Aarhuským dohovorom sa verejnosti (jednotlivcom a združeniam, ktoré ich zastupujú) dáva právo na prístup k informáciám o otázkach životného prostredia a právo podieľať sa na rozhodovaní o nich, ako aj právo požadovať nápravu, ak sa tieto práva nedodržiavajú.

Rozhodnutím sa schvaľuje Aarhuský dohovor (podpísaný Európskym spoločenstvom – v súčasnosti Európska únia (EÚ) a krajinami EÚ v roku 1998) v mene EÚ.

HLAVNÉ BODY

Dohovor, ktorý je v platnosti od 30. októbra 2001, vychádza z predpokladu, že vyššou informovanosťou verejnosti o otázkach životného prostredia a jej zapojením riešenia do týchto otázok sa zlepší ochrana životného prostredia. Dohovorom sa má pomôcť chrániť právo každej osoby tejto generácie a budúcich generácií na život v prostredí, ktoré je vhodné pre jej zdravie a pohodu. V tejto súvislosti sa v dohovore stanovujú opatrenia v troch oblastiach:

zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú orgány verejnej správy;
podpora účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia;
rozšírenie podmienok prístupu k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia.

Na inštitúcie EÚ sa vzťahuje definícia orgánu verejnej správy v zmysle dohovoru rovnakým spôsobom ako v prípade vnútroštátnych orgánov alebo miestnych orgánov verejnej správy.

Strany, ktoré podpísali tento dohovor, súhlasia s uplatňovaním týchto práv a povinností:

prijať nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia;
umožniť verejným činiteľom a orgánom pomáhať verejnosti a radiť jej pri prístupe k informáciám, účasti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti;
podporovať ekologickú výchovu a ekologické myslenie verejnosti;
uznávať a podporovať združenia, organizácie alebo skupiny podnecujúce k ochrane životného prostredia.

Prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí

V dohovore sa presne stanovujú práva a povinnosti týkajúce sa prístupu k informáciám o životnom prostredí, vrátane lehôt na poskytovanie informácií a dôvodov, na základe ktorých môžu orgány verejnej správy odmietnuť prístup k určitým druhom informácií.

Prístup možno odmietnuť v troch prípadoch:

orgán verejnej správy nemá požadovanú informáciu;
žiadosť je zjavne nezmyselná alebo je vyjadrená príliš všeobecne;
žiadosť sa týka práve dokončovaných materiálov.

Žiadosť môže tiež byť zamietnutá, ak by zverejnenie informácií nepriaznivo ovplyvnilo ochranu tajomstva v konaní orgánu verejnej správy, obranu štátu a bezpečnosť verejnosti, priebeh súdneho konania alebo ochranu:

obchodného a priemyselného tajomstva;
práva duševného vlastníctva;
ochranu osobných údajov; a
záujmy tretej strany, ktorá poskytla žiadanú informáciu.

Keďže sprístupnenie informácií môže slúžiť verejnému záujmu, budú sa všetky tieto dôvody pre zamietnutie vykladať reštriktívne.

V rozhodnutí o zamietnutí prístupu bude uvedený dôvod zamietnutia a informácia o tom, aké formy odvolania má žiadateľ k dispozícii.

Verejné inštitúcie musia zachovávať informácie, ktorými disponujú, v aktualizovanom stave, a na tento účel musia zriadiť verejne prístupné zoznamy, registre alebo spisy. V tejto súvislosti sa týmto orgánom odporúča, aby postupne zavádzali elektronické databázy, ktoré by obsahovali správy o stave životného prostredia, právne predpisy, vnútroštátne plány a politiky, ako aj medzinárodné dohovory.

V roku 2003 prijali krajiny EÚ smernicu 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Mali ju transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 14. februára 2005.

V roku 2006 prijala EÚ nariadenie (ES) č. 1367/2006, v ktorom sa požaduje, aby inštitúcie a orgány EÚ splnili povinnosti obsiahnuté v Aarhuskom dohovore.

Účasť verejnosti na rozhodovacom procese

Druhá časť dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Toto je potrebné zabezpečiť schvaľovacím postupom pre určité konkrétne činnosti (najmä priemyselnej povahy) uvedené v prílohe I dohovoru. V konečnom rozhodnutí o schválení činnosti treba náležite vziať do úvahy výsledok účasti verejnosti.

Verejnosť musí byť v počiatočnom štádiu procesu rozhodovania informovaná o:

veci, o ktorej sa má rozhodovať;
povahe rozhodnutia;
zodpovednom orgáne;
postupe, ktorý sa použije, vrátane praktických informácií týkajúcich sa konzultačného postupu;
postupe posudzovania ekologického dosahu (ak existuje).

Časový rámec postupu musí umožniť skutočnú účasť verejnosti.

Stanovil sa zjednodušený postup na formulovanie plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

V dohovore sa signatári zároveň vyzývajú, aby podporovali účasť verejnosti na príprave environmentálnej politiky, ako aj noriem a právnych predpisov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

V roku 2003 prijali krajiny EÚ smernicu 2003/35/ES o účasti verejnosti na navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

V roku 2006 sa rozhodnutím Rady 2006/957/EC schválila zmena dohovoru, ktorou sa zvyšuje účasť verejnosti na rozhodnutiach týkajúcich sa zámerného uvoľňovania GMO do životného prostredia. Na úrovni EÚ túto požiadavku už spĺňajú určité články smernice 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a Nariadenia (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách.

Pravidlá o účasti verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia obsahuje niekoľko ďalších smerníc EÚ o životnom prostredí. Patrí medzi ne smernica 2001/42/ES a rámcová smernica o vode (smernica 2000/60/ES).

Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

Každý, kto sa domnieva, že jeho právo na prístup k informáciám bolo poškodené (napr. žiadosť o informáciu ostala nepovšimnutá, bola neoprávnene zamietnutá neprimerane zodpovedaná), musí mať prístup k procesu preskúmania podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Prístup k spravodlivosti je zabezpečený aj v prípade porušenia postupu účasti podľa dohovoru. Prístup k spravodlivosti tiež umožňuje urovnávanie sporov týkajúcich sa úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej správy, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Smernice 2003/4/ES a 2003/35/ES obsahujú ustanovenia o prístupe k spravodlivosti. Návrh smernice z roku 2003 o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bol v rámci kontroly vhodnosti práva Únie Európskou komisiou (známej ako REFIT) v roku 2014 stiahnutý.

V apríli 2017 prijala Komisia usmerňovací dokument o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Objasňuje sa v ňom, ako môžu jednotlivci a združenia na vnútroštátnych súdoch napadnúť rozhodnutia, úkony a opomenutia orgánov verejnej správy v súvislosti s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia.

ODKEDY SA DOHOVOR A ROZHODNUTIE UPLATŇUJÚ?

Dohovor sa uplatňuje od 30. októbra 2001. Rozhodnutie sa uplatňuje od 17. februára 2005.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

EÚ a Aarhuský dohovor: v členských štátoch EÚ, v inštitúciách a orgánoch Spoločenstva (Európska komisia).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1 – 3)

Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4 – 20)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Oznámenie Komisie z 28. apríla 2017 – Oznámenie Komisie o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (C(2017) 2616 final, 28.4.2017)

Rozhodnutie Rady 2006/957/ES z 18. decembra 2006 o schválení zmeny a doplnenia Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 46 – 49)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13 – 19)

Nariadenie (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1 – 23)

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26 – 32)

Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30 – 37)

Pozri konsolidované znenie.

Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1 – 39)

Pozri konsolidovaný text.

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1– 73)

Pozri konsolidovaný text.

Posledná aktualizácia 05.03.2018

Top