EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 12. 2018

COM(2018) 844 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o prehľade a posudzovaní štatistických údajov a informácií o automatických výmenách v oblasti priamych daní

1.ÚVOD

Rozdiely medzi daňovými systémami v čoraz viac globalizovanom svete môžu nepriaznivo ovplyvniť výber daní vzhľadom na to, že podniky môžu presúvať zisky cez hranice a daňovníci môžu mať príjem zo zahraničia bez zdanenia, ak daňovníci nedodržiavajú predpisy vo všetkých dotknutých krajinách. To viedlo k vytvoreniu rôznych mechanizmov spolupráce medzi daňovými orgánmi označovaných ako „administratívna spolupráca v oblasti priamych daní“.

V EÚ je smernica Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti priamych daní (ďalej len „smernica“ alebo „smernica DAC“) kľúčovým prvkom v rámci spolupráce medzi členskými štátmi. Členské štáty sa o ňu opierajú, pretože im od roku 2013 poskytuje nový lepší rámec pre všeobecne štruktúrované pracovné metódy a elektronické nástroje, ktorý vychádza zo skúseností so vzájomnou pomocou prebiehajúcou od roku 1977.

Prístup k informáciám o príjmoch zarobených a majetku držanom v zahraničí daňovníkmi-rezidentmi má pre daňové orgány veľký význam. Výmena informácií o daňovníkoch, ktorí vykonávajú cezhraničné činnosti, je preto základným prvkom účinnej administratívnej spolupráce a predstavuje jednu z foriem spolupráce, ktorými sa zaoberá smernica DAC. Výmena informácií sa týka dvojstranného toku informácií medzi príslušnými daňovými orgánmi v dvoch krajinách a predvídateľne relevantných údajov súvisiacich s rozličnými druhmi daní, ktoré sa uplatňujú na fyzické aj právnické osoby.

V smernici DAC sa stanovujú tri formy výmeny informácií, a to: i) výmena informácií na požiadanie, ktorá sa vzťahuje na informácie týkajúce sa konkrétnych osôb alebo transakcií, ako ich stanovila dožadujúca krajina, ii) spontánna výmena informácií, ktorá sa vzťahuje na nesystematické toky informácií, ktoré prijímajúca krajina považuje za svoj záujem, a iii) automatická výmena informácií, ktorá označuje výmenu vopred určených daňových údajov s použitím vopred vymedzených formátov a vo vopred stanovených termínoch bez predchádzajúcej žiadosti z inej krajiny.

Predmetom tejto správy je automatická výmena informácií, ktorá sa od iných foriem výmeny informácií odlišuje tým, že je povinná a má širší rozsah.

Členské štáty súhlasili s tým, že povinná automatická výmena informácií sa začne od polovice roku 2015 v prípade daňových informácií týkajúcich sa daňovníkov-rezidentov v iných členských štátoch, pokiaľ ide o päť kategórií príjmov a majetku (DAC1). V roku 2014 členské štáty súhlasili s aktualizáciou smernice s cieľom vykonať v EÚ spoločný štandard oznamovania vytvorený Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorým sa zavádza automatická výmena informácií o finančných účtoch (DAC2). Ďalšou zmenou smernice sa v roku 2015 zaviedla automatická výmena informácií o záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia (DAC3). Automatická výmena informácií bola ďalej rozšírená v rokoch 2016 a 2017 1 .

Táto správa je založená na článku 8b ods. 2 smernice, v ktorom sa stanovuje povinnosť Komisie predložiť do 1. januára 2019 správu obsahujúcu prehľad a hodnotenie automatickej výmeny informácií v rámci DAC1, DAC2 a DAC3. Obsahuje opis hlavných kľúčových zistení týkajúcich sa vykonávania automatickej výmeny informácií, jej nákladov a prínosov, ako aj opatrení, ktoré prijali členské štáty, aby mohli využívať prijaté informácie.

Správa bola navrhnutá najmä na základe informácií zozbieraných od daňových orgánov členských štátov prostredníctvom ročného zisťovania a každoročne zbieraných súborov štatistických údajov 2 . Vzťahuje sa na obdobie od roku 2015 do polovice roku 2018, pokiaľ ide o údaje v rámci DAC1, a v prípade DAC2 a DAC3 na obdobie od roku 2017 do polovice roku 2018.

Treba pripomenúť, že v čase prípravy tejto správy Komisia vykonáva komplexné hodnotenie smernice DAC 3 , v ktorom sa okrem automatickej výmeny informácií zaoberá aj všetkými ostatnými formami administratívnej spolupráce.

2.DAC1

Smernicou DAC1 sa od členských štátov vyžaduje, aby si automaticky vymieňali informácie, ktoré majú k dispozícii o piatich kategóriách príjmov a majetku: príjmy zo závislej činnosti, tantiémy, produkty životného poistenia, dôchodky a vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z neho 4 .

