Stála štruktúrovaná spolupráca

V Lisabonskej zmluve sa pre určité krajiny EÚ zaviedla možnosť posilniť spoluprácu vo vojenských záležitostiach prostredníctvom vytvorenia stálej štruktúrovanej spolupráce (článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii). Krajiny, ktoré sa o takúto spoluprácu zaujímajú, musia splniť dve hlavné podmienky ustanovené v protokole 10 pripojenom k zmluve:

• intenzívne rozvíjať svoje obranné spôsobilosti pomocou rozvoja národných príspevkov a prípadnej účasti v mnohonárodných silách, v hlavných európskych programoch vyzbrojovania a na činnosti Európskej obrannej agentúry v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, obstarávania a vyzbrojovania;
• mať schopnosť zabezpečiť najneskôr do roku 2010 bojové jednotky a podpornú logistiku schopné vykonávať misie uvedené v článku 43 Zmluvy o Európskej únii v lehote od 5 do 30 dní na obdobie 30 až 120 dní v závislosti od aktuálnej potreby.

Európska obranná agentúra pravidelne posudzuje príspevky zúčastnených krajín.

Krajiny EÚ, ktoré si želajú zriadiť stálu štruktúrovanú spoluprácu, musia svoj zámer oznámiť Rade a vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Po tomto oznámení musí Rada prijať kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie, ktorým sa zriadi stála štruktúrovaná spolupráca a zoznam zúčastnených krajín. O členstve nových krajín alebo pozastavení členstva niektorých z nich rozhoduje Rada kvalifikovanou väčšinou členov, ktorí sa zúčastňujú na stálej štruktúrovanej spolupráci. Rozhodnutia a odporúčania prijaté v rámci takejto stálej štruktúrovanej spolupráce prijímajú jednomyseľne len zúčastnení členovia Rady.