Pracovníci z krajín mimo EÚ - jednoduchšie formality týkajúce sa pobytu a zamestnania

Touto smernicou sa zavádza jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. Takisto sa ňou vymedzuje rozsah osobitných práv, prostredníctvom ktorých sa poskytuje rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z krajín mimo EÚ, na ktorých sa táto smernica vzťahuje.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte.

SÚHRN

Touto smernicou sa zavádza jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. Takisto sa ňou vymedzuje rozsah osobitných práv, prostredníctvom ktorých sa poskytuje rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z krajín mimo EÚ, na ktorých sa táto smernica vzťahuje.

ČO JE CIEĽOM TEJTO SMERNICE?

Touto smernicou sa zavádza:

• kombinované jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie pre pracovníkov z krajín mimo EÚ, ktorí majú oprávnený pobyt v krajine EÚ;
• jednotný postup vybavovania žiadostí o toto povolenie;
• súbor práv (vrátane rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi príslušníkmi danej krajiny) pre pracovníkov z krajín mimo EÚ, na ktorých sa táto smernica vzťahuje.

KĽÚČOVÉ BODY

Koho sa to týka?

Smernica sa vzťahuje na štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí majú povolenie žiť a pracovať v EÚ, a to bez ohľadu na to, na aký účel boli pôvodne prijatí. Patria k nim:

• štátni príslušníci krajín mimo EÚ, ktorí si želajú byť prijatí do krajiny EÚ na účely pobytu a vykonávania zamestnania;
• štátni príslušníci krajín mimo EÚ, ktorí už majú pobyt a prístup na pracovný trh alebo už pracujú v krajine EÚ.

Smernica sa nevzťahuje na určité kategórie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ - napr. na tých, ktorí získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ (na nich sa vzťahujú iné právne predpisy EÚ).

Jednotný postup vybavovania žiadostí

Orgány v krajinách EÚ musia vybavovať akúkoľvek žiadosť o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie (nové, pozmenené alebo obnovené) v rámci jednotného postupu vybavovania žiadostí. Musia rozhodnúť o tom, či má žiadosť podať štátny príslušník krajiny mimo EÚ, alebo jeho zamestnávateľ (alebo obidvaja).

Formát jednotného povolenia je rovnaký ako formát uvedený v nariadení (ES) č. 1030/2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov.

Právo na rovnaké zaobchádzanie

Vďaka jednotnému povoleniu môžu príjemcovia krajín mimo EÚ využívať súbor práv, a to:

• právo na prácu, pobyt a slobodný pohyb v krajine EÚ, ktorá povolenie vydala;
• rovnaké podmienky ako štátni príslušníci krajiny, ktorá povolenie vydala, pokiaľ ide o pracovné podmienky (napríklad mzdu a ukončenie pracovného pomeru, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovný čas a dovolenku), vzdelávanie a odbornú prípravu, uznávanie kvalifikácií, niektoré aspekty sociálneho zabezpečenia, daňové výhody, prístup k tovaru a službám vrátane postupov na získanie ubytovania a poradenských služieb poskytovaných úradmi práce.

V smernici sa ustanovujú osobitné kritériá, na základe ktorých môžu krajiny EÚ obmedziť rovnaké zaobchádzanie v určitých prípadoch (prístup k vzdelávaniu/odbornej príprave, dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú rodinné dávky alebo bývanie).

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Od 25. decembra 2013.

SÚVISIACE AKTY

Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1 - 7).

Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. ES L 16, 23.1.2004, s. 44 - 53).

Posledná aktualizácia 02.01.2015