Tieto informácie sa musia posielať aspoň raz ročne členskému štátu bydliska daňovníka. Prvé výmeny týchto údajov prebehli v júni 2015 a týkali sa zdaňovacieho obdobia za rok 2014. S použitím prístupu založeného na postupných krokoch mali členské štáty do roku 2017 poslať informácie aspoň o troch z piatich kategórií príjmov alebo majetku opísaných v článku 8 ods. 1 smernice.

Táto správa sa týka informácií od členských štátov za tieto roky: 2015, 2016 a 2017.

2.1. Hlavné prvky výmen informácií podľa DAC1

Do júna 2017 došlo medzi členskými štátmi k výmene informácií týkajúcich sa takmer 16 miliónov daňovníkov v súvislosti s príjmami a majetkom v hodnote vyše 120 miliárd EUR. Väčšina informácií sa týkala príjmov zo závislej činnosti a dôchodkov, čo predstavuje vyše 80 % daňovníkov a 95 % celkovej hodnoty.

Obrázok 1. Vývoj výmen na základe DAC1 podľa vykázaného roku

Objem informácií, ktoré boli predmetom výmeny, časom rástol a medzi rokmi 2015 a 2016 došlo k jeho zdvojnásobeniu. Z údajov o výmenách informácií týkajúcich sa prvej polovice roku 2017 vyplýva, že vzostupný trend pokračoval. Túto skutočnosť potvrdzujú aj správy o sumách, ktoré možno získať zo zabezpečeného kanálu, ktorý slúži na výmenu a ktorý členské štáty používajú na dvojstranné výmeny: pozitívny trend je zrejmý aj v roku 2017 v rámci súm vyplývajúcich z vymenených údajov.

Obrázok 2. Prvých desať odosielajúcich a prijímajúcich krajín – spisy odoslané v roku 2016

Modely výmeny sú zväčša v súlade s modelmi migrácie v rámci EÚ. Krajiny s vysťahovalectvom sú čistými príjemcami informácií. Konkrétne Poľsko dostáva informácie o množstve daňovníkov, ktoré je štrnásťkrát vyššie (čo sa rovná devätnásťnásobku sumy) než počet daňovníkov, o ktorých informácie posiela. Opak platí v krajinách s čistým prisťahovalectvom, ako je Luxembursko, ktoré posiela informácie o päťnásobnom množstve daňovníkov, než o koľkých dostáva informácie, a o vyše tridsaťnásobku hodnoty. Medzi ďalších čistých príjemcov patrí Španielsko a Portugalsko, kým Nemecko a Dánsko sú čistí odosielatelia.

Nie je prekvapujúce, že veľké krajiny EÚ, ako sú Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo, patria medzi popredných odosielateľov, ako aj príjemcov, i keď ich profil sa trochu odlišuje z hľadiska kategórií príjmov. Napríklad, pokiaľ ide o daňovníkov, Francúzsko a Nemecko sú vôbec najväčšími odosielateľmi informácií o príjmoch zo závislej činnosti a dôchodkoch, kým značný podiel informácií, ktoré dostávajú, sa týka nehnuteľností. Presne opačná situácia platí v prípade Talianska, Španielska a Portugalska: veľký podiel informácií, ktoré posielajú, sa týkajú nehnuteľností, pričom dostávajú informácie zväčša o dôchodkoch.

Z prehľadu dvojstranných interakcií vyplýva vysoká miera koncentrácie a rozdielne vzorce v závislosti od toho, či sa prihliada na počet daňovníkov alebo na hodnotu v rámci vymieňaných informácií. Z hľadiska počtu daňovníkov sú hlavnými odosielateľmi Francúzsko a Nemecko. K väčšine výmen dochádza pozdĺž dvoch osí. Jedna os spája Nemecko a Francúzsko so Španielskom a s Portugalskom a druhá prepája Nemecko a Taliansko s dvomi ďalšími významnými tokmi informácií medzi Francúzskom a Talianskom a medzi Holandskom a Poľskom.

Situácia vyzerá inak, keď sa prihliadne na hodnotu v eurách v informáciách, ktoré sú predmetom výmeny. Tri najväčšie toky, ktoré predstavujú vyše 9 miliárd EUR, vychádzajú z Luxemburska smerom do Belgicka, Francúzska a Nemecka. Tento tok dopĺňa významný tok z Francúzska do Portugalska, čo je tok, ktorý jasne súvisí s výmenou informácií z hľadiska počtu daňovníkov.

Obrázok 3. Hlavné dvojstranné toky/hodnota, ktoré boli predmetom výmeny informácií/rok 2016

Dostupnosť informácií

Na základe DAC1 si členské štáty musia vymieňať iba informácie, ktoré majú k dispozícii vo svojich vnútroštátnych daňových databázach. Nevyžaduje sa nijaký zber dodatočných údajov v porovnaní s údajmi, ktoré daňové orgány zbierajú na vlastné daňové účely.

