyhovujúce požiadavkám odseku 1, sú uvedené v prílohe.
Článok 4
Postup preskúmania
1.Komisia preskúma produkty uvedené v prílohe na základe príslušného technologického vývoja a inovácií v oblasti trvalého ukladania uhlíka v produktoch, zlepšení postupov monitorovania, nahlasovania a overovania, ako aj skúseností s vykonávaním tohto nariadenia a v prípade potreby aktualizuje prílohu.
2.Na účely odseku 1 Komisia zohľadní žiadosti príslušných orgánov o aktualizáciu zoznamu produktov v prílohe, ak sú riadne podložené dôkazmi o súlade s požiadavkami uvedenými v článku 3 ods. 1.
3.Výsledky a príslušná dokumentácia každého preskúmania produktov uvedených v prílohe sa zverejnia.
Článok 5
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 30. 7. 2024
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
