Smerovanie k dynamickému európskemu výskumnému priestoru

Oznámenie o európskom výskumnom priestore (EVP) zo septembra 2014 je druhou správou o EVP. Zdôrazňuje dobrý pokrok v prípade partnerstva EVP - medzi štátmi EÚ, výskumnými organizáciami a Európskou komisiou - pri zavedení jednotného trhu pre výskum. Tiež upozorňuje na výzvy, ktoré stoja pred EVP a ktoré je potrebné prekonať.

AKT

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Európsky výskumný priestor - správa o pokroku za rok 2014 (COM(2014) 575 final z 15. septembra 2014).

SÚHRN

Oznámenie o európskom výskumnom priestore (EVP) zo septembra 2014 je druhou správou o EVP. Zdôrazňuje dobrý pokrok v prípade partnerstva EVP - medzi štátmi EÚ, výskumnými organizáciami a Európskou komisiou - pri zavedení jednotného trhu pre výskum. Tiež upozorňuje na výzvy, ktoré stoja pred EVP a ktoré je potrebné prekonať.

AKÝ JE CIEĽ TOHTO OZNÁMENIA?

Jeho hlavným záverom je, že podmienky na dosiahnutie EVP, kde budú môcť slobodne cirkulovať výskumníci a vedecké poznatky, platia na európskej úrovni. Dokončenie EVP je však postupný proces, a preto je potrebné uskutočniť reformy najmä na úrovni štátu, aby EVP mohol fungovať.

Správa potvrdzuje, že nasledujúce podmienky na dosiahnutie EVP, ktoré boli uvedené v oznámení o EVP z roku 2012, sú teraz pevne zavedené:

• Krajiny EÚ prijímajú stále viac opatrení na podporu EVP a spomínajú ich vo svojich programoch štátnych reforiem;
• EÚ zahrnula EVP do európskeho semestra (ročná koordinácia hospodárskej politiky). Poskytuje tiež podstatné financovanie opatrení EVP, napr. podporu otvoreného náboru, otvoreného prístupu k publikáciám a údajom, ako aj rovnosť pohlaví prostredníctvom programu Horizont 2020;
• Výskumné organizácie, ako sú organizácie financujúce výskum a inštitúcie vykonávajúce výskum, prejavili silnú podporu programu EVP;
• mechanizmus monitorovania EVP bol zavedený a poskytuje stále lepšie údaje na hodnotenie výkonnosti na vnútroštátnej a inštitucionálnej úrovni.

Slabé stránky výskumu, ktoré je potrebné riešiť

• Hoci takmer všetky krajiny EÚ prijali vnútroštátne stratégie pre výskum, aj naďalej pretrvávajú veľké rozdiely v tom, ako rozdeľujú financie na výskum. V Európe tiež chýbajú schválené normy na vykonávanie medzinárodného partnerského hodnotenia.
• Potrebné je ďalšie školenie študentov doktorandského štúdia v EÚ, aby mali správne skúsenosti na prácu mimo akademickej obce.
• Hoci stále viac krajín EÚ používa otvorené náborové postupy na pozície vo verejných výskumných inštitúciách, použitie otvorených náborových postupov je nerovnomerné medzi jednotlivými krajinami, výskumnými inštitúciami a stupňami.
• Viac ako polovica štátov EÚ má iniciatívy na podporu rovnosti pohlaví vo výskume, no tempo skutočnej zmeny je príliš nízke.
• Krajiny EÚ sa stále zlepšujú v zabezpečovaní otvoreného prístupu k výsledkom výskumu (publikácie a údaje) a vývoji vnútroštátnych stratégií na prenos poznatkov, no v oboch oblastiach musia urobiť viac.

Správa o postupe upozorňuje, že štáty EÚ musia vypracovať plán EVP do polovice roku 2015. To by malo viesť k iniciatívam, ktoré sa zameriavajú na vlastné špecifické potreby jednotlivých krajín.

Ďalšie výzvy

Na maximalizáciu potenciálu otvorených systémov výskumu v Európe a posilnenie inovácie musí EVP podporiť nové priority politík a vývoj výskumu, a tiež poskytovať vhodné riešenia výziev, ktorým čelí spoločnosť. Rastúca potreba integrity výskumu a zodpovednosti, ako aj nové režimy vykonávania spoločného výskumu (napr. otvorená veda) znamenajú, že nové zainteresované strany budú v centre ich úspechu.

Posledná aktualizácia 13.05.2015