V roku 2017 malo osem členských štátov k dispozícii informácie o všetkých piatich kategóriách príjmov a majetku požadovaných v DAC1 a ďalších deväť malo informácie o všetkých kategóriách s výnimkou produktov životného poistenia. Iba jedna krajina, a to Cyprus, disponovala informáciami iba o jednej kategórií príjmov (dôchodky). Zvyšných desať krajín mohlo uskutočniť výmenu informácií o troch kategóriách príjmov. Táto dostupnosť sa za tri skúmané roky rozvinula iba v minimálnej miere. Iba Česká republika, Estónsko, Fínsko a Taliansko zvýšili po roku 2015 počet kategórií príjmov.

Obrázok 4. Počet kategórií podľa DAC1, o ktorých boli v rokoch 2015 – 2017 k dispozícii informácie

Pre daňové orgány môže byť úsilie o sprístupnenie nových informácií na účely automatickej výmeny informácií časovo náročné a nákladné. Napríklad Írsko oznámilo, že zhromažďovanie informácií o produktoch životného poistenia si vyžaduje značné prostriedky a čas na zavedenie potrebných právnych predpisov a systémov IT. Malta poukázala na to, že zber doplňujúcich informácií by predstavoval značnú záťaž pre hospodárske subjekty.

Z určitých výpovedí však vyplýva, že na zvýšenie dostupnosti informácií nie je vždy potrebný zber doplňujúcich informácií. Dostupnosť je možné zvýšiť zlepšením prístupnosti existujúcich informácií. Česká republika v roku 2015 reorganizovala svoje vnútroštátne daňové databázy, aby mohla poskytovať informácie o príjmoch z majetku, a Fínsko v roku 2016 mohlo začať posielať informácie o príjmoch z nehnuteľného majetku na základe toho, že zlúčilo rôzne existujúce databázy.

Dostupnosť identifikačných prvkov – daňové identifikačné číslo (DIČ)

Začlenenie identifikačných prvkov do odosielaných údajov je nevyhnutné, aby členské štáty mohli spojiť informácie, ktoré dostávajú, s vnútroštátnymi databázami daňovníkov. Meno daňovníka a DIČ pridelené prijímajúcou krajinou sa považujú za najužitočnejšie identifikačné prvky v prípade automatického párovania informácií. Systematické začleňovanie informácií o DIČ daňovníka umožňuje vyhnúť sa rôznym problémom spojeným s používaním mena na účely identifikácie, ako je pravopisná chyba alebo preklad/prepis, ako aj homonýmia.

Iba dve krajiny, Írsko a Litva, však v skutočnosti v informáciách, ktoré boli predmetom výmeny, uvádzali DIČ pridelené prijímajúcou krajinou v prípade všetkých dotknutých daňovníkov. Estónsko tieto údaje uvádzalo takmer pri 60 % daňovníkov.

Najmenej v 15 prípadoch odoslané informácie neobsahovali pri žiadnom z daňovníkov, ktorých informácie boli predmetom výmeny, DIČ prijímajúcej krajiny. Keďže tieto prípady zahŕňajú najväčších odosielateľov informácií, celkovo iba 2 % daňovníkov, ktorých informácie boli predmetom výmeny, boli spojené s DIČ vydaným prijímajúcou krajinou. Identifikácia daňovníkov bola teda v praxi založená na informáciách týkajúcich sa ich dátumu narodenia a mena vo voľnom alebo štruktúrovanom formáte.

Obrázok 5. Podiel daňovníkov/strán, v prípade ktorých odosielajúci členský štát uviedol DIČ prijímajúcej krajiny (všetky vykázané roky, vážený priemer)

Časový rozdiel medzi rokom zdanenia príjmu a dátumom odoslania informácií

Členské štáty majú povinnosť vymieňať informácie vyplývajúce z DAC1 do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka členského štátu, počas ktorého sa informácie stali dostupnými. V praxi mohlo dôjsť k oneskoreniu až o osemnásť mesiacov od konca daňového roku.

Vo všeobecnosti od začiatku uskutočňovania výmen podľa DAC1 sa informácie posielali v priemere dvanásť mesiacov po skončení daňového roku, ktorého sa týkali, medzi členskými štátmi však existujú značné rozdiely.

Potrebný čas sa postupne skracoval a medzi jednotlivými kategóriami príjmov už neexistujú žiadne významné rozdiely. Podiel výmen, ktoré sa uskutočnili do šiestich mesiacov, sa zvýšil z 31 % v prípade údajov za daňový rok 2014 na 45 % pri údajoch za daňový rok 2015.

Medzi časom, ktorý uplynul pri výmene informácií, a druhom príjmov a majetku, počtom odoslaných spisov, množstvom daňovníkov alebo celkovou dotknutou hodnotou sa nezistila žiadna súvzťažnosť. Okrem toho, hoci desať členských štátov poslalo všetky správy súčasne, ostatné členské štáty obvykle posielali správy v priebehu niekoľkých mesiacov.

Zaobchádzanie s prijatými informáciami a ich používanie

Prvým úkonom týkajúcim sa použitia prijatých údajov je otvorenie spisu a začiatok spracovania. Členské štáty zvyčajne otvárajú spisy do jedného roka od ich prijatia. Dvadsaťtri členských štátov v roku 2017 v závislosti od druhu príjmu uviedlo, že otvorilo spisy prijaté počas roku, keď boli doručené. Od roku 2017 iba tri členské štáty (Bulharsko, Malta a Slovensko) podľa všetkého nespracovali prijaté spisy ani počas roku, keď boli doručené, ani v nasledujúcich rokoch.

Prvý krok je zvyčajne spárovanie prijatých informácií so záznamom identifikovaného daňovníka. Informácie o neidentifikovanom daňovníkovi nie sú ľahko použiteľné. Párovanie umožňuje spojiť informácie prijaté z iných krajín s príslušnými spismi daňovníkov.

Podiel údajov o daňovníkoch, ktoré sa automaticky vymieňajú na základe DAC1 a ktoré boli identifikované a úspešne spárované s národnými databázami, sa líši v závislosti od druhov príjmov a majetku. V prípade členských štátov, za ktoré boli k dispozícii výsledky spárovania údajov za rok 2017, dosahovala táto miera v priemere približne 90 % v prípade príjmov zo závislej činnosti a dôchodkov, v prípade tantiém a vlastníctva nehnuteľného majetku a príjmov z neho sa pohybovala v pásme od 75 % po 80 % a pri produktoch životného poistenia v priemere dosahovala skromných 59 %. Takmer 90 % spárovania údajov prebieha automaticky alebo poloautomaticky. Podiel manuálneho spárovania údajov sa časom znižoval.

Informácie vykázané vo všetkých troch rokov sa najčastejšie používali na účely posúdenia rizika a výmeru dane z príjmov fyzických osôb 5 . Zdá sa, že celkovým trendom je vyššie a intenzívnejšie používanie doručených informácií. V použití informácií v rôznych kategóriách príjmov neexistujú žiadne väčšie rozdiely s výnimkou informácií o produktoch životného poistenia, ktoré sa systematicky používajú v menšej miere než iné druhy príjmov.

Obrázok 6. Použitie informácií súvisiacich s DAC1

3.DAC2

Podľa DAC2 si členské štáty musia automaticky vymieňať informácie o finančných účtoch, t. j. koncoročný zostatok na účte podliehajúcom oznamovaniu, ako aj dividendy, úroky, hrubé výnosy a iné príjmy z kapitálového majetku vyplatené na daný účet počas roka. Tieto informácie daňovým orgánom členských štátov poskytujú finančné inštitúcie, ktoré musia vykonávať určité postupy hĺbkového preverovania zamerané na určenie finančných účtov podliehajúcich oznamovaniu a potom požadované informácie oznámiť. Prostredníctvom DAC2 sa v rámci EÚ vykonáva spoločný štandard oznamovania (CRS), ktorý vytvorila OECD a ktorý sa široko uplatňuje na medzinárodnej úrovni.

Informácie sa posielajú raz za rok, a to do deviatich mesiacov od skončenia kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, na ktoré sa daná informácia vzťahuje. Prvé výmeny sa uskutočnili v septembri 2017.

Informácie dostupné pre túto správu sa týkajú polročného obdobia od polovice septembra 2017 až do marca 2018. Nie je preto možné určiť nijaké reálne trendy týkajúce sa tokov informácií ani nie je možné spraviť spoľahlivú analýzu možného použitia údajov. A napokon, Rakúsko začalo DAC2 v plnej miere uplatňovať až v roku 2018.

Hlavné prvky výmen informácií podľa DAC2

Členské štáty si vymieňali informácie týkajúce sa celkového množstva takmer 8,7 milióna účtov a finančných príjmov z koncoročných zostatkov na účtoch v celkovej hodnote 2 919 miliárd EUR. Doteraz sa však výmeny týkali iba existujúcich „účtov s vysokou hodnotou“ 6 a „nových účtov“ otvorených v posledných mesiacoch roku 2016. Počet účtov sa teda podľa odhadov zvýši po vykonaní celého rozsahu oznamovania podľa DAC2.

Zdá sa, že ostatné finančné informácie, ktoré boli predmetom výmeny, sa týkajú predovšetkým hrubých výnosov, ktoré predstavujú 3 466 miliárd EUR 7 . Naproti tomu, hodnota dividend bola ocenená na 21,2 miliardy EUR, hodnota úrokov na 19,0 miliárd EUR a ostatné platby na 61,8 miliardy EUR.

Obrázok 7. Desať najväčších odosielateľov a príjemcov informácií súvisiacich s DAC2

Sieť dvojstranných výmen je sústredená na Luxembursko a v oveľa menšej miere na Írsko. Odchádzajúcim tokom finančných informácií dominuje Luxembursko so 17 % účtov a takmer 80 % vykázaných súm. Dôležitou odosielajúcou krajinou je aj Írsko, ktoré obsadilo štvrté miesto v poradí z hľadiska počtu účtov aj celkovej vykázanej sumy.

Pokiaľ ide o prichádzajúce informácie, existujú tu rozdiely, ktoré závisia od premennej, ktorá sa zohľadňuje. Z hľadiska počtu účtov poradie vo všeobecnosti odzrkadľuje veľkosť hospodárstiev členských štátov, pričom Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo predstavujú polovicu celkového súčtu. Naproti tomu, so zreteľom na vykázanú hodnotu poradie vedú Belgicko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, ktoré spoločne predstavujú 63 % celkovej hodnoty.

Obrázok 8. Hlavné dvojstranné toky – počet účtov (naľavo) a hodnota, ktorá bola predmetom výmeny informácií (vpravo)

Dostupnosť a včasnosť informácií

Dostupnosť informácií a otázka včasnosti nie je pre DAC2 podstatná, keďže neexistuje nijaká „doložka o dostupnosti“ ani potenciálne dlhé časové obdobie na výmenu informácií prijatých daňovými orgánmi a poslaných ich finančnými inštitúciami. V prípade DAC2 existuje oveľa viac DIČ, ktoré sú súčasťou údajov, než v prípade DAC1. Vo všeobecnosti takmer 70 % účtov, ktorých držitelia sú fyzické osoby, je spojených aspoň s jedným DIČ majiteľov účtov, a 73 % účtov, ktorých majitelia sú právnické osoby, je spojených s identifikačným číslom organizácie. To súvisí so záväzkami finančnej inštitúcie alebo banky poznať svojich klientov.

Zaobchádzanie s prijatými informáciami a ich používanie

Počas prvého roku výmen podľa DAC2 len tri štáty (Bulharsko, Slovensko a Malta) oznámili, že neotvorili doručené spisy. Taliansko a Švédsko oznámili, že uskutočnili počiatočný výber z doručených spisov s použitím kombinácie prahových hodnôt a iných kritérií, kým všetky ostatné členské štáty pracovali priamo s celým súborom údajov.

Informácie o miere spárovania údajov a metódach párovania (úplne alebo čiastočne automatické alebo manuálne) sú k dispozícii iba pri niektorých členských štátoch. Väčšina členských štátov používa automatizované párovanie. Iba zopár krajín sa spolieha na menej efektívne manuálne postupy. Z hľadiska výsledkov bolo sedem členských štátov schopných úspešne spárovať 80 % alebo viac doručených informácií, kým ďalšie dva štáty úspešne spárovali 75 % údajov. V prípade ďalších členských štátov sú výsledky nižšie. Estónsko oznámilo najnižšiu mieru celkového spárovania (37 %).

Informácie vyplývajúce z DAC2 sa podľa oznámení najčastejšie používali na účely posúdenia rizika nasledované výmerom dane. Viacero členských štátov oznámilo aj použitie informácií na účely kampaní na zvyšovanie informovanosti a na upovedomenie daňovníkov, aby sprístupnili informácie.

Keďže sa prvé výmeny uskutočnili v septembri 2017, informácie podľa DAC2 sa nepoužívali toľko ako informácie DAC1 v roku 2017. Deväť štátov oznámilo, že nepoužili informácie doručené na základe DAC2. Päť z nich (Bulharsko, Nemecko, Luxembursko, Malta a Slovensko) takisto nepoužilo informácie prijaté v tom istom roku na základe DAC1. Taliansko, zriedkavý používateľ informácií podľa DAC1, oznámilo používanie údajov podľa DAC2, hoci len na účely kampaní na zvyšovanie informovanosti.

4.DAC3

Automatická výmena informácií na základe DAC3 si vyžaduje výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách (ATR) a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia (APA) vystavených osobe alebo skupine osôb, ktoré nie sú fyzické osoby. Výmena sa uskutočňuje prostredníctvom zápisu do centrálnej databázy, ku ktorej majú prístup všetky členské štáty.

Výsledkom DAC3 je významné zvýšenie transparentnosti informácií o záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia. V roku 2017 bolo v centrálnom registri zaznamenaných takmer 18 000 stanovísk v porovnaní s takmer žiadnymi stanoviskami, ktoré boli predmetom spontánnej výmeny do roku 2015. Ešte je však príliš skoro na predloženie správy o tom, ako sa tieto doplňujúce informácie používajú.

5.NÁKLADY A PRÍNOSY

Náklady, ktoré mali členské štáty, prevažne súvisia s vývojom a údržbou systémov IT, ktoré sa používajú na automatickú výmenu informácií. Väčšina nákladov vzniká v čase, keď sa systémy IT rozvíjajú, kým opakované náklady sú oveľa nižšie.

Na základe dostupných údajov sa zdá, že celkové náklady na vykonávanie ustanovení týkajúcich sa automatickej výmeny informácií dosahujú približne 112 miliónov EUR na obdobie 2012 – 2017. Náklady sa líšili v závislosti od systému, ako sa uvádza v oddieloch uvedených ďalej.

DAC1

Celkové náklady členských štátov na vykonávanie automatickej výmeny informácií podľa DAC1 boli 69 miliónov EUR. Náklady sú odlišné medzi členskými štátmi a medzi jednotlivými rokmi. Túto odlišnosť je možné vysvetliť rozdielmi v oblasti sofistikovanosti systémov IT použitých na automatickú výmenu informácií a v oblasti metód verejného obstarávania (napr. vývoj prostredníctvom externého zabezpečovania činností alebo interný vývoj). Náklady mohli byť vyššie aj z toho dôvodu, že riešenia na použitie informácií (napr. nástroje na párovanie) boli od začiatku súčasťou rozvoja.

Obrázok 9. Náklady súvisiace s DAC1 do roku 2017 (22 členských štátov) (v mil. EUR)

DAC2

Celkové náklady členských štátov na vykonávanie automatickej výmeny informácií podľa DAC2 boli 45,4 milióna EUR. Keďže ustanovenia DAC2 sú založené na spoločnom štandarde oznamovania (CRS) OECD, systémy IT používané na zber údajov podľa DAC2 a CRS, ako aj na účely výmen sú zväčša porovnateľné. Je preto ťažké odlíšiť náklady súvisiace s DAC2 od nákladov súvisiacich so spoločným štandardom oznamovania a náklady vykázané členskými štátmi môžu nadhodnocovať náklady, ktoré je možné pripísať výlučne DAC2.

Obrázok 10. Náklady súvisiace s DAC2 do roku 2017 (21 členských štátov) (v mil. EUR)

Podobne ako v prípade DAC1 medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v oblasti nákladov súvisiacich s DAC2.

V prípade DAC2 museli náklady na úpravu svojich systémov IT okrem členských štátov znášať aj finančné inštitúcie. Hoci presná suma týchto nákladov nie je k dispozícii, na základe dostupných dôkazov sa náklady finančných inštitúcií javia vyššie než náklady, ktoré vznikli členským štátom. Jednorazové odhady nákladov finančných inštitúcií v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku a Spojenom kráľovstve uvedené zainteresovanými stranami dosiahli spolu približne 340 miliónov EUR, kým ročné náklady sa podľa odhadov rovnajú 120 miliónov EUR.

Pre administratívne zaťaženie daňovníkov, ktorí musia dodržať ohlasovaciu povinnosť podľa DAC2, nie sú k dispozícii žiadne kvantitatívne odhady. Pri DAC2 skutočnými orgánmi zodpovednými za oznamovanie informácií daňovým orgánom nie sú daňovníci, ale finančné inštitúcie, ktoré vedú účty podliehajúce oznamovaniu.

DAC3

Celkové náklady členských štátov na vykonávanie automatickej výmeny informácií podľa DAC3 boli 2,1 milióna EUR. Táto výrazne nižšia suma v porovnaní s DAC1 alebo DAC2 je spôsobená tým, že:

·výmena informácií súvisiacich s DAC3 neprebieha na dvojstrannom základe, ale príslušné informácie sa nahrávajú do centrálneho registra spravovaného Komisiou,

·objem informácií, ktoré sú predmetom výmeny, je oveľa menší než v prípade DAC1 a DAC2,

·členské štáty musia zaviesť menej komplexné systémy a postupy.

Napriek nižším nákladom medzi členskými štátmi pretrvávajú značné rozdiely.

Obrázok 11. Náklady súvisiace s DAC3 do roku 2017 (16 členských štátov) (v EUR)

Prínosy automatickej výmeny informácií medzi príslušnými daňovými orgánmi

Hlavný prínos automatickej výmeny informácií spočíva v tom, že daňovým orgánom poskytuje informácie, ktoré sú užitočné na boj proti cezhraničným daňovým podvodom, únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Existuje vysoké riziko neúmyselného a úmyselného neplnenia povinností v prípade príjmov alebo majetku, ktoré tretie strany, ako sú zamestnávatelia a banky, neoznamujú na vnútroštátnej úrovni. Keďže zahraničné príjmy a majetok v krajine pobytu oznamuje iba daňovník, mohlo by sa predpokladať, že pokiaľ ide o dodržiavanie súladu s predpismi, ide o rizikovú oblasť 8 .

Pokiaľ však ide o vyčíslenie prínosu automatickej výmeny informácií z hľadiska dodatočných príjmov z daní, členské štáty opakovane vysvetlili, aké náročné je stanoviť priamy peňažný prínos daňových údajov prijatých zo zahraničia, ktoré v najlepšom prípade predstavujú len časť informácií používaných na výmer dodatočných daní alebo ktoré vôbec nemusia viesť k žiadnym dodatočným príjmom z daní. Možno povedať, že už presnosť daní je cenným prínosom, ktorý je možné dosiahnuť prostredníctvom povinnej automatickej výmeny informácií, to však nevyhnutne neznamená dodatočné príjmy z daní. Navyše údaje automaticky prichádzajúce zo zahraničia plnia ako súčasť celého súboru informácií týkajúcich sa určitého daňovníka svoju úlohu poskytovať úplný profil rizikového daňovníka alebo daňovníka dodržiavajúceho predpisy. Na záver, ďalším dôležitým prínosom je určite odrádzajúci účinok na daňovníkov vyplývajúci z očakávaného zvýšenia používania informácií, ktoré sú predmetom výmeny.

V dôsledku používania informácií prijatých inými členskými štátmi prostredníctvom automatických výmen informácií boli niektoré členské štáty schopné zistiť nedostatočné nahlasovanie príjmov niektorými daňovníkmi.

Pokiaľ ide o prínosy z hľadiska vyššej miery dodržiavania daňových predpisov, päť členských štátov (Belgicko, Estónsko, Fínsko, Poľsko a Slovinsko) boli schopné vypočítať peňažný prínos vyplývajúci z používania informácií súvisiacich s DAC1.

Tabuľka 12: Prírastkové daňové príjmy z opatrení súvisiacich s DAC1 (v tis. EUR)

V prípade Estónska, Poľska a Slovinska sú k dispozícii údaje za viac než jeden rok. Ukazuje sa, že prínosy sa časom zvyšujú. Vysvetlením môže byť skutočnosť, že daňové orgány postupne čoraz lepšie využívajú informácie, ktoré sú predmetom výmeny. Pri Belgicku, Poľsku a Slovinsku, ktoré poskytli informácie podľa kategórie informácií súvisiacich s DAC1, sú prakticky všetky prínosy odvodené od používania informácií o príjmoch zo závislej činnosti a dôchodkoch súvisiacich s DAC1 na účely dodržiavania predpisov, t. j. od kontroly, či daňovníci oznámili tento príjem zo zahraničia. V prípade Belgicka a Fínska sú prínosy opísané ako zvýšenie základu dane. Skutočne vybrané dodatočné príjmy nie sú známe, pravdepodobne však pôjde o zlomok celkového zvýšenia základu dane. V prípade Belgicka, Estónska, Fínska a Slovinska sú oznámené prínosy vyššie než oznámené náklady 10 . Napríklad Belgicko oznámilo náklady súvisiace s DAC1 vo výške 9 100 000 EUR a dodatočné (neoznámené) príjmy vo výške 289 470 000 EUR vo forme základu dane. Ak by daň uložená na tento dodatočný príjem bola 10 %, znamenalo by to 28 947 000 EUR dodatočných príjmov z daní. V prípade DAC2 a DAC3 nie sú k dispozícii žiadne informácie o prínosoch používania prijatých informácií na účely dodržiavania predpisov, a to z dôvodu krátkeho času medzi vypracovaním tejto správy a prvými výmenami súvisiacimi s DAC2 a DAC3, ktoré prebehli v roku 2017.

Pokiaľ ide o otázku prínosov z hľadiska odradzovania, z odhadov vyplýva, že spoločný štandard oznamovania (ktorý sa v EÚ vykonal prostredníctvom DAC2) mal značný odrádzajúci účinok. Podľa globálneho fóra mal spoločný štandard oznamovania za následok dobrovoľné zverejnenie informácií a vyšetrovania, ktoré priniesli takmer 85 miliárd EUR dodatočných príjmov z daní 11 . Táto suma sa však týka celého rozsahu spoločného štandardu oznamovania a nielen výmen v rámci EÚ na základe DAC2. Napriek ťažkostiam spojeným s rozlíšením medzi prínosmi (a nákladmi) DAC2 a spoločného štandardu oznamovania treba poznamenať, že aj veľmi malá časť tejto sumy, napr. 1 miliarda EUR, by značne prevážila oznámené náklady daňových orgánov.

6.ZÁVERY A ĎALŠIE KROKY

Z tejto správy vyplývajú tri hlavné závery.

Po prvé, členské štáty uznali, že daňové informácie poskytované prostredníctvom automatickej výmeny informácií sa môžu používať rôznymi spôsobmi. Daňové orgány používajú informácie prevažne na posúdenie rizika a na účely výmeru dane z príjmov fyzických osôb. Niekoľko členských štátov však poskytované informácie stále používa len vo veľmi obmedzenej miere, ak ich vôbec používa.

Po druhé, automatická výmena informácií si vyžiadala značné investície do rozvoja zo strany členských štátov, a aj keď sú opakované náklady nižšie, ostávajú ročné náklady na pokračovanie v činnostiach súvisiacich s výmenou. Pokiaľ ide o prínosy automatickej výmeny informácií, zdá sa, že hlavné prínosy spočívajú vo vyššom dodržiavaní daňových predpisov a v odrádzajúcom účinku na daňovníkov. Je však veľmi ťažké vyčísliť prínosy automatickej výmeny informácií z hľadiska dodatočných príjmov z daní.

Po tretie, členské štáty často posielajú informácie, ktoré neobsahujú všetky potrebné identifikačné prvky, ktoré umožňujú automatizované párovanie týchto informácií s informáciami, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni. Ako ďalší krok boli určené dve hlavné oblasti zlepšenia:

Zvýšenie kvality informácií

Členské štáty zlepšia dodržiavanie predpisov v rámci EÚ a zabezpečia rovnaké podmienky pre daňovníkov pôsobiacich na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni, ak sa automatická výmena informácií bude používať účinnejšie. Účinné používanie množstva informácií si vyžaduje dve hlavné opatrenia:

•    Členské štáty by pred odoslaním mali preskúmať kvalitu informácií, ktoré zbierajú.

•    Členské štáty prijímajúce informácie by mali poskytovať včasnú a konštruktívnu spätnú väzbu členským štátom, ktoré tieto informácie poslali, aby sa časom mohla zvýšiť kvalita automatickej výmeny informácií. Členské štáty by mali poskytovať spätnú väzbu aj subjektom (napr. finančným inštitúciám), ktoré dodávajú informácie na účely automatickej výmeny informácií.

Lepšie využitie údajov doručených prostredníctvom automatickej výmeny informácií

Úplné použitie informácií súvisiacich s automatickou výmenou si vyžaduje strategické zameranie na úrovni členských štátov a dohodu o určitých kľúčových ukazovateľoch prínosu a metóde posudzovania:

•    Členské štáty by mali vypracovať spoločnú metodiku na spoľahlivé a komplexné odhadovanie prínosov automatickej výmeny informácií.

•    Členské štáty by mali zabezpečiť, že informácie z automatickej výmeny budú tvoriť súčasť cyklu riadenia daňových rizík a že sa budú vo väčšej miere používať na účely kampaní zvyšovania informovanosti s cieľom zlepšiť dobrovoľné dodržiavanie predpisov a na účely auditov, pričom sa zlúčia všetky toky automatických výmen informácií, ako aj informácie získané na vnútroštátnej úrovni a prostredníctvom iných prostriedkov administratívnej spolupráce (napr. súčasne vykonávané kontroly, žiadosti o prítomnosť v iných daňových orgánoch počas zisťovaní a prostredníctvom výmeny informácií na požiadanie a spontánnej výmeny informácií).

•    Členské štáty by si mali vymieňať znalosti o najlepších postupoch, aby v plnej miere a účinne využili údaje, napríklad použitím vyspelých analytických metód, ako je hĺbková analýza údajov.

Program spolupráce EÚ v daňovej oblasti „Fiscalis“ 12 môže predstavovať podporu na zlepšenie kvality údajov automatickej výmeny informácií a zabezpečiť, že vymieňané informácie sa budú používať efektívne a účinne s cieľom vytvoriť spravodlivejší daňový systém v prospech Európy a jej občanov.

(1)

     Viac informácií sa nachádza na webových stránkach GR pre dane a colnú úniu venovaných administratívnej spolupráci.

(2)

     Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/99 o formulári každoročného posúdenia a o štatistických údajoch.

(3)

     Plán hodnotenia: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/ares-2018-1068597_en .

(4)

     V tejto správe sa pre automatickú výmenu informácií podľa DAC1 používajú tieto skratky: príjmy zo závislej činnosti (EI); dôchodky (PEN); produkty životného poistenia (LIP); príjmy z nehnuteľného majetku alebo jeho vlastníctvo (IP); tantiémy (DF).

(5)

     Informácie súvisiace s DAC1 sa bez ohľadu na druh príjmov najčastejšie používajú v oblasti daní z príjmov fyzických osôb. Ďalšie oblasti, na účely ktorých sa informácie súvisiace s DAC1 používajú pomerne často, zahŕňajú daň z príjmov právnických osôb a vymáhanie pohľadávok.

(6)

     Pojem „účet s vysokou hodnotou“ označuje účet otvorený pred 1. januárom 2016 s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 alebo k 31. decembru ktoréhokoľvek nasledujúceho roka presahuje sumu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD.

(7)

     Treba poznamenať, že táto hodnota je silne ovplyvnená štatistickými údajmi o informáciách týkajúcich sa hrubých výnosov poslaných zo Spojeného kráľovstva do Francúzska v hodnote vyše 1 254 miliárd EUR a z Francúzska do Spojeného kráľovstva v hodnote 1 320 miliárd EUR. 

(8)

     Pozri správu o daňovej medzere výboru pre financie a senát USA, ktorú vypracoval Štátny kontrolný úrad Spojených štátov (GAO).

(9)

     Informácie boli poskytnuté v roku 2017 s odkazom na daňové roky 2014 a 2015.

(10)

     Náklady za Poľsko nie sú k dispozícii.

(11)

     Správa globálneho fóra o pokroku z marca 2018 určená ministrom financií, s. 13.

http://www.oecd.org/tax/transparency/about-the-global-forum/g20/ .

(12)

     Návrh nariadenia z 8. júna 2018, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ ako súčasť viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1529053629679&uri=CELEX:52018PC0443